Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17Co-354-2015.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: N. M., s.r.o., so sídlom B., W. M. 8, IČO: 36 334 359, zastúpeného JUDr. W. K., advokátkou so sídlom v B., Z. X proti odporkyni W. Z., štátnej občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. Y. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. X. Z., s.r.o., so sídlom G., B. XXX/XX, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 323,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2015 č. k. 27C/399/2012-135, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania mení tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 243,60 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,60 eur od 24.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady zaplateného súdneho poplatku 11 eur a trov právneho zastúpenia 39,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny v sume 323,60 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,60 eur od 24.07.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 243,60 eur od 24.07.2012 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný sčasti. Mal za preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 29.10.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 80176, na základe ktorej poskytol odporkyni bezúčelový úver v sume 450 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť zvýšený o fixný úrok z istiny úveru 2,6 % mesačne (62,4 % za 24 mesiacov splácania), t.j. o 280,80 eur, formou 24 pravidelných mesačných splátok v sume 30,45 eur, pozostávajúcich z istiny 18,75 eur a úroku 11,70 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 30.11.2010 a splatnosť poslednej splátky bola dňa 31.10.2012. Poplatok za poskytnutie úveru bol 30 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 79,12 %, priemerná RPMN bola vo výške 47,39 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 310,80 eur a ročná fixná úroková sadzba bola vo výške 65,44 %. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky úveru, v ktorých bola v čl. IV bod 2 dohodnutá povinnosť dlžníka v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným,
pričom minimálna výška zmluvnej pokuty bola dojednaná v sume 20 eur. Zároveň bola predmetným ustanovením dojednaná povinnosť dlžníka nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 10 eur za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa svoje zmluvné povinnosti neplnila, keď už tretiu splátku úveru nezaplatila riadne a včas a z celého dlhu uhradila len sumu 487,20 eur. S úhradou splátok bola v omeškaní viac ako tri mesiace od ich splatnosti (splátky splatné dňa 30.04.2012, 31.05.2012, 30.06.2012), preto navrhovateľ listom zo dňa 04.07.2012 zosplatnil celú dlžnú sumu k 23.07.2012. Zostatok dlžnej sumy odporkyňa navrhovateľovi neuhradila.
Súd vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 psím. d/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že navrhovateľ na základe predmetnej zmluvy poskytol odporkyni peňažné prostriedky v sume 450 eur za dohodnutú fixnú výšku úroku z istiny úveru 2,6% mesačne po dobu 24 mesiacov splácania úveru, čo predstavuje úrok 31,20% ročne. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uviedol, že je síce pravdou, že priemerné úroky za tretí štvrťrok 2010 pre spotrebiteľské úvery uzavreté na dobu od 1 do 5 rokov bez zabezpečenia predstavovali len hodnotu 12,82% ročne, avšak ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nehovorí priamo o úrokoch, ale o odplate, pričom úroky zvyčajne tvoria len časť odplaty. Súd potom nepovažoval účastníkmi dohodnutú úrokovú sadzbu za neprimerane vysokú a dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 31,20% ročne považoval za primeranú, a to vzhľadom na nízky, ale stabilný príjem odporkyne, malý objem poskytnutých peňažných prostriedkov a pomerne dlhú dobu splatnosti úveru. Keďže do dňa splatnosti celej pohľadávky vo výške 730,80 eur odporkyňa zaplatila navrhovateľovi len sumu 487,20 eur, po zosplatnení úveru mu neuhradila žiadnu dlžnú čiastku, súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zvyšku dlhu vo výške 243,60 eur. Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa zamietol. K uplatnenej zmluvnej pokute uviedol, že vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretej zmluvy, bola dojednaná pre prípad omeškania odporkyne s úhradou mesačných splátok zmluvná pokuta do 0,3% denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti, čo predstavuje 109,50% ročne, teda v prípade ročného omeškania so splatením splátky alebo jej časti presiahne výšku dlžnej splátky, resp. jej časti. Takto dojednanú zmluvnú pokutu súd považoval vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Naviac predmetné zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty už bolo opakovane vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 153 ods. 3, ods. 4 O.s.p., a preto navrhovateľ je povinný zdržať sa jej užívania. K uplatneným poplatkom za každú zaslanú upomienku uviedol, že paušálna suma výdavkov za vyhotovenie a zaslanie upomienky v sume 10 eur predstavuje vo vzťahu k dojednanej výške splátky takmer 34% jej výšky, čo považoval za neprimerane vysokú sankciu, a to aj vzhľadom na jej možné opakovanie pri každej splátke, čo by mohlo predstavovať sumu 240 eur (24x 10 eur). Uviedol, že výdavky za upomienky sú podľa jeho názoru nákladmi spojenými s výkonom podnikateľskej činnosti, ktoré musí navrhovateľ znášať v rámci výkonu svojho predmetu podnikateľskej činnosti, ktorými je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, pričom navrhovateľ mohol využiť i iné, nielen písomné upomienky, napr. telefonické upozornenie. Okrem toho predmetné zmluvné dojednanie bolo tiež opakovane vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 153 ods. 3, 4 O.s.p., preto je navrhovateľ povinný zdržať sa jej používania a z takejto podmienky mu nemožno priznať žiadne plnenie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v pomere jeho úspechu a neúspechu vo výške 50% vynaložených trov konania.
Proti rozsudku, okrem zamietavej časti,podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd zrušil výrok rozsudku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 243,60 eur s príslušenstvom a výrok rozsudku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Citovala ust. § 53a ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ďalej citoval ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, pričom toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Mala za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre aplikáciu ust. § 565 Občianskeho zákonníka zo strany navrhovateľa, nakoľko samotné upozornenie navrhovateľa, že bude od nej požadovať celú zvyšnú časť úveru bolo vyhotovené dňa 04.07.2012, účinné ku dňu 23.07.2012, hoci splatnosť prvej splátky uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku je dňa 30.04.2012. Zdôraznila, že 15 dňová lehota na upozornenie môže začať plynúť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom kalendári dohodnutý ako deň splatnosti splátky, v tomto prípade od 01.08.2012. Navrhovateľ teda nie je oprávnený požadovať od nej zaplatenie celej neuhradenej splátky jednorazovo, nakoľko nepostupoval v intenciách vyššie uvedených ustanovení, z čoho vyplýva, že uvedený právny úkon navrhovateľa je neplatným a navrhovateľ následne už nepristúpil k rovnakému kroku, aby vadu zhojil. Pri rozhodnutí o trovách konania žiadala aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že celý spor vznikol z dôvodu jej značnej finančnej tiesne, nie je schopná uhradiť uvedené trovy konania a ich zaplatenie by pre ňu znamenalo nezvratné existenčné problémy. Je dôchodkyňa, poberá dávku v hmotnej núdzi. Vzhľadom na jej momentálnu veľmi zlú sociálnu a ekonomickú situáciu bola odkázaná na pomoc štátu a pomoc iných, nachádza sa v stave hmotnej núdze, na základe čoho jej aj bola rozhodnutím Centra právnej pomoci poskytnutá bezplatná právna pomoc.
Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 243,60 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 243,60 eur od 24.07.2012 do zaplatenia, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý, odvolací súd nepreskúmaval, pretože v tejto časti odvolanie podané nebolo, a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
V danej veci odporkyňa napáda výrok rozsudku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 243,60 eur s príslušenstvom z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka pre zosplatnenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky, pretože nebola splnená 15 dňová lehota v zmysle ust. § 53a ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda navrhovateľ nemohol pristúpiť k zosplatneniu celej dlžnej sumy k 23.07.2012. Iné odvolacie námietky odporkyňa neuplatnila.
Uplatnenú odvolaciu námietku odvolací súd považoval za právne irelevantnú. Z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 80176 totiž vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 31.10.2012, čiže v čase, keď rozhodoval súd prvého stupňa o uplatnenom nároku navrhovateľa, bol úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni, v celom rozsahu splatný. Keďže súd prvého stupňa považoval dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 31,20% ročne za primeranú (odvolanie v tejto časti účastníkmi podané nebolo) a súčasne bolo preukázané, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi celkovú sumu 487,20 eur, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ by totiž akceptoval uplatnenú námietku odvolateľky, konečná splatnosť úveru by nastala až dňa 31.10.2012 a odporkyňa by tak bola povinná navrhovateľovi zaplatiť spolu s dohodnutým úrokom ešte vyššiu sumu, ako ju zaviazal súd prvého stupňa. Keďže však odvolací súd nemôže zhoršiť postavenie odvolateľky (zásada zákazu reformatio in peius), bol v tejto napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu potvrdený.
Za dôvodné však odvolací súd považoval odvolanie odporkyne do výroku o trovách konania. Mal za to, že v danej veci je namieste aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania. Z pripojených listinných dôkazov mal totiž odvolací súd za preukázané, že odporkyňa je starobná dôchodkyňa, nachádza sa v stave hmotnej núdze, z ktorého dôvodu jej aj bol rozhodnutím zo dňa 25.06.2012 sp. zn. 4N/1807/12 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci v Žiline. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľovi, ktorý bol vo veci v pomere úspešnejší, náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .