Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Ps-3-2020.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ps/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľky: H. o návrhu na vyhlásenie H. zastúpeného procesným opatrovníkom: X. za mŕtveho, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje H., syna otca H. a matky O. za mŕtveho.
II. Dňom smrti H. je deň 02.12.2013.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.05.2020 doručila navrhovateľka návrh na vyhlásenie jej manžela, H., za mŕtveho. Návrh odôvodnila tým, že manžel je od 02.12.2013 nezvestný. Túto skutočnosť oznámila polícii, pátranie je bezvýsledné. Od manžela nedostala žiadnu správu, že by žil. 2. Uznesením č. k. 17Ps/3/2020-17, zo dňa 19.01.2021 súd ustanovil H. procesného opatrovníka, jeho dcéru, X.. 3. Dňa 05.02.2021 súd zverejnil vyhlášku, ktorou uverejnil podstatné okolnosti prípadu, skutočnosť, že H. je od 02.12.2013 nezvestný, že dňa 02.12.2013 bolo začaté pátranie, ktoré je doposiaľ bezvýsledné, skutočnosť, že na návrh manželky nezvestného bolo začaté konanie o vyhlásenie za mŕtveho, výzvu nezvestnému, aby sa prihlásil, ak je nažive, výzvu každému, kto má o nezvestnom nejaké informácie, aby o tom podal správu s tým, že výzva bola uverejnená po dobu jedného roku s uvedením skutočnosti, že ak sa nezvestný neprihlási, alebo nepríde súdu správa v uvedenej lehote, že je nažive, po uplynutí tejto lehoty súd môže nezvestného vyhlásiť za mŕtveho. 4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uvádzala, že manžel bol podnikateľ, podnikal ako konateľ viacerých spoločností. Spoločností stále fungujú. Jednu, ktorá bola v ČR, ona, ako opatrovníčka zrušila. Ostatné spoločnosti fungujú je tam konateľkou, v jednej z nich je konateľkou aj dcéra. V minulosti sa manžel venoval poskytovaniu úverov, tzv. spätnému leasingu. To bola podstatná časť jeho podnikania, okrem toho to bol aj prenájom nehnuteľností a parkovacích plôch. Bola to malá firma. Žili usporiadaným životom. Dňa 02.12.2003 mali bežne naplánovaný deň. Mali malé deti. Ona sa vtedy starala o domácnosť. Manžel mal ísť pre deti z krúžkov. Okolo obeda mu telefonovala, chcela mu to pripomenúť. Späť jej nezavolal, nedvíhal jej, dostala len SMS, že je vo B., že jej zavolá neskôr. Samotná skutočnosť, že by mal byť vo B. jej čudná nebola, chodieval tam často. Čudné jej však bolo, že ju kontaktoval formou SMS, nakoľko on vždy zavolal. Nakoľko neprišiel domov ani večer o polnoci kontaktovala políciu, kde nahlásila manželovu nezvestnosť. Vraveli jej, že má prísť keď uplynie 24 hodín od času keď nevie kde je. To aj na druhý deň urobila. Prvé dni sa o to polícia intenzívne zaujímala. Týždeň bola v spojení NAKA. Manžel podnikal, hrával poker, vedela o tom. Mal však podelený podnikateľský a rodinný život. Na tretí deň jej prišla od manžela SMS so zvláštnym textom, že sa má presunúť kde bude sama s tým, že jej zavolá. Následne jej aj zavolal, tvrdil, že sa nemá báť, že je v poriadku, že je so známym v Y. a že sa presunie do Q..
Nevie však či to bola nahrávka, alebo či to bol priamo manžel. Políciu zaujímali zbrane, ktoré manžel mal, ktoré zaistili. Manžel bol poľovník. Neskôr sa pýtala opakovane či majú nejakú informáciu, deväť rokov však nemá žiadnu zmienku ani od polície ani od známych. Manžel bol na dcéry fixovaný, určite by sa im ozval. Navyše, neskôr ich mladšia dcéra ochorela na rakovinu. Je preto presvedčená, že ak by žil, tak by sa im ozval. Chce to mať uzavreté, vie, že mal nejaké bankové účty v zahraničí, chcela by vidieť či tam boli nejaké pohyby. Vo Švajčiarsku s políciou nespolupracujú a nie je teda možné sa k týmto informáciám dostať, nesprístupnia to ani jej. Vždy čakala na nejaký podnet, že spozná niečo čo by nasvedčovalo, že žije, nekontaktoval však ani svojich rodičov. Osobitne zle to znáša jeho otec, ktorý je od tohto obdobia, odkedy je manžel nezvestný, na tom veľmi zle. 5. Opatrovníčka H. jeho dcéra, JT. uviedla, že si situáciu pamätá rovnako, ako jej matka, doplnila, že podľa telefonátu, ktorý matka spomínala, mal jej otec spomenúť, že po ňom idú zlí ľudia, a nemajú dôverovať polícii. Uviedla, tiež, že nezvestnosť jej otca osobitne zle znášal jeho otec, teda jej dedo, ktorý sa následne upäl na ňu. 6. Svedok H. otec H. uviedol, že po 02.12.2013 nebol so synom v žiadnom kontakte, naposledy s ním telefonoval asi 4 alebo 5 dní pred týmto dátumom. Syn bol vtedy v rekreačnom zariadení, ktoré patrilo jemu a jeho manželke. Považuje to celé za tragédiu. 7. Svedkyňa O. matka H., uviedla, že so synom nebola po 02.12.2013 nebola v žiadnom kontakte. 8. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, obvodné oddelenie PZ Dúbravka, na výzvu súdu oznámilo, že nedisponuje žiadnou informáciou, že by H. po dátume 01.12.2013 žil.
9. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Trvá počas celého života a nemožno ju odňať a nemožno ju ani obmedziť. Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou. Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t. j. úradným zistením smrti, ktoré skonštatuje lekár, ktorý vykoná obhliadku a vystaví úmrtný list. Ak je to možné, lekár uvedie presný čas, kedy k úmrtiu došlo, a v prípade, ak sa nájde osoba, ktorá nežije už dlhšie, tak čas úmrtia odhadne.
10. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak, resp. vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu, keď vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (najmä pokiaľ ide o dobu nezvestnosti a okolnosti zmiznutia), možno odôvodnene predpokladať, že už nežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako smrť. To znamená, že po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu (§ 579 Občianskeho zákonníka), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod.
11. Návrh na vyhlásenie za mŕtveho môže podať ten, kto má na veci právny záujem (napr. pozostalý manžel, dedičia, veritelia a pod.) Návrh sa podáva na súde, ktorý bol v Slovenskej republike naposledy všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia § 220 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
12. Podľa § 220 CMP na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.
13. Podľa § 221 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.
14. Podľa § 222 CMP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu.
15. Podľa § 223 ods. 1 CMP súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 224 CMP ods. 1, ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Podľa § 224 ods. 2, vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti.
18. Podľa § 225 CMP ods. 1, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Podľa § 225 ods. 2 CMP, ak súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Podľa § 225 ods. 3 CMP, súd vo
verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.
19. Podľa § 227 CMP, podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive.
20. Podľa § 228 CMP ods. 1, ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 CMP je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Podľa § 225 ods. 2 CMP, vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
21. Podľa § 229 CMP súd v rozsudku o vyhlásení za mŕtveho uvedie predpokladaný (prezumptívny) deň smrti. Ak by dodatočne vyšlo najavo, že osoba vyhlásená za mŕtvu zomrela v iný deň, súd v rozsudku opraví deň smrti.
22. Ak sa neskôr zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, súd zruší svoje rozhodnutie s účinkami ex tunc (§ 230 CMP). Práva a povinnosti osoby omylom vyhlásenej za mŕtvu sa obnovia tak, akoby k vyhláseniu za mŕtveho nebolo došlo
23. Súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Navrhovateľka ako manželka H. je aktívne legitimovaná na podanie návrhu. Lehota určená vo vyhláške uplynula dňa 05.02.2022 bezvýsledne. Nezvestný sa dlhodobo nikomu z blízkych osôb neozval. V rámci pátrania, ktoré po ňom bolo vyhlásené, sa počas takmer deviatich rokov nepodarilo zistiť žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že H. deň 02.12.2013 prežil. Prihliadnuc na pozitívne vzťahy s rodinou (manželka, deti, rodičia), ktoré sú v rozpore s predpokladom, že by ich nezvestný nekontaktoval, ak by bol nažive, ako aj s prihliadnutím na policajné pátranie, ktoré neviedlo k pozitívnemu výsledku, má súd za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vyhovenie návrhu. Preto súd v súlade s § 228 CMP po márnom uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydal rozsudok o vyhlásení za mŕtveho, v ktorom uviedol deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného. Súd určil súd predpokladaný dátum úmrtia v súlade s vykonaným dokazovaním, pričom vychádzal z dátumu, kedy naposledy bol videný nezvestný ako živý. Navrhovateľka síce uvádzala, že jej ešte niekto približne dva dni po dátum 02.12.2013 telefonoval, kto tvrdil, že je jej manželom, sama však uviedla, že nevie, ani či išlo o nejakú nahrávku, a nebola si istá ani tým, či to mohol byť nezvestný. Vzhľadom na uvedené súd určil ako deň úmrtia deň 02.12.2013, ktorý je dňom, kedy bol nezvestný naposledy videný ako živý.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave v štyroch vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemá navrhovateľka, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdala. Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).roch vyhotoveniach. Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).