Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-52-2021.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Subarea
9C/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: L. N., M.. XX.X.XXXX, Q. T. B. XXX/XX, XXX XX M., zastúpený: KVASŇOVSKÝ&PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51003848, proti žalovanej: L. N., M.. XX.X.XXXX, G. L. L.. L. N. - L., I.: XXXXXXXX, P. L. U. F. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M.R.Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50711776, o zaplatenie 678.300,- eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.10.2020 v rámci upomínacieho konania domáhal proti žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 678.300,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 678.300,- eur od 22.2.2020 do zaplatenia. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou so svojou sestrou uzatvoril zmluvu o pôžičke v nepísomnej forme odovzdaním finančných prostriedkov v sume 687.300,- eur v hotovosti k rukám žalovanej za účasti svedkov. Pôžička bola podľa žalobcu žalovanej poskytnutá za účelom kúpy nehnuteľnosti a to pozemku o výmere 5000 m2 v katastrálnom území L. zapísanom na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Okresným úradom L., so splatnosťou 10 rokov a s dohodou na realizácii investičného projektu - stavby na pozemku s prevádzkou klubu, baru, diskotéky a následne ručnej autoumyvárky. Žalovaná predmetný pozemok nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2010 od predávajúceho S.G.-WOOD, s.r.o. za kúpnu cenu 678.300,- eur. Žalovaná podľa žalobcu zaplatila kúpnu cenu tak, že sumu 178.300,- eur z požičaných prostriedkov od žalobcu odovzdala dňa 22.2.2010 zástupcovi predávajúceho P. Š. a sumu 500.000,-eur uhradila bezhotovostne záložnému veriteľovi predávajúceho T. L. po častiach a to 150.000,- eur dňa 11.5.2010, 135.000,- eur dňa 3.6.2010, 40.000,- eur dňa 27.7.2010 a 176.000,- eur dňa 19.7.2010. Podľa žalobcu žalovaná potvrdila existenciu aj účel pohľadávky žalobcu v rámci daňového konania vedeného Daňovým úradom Námestovo do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2010 , podľa ktorej žalovaná uviedla, že finančné prostriedky vo výške 678.300,- eur boli zapožičané od žalobcu na nákup dotknutého pozemku na základe ústnej dohody. Podľa žalobcu existenciu dlhu potvrdil aj právny zástupca žalovanej T.. D., keď v oznámení právneho zastúpenia žalovanej zo dňa 3.8.2020 uviedol, že žalovaná pri preberaní tejto kauzy preukázala právnemu zástupcovi doklady o úhrade v minulosti existujúceho dlhu. Podľa žalobcu žiadne doklady preukazujúce vrátenie pôžičky žalovanou žalobcovi neexistujú a záväzok žalovanej voči žalobcovi stále trvá a je splatný. Žalobca listom zo dňa 26.9.2019 pred splatnosťou pohľadávky vyzval žalovanú na jej vrátenie z obavy o možnú snahu vyhnúť sa splneniu záväzku zo strany žalovanej. Žalobca listom zo dňa 12.8.2020 opätovne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná na túto výzvu žiadny spôsobom nereagovala. Žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu v celkovej výške 678.300,- eur žalobcovi neuhradila.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.11.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 41Up/154/2020, ktorým žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi 678.300,- eur s príslušenstvom alebo v tej istej lehote podať odpor.
3. Žalovaná podala dňa 12.2.2021 proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom podala vyjadrenie k žalobe a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, vzniesla námietku premlčania a navrhla pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalovaná v odpore poprela žalobcom uvedené skutočnosti o spôsobe zapožičania finančných prostriedkov, uviedla, že zapožičanie finančných prostriedkov od žalobcu sa udialo postupne, nie jednorazovo a bez prítomnosti žalobcom označených svedkov, po dohode bez písomnej formy s tým, že majetok žalovanej je garanciou vrátenia finančných prostriedkov. Žalovaná poprela, tvrdenie žalobcu, že by požičané peniaze nevrátila a uviedla, že vrátenie peňazí malo rovnakú formu, bez písomnej dokumentácie, nakoľko zapožičanie aj vrátenie peňazí sa udialo o v období usporiadaného súrodeneckého vzťahu žalobcu a žalovanej na základe dôvery. Podľa žalovanej k vzniku tohto sporu viedli vzájomné nezhody po skoro 10-tich rokoch a zámer žalobcu je motivovaný konfliktom medzi žalobcom a žalovanou a po neúspešnom vymáhaní nároku na 500.000 eur od žalovanej z údajne trvajúcej povinnosti žalovanej zaplatiť kúpnu cenu 500.000 eur zo zmluvy zo dňa 22.2.2010. Žalobkyňa uviedla, že pôžička nebola nikdy poskytnutá spolu v celkovej sume 678.300 eur, nebola vyplatená v hotovosti, ani za účasti žalobcom uvádzaných svedkov, čoho dôkazom je podľa žalovanej to, že žalobca nevie kedy a kde bola pôžička poskytnutá ako aj to, že žalovaná vo svojej výpovedi na daňovom úrade dňa 10.11.2020 uviedla, že tieto peniaze si od neho preberala postupne podľa potreby vyplácať záložného veriteľa a že prvú čiastku vo výške 178.300 eur odovzdal osobne žalobca predávajúcemu pri podpise zmluvy a zostávajúce časti vkladala osobne žalovaná na účet záložného veriteľa T. L. po prevzatí hotovosti od žalobcu. Podľa žalovanej žalobca tieto tvrdenia žalovanej pri svojej následnej výpovedi nepoprel. Žalovaná uviedla, že sa nejednalo o jednu udalosť v jeden deň, keď podľa žalovanej táto chodila do banky sama a vkladala financie na účet T. L. a podľa žalovanej sú dôkazom aj štyri prevodné príkazy o úhrade kúpnej ceny. Podľa žalovanej je žalobcom opísaný priebeh poskytnutia pôžičky žalovanej opísaný účelovo tak, aby si žalobca zabezpečil zákonnú možnosť vymáhania pôžičky, lebo o vrátení predmetnej pôžičky neexistuje písomný dôkaz. Žalovaná uviedla, že pôžička bola v celosti vrátená v roku 2011, doklad o vrátení vyhotovený nebol, nakoľko vzťahy medzi stranami sporu si písomnú dokumentáciu nevyžadovali. Podľa žalovanej vrátenie pôžičky môže dokazovať skutočnosť, že žalobca žalobkyňou vrátené financie bezodkladne vložil na účet spoločnosti M-Dobal, s.r.o.. V tom čase neboli zo strany žalobcu podávané, žiadne výzvy naznačujúce nevysporiadanú pôžičku, vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol bezproblémový. Všetko sa podľa žalovanej zmenilo v čase, keď žalovaná prestala rešpektovať správanie sa žalobcu ako jej pracovníka vo jej firme, čo vyústilo k výpovedi žalobcu z pracovného pomeru vo firme žalovanej a to dňa 9.9.2019 (pracovníkom žalovanej bol od roku 1998) a výzve žalovanej zo dňa 11.9.2019, aby žalobca opustil ním užívaný priestor v nehnuteľnosti patriacej žalovanej, čo podľa žalovanej spustilo motív na vymáhanie údajne nesplatenej pôžičky z roku 2010. Žalobca sa skoro 10 rokov nezaujímal o jeho finančné prostriedky a podľa žalovanej ide len o snahu žalobcu získať od žalovanej majetok a peniaze cez účelovo vykonštruovanú situáciu a s účelovo dohodnutou dobou splatnosti 10 rokov.
4. Žalobca podal k odporu dňa 20.4.2021 vyjadrenie s tým, že tvrdenia žalovanej sú účelové a zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa plneniu, nakoľko je nespochybniteľné, že žalovaná od žalobcu finančné prostriedky z titulu pôžičky prijala a to na dohodnutú dobu splatnosti 10 rokov. Podľa žalobcu, ak žalovaná tvrdí, že uhradila pôžičku, nech predloží doklad o úhrade a vysvetlí odkiaľ mala žalovaná finančné prostriedky v príslušnej výške, keď podľa žalobcu nebola schopná splácať svoje bežné záväzky. Podľa žalobcu jeho spoločnosť evidovala voči žalovanej pohľadávku vo výške 99.290,- eur ku dňu 9.9.2019 a toto neplnenie záväzkov žalovanej a pasivita v krokoch smerujúcich k zrealizovaniu spoločnej podnikateľskej činnosti viedli žalovaného k výzve zo dňa 26.9.2019 na vrátenie pôžičky.
5. Žalovaná podala dňa 18.6.2021 k vyjadreniu žalobcu vyjadrenie, v ktorom opätovne navrhla žalobu zamietnuť a uviedla, že je nepochybné, že žalobca nikdy reálne neodovzdal objem financií vo výške 678.300,- eur a časť tejto sumy 178.300,- eur sa nikdy nedostala do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko žalobca odovzdal uvedenú sumu priamo predávajúcemu pri kúpnej zmluve zo dňa 22.2.2010 a nie je možné hodnotiť toto plnenie ako poskytnutie pôžičky a v tejto časti zmluva o pôžičke nevznikla. Opätovne uviedla, že suma 678.300,- eur bola žalobcovi vrátená a uviedla svedkov, ktorí toto tvrdenie vedia potvrdiť. K tvrdeniu, že žalovaná má nevysporiadané pohľadávky vo vzťahu k obchodnej spoločnosti žalobcu, žalovaná uviedla, že ide o podvod zo strany žalovaného, kedy na žalobcom predloženom dôkaze je len časť identifikácie knihy záväzkov bez rekapitulácie a posledného stĺpcu s položkou zostáva uhradiť, kde je podľa žalobkyne nula. Žalovaná uviedla, že nikdy nemala podlžnosti vo vzťahu k štátnym inštitúciám, podniká od roku 1992 ako fyzická osoba, nesie plnú zodpovednosť za svoje podnikanie celým majetkom, svoje povinnosti z podnikania si riadne plní, na jej majetok nebola nikdy začatá exekúcia. Žalovaná poprela existenciu spoločného podnikania so žalobcom.
6. Vec bola dňa 24.9.2021 postúpená Okresnému súdu Bratislava I na prejednanie ako súdu miestne príslušnému na konanie.
7. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 10.8.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 678.300,- eur do úschovy Okresného súdu Bratislava I do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaná predala nehnuteľnosť a to pozemok s parcelným č. XXXX/XX G. F. XXXXmX nachádzajúci sa v katastrálnom území L., G. L., F. G. L. S. na C. F. Č.. XXXX F. Okresným Ú.D. L., čo je zrejmé z nového listu vlastníctva č. XXXX F. Okresným Ú. L.. Žalovaná disponuje s finančnými prostriedkami získanými titulom kúpnej ceny a podľa žalobcu existuje dôvodná obava z možného konania žalovanej, kedy by táto previedla likvidný finančný prostriedok. Podľa žalobcu žalovanej nič nebráni, aby prostriedky presunula alebo zatajila a zmarila tak v prípade úspechu žalobcu v spore jeho uspokojenie. Žalobca uviedol, že žalovaná nevlastní majetok v hodnote, ktorý by bol spôsobilý uspokojiť pohľadávku žalobcu v zmysle a podľa obsahu žaloby vo veci samej.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodňoval aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná bola viackrát vyzvaná na úhradu pohľadávky v značnej výške. Listom zo dňa 26.9.2019 žiadal žalobca žalovanú o vrátenie finančnej pôžičky, ktorá bola návratne poskytnutá zo súkromných finančných zdrojov na kúpu nehnuteľnosti a v liste bola podľa žalobcu výslovne uvedená výška pohľadávky žalobcu, rok jej poskytnutia a skutočnosť, že na jej vrátenie sa žalovaná zaviazala pred prítomnými svedkami a doba na ktorú sa pôžička poskytla. Žalobca uviedol, že právny zástupca žalovanej T.. D. v oznámení právneho zastúpenia žalovanej oznámil, že žalovaná pri preberaní kauzy preukázala doklady o úhrade v minulosti existujúceho dlhu a podľa žalobcu takéto doklady, ktoré by preukazovali vrátenie pôžičky žalovanou žalobcovi, neexistujú a teda dlh trvá a predstavuje splatný záväzok žalovanej voči žalobcovi. Žalobca uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, vzhľadom na nevyhnutnosť zamedzenia nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré žalovaná nadobudla pri predaji nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť spoločnému podnikateľskému záujmu žalobcu a žalovanej, pričom finančné prostriedky na kúpu poskytol žalobca titulom pôžičky, ako aj s prihliadnutím na obavu z možného úmyslu previesť finančné prostriedky alebo tieto zatajiť, čím môže byť podľa žalobcu ohrozená alebo zmarená prípadná exekúcia a pohľadávka žalobcu sa môže stať nevymožiteľná v prípade výhry súdneho sporu žalobcom.
8. Súd sa oboznámil so žalobou vo veci samej, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom to s projektovou dokumentáciou výstavby stavby R. K. L. na pozemku parc. č. XXXX/XX F. L. žalovanej ako investorky z roku 2013, časťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi S.G. WOOD, s.r.o. a žalovanou, ktorej predmetom bol predaj pozemku U.. Č.. XXXX/XX F. L., zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.12.2009, potvrdením z účtu T. L. zo dňa 5.10.2020, potvrdením P. Š. zo dňa 22.2.2010, zápisnicou Daňového úradu Námestovo o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2010 a zo dňa 14.7.2010, výzvou žalobcu na vrátenie veci a vrátenie požičaných finančných prostriedkov zo dňa 26.9.2019, oznámením právneho zástupcu žalovanej o prevzatí právneho zastúpenia žalovanej zo dňa 3.8.2020, výzvou žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 12.8.2020, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.5.2011, výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX ako aj ostatným spisovým materiálom vo veci samej a dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písmeno b) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,.
12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je neodkladné opatrenie je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnosti dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých skutočností a konkrétnych úkonov, v dôsledku ktorých sa žalobca môže dôvodne obávať bezprostredne hroziacej nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému žalobca navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže žalobca predložiť bez vlastnej viny. Žalobca v rámci opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne úkony zo strany žalovanej, ktoré by odôvodňovali obavu žalobcu z bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu alebo k hrozbe zmareniu výkonu exekúcie v prípade potvrdenia žalobcovho nároku vo veci samej. Len samotné konštatovanie žalobcu, že existuje obava z možného konania žalovanej, kedy by táto previedla, presunula alebo zatajila finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti sú bez doloženia akéhokoľvek preukazujúceho dôkazného prostriedku alebo aspoň osvedčenia, ktorý by reálne nasvedčoval uvedeným skutočnostiam a s nimi súvisiacej bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Žalobca sám uviedol, že žalovaná disponuje s finančnými prostriedkami získanými titulom kúpnej ceny a žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu alebo predpoklad konania žalovanej, ktorého cieľom by bolo zbavovanie sa majetku za účelom zmarenia výkonu exekúcie vo veci samej. Žalobca neosvedčil tvrdenie, že žalovanej nič nebráni, aby finančné prostriedky presunula alebo zatajila a zmarila tak v prípade úspechu žalobcu v spore jeho uspokojenie. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcove tvrdenie, že žalovaná nevlastní majetok v hodnote, ktorý by bol spôsobilý uspokojiť pohľadávku žalobcu v zmysle a podľa obsahu žaloby vo veci samej, sa javí ako nedôvodné a nepreukázané, keď sám žalobca v rámci konania vo veci samej predložil dôkazy, z ktorých vyplýva skutočnosť, že žalovaná vlastní nehnuteľnosti v katastrálnom území Námestovo a to pozemky a stavbu polyfunkčného objektu, ktoré žalovaná prenajímala. Navrhovaná ochrana žalobcu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia je vzhľadom na vyššie uvedené neodôvodnená a predčasná, a to aj s poukazom na skutočnosť, že súd by nariadením takého neodkladného opatrenia presiahol účel neodkladného opatrenia, kedy súd nemôže týmto opatrením zasiahnuť do práv strany sporu nad rámec daným cieľom neodkladného opatrenia. Súd má zato, že bez uvedenia relevantných skutočností osvedčujúcich naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je navrhované neodkladné opatrenie neodôvodnené a súd takému návrhu nemôže vyhovieť, nakoľko požadovaná ochrana žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením nie je v danom prípade nevyhnutná a potrebná. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe žalobcom opísaného skutkového stavu a predložených listinných dôkazov nie je podľa názoru súdu dočasná úprava pomerov strán sporu tak, ako to navrhuje žalobca, nevyhnutná. Súd pri skúmaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nepovažoval za preukázané, že žalobca v nevyhnutnej miere osvedčil, že potreba navrhovaného neodkladného opatrenia je nevyhnutná a neodkladná. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladného zloženia finančných prostriedkov žalobkyňou do úschovy súdu a nepreukázal ani neosvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. V zmysle Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je žalobca povinný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur (položka 1 písmeno c/ sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatil, preto súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eur.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Súd o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.