Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-222-2013.pdf
PDF · 96.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom Panónska cesta 1, 852 01 Bratislava, zast.: GRIŠČIK&PARNTERS s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava proti odporcovi: D. Á., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXX, XXX XX Š. M. G., o zaplatenie 2.178,04 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.178,04 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 24.12.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vyjadrenú percentom, teda 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde elektronicky dňa 04.07.2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3.663,68 Eur spolu s príslušenstvom ako i náhrady trov konania. Návrh odôvodnil najmä tým, že dňa 23.06.2008 navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebnom úvere č. E., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebný úver v sume 3.694,48 Eur na financovanie osobného motorového vozidla zn. Renault Espace, VIN: F. (ďalej aj ako predmet financovania). Na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/ XXXXX/ZPVP zo dňa 23.06.2008 uzavretej medzi účastníkmi konania, odporca previedol vlastnícke právo k predmetu financovania na navrhovateľa za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok navrhovateľa. Z dôvodu predčasného ukončenia zmluvného vzťahu zaslal navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 03.12.2009 finančné vyúčtovanie, na základe ktorého vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy 3.663,68 Eur v lehote splatnosti do 23.12.2009. Odporca v lehote splatnosti ani následne dlžnú sumu v celkovej výške 3.663,68 Eur neuhradil. Odporca dňa 04.05.2014 uplatnil námietku premlčania, nakoľko po zosplatnení úveru dňa 12.08.2009 sa mu už nikto neozval, pričom celková úhrada úverového dlhu predstavovala 3.823,66 eur. Dňa 15.07.2014 navrhovateľ namietol, že návrh podal na súd dňa 04.07.2012, teda včas. Dňa 24.09.2014 vykonal súd v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. právne posúdenie veci čo do uplatnených zmluvných pokút vo výške 39,14 Eur, 587,76 Eur a 26,70 Eur, na čo navrhovateľ reagoval čiastočným späťvzatím návrhu čo do sumy 653,60 Eur. V tejto časti súd dňa 23.02.2015 konanie zastavil. Dňa 02.03.2016 vykonal súd v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. právne posúdenie veci čo do premlčania štyroch najstarších splátok, čo je spolu 832,04 Eur, na čo navrhovateľ reagoval čiastočným späťvzatím návrhu čo do sumy 832,04 Eur. V tejto časti súd dňa 27.04.2016 konanie zastavil. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu cestou dožiadaného súdu a oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o spotrebnom úvere č. E. z 23.06.2008, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva XX/XXXXX/ZPVP z 23.06.2008, Všeobecných zmluvných
podmienok ( ďalej ako VZP), Predpisu splátok k Zmluve o spotrebnom úvere E. z 03.07.2008, Určenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 12.08.2009 (čl. 20), Finančného vyúčtovania zmluvy z 03.12.2009, Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie ojazdených mot. vozidiel z 23.06.2008, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 23.06.2008 bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere označená ako zmluva o spotrebnom úvere medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 111.300,- Sk (3.694,48 Eur) na financovanie ojazdeného motorového vozidla zn. Renault Espace, VIN: F.. Odporca sa touto zmluvou zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 6.266,50 Sk, so splatnosťou prvej splátky 23.07.2008. Pri výške RPMN je uvedený údaj 34,70 %. Odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania (uhradil len prvých osem splátok). Z tohto dôvodu navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 12.08.2009, realizoval zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na uspokojenie svojich pohľadávok. Vyhotovil finančné vyúčtovanie zmluvy ku dňu 03.12.2009, z ktorého vyplýva jeho pohľadávka voči odporcovi vo výške 3.663,68 Eur. Odporca pred dožiadaným súdom dňa 04.05.2014 vzniesol námietku premlčania. Podľa článku IV ods. 3 Zmluvy o spotrebnom úvere č. E. zo dňa 23.06.2008 sa zmluvné strany v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právny vzťah sa podľa tejto zmluvy riadi Obchodným zákonníkom. Podľa článku VII. Ods. 1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere sa za prípad predčasnej splatnosti úveru považuje, ak je dlžník 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy (t.j. ktorejkoľvek splátky spotrebného úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného finančného záväzku). Podľa článku VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v prípade, ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle ods. 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp. ich kombináciu a) písomným oznámením doručeným dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru, v takomto prípade je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:
- všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru,
- zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru,
- náhradu všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
- ostatné pohľadávky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 4, ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Na základe dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 23.06.2008 s odporcom zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej poskytol úver na financovanie ojazdeného motorového vozidla vo výške 3.694,48 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca svoju povinnosť riadne a včas splácať spotrebný úver nesplnil, čoho následkom bola predčasná splatnosť úveru ku dňu 12.08.2009. Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy o spotrebnom úvere súd zároveň dospel k jednoznačnému záveru, že táto Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na daný právny vzťah vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca Zmluvu o spotrebnom úvere neuzatvoril ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Obchodný zákonník je primárne určený na úpravu právnych vzťahov medzi podnikateľmi, čím sa postavenie odporcov (ako nepodnikateľov) v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo Zmluvy javí ako nevýhodnejšie v porovnaní s úpravou právnych vzťahov vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ), neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Čo sa týka dojednania medzi zmluvnými stranami o aplikácii Obchodného zákonníka v čl. IV ods. 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedené súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že išlo o vopred navrhovateľom pripravenú formulárovú zmluvu, do ktorého formulára boli už len dopísané konkrétne údaje o osobe odporcu , predmete financovania a základných podmienok úveru v čl. III. Nešlo tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Predmetné ustanovenie spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že takáto voľba práva dostáva spotrebiteľa, konkrétne v tomto prípade odporcu, do nevýhodnejšej pozície vzhľadom k prihliadnutiu na väčšiu tvrdosť Obchodného zákonníka (napr. objektívna zodpovednosť za škodu s možnosťou liberalizácie v zmysle úpravy podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka oproti zodpovednosti za zavinenie, ktoré sa prezumuje, v zmysle úpravy podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, vyšší úrok z omeškania s platením peňažného záväzku v zmysle úpravy ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 oproti úprave ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, dlhšia premlčacia lehota nárokov v zmysle úpravy podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka oproti úprave podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nemožnosť použitia ust. § 49 Občianskeho zákonníka v obchodno-právnych vzťahoch, možnosť uznania premlčaného záväzku dlžníkom aj v prípade, ak by dlžník aj nemal vedomosť o jeho premlčaní podľa ust. § 323 Obchodného
zákonníka oproti predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu pri jeho uznaní podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka atď). Súd má za to, že uvedená voľba práva „nanútená“ vo formulárovej zmluve odporcovi ako spotrebiteľovi je tiež v rozpore s cit ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto zmluvné ustanovenie, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, spôsobuje totiž v danom prípade jeho nepriaznivejšie postavenie - Občiansky zákonník upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením Obchodného zákonníka je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva je možné považovať aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. Zn. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013). S poukazom na uvedené súd konštatoval absolútnu neplatnosť čl. IV ods. 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere E. zo dňa 23.06.2008 v zmysle cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorú je však možné oddeliť od ostatného obsahu zmlúv (ust. § 41 Občianskeho zákonníka) a ktorá tak nespôsobuje neplatnosť zmlúv ako celku. Súd tak právny vzťah nepodriadil režimu Obchodného zákonníka. Keďže súd dospel k záveru, že hlavný záväzkový vzťah bude posudzovaný v zmysle Občianskeho zákonníka, musia byť tak posudzované aj ďalšie právne vzťahy nadväzujúce na tento hlavný vzťah, vrátane námietky premlčania. Odporca vzniesol námietku premlčania, súd preskúmal oprávnenosť tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná. Z tvrdenia navrhovateľa i z dôkazu predloženého v konaní navrhovateľom mal súd za preukázané, že ku splatnosti úveru došlo ku dňu 12.08.2009, na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany navrhovateľa, pričom návrh bol na súd podaný dňa 04.07.2012 t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Pre úplnosť súd dodáva, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže ovplyvniť to, že navrhovateľ finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy urobil až 03.12.2009, keď podľa článku VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebiteľskom úvere písm. a) v písomnom oznámení o predčasnej splatnosti celého spotrebného úveru bol oprávnený od odporcu požadovať, aby mu zaplatil okrem nezaplatených splátok úveru, zmluvných pokút, všetky náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, ako i všetky náklady, ktoré mu vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru ako i požadovať náhradu všetkých škôd, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Avšak k premlčaniu 9. až 13. splátky vo výške po 208,01 eur, čo je spolu 832,01 eur došlo, nakoľko tieto splátky boli splatné dňa 3.4., 3.5., 3.6., a 3.7.2009, čo aj bolo dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu a zastavenia konania čo do uvedenej sumy 832,01 eur. Je potrebné súčasne uviesť, že vzhľadom na novú procesnú normu upravenú ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1.5.2014, na základe ktorej súd prihliada ex offo na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatneniu alebo priznaniu plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, súd s poukazom na plynutie 3-ročnej premlčacej lehoty by návrh v premlčanej časti zamietol i v prípade, ak by sa odporca premlčania nároku nedovolal (čo nebolo namieste, keďže došlo k čiastočnému späťvzatiu). Predmetom konania teda ostala jedna nepremlčaná splátka vo výške 208,01 Eur, splatná dňa 03.08.2009 (13.splátka, pričom úver bol zosplatnený dňa 12.08.2009), plus zostatok úveru vo výške 2.720,03 Eur, čo je spolu 2.928,04 Eur, s odpočítaním nároku dlžníka (odporcu) na sumu 750,- Eur. Rozdiel, ktorý navrhovateľovi bez zmluvných pokút patrí, je 2.178,04 Eur. Podľa finančného vyúčtovania mal odporca zaplatiť nedoplatok do 23.12.2009, teda od 24.12.2009 patrí navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre zdôraznenie rozdielu medzi prisúdenou sumou 2.178,04 Eur, očistenou od zmluvných pokút a premlčaných splátok, súd udáva, že cena úveru predstavovala až 7.428,36 Eur pri poskytnutí úveru vo výške 3.694,48 Eur (súd vychádzal zo súčinu dohodnutých 36 splátok po 208,01 Eur = 7.428,36 Eur). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci bol v konaní úspešný v plnom rozsahu
navrhovateľ, preto mu patrí náhrada trov konania, a to v rozsahu 100 % (§ 151 ods. 7 O.s.p.) pri výpočte trov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu konania, to je zo sumy 2.178,04 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.