Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/136/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. E. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 180,17 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1803/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -22 zo dňa 09. septembra 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -22 zo dňa 09. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -22 zo dňa 09. septembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. . Exekučný súd konštatoval, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 29. augusta 2008 je s ohľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“). Vo svojom rozhodnutí poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci, je formulovaná ako neoddeliteľná integrálna súčasť Všeobecných poistných podmienok (ďalej aj „VPP“). Jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o zmluve a o povinnom. Poistiteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom poistiteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve poistiteľ. Sám poistiteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil komu resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Takúto rozhodcovskú doložku je potom potrebné považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nebolo ani preukázané, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného vo všeobecných poistných podmienkach o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval exekučný súd za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom

úkone, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktoré bližšie odôvodnil vo svojom neskoršom podaní zo dňa 06. novembra 2015. Podľa odvolateľa mu exekučný súd svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky - môže skúmať len taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva a exekučný súd preto prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom. Postupoval v rozpore s Európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa vyjadril k ex offo prijatému názoru súdu v súlade s O.s.p. Týmto súd porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu ale nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu doplnil aj poistnú zmluvu, poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a po vyhodnotení týchto listín rozhodol, čím prekročil svoju právomoc a porušil článok 2 ods. 2 a 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak exekučný súd vykonáva vlastné dokazovanie dopĺňaním a hodnotením listín, čo v tomto prípade vykonal, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť ich procesné oprávnenia podľa § 122 a nal. O.s.p. je plne v súlade s právom na spravodlivý proces. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu ďalej exekučný súd formuloval aj nesprávne právne závery a aplikoval judikát Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vychádza z iného skutkového základu. Exekučný súd podľa názoru oprávneného ďalej nedostatočne odôvodnil, ktoré konkrétne ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a navodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto jeho úvahy nie sú podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Poukázal aj na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nevylučovala v predmetnom prípade prejednanie veci iným ako rozhodcovským súdom a bola dojednaná individuálne, povinný nemusel osobitné zmluvné dojednania podpísať a nemusel ich teda prijať. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne, v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na všeobecnom súde. Ďalej namietal, že poistná zmluva a ustanovenia v nej určujú, ktoré z radu ustanovení obsiahnutých vo VPP sa stanú jej súčasťou pre ten ktorý konkrétny prípad. Poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie celého znenia VPP, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Oprávnený sa odvolával aj na Záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje predzmluvné rokovania sprostredkovateľa poistenia a na stanovisko Národnej banky Slovenska ako gesčného orgánu výkonu dohľadu na poisťovníctvom, ktorá považuje Záznam za dostatočný dôkaz o tom, že poistník bol o. i. informovaný aj o možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Poukázal ďalej na 19. recitál smernice č. 93/13/EHS, v zmysle ktorého sú poistné zmluvy za istých podmienok vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Neaplikovaním uvedeného ustanovenia súd nesplnil svoju povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo viedlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď v konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Navyše z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v odvolaním napadnutom rozhodnutí urobil, čo je potrebné odmietnuť ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Ďalej ešte oprávnený rozhodnutiu exekučného súdu vytýkal

jeho nepreskúmateľnosť a zdôraznil, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, v súvislosti s čím poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a na základe uvedenej argumentácie žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby bolo poverenie na výkon exekúcie vydané.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu považuje za vecne správne. Poukázal ešte na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. týkajúce sa tzv. blanketových odvolaní, zverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 2/2009. Podľa názoru povinného z tohto rozhodnutia vyplýva, že odvolateľ má povinnosť v odvolaní podanom v odvolacej lehote presne uviesť, z akých dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. podáva odvolanie, a to pod sankciou vadnosti svojho podania, majúceho za následok možnosť jeho odmietnutia zo strany súdu. Blanketové odvolanie nemôže predlžovať odvolaciu lehotu stanovenú v O.s.p., ide o postup oprávneného zjavne obchádzajúci zákon, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok predmetnej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. augusta 2008 exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom: „Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit. ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný súd prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom dôvody odvolania, podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie sú právnym názorom vychádzajúcim z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil. Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá, pretože povinný podpísal jednak Všeobecné poistné podmienky a jednak osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní sporov v rozhodcovskom konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII. bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. bod 1 vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl. XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Oprávnený svoj návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky alternatívne, t.j. takým spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako aj v alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa svojho uváženia, či už s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Pokiaľ spotrebiteľ takúto možnosť nemal a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať, že ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobné, ťažko čitateľné, resp. takmer nečitateľné písmo), už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť postup pri výbere rozhodcov uvedený v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené práve na tom, že zmluvné strany

sa spoločne dohodnú na výbere osôb resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v časti XV. ods. 2, pričom rozhodca tohto súdu vyvodil z týchto záver, že na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa.

Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k. -19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. VI. ods. 1 Smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že v tomto konaní podal oprávnený odvolanie v zákonnej lehote s odkazom na príslušné ustanovenia O.s.p. bez toho, aby uviedol konkrétne odvolacie dôvody. Až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania toto bližšie a konkrétne odôvodnil. Odvolací súd takto doplnené odvolanie akceptoval a odvolanie vecne prejednal. Pokiaľ povinný namietal potrebu odmietnutia takéhoto odvolania podľa §218 ods. 1 písm. d) O.s.p. ako odvolania, v ktorom absentujú zákonom požadované náležitosti, odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06. októbra 2010, v ktorom Najvyšší súd akceptoval odstránenie nedostatkov odvolania až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí taktiež uviedol, že závery zverejnené a prezentované z rozhodnutia sp. zn. nie sú obsiahnuté v tomto rozhodnutí ale v poznámkach k nemu urobených ich autorom, s ktorými ale Najvyšší súd ako súd dovolací nesúhlasí.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní, nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.