Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-6-2016.pdf
PDF · 77.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd N. I samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. apríla XXXX v N. takto
rozhodol:
W. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., X. č.1, prechodne bytom chatová lokalita K. Z., nezamestnaný
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
- v N. a inde od mesiaca júl XXXX doposiaľ neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom X. S., nar. XX.XX.XXXX a O. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto mu bola určená rozsudkom T. súdu N. I sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX prispievať na výživu vo výške XX.-Eur mesačne pre každé maloleté dieťa vždy k XX. X. v mesiaci vopred do rúk matky detí počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím takto dlhuje na výživnom W. M. sumu vo výške XXX.-Eur,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. X Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. X Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere X (šesť) mesiacov nepodmienečne.
B. § 48 ods.X písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
odôvodnenie:
B. T. prokuratúry N. I podal dňa XX.X.XXXX na obvineného W. M. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. X Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe. Z dôvodu trváceho trestného činu v deň rozhodnutia súdu súd upravil dĺžku doby páchania skutku a sumu dlžného výživného ku dňu rozhodnutia, t.j. ku dňu XX.X.XXXX vo výške XXX.-Eur. T. W. M. po poučení podľa § 257 G. poriadku vyhlásil, že je vinný a na všetky otázky, ktoré mu súd položil v zmysle § 33X ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ G. poriadku odpovedal zhodne „áno“. I. súd po návrhu prokurátora podľa § 257 ods. X G. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace výrokom o treste a náhrade škody. B. obžalovaného je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania.
T. W. M. v prípravnom konaní uviedol, že je si vedomý svojich pozdĺžnosti na svoje deti - vyživovacej povinnosti, pričom na svoju obranu uviedol, že je nezamestnaný a že nie je evidovaný na úrade práce, pretože je to zbytočné aj tak mu prácu nenájdu. X., že posledné zamestnanie bolo v spoločnosti M. s.r.o., kde pracoval ako skladník s príjmom XXX._Eur, z tohto zamestnania odišiel, nakoľko mu nevyplatili riadne výplatu.
M. poškodená W. M. v prípravnom konaní uviedla, že jej bývalý manžel - obžalovaný si neplnil pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť až do súčasnej doby.
Z rozsudku T. súdu N. I pod sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX vyplýva, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu maloletej X. S., nar. X.X.XXXX sumou XX.-Eur mesačne a O. S., nar. XX.XX.XXXX sumou XX.-Eur mesačne vždy k XX-tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Z listinného dôkazu - potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že tak X. M. ako aj O. M. sú študentkami, čo potvrdzujú aj rodinné listy na č.l. XX-XX, kde je uvedený dátum ich narodenia.
Z o správy P. práce sociálnych vecí a rodiny N. vyplýva, že obžalovaný bol vedený na ich úrade, ako uchádzač o zamestnanie v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, avšak X.XX.XXXX bol vyradený pre nespoluprácu s úradom. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v období od X.X.XXXX doposiaľ nebol poberateľom dôchodku ani v období od X.X.XXXX doposiaľ nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti. W. bol v uvedenom období poberateľom nemocenských dávok, nakoľko bol v registri sociálnej poisťovne vedený ako zamestnanec u zamestnávateľa M. s.r.o. N. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, čo potvrdil aj zamestnávateľ svojou správou na č.l. XX spoločne so mzdovými listami na č.l. XX-XX, pričom uviedol, že W. M. mal priemerné pracovné výsledky, bol miernej povahy, s kolegami mal štandardné vzťahy, počas pracovnej doby u neho alkohol na pracovisku zistený nebol. V. pracovný pomer skončil dňa XX.X.XXXX výpoveďou pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny za neospravedlnenú absenciu.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva X priestupkov rôzneho charakteru a z odpisu z registra trestov sú zrejmé X záznamy, naposledy bol odsúdený T. súdom N. I trestným rozkazom sp. zn. 5T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa X.X.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § XXX ods.1, ods.X písm.b/ Tr. zák., keď mu bol uložený podmienečný trest na dobu X mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní X roka a X mesiacov do X.X.XXXX.
Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX G. poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
B. uznaní viny u obžalovaného W. M. súd nemal žiadne pochybnosti jednak z hľadiska samotného vyhlásenia o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní a takisto aj z iných v spise zabezpečených dôkazov ako napr. výpoveď matky mal. detí W. M., ktorá aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že ku dňu pojednávania neuhradil obžalovaný ani dĺžne výživné a neplatí ani bežné výživné. G. inými listinnými
dôkazmi, či už rozsudkom T. súdu N. I o rozvode, v ktorom mu bola uložená povinnosť platiť výživné XX.-Eur na každé dieťa, ale aj listinnými dôkazmi a to správou sociálnej poisťovne, P. práce, spoločnosti M. s.r.o.
T. obžalovaného pri krátkom výsluchu na hlavnom pojednávaní bolo, že je nezamestnaný, že si nevie nájsť prácu, že sa snaží, ale je to ťažké. Na margo uvedeného súd uvádza, že obžalovaný aj podľa vlastného tvrdenia nie je evidovaný na P. práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a v minulosti bol evidovaný, ale pre nespoluprácu bol vyradený z tejto evidencie. Aj spoločnosť M. s.r.o. - bývalý zamestnávateľ obžalovaného uviedla, že obžalovaný bol prepustený zo zamestnania na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny. T. obžalovaného sa javí ako osoba, ktorá na základe vlastných chýb si nemôže nájsť zamestnanie, resp. zotrvať v ňom, o čom svedčí aj odpis z registra trestov, keď pri posledných dvoch odsúdeniach mu bolo uložené aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktorú údajne podľa slov obžalovaného absolvuje.
Na základe vyššie uvedeného súd teda dospel k vine obžalovaného po stránke objektívnej v tom, že obžalovaný najmenej X mesiace v období X rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného ( nakoľko ani len p neprihlásil n P., resp. pre nespoluprácu bol vyradený), a po stránke subjektívnej v tom, že sa tohto prečinu dopustil minimálne v nepriamom úmysle.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, nakoľko sa priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť, pretože sa uvedeného skutku dopustil v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. M. mu preto uložil trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. G. trest súd považuje za zákonný a spravodlivý tak z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie, hlavne z hľadiska výchovy a poukázania spoločnosti na zákonnú povinnosť platiť výživné ako za povinnosť uloženú v zmysle zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.