Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-101-2015.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/101/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletú: B. W., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otca - T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, S., zastúpeného: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava a matky - T.. W. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. Č.. XXX, zastúpenej: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný s účinnosťou od 1.3.2016 prispievať na výživu maloletej Natálie sumou 150,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2016 do 27.4.2016 vo výške 100,-eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13C/198/2009-16 zo dňa 12.10.2009 v časti bežného výživného na maloletú B..
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2016 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej B..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zárobkami matky, daňovým priznaním otca za rok 2015, rodným listom, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 13C/198/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer sedem rokov, otec nad rámec výživného ničím iným neprispieva na výživu maloletej, výživné vo výške 100,- eur, ktoré je doposiaľ stanovené je minimálna suma. Vyživovacia povinnosť otcovi pribudla už pred tromi rokmi, poukazuje na to, že je živnostník a pokiaľ má za to, že jeho príjem je nízky a nestačí pokryť všetky jeho potreby, je potrebné aby zvážil, či vôbec je účelné prevádzkovať ďalej živnosť. Matka pracuje ako učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom 690,80 eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá, nemá ani iné vyživovacie povinnosti. Výdavky na maloletú sú nasledovné: strava mesačne 130,- eur doma; stravné v škole 19,- eur mesačne; oblečenie a obuv 50,- eur mesačne; drogéria a hyg. potreby v čom je zahrnutý aj prací prášok, aviváž, čistiace potreby, kozmetika 15,- eur mesačne; šk. klub 3,- eurá mesačne; pomôcky do školy priemerne mesačne 8,50 eur; kino, divadlo, kultúrne podujatie 5,- eur
mesačne; záujmy a krúžky 2,67 eur; zdravotná starostlivosť 15-30,- eur mesačne; plavecký výcvik v rámci školy je 25,- eur ročne; výlety v škole 20,- eur ročne.
Matka uviedla, že otec v mesiaci marec a apríl 2016 riadne zaplatil výživné, za toto obdobie nemá dlh na výživnom. Ona pracuje stále u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy, stále býva v rodinnom dome ktorého je výlučnou vlastníčkou a ktorý má po starých rodičoch, býva tam len s maloletou. Výdavky v súvislosti s bývaním sú za plyn 80,- eur mesačne, elektrina 33,- eur mesačne, vodné stočné 7,-eur mesačne. Maloletá navštevuje ZŠ vo Voderadoch, výdavky v súvislosti so stravou a návštevou školského klubu sú približne 22,- eur mesačne, navštevuje krúžky v škole s čím je výdavok 3,-eurá polročne + 20,- eur polročne materiál a pomôcky do školy. Maloletá má zdravotné problémy, má problémy s chrbticou, maloletá nosí korzet s týmto sú ročné výdavky v súvislosti s korzetom, nosí ho tri až štyri roky, tento výdavok hradí poisťovňa, je tam minimálny doplatok ročne, nevie uviesť v akej výške. Maloletá nosí ortopedické vložky do topánok s čím je výdavok každého polroka asi 3,- eurá ako doplatok na vložky. Maloletá sa sťažovala na bolesti brucha, čo trvá od decembra 2015, v súčasnosti je to lepšie, psychologička uviedla, že je to z dôvodu psychických problémov, v súvislosti s týmto užíva probiotiká s čím je výdavok mesačne asi 15,30 eur.
Splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného v rozsahu ako žiada matka nesúhlasia, keď takto určená výška výživného nemá oporu v majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach otca, príjem otca je asi 400,- eur mesačne netto. Okrem toho má otec príjem zo sezónnych brigád čo po rozpočítaní na celý rok predstavuje priemerne približne 100,-eur mesačne. Ako už bolo uvedené, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X.. S maloletou X. a so svojou družkou - matkou maloletej žije v spoločnej domácnosti u svojej matky, ktorej prispievajú na domácnosť sumou 160,-eur mesačne, ide o príspevok na bývanie, teda energie. Družka otca je zamestnaná, jej príjem je 500,-eur brutto mesačne. Otec si platí odvody na zdravotné poistenie vo výške 60,-eur mesačne, platí exekúciu vo výške 50,-eur mesačne za dlhy, ktoré mal v minulosti. Otec má záujem plniť si riadne vyživovaciu povinnosť, otec je ochotný platiť výživné vo výške najviac 150,- eur mesačne, ktoré výživné bude podľa ich názoru plne kryť odôvodnené potreby maloletej, keď podľa vyjadrenia matky maloletá má okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv výdavky zvýšené max. o sumu 50,- eur mesačne, pričom poukazuje aj na to, že takisto matka má povinnosť podieľať sa na výžive maloletej. Nestotožňuje sa s tvrdením, že otec by mal zvážiť či bude ďalej podnikať, vzhľadom na to, že poukazuje na svoj nízky príjem, keď otec sa snaží, v minulosti mal dokonca nižší príjem z podnikania ako v súčasnosti. Čo sa týka tvrdenia, že otec nad rámec výživného ničím neprispieval s týmto nesúhlasí, keď otec v minulosti na požiadanie matky prispel na zakúpenie niektorých vecí pre maloletú ako bicykel, čo bolo asi pred dvomi rokmi, tablet zakúpil asi pred 4 rokmi, školskú tašku, keď nastupovala do druhého ročníka. Nestotožňuje sa s výdavkami na stravu maloletej B. doma, keď dieťa obeduje v škole, preto nemôžu byť také vysoké, podľa toho čo uviedla zástupkyňa matky reálne výdavky sú okolo 150,- eur mesačne.
Otec uviedol, že je živnostníkom od roku 2010, v čase poslednej úpravy výživného pracoval vo firme Adler s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.000,- eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko mali viacej práce a zamestnávateľ im nechcel dať vyššiu mzdu, mohol tam ďalej pracovať. Následne hneď začal podnikať ako živnostník. Predmetom činnosti sú stavebné práce, nemá žiadnych zamestnancov. Jeho príjem za rok 2015 bol v čistom asi 400,-eur mesačne, v tomto roku má vyšší príjem, lebo má viac práce, za január - marec 2016 bol jeho príjem asi 600,-eur mesačne. V súčasnosti už nechodí na sezónne brigády tak ako to bolo minulý rok, lebo na to nemá čas. Maloletá X. je zdravá, sú s ňou len bežné výdavky, takisto má výdavky na probiotiká. Keď je družka v práci, stráži maloletú jeho matka.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že doporučuje výživné zvýšiť, nakoľko je to v záujme maloletej.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/198/2009-16 súd zistil, že rozsudkom č.k. 13C/198/2009-16 zo dňa 12.10.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej B. rozvedené, maloletá B. bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli o úprave styku. Z obsahu spisu vyplýva, že matka v tom čase pracovala ako učiteľka v Materskej škole v Hrnčiarovciach nad Parnou s priemerným čistým mesačným zárobkom 498,- eur, otec bol zamestnaný ako robotník v spoločnosti Adler, s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.000,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2009.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky - Základná škola s materskou školou Hrnčiarovce nad Parnou, súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie apríl 2015 až marec 2016 bol 690,81 eur.
Z Rodného listu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila maloletá X. W. matke X. Y. a otcovi T. W..
Z daňového priznania otca za rok 2015 súd zistil, že príjem otca zo živnosti bol vo výške 6.351,41 eur, výdavky boli vo výške 1.551,43 eur, základ dane bol 4.799,98 eur , otcovi vznikol daňový preplatok vo výške 67,56 eur.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný avšak nie v rozsahu ako žiadala matka. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu ("vždy prihliadne") prihliadať na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už má preukázané, že je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo
dohody upravujúcich vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov (zasahujúcu tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi (nárast cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samo osebe môže byť relevantnou zmenou pomerov.
V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula dlhá doba - 6 a pol roka, došlo k zmene pomerov najmä u maloletej B., všetky potreby maloletej za také dlhé obdobie vzrástli, v súčasnosti maloletá B. navštevuje 3. ročník základnej školy. Otec bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 zamestnaný s čistým príjmom 1.000,- eur mesačne. Matka bola zamestnaná s čistým príjmom 498,- eur. Otec ani matka nemali vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je príjem matky 690,81 eur, teda jej čistý príjem sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil v priemere o 192,81 eur. Otec od roku 2010 podniká ako živnostník, z jeho daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že jeho príjem sa v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy výživného kedy bol zamestnaný podstatne znížil, podľa vyjadrenia otca jeho čistý príjem v roku 2016 je vyšší ako v roku 2015, je to priemerne 600,- eur mesačne. Otec, podľa názoru súdu, nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ktorý prestal pracovať v spoločnosti Adler, s.r.o., keď skutočnosť, že mal viac práce za tú istú mzdu nemožno považovať za vážny dôvod pre ukončenie tohto pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdal vyššieho zárobku, keď z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti v danej veci vychádzal u otca zo zárobku 1.000,- eur mesačne, ktorý dosahoval v spoločnosti Adler, s.r.o. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej, ktoré možno považovať za bežné potreby dieťaťa v jej veku, ako i zárobkovým možnostiam povinného
- otca a matky maloletej B., keď súd zohľadnil i skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej X..
Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od 1.3.2016 tak, ako žiadala matka, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 1.3.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 1.3.2016 do 27.4.2016 vo výške 100,- eur (50,- eur, t.j. suma o ktorú sa zvýšilo výživné krát 2 mesiace). Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku a ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie ktoré možno začať i bez návrhu.
Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti: Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.