Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6T-8-2016.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/8/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obv. W. L., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., dňa 27.4.2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z a s t a v u j e trestné stíhanie proti obvinenému - W. L.T.O., I.. XX.XX.XXXX O. N.R., G. Z. N.-Z. Č.. XXX, okres Košice - okolie, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako konateľ spoločnosti W. M..L..T. N.- Z. Č.. XXX, okres Košice- okolie, v úmysle obohatiť sa uzavrel zmluvu o budúcej zmluvy o dielo s Ľ. N., O. N. M. Ľ. N. zaviazal k vykonaniu stavebných prác v Mníchove v Spolkovej republike Nemecko, za ktoré mal po ich vykonaní obdržať sumu 2.050 €, stavebné práce vykonal, avšak za tieto mu obvinený doposiaľ neuhradil žiadne finančné prostriedky, čím takto svojím konaním spôsobil Ľ. N.T.O. škodu vo výške 2.050 €, ako konateľ spoločnosti W. M..L..T. N.- Z. Č.. XXX, okres Košice- okolie, v úmysle obohatiť sa uzavrel na nezistenom mieste dňa 30.7.2012 ústnu dohodu s L. Z., O. N. M. L. Z. zaviazal k vykonaniu stavebných prác v Mníchove v Spolkovej republike Nemecko, za ktoré mal po ich vykonaní obdržať sumu 2.050 €, stavebné práce vykonal, avšak za tieto mu obvinený doposiaľ neuhradil žiadne finančné prostriedky, čím takto svojím konaním spôsobil L. Z. škodu vo výške 2.050 €, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Dňa 27.1.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie na obv. Miroslava Račka obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Obžaloba v podstate kladie obvinenému za vinu konanie spočívajúce v tom, že ako konateľ obchodnej spoločnosti W. M..L..T.. v úmysle obohatiť sa uzavrel s poškodeným Ľ. N. písomnú mandátnu zmluvu a zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorou sa poškodený Ľ. N. zaviazal k vykonaniu stavebných prác a s poškodeným L. Z. ústnu dohodu, ktorou sa poškodený L. Z. zaviazal tiež k vykonaniu stavebných prác. Za vykonanie daných prác mali poškodení obdŕžať sumu, každý po 2.050 €, no napriek tomu, že poškodení práce vykonali, obvinený doposiaľ neuhradil poškodeným žiadne finančné prostriedky, čím mal poškodeným spôsobiť väčšiu škodu. Uvedeným skutkom mal obvinený naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na spôsobenú škodu aj kvalifikovanú skutkovú podstatu v odseku 2 Trestného zákona.
Z doteraz nazhromaždeného dôkazného materiálu, obsiahnutého vo vyšetrovacom spise, z výpovedi obvineného a poškodených zhodne vyplýva, že skutočne poškodený N. uzavrel písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných výkonov v W., poškodený Z.k uzavrel len ústnu dohodu o vykonávaní stavebnej činnosti, poškodení vykonávali v Mníchove stavebné práce a obvinený poškodeným za danú stavebnú činnosť nevyplatil žiadne finančné prostriedky. V ostatných okolnostiach
sa výpovede obvineného a poškodených rozchádzajú, keď obvinený tvrdí, že poškodeným bola vyplatená záloha vo výške 400 € pre každého, dohodnutú prácu poškodení nevykonali a pred dokončením prác odišli zo stavby a navyše vykonané práce mali vady, ktoré obvinený musel odstraňovať na vlastné náklady. Oproti týmto tvrdeniam obvineného stojí výpoveď poškodených, ktorí zhodne vypovedali, že práce vykonali v rozsahu, v akom boli zazmluvnené, žiadnu zálohu nedostali, po mesiaci práce poškodený N.a vyfakturoval obvinenému odplatu za vykonanú prácu a táto mu nebola preplatená, poškodený Z. mal sľúbené, že mu vyplatia toľko, koľko poškodenému N., avšak nič mu nebolo vyplatené, zo stavby odišli po vykonaní dohodnutých prác a prácu vykonali bez vád.
Ani priamo zo skutku uvedeného v obžalobe a ani z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nevyplýva v čom spočíva podvodné konanie obvineného. Jedine poškodený N.a vo svojej výpovedi zo dňa 17.8.2015 na č. l. 55 tvrdí, že do omylu sa cíti byť uvedený obvineným najmä tým, že zrejme od počiatku obvinený vedel, že poškodeným za práce nič nezaplatí a doslova z nich urobil otrokov. Obdobne vypovedal aj poškodený Z. vo svojej výpovedi zo dňa 7.9.2015 na č. l. 75. Ide teda o akýsi subjektívny pocit poškodených založený na neskoršom nezaplatení dojednanej odmeny za vykonanú prácu. Okrem uvedeného subjektívneho pocitu poškodených neexistuje žiadny iný dôkaz o tom, že by už v čase uzavretia zmluvy (u poškodeného N.) resp. ústnej dohody (vo vzťahu ku poškodenému BS.) mal obvinený úmysel nezaplatiť za vykonané práce a dopúšťal sa podvodného konania tým, že by len predstieral ochotu riadne v budúcnosti platiť. Podľa ustálenej súdne praxe sa vyžaduje, aby už v čase uzavretia zmluvy páchateľ mal úmysel svoj zmluvný záväzok nesplniť vôbec, alebo nie v dojednanej dobe resp. konal aspoň s vedomím, že svoj zmluvný záväzok v dohodnutej dobe nebude schopný splniť a že týmto uvádza iného do omylu, aby sa na cudzom majetku obohatil. Dodatočné rozhodnutie nezaplatiť nie je naplnením skutkovej podstaty tohto trestného činu. (v uvedenom zmysle R 54/1967-I)
Za ďalšie, vo vzťahu ku poškodenému N. je potrebné uviesť, že právny vzťah medzi poškodeným a obchodnou spoločnosťou obvineného je podstatne zložitejší, než ako o ňom vypovedá poškodený N.. Vzájomné práva a povinnosti z dojednaného zmluvného vzťahu sú komplikovanejšie, než len že poškodený vykoná prácu a následne vyfakturuje sumu, ktorú objednávateľ zaplatí. V zmysle čl. I. ods. 5 mandátnej zmluvy a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na č. l. 91 je poškodený oprávnený fakturovať na základe predloženého výkazu výkonov, ktorý poškodený má povinnosť predložiť mandatárovi, teda obchodnej spoločnosti W. M..L..o. ku kontrole a odsúhlaseniu do 3 dní od ukončenia prác. Doručenie opisu výkazu elektronickou poštou je dostatočné na splnenie tejto lehoty, avšak najneskôr s vystavenou faktúrou však musí mandant (v tomto prípade poškodený Kapusta) doručiť fotokópiu originálneho výkazu, v opačnom prípade, teda keď nebude doručená fotokópia výkazu, odkladá sa začiatok plynutia splatnosti faktúry až na deň, nasledujúci po dni doručenia predmetnej kópie. Z citovaného zmluvného dojednania vyplýva, že začiatok plynutia lehoty splatnosti faktúry je viazané na doručenie výkazu výkonov. Teda bez tohto doručenia, nezačne plynúť lehota splatnosti faktúry poškodeného a nikdy preto ani nemôže faktúra nadobudnúť splatnosť. Poškodený a ani obvinený nevypovedali, že by táto zmluvná podmienka bola splnená a teda „de iure“ objektívne splatnosť faktúry vystavenej poškodeným doposiaľ nenastala, a preto obvinený ani nemal čo platiť, keďže faktúre poškodeného ešte ani len nezačala plynúť lehota splatnosti a teda obvinený nemohol naplniť to, čo mu za vinu kladie obžaloba, teda že nezaplatil fakturovanú sumu.
Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie práce resp. vykonanie prác s vadami, znova je možné vidieť porušenie dohodnutých zmluvných podmienok na strane poškodeného, ktorými sa malo práveže predísť vzniknutej situácii. Obvinený s poškodeným totiž dohodli mechanizmus, akým sa bude objektivizovať rozsah vykonaných výkonov, ich kvalita, kontrola a následne odstraňovanie preukázaných vád a to konkrétne v čl. I. ods. 6, ods. 7 a v čl. II. uvedenej zmluvy na č. l. 91. Navyše poškodený bol viazaný aj ustanoveniami zmluvy o dielo č. W2012/0400 na č. l. 92, 93, kde v § 10 tejto zmluvy je dohodnuté odovzdávanie prác s vyhotovením zápisu za prítomnosti zástupcu poškodeného a obvineného, ale hlavne, poškodený podľa § 10 ods. 2 Zmluvy o dielo č. W2012/0400 na č. l. 92, 93 bol povinný vyzvať písomne obvineného na prevzatie diela najmenej 3 dni vopred. V spise nie je o doručení tejto výzvy obvinenému žiadny dôkaz a ani poškodený Kapusta sa o tejto výzve nezmieňuje v žiadnej svojej výpovedi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v skutku uvedenom v obžalobe absentuje podvodné konanie obvineného, dokonca ani zo spisového materiálu nevyplýva, v čom obvinený konal podvodne, jedine čo má usvedčovať obvineného z podvodného konania je subjektívny pocit poškodeného, že už v čase uzavretia zmluvy nechcel obvinený platiť za vykonané práce, pričom tento pocit poškodený nadobudol logicky až potom, čo mu nebola preplatená faktúra.
Objektívne daný prípad, nielen že nie je trestným činom, ale ide o typické porušenie zmluvného záväzku medzi podnikateľskými subjektmi, pričom len z letmej analýzy vzájomného vzťahu sa súdu javí porušenie zmluvných podmienok pravdepodobne na oboch stranách zmluvy, pričom medzi stranami je spor ohľadne vzájomných práv a povinností, kedy obe strany tvrdia porušenie svojich práv. Právny poriadok v takýchto prípadoch poskytuje dotknutým stranám prostriedky ochrany ich práv a to prostredníctvom civilno-právnych inštitútov. Zákonodarca v takýchto prípadoch očakáva aktivitu pri ochrane zmluvných práv od samotných účastníkoch zmluvného vzťahu a požaduje, aby účastníci, najmä v takýchto sporových a sporných prípadoch, sami znášali dôkazné bremeno, ako aj následky za neho neunesenie. Je zneužitím samotného Trestného práva, hlavne jeho subsidiárneho postavenia v systéme ochrany individuálnych práv a slobôd a tiež popretím jeho ultima ratia, ak štát nerešpektuje túto subsidiárnu ochranu Trestného práva, nechá sa trestným oznámením poškodeného zatiahnuť do konania, v ktorom prostriedkami trestného konania sa snaží objasniť takéto civilnoprávne sporové prípady, neuvedomujúc si, že vlastne takto preberá na seba celé dôkazné bremeno z účastníkov zmluvy na svoje plecia, ktorí od tohto okamihu sa môžu začať správať absolútne neproduktívne - keď môžu tvrdiť všetko možné a nič nemusia preukazovať - čo v konečnom dôsledku v podstatnej miere sťaží snahu štátu náležite objasniť danú vec. Skutočnosť, že sa vyšetrovanie minie svojho zámeru, je najmenej závažným dôsledkom toho, keď sa civilné spory riešia v trestnom konaní. Závažnejšie je to, že sa objasňujú skutky, ktoré apriori svojou podstatou nie sú trestnými činmi.
Ak by sme pripustili opak k vyššie uvedeným úvahám, tak potom každé porušenie zmluvy spočívajúce v neplnení predmetu zmluvy - nezaplatenie peňazí, nedodanie tovaru a služieb s hodnotou plnenia nad 266,- € bude trestným činom, čím sa poprie opodstatnenosť občianskeho súdneho konania v sporoch zo zmlúv ohľadne plnenia v hodnote nad 266,- € a ostanú len drobné spory v zmysle § 200ea OSP.
Na základe uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok týkajúci sa poškodeného Kapustu sa stal, dopustil sa ho obvinený, avšak nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie.
Vo svojej podstate rovnaká situácia je aj vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa poškodeného BS.. Pri tomto skutku, je rovnako zhodnými výpoveďami preukázané, že poškodený Z. tiež vykonával práce na tej istej stavbe ako poškodený Kapusta s tým rozdielom, že Z. vykonával práce len na základe ústnej dohody, pričom počas priebehu výkonu prác sa mala uzavrieť nejaká zmluva, poškodený vypovedal o potreba, aby bol živnostník, obvinený zase vo svojej výpovedi hodnotí povinnosti poškodeného Petríka zhodne ako u poškodeného N. - zodpovednosť za vady, ukončenie prác, odovzdanie prác a pod., čo môže evokovať k tomu, že poškodený Z.S.L. mal byť v rovnakom právnom postavení ako poškodený N.a, avšak ide len o domnienku. Z takto dôkazne preukázaného stavu ťažko posúdiť ako boli upravené vzájomné vzťahy medzi účastníkmi ústnej dohody. Bolo by potrebné vzhľadom na postavenie účastníkov, predmet dohody a iné okolností prípadu aplikovať na daný právny vzťah najbližšie príbuzný zmluvný typ, aký upravuje právny poriadok pre takéto prípady a podľa daného typu zmluvy posúdiť práva a povinnosti jednotlivých účastníkov zmluvy s ohľadom na zodpovednosť za vady, nároku na odplatu a podobne, čo bežne robia civilné súdy, pred ktoré takéto prípady aj patria. Súd v zmysle uvedenej polemiky vyslovuje otázku, čo ak v danom prípade má ísť o pracovnú zmluvu vzhľadom na výpoveď poškodeného BS., ktorý sám hovorí, že mal uzavrieť pracovnú zmluvu, vzhľadom výkon práce poškodeným Z.m podľa pokynov svedka N., čo evokuje o závislom výkone práce, čo je charakeristickým znakom pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, a teda nezaplatenie odplaty za takto vykonávanú prácu je prečinom nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Tr. zák. a v takomto prípade bolo potrebné v rámci prípravného konania skúmať napríklad aj to, či obvinený mal peňažné prostriedky na výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti.
Súd dospel k záveru, že ani pokiaľ ide o poškodeného Z.a, nebol zadovažený jediný dôkaz, ktorý by jednoznačne nasvedčoval tomu, že už v čase uzavretia ústnej dohody, mal obvinený úmysel nezaplatiť za vykonanú prácu poškodenému Z., okrem subjektívneho pocitu poškodeného, ktorý poškodený nadobudol až na základe neskoršieho nezaplatenia odplaty. Poškodený Z. si počínal významne rizikovo, keď bez písomnej formy, len na základe ústnej dohody vycestuje do Mníchova, kde aj začne a celý mesiac, (ako tvrdí) vykonáva práce, pričom takýmto spôsobom sa vlastným pričinením dostáva do stavu nepochybnej dôkaznej núdze (podobne ako poškodený N., keď nedodržiava zmluvne dojednané ustanovenia o odovzdaní prác a podmienok fakturovania), keď nie je schopný predložiť okrem svojej výpovede, ktorá je spochybňovaná výpoveďou obvineného, žiaden iný dôkaz o tom, že práce skutočne vykonal v dohodnutej kvalite a teda, že mu skutočne vzniklo právo na plnenie. Dokonca poškodený
nevie dôkazne potvrdiť ani výšku sumy, ktorú mu mal obvinený vyplatiť. Celá dôkazná situácia týkajúca sa sporných skutočností, je prípadom „tvrdenia proti tvrdeniu“, teda skutkových pochybností, ktoré súd nemá ako dôkazne odstrániť a vedie súd k úvahám o potrebe aplikácie procesnej zásady „in dubio pro reo“. Na základe vyššie uvedeného súd trvá na závere, že ani v tomto skutku nebol predložený dôkaz o podvodnom konaní obvineného, aj v tomto prípade ide o civilnoprávny spor, kde vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy je potrebné všetky skutočnosti tvrdené účastníkmi preukázať.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Podľa § 215 ods. písm. b) Tr. zákona prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z uvedených dôvodov zastavil súd trestné stíhanie obv. W. L., keďže skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie. ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor alebo obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie. Sťažnosť má odkladný účinok.