Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-31-2016.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/31/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Alza.sk s. r. o., Prievozská 18, 821 09 Bratislava, IČO: 36 562 939, zast.: AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s. r. o., Piaristická 9, 911 01 Trenčín, IČO: 36 863 891 proti odporcovi v 1. rade: RUSAKEL, s. r. o., Vysoká 27, 811 06 Bratislava, IČO: 44 686 536, zast.: Advokátska kancelária HPP s. r. o., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, v 2. rade: WHITEWINE s. r. o., Púchovská 6, 831 06 Bratislava, IČO: 46 868 810, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, o určenie právneho vzťahu a o odvolaní navrhovateľa a odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/89/2014-188 zo dňa 02.12.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/89/2014-188 zo dňa 02.12.2015 v napadnutom výroku o zastavení konania o návrhu navrhovateľa a súvisiacom výroku o trovách konania a vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie o návrhu navrhovateľa zastavil, konanie o vzájomnom návrhu odporcu v 2. rade zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 92,80 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., po právoplatnosti uznesenia a odporcovi v 2. rade sa vrátil súdny poplatok v sume 92,80 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., po právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 16.05.2014 domáhal určenia, že medzi ním a odporcom v 1. rade existuje podnájomný vzťah, predmetom ktorého je podnájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na adrese S. XX, C., R., prízemie, miestnosť o výmere 1 400 m2, ktoré nebytové priestory sú súčasťou stavby súpisné číslo 3987, nachádzajúcej sa na pozemku
- parcela registra „L.“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXXX/X, druh stavby: iná budova, zapísaná v Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre okres: C. P., obec: C. Z.. Č.. Q., kat. územie: H., z titulu Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 01.06.2011 uzavretej medzi EUROCONS a.s. ako prenajímateľom, odporcom v 1. rade ako nájomcom a navrhovateľom ako podnájomníkom.
Uznesením č.k. 25/Cb/89/2014-42 zo dňa 30.07.2014 súd pripustil, aby z konania vystúpil doterajší odporca v 2. rade: DREVONA GROUP s.r.o. a na jeho miesto ako účastník konania na strane odporcu vstúpila spoločnosť WHITEWINE s.r.o., Púchovská 6, Bratislava 831 06, IČO: 46 868 810.
Odporca v 2. rade sa vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 28.04.2015 domáhal určenia, že podnájomná zmluva zo dňa 01.06.2011 je neplatná.
Z rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave č. 8/2013 zo dňa 10.02.2014 vyplýva, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade nájomné za mesiac marec 2013 vo výške 14.400,00 Eur titulom Zmluvy o podnájme zo dňa 01.06.2011.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie rozhodcovského súdu sp. zn. 8/2013 (žaloba na plnenie - zaplatenie nájomného), je prekážkou veci rozsúdenej pre konanie súdu pod sp. zn. 25Cb/84/2014 (určovacia žaloba), nakoľko ide o rovnaké subjektívne právo. Otázku trvania podnájomného vzťahu (návrh navrhovateľa) resp. neexistencie podnájomného vzťahu - určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy (vzájomný návrh odporcu v 2. rade), si rozhodcovský súd musel vyriešiť ako otázku predbežnú. S poukazom na uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. V odvolaní namietal, že rozhodcovský súd určoval len či vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bol platný v období od 01.03.2013 až 31.03.2013, nie v čase pred týmto časovým úsekom a tiež nie po tomto časovom úseku. Návrh na začatie konania sa týkal určenia, či medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade existuje platný nájomný vzťah. Navrhovateľ uviedol, že rozhodovať o platnosti, neplatnosti výpovede EUROCONS a.s. zo dňa 01.02.2013 neprislúchalo MORS, a to vzhľadom na fakt, že tento jednostranný úkon mal svoj právny základ v Zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 30.01.2011, ktorá však neobsahovala rozhodcovskú doložku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť a preto, ak predmetom súdneho konania je určenie existencie podnájomného vzťahu, t.j. či v tomto momente podnájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade existuje, tak rozsudok MORS priznávajúci peňažný nárok za užívanie priestorov za marec 2013 odporcovi v 1. rade, nemôže zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci k súdnemu konaniu. Taktiež tu absentuje splnenie podmienky totožnosti subjektov súdneho konania a konania na MORS a vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Voči výroku o náhrade trov konania sa odvolal odporca v 1. rade a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že uloží navrhovateľovi nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania v sume 249,64 Eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom po oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa bolo, či súd prvého stupňa rozhodol správne, keď konanie zastavil podľa ust. § 103 a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. z dôvodu prekážky rozsúdenej veci, a teda či táto prekážka je v predmetnej veci daná. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka res iudicata nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, pričom o totožnosť veci ide, ak sú totožní účastníci konania a zároveň je predmetom nového konania ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Totožnosť účastníkov je daná vtedy, ak v konaní vystupujú tí istí účastníci alebo ich právni nástupcovia ako v pôvodnej veci. Totožnosť predmetu konania sa posudzuje v závislosti na totožnosti dôvodov, od ktorých je odvodzované právo alebo povinnosť.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním navrhovateľa, že rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 10.02.2014, ktorým sa rozhodlo o povinnosti navrhovateľa uhradiť odporcovi v 1. rade nájomné za marec 2013 vo výške 14.400,00 Eur, sa týkal výlučne priznania peňažného nároku na odplatu za užívanie nebytových priestorov navrhovateľom a iba za mesiac marec 2013. Tento rozsudok sa netýkal určenia existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a súčasne odporcom v 2. rade, tiež sa netýkal určenia priznania nároku na odmenu za užívanie priestorov do budúcnosti. Návrhom na začatie konania vo veci sp. zn. 25Cb/89/2014 sa navrhovateľ domáha určenia, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade existuje platný
podnájomný vzťah z titulu Zmluvy o podnájme nebytových v 1. rade ako nájomcom a navrhovateľom ako podnájomníkom. Rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 10.02.2014 priznávajúci peňažný nárok za užívanie priestorov za marec 2013 odporcovi v 1. rade nemôže zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci k súdneho konaniu sp. zn. 25Cb/89/2014.
Podľa odvolacieho súdu nie je možné v tejto veci poukazovať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2002 sp.zn. 3Cdo/100/01, podľa ktorého „Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu (rovnakého skutku).“
V prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok zahŕňal vyriešenie otázky existencie právneho vzťahu len v rozhodnom období (marec 2013), pričom skutkový stav môže byť v súčasnosti odlišný.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného nemohol konštatovať naplnenie základných predpokladov pre prekážku rozsúdenej veci v prejednávanej veci, na základe čoho s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., napadnutým uznesením došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom.
Odvolací súd preto výrok napadnutého uznesenia o zastavení konania o návrhu navrhovateľa a súvisiace výroky o trovách konania a vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie zákona zrušil.
Podľa § 224 ods. 3 O.sp., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.