Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Nt-16-2024.pdf
PDF · 69.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14Nt/16/2024
Uznesenie
Okresný súd v Galante, samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v Galante dňa 30. 09. 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odmieta návrh odsúdeného B. B., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom Š., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/105/2024, keďže smeruje len proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
odôvodnenie:
Odsúdený svojím návrhom zo dňa 18. 07. 2024 žiadal, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 0T/105/2024.
V konaní pod sp. zn. 0T/105/2024 tunajší súd vydal dňa 19. 06. 2024 trestný rozkaz, právoplatný dňa 19. 06. 2024, ktorý odsúdeného uznal za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Za to mu uložil podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil aj ochranný dohľad na 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona mu počas ochranného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Uznesením zo dňa 30. 08. 2024 (č. k. 0T/105/2024 - 82) samosudkyňa rozhodla podľa § 438k ods. 7 Trestného zákona v spojení s § 405a ods. 1 Trestného poriadku a s § 405b ods. 2 Trestného poriadku, s poukazom na § 84 Trestného zákona tak, že sa zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému B. B., narodenému XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom Š., uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 19. 06. 2024, sp. zn. 0T/105/2024, právoplatný dňa 19. 06. 2024, vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nevykoná. Toto rozhodnutia odôvodnila tým, že dňa 06. 08. 2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03. 07. 2024 (ďalej len ,,nález“), v spojení so zverejnením ktorého nadobudol (v rozsahu s ohľadom na právne účinky predmetného nálezu) účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,novela Trestného zákona“). V zmysle novely Trestného zákona skutok, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného a následne právoplatne odsúdený trestným rozkazom, už nie je trestným činom.
Zásada riadneho zákonného procesu je najdôležitejšou zásadou trestného konania, čo vyplýva aj z toho, že je v Trestnom poriadku uvedená zo všetkých zásad ako prvá v poradí a zároveň ide aj o ústavnú zásadu. Podľa § 2 ods. 1 TP „nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon“. Ustanovenie § 2 ods. 1 TP nadväzuje na čl. 17 ods. 2 Ústavy („nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“), ktorý ústavne zakotvuje zásadu riadneho zákonného procesu a ide o výnimku Ústavou zaručeného práva na nedotknuteľnosť osoby. Táto zásada je doplnkom základnej procesnej zásady nullum crimen sine lege, niekedy tiež označovaná ako „zásada stíhania len zo zákonných dôvodov“. Podmienkou začatia trestného stíhania je, že je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný a sú splnené i ďalšie zákonné podmienky, ktoré umožňujú začatie trestného konania. Spôsob trestného stíhania je upravený trestným poriadkom a zaisťuje úplné a objektívne objasnenie všetkých skutočností potrebných na rozhodnutie v trestnej veci. Jeho presné dodržiavanie je preto dôležitým predpokladom k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. Zásada riadneho zákonného procesu tým, že umožňuje trestné stíhanie len v prípade, že sú na to zákonné dôvody, vylučuje bezdôvodné stíhanie občanov a zaručuje, že do práv osôb, ktoré sú inak dôvodne stíhané, nebude zasahované viac, ako je to nevyhnutné.
Trestné konanie je preto nutné viesť v súlade so zákonom, a preto i činnosť príslušných orgánov musí byť v súlade s ním. Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej.
Podľa § 84 Trestného zákona, Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.
Podľa § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, Súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Podľa § 402 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku, Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 303 Trestného poriadku, Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
Skutočnosť, že samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva, expressis verbis vyplýva aj z § 349 ods. 4 TP. Samosudca teda rozhoduje buď na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo v ostatných prípadoch (kedy by mal vykonať neverejné zasadnutie), rozhoduje „ex cathedra“ (bez vykonania niektorej z foriem zasadnutia).
Vzhľadom na uvedené trestnosť činu, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného, zanikla, v súčasnosti už nie je skutok uvedený v trestnom rozkaze (a teda aj v obžalobe) trestným činom, a preto nie je možné v tejto veci viac viesť trestné stíhanie a trestné konanie (v opačnom prípade by došlo k porušeniu ústavného práva odsúdeného). Z rovnakých dôvodov nemožno preto povoliť ani obnovu konania. Skutok, ktorý odsúdený spáchal, bol v čase jeho spáchania trestným činom, avšak s účinnosťou od 06. 08. 2024 nie je trestným činom, preto aj súd rozhodol uznesením zo dňa 30. 08. 2024, že sa zvyšok trestu odňatia slobody nevykoná a odsúdený bol z výkonu trestu okamžite prepustený na slobodu.
Rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorým možno uplatniť návrh na obnovu konania, sú konkretizované v § 393 ods. 1 a § 394 ods. 1 až 3 TP. Jedná sa však o prípady, kedy možno viesť trestné stíhanie aj po povolení obnovy konania. Ak by súd v danom prípade povolil obnovu konania, vec by sa vrátila do štádia trestného stíhania, ktoré však nie je možné ďalej viesť práve z dôvodu zániku trestnosti činu.
Keďže odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania voči rozhodnutiu súdu, voči ktorému nie je možné podať takýto návrh, súd návrh odsúdeného odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta (§ 402 ods. 3 Tr. por.). Podaná sťažnosť má odkladný účinok.