Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_3T-33-2016.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Šmelka a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného K. Y., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. apríla 2016 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný GabrV. Y., T.. XX.XX.XXXX D. M., U. H. G. XXX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci vo väznici Plzeň, ČR,
j e v i n n ý,
že v nočných hodinách z 11.09.2015 na 12.09.2015 v chatovej osade v katastrálnom území obce Slavošovce, okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným mladistvým I. Ď. sa vlámal najmenej do rekreačnej chaty I. K. tak, že vylomili stredovú časť vchodových dverí v spodnej časti chaty a v oblasti zámku vypáčili aj vchodové dvere v hornej časti chaty, odkiaľ odcudzili predlžovacie káble o dĺžke 50 m a 20 m, rýchlovarnú kanvicu, 8 ks kuchynské nože, 12 ks sklenené poháre, 2 ks paplóny s poduškami, hifi vežu a set top box, čím spôsobili I. K. škodu vo výške najmenej 125,- € a poškodením dverí škodu vo výške 50,- €,
t e d a
spoločným konaním
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 174/2015 Z. z. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný K. Y. v súčasnej dobe vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v inej trestnej veci vo Väznici Plzeň v Českej republike. Dňa 04.04.2016 bolo súdu doručené písomné podanie - žiadosť obžalovaného, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti s jeho výslovným súhlasom. Aj z písomného podania obhajkyne Mgr. G. Y., ktorá s obžalovaným vykonala poradu vo Väznici Plzeň v Českej republike, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.04.2016, vyplýva, že obžalovaný žiada, aby súd vykonal hlavné pojednávanie bez jeho prítomnosti. Toto podanie obsahuje písomné prehlásenie obžalovaného, že vstúpil na cudzí pozemok poškodeného I. K.. Svoje konanie ľutuje.
Z uvedených dôvodov súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného K. Y. a po splnení zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho skoršiu výpoveď zo dňa 14.09.2015. Z tejto výpovede vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním činu uviedol do podnapilého stavu, a na okolnosti skutku si nepamätá.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul spolupáchateľa obžalovaného I. Ď. ako svedka (menovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa 01.04.2016). Svedok na hlavnom pojednávaní k spoluúčasti obžalovaného K. Y. uviedol, že na chatky poškodených šli spoločne s obžalovaným K. Y., pričom na prvej chatke (svedok nevedel označiť, komu patrila) odstránili kladku a vošli dovnútra. Na chatke vylomili dvere a obžalovaný Y. v chatke zostal, pretože bol opitý a zaspal. Sám potom pokračoval vo vlámaniach do ostatných chatiek a odcudzené veci na dvakrát odniesol domov. Podľa jeho výpovede veci následne predal obžalovaný Y., ku ktorému domov priniesol odcudzené veci. Potvrdil, že obžalovaný Y. bol dosť v podnapilom stave. Vykradnúť chatky bol svedkov nápad.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalším spisovým materiálom vrátane zápisníc o výsluchu svedkov-poškodených a ďalších listinných dôkazov.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane domovej slobody občanov a ich majetku. Predmetná chatka poškodeného I. K. je spôsobilá na individuálnu rekreáciu a preto požíva ochranu v zmysle ustanovenia § 194 Trestného zákona. I keď súd riadiac sa obsahom obžaloby Pv 668/15/8808 zo dňa 21.12.2015 upozornil obžalovaných na možnosť odlišného právneho posúdenia (najmä ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) Trestného zákona) vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania, osobitne obsah výpovede svedka I. Ď. súd ustálil skutok tak, že sa obžalovaný K. Y. zúčastnil vlámania len na jednej z chatiek uvedených v citovanej obžalobe.
Z uvedených dôvodov súd vyslovil záver, že obžalovaný K. Y. neoprávnene vnikol do obydlia iného, a to spoločným konaním s inou osobou, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Obžalovaný K. Y. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. T. č. nikde nepracuje a je vo výkone trestu odňatia slobody. V registri trestov má celkovo 13 záznamov, z ktorých vyplýva, že v posledných 3 prípadoch bol odsúdený Okresným súdom Plzeň-mesto v Českej republike. Na základe odsúdení tunajšími súdmi bol z posledného výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 04.06.2011. Je zrejmé, že obžalovaný sústavne pácha rovnakú trestnú činnosť majetkovej povahy.
Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 7b ods. 2 a § 38 ods. 2 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m). S prihliadnutím na okolnosti prípadu, doterajší život obžalovaného, ale aj na okolnosť, že sústavne pácha majetkovú trestnú činnosť, súd vyslovil záver, že jedine nepodmienečným trestom je možné zabezpečiť jeho prevýchovu a účel trestu. Ustanovenie § 194 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. S prihliadnutím na dĺžku trestu, ktorý teraz obžalovaný vykoná, súd vymeral menovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že ho vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
O náhrade škody súd rozhodol rozsudkom 3T/168/2015 zo dňa 01.04.2016, ktorým bol uznaný vinným obžalovaný mladistvý I. Ď. a ktorému bola uložená povinnosť uhradiť poškodeným spôsobenú škodu v objektívne preukázanej výške. Vzhľadom na to, že rozsah účasti obžalovaného K. Y. na odcudzení vecí poškodených a jeho úmysel v tomto smere nebol jednoznačne preukázaný, súd o povinnosti obžalovaného Y. nahradiť spôsobenú škodu nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.