Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/508/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., A. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 proti žalovaným: 1. BIODROMOS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Diamantová 1, IČO: 36 580 775, zastúpeného BAK & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panská 14, 2. DEVÍN, a.s., so sídlom v Košiciach, Werferova 3, IČO: 17 312 469, 3. Benefit Leasing s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 3, IČO: 36 176 842, zastúpeného JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 119, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.4.2015 č.k. -117 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením prerušil konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. .

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha určenia, že kúpna zmluva, ktorú dňa 16.6.2009 uzavreli žalovaní v 1. a v 2. rade a kúpna zmluva, ktorú uzavreli dňa 17.9.2009 žalovaní v 1. a v 2. rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Z.-C., Správa katastra Košice, kat. územie Terasa, zapísané na LV č. XXXXX a kúpna zmluva, ktorú dňa 16.1.2011 uzavreli žalovaní v 2. a v 3. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci Z.E.-C., kat. územie Terasa, zapísané na LV č. XXXXX, sú voči nemu právne neúčinné. Žalobca na pojednávaní dňa 1.12.2014 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. z dôvodu, že v tomto konaní sa rieši otázka, či žalobca je veriteľom žalovaného v 1. rade a až podľa výsledkov tohto konania bude možné vo veci pokračovať. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil, nakoľko aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , v ktorom ako účastníci vystupujú žalobca a žalovaný v 1. rade súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , avšak odvolací súd toto uznesenie zrušil.

Súd prvého stupňa na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je daný dôvod na prerušenie konania, keďže v súvisiacom konaní sa rieši otázka majúca význam pre toto konanie. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. je nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 125 254,25 eur s prísl. z dôvodu, že pôvodnému veriteľovi (spoločnosti VBC Slovakia s.r.o., ktorá predmetnú pohľadávku postúpila na súčasného žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok) žalovaný neuhradil cenu za dielo, a to realizáciu Wellness Centra na Diamantovej č. 1 v Košiciach v zmysle predloženého rozpočtu v plnom rozsahu, teda zostalo mu uhradiť ešte sumu 125 254,25 eur. Žalovaní v konaní namietali, že žalobca nie je veriteľom žalovaného v 1. rade (a teda nevznikol ani voči nim žiaden právny vzťah), pretože zmluvou o postúpení pohľadávky nenadobudol žiadnu pohľadávku,

nakoľko táto neexistuje, čoho dôkazom je aj niekoľko ďalších súdnych sporov vedených na súde (, , ), v ktorých sa rieši otázka existencie, resp. neexistencie tejto pohľadávky. S poukazom na § 109 ods. 2 súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na prerušenie konania, preto rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zrušil uznesenie a nariadil súdu prvého stupňa pokračovať v konaní, alternatívne aby uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne. V dôvodoch odvolania poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď sa súd nevyporiadal s otázkou, či v danom prípade došlo k ukráteniu veriteľa, čo je jednou z podmienok naplnenia rozhodovania o odporovacej žalobe. K poníženiu majetku dlžníka môže dôjsť iba a len vtedy, ak odporovaný právny úkon nie je synalagmatický alebo ak je vzájomné plnenie nevyvážené a síce v neprospech dlžníka. Pokiaľ objektívne nedôjde k ukráteniu veriteľa, nemôže byť odporovaný právny úkon určený za neúčinný. Žalovaní jednoznačne preukázali, že k predaju nehnuteľností došlo prinajmenšom za trhovú cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, kúpna cena bola riadne uhradená a žalovaní navyše objasnili aj ekonomickú kauzu predaja, čo ani nebolo potrebné. Je preto nadovšetko zrejmé, že absentuje jedna zo základných podmienok úspešnosti odporovacej žaloby, teda sú dané dôvody pre zamietnutie žaloby. Pre toto konanie je preto úplne irelevantné, či fiktívna pohľadávka žalobcu, úhrady ktorej sa domáha od žalovaného v 1. rade v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , je nedôvodná a neexistentná, teda že absentuje aj ďalšia zo základných podmienok úspešnosti odporovacej žaloby - existencia veriteľského vzťahu. Tieto podmienky totiž musia byť splnené kumulatívne. Prerušenie konania je preto zjavne v rozpore so zásadami procesnej ekonómie - rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti konania a zbytočne vzbudzuje v jeho účastníkoch právnu neistotu, keď z aplikovateľnej právnej úpravy a priebehu konania je zrejmé, že sú dané všetky predpoklady na to, aby žaloba bola zamietnutá. Uznesenie je navyše arbitrárne, keď je bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia konštatované, že sú dané podmienky na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pochybil aj tým, že vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Pokiaľ je daná možnosť súdu rozhodnúť o zamietnutí žaloby, nie je potrebné ďalej skúmať skutkový stav v iných smeroch. Súd prvého stupňa sa však nesplnením hmotnoprávnej podmienky (ukrátenie veriteľa) nevyporiadal vôbec. To zakladá aj nesprávne právne posúdenie veci.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,

resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich k účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania použije, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

V danom prípade úvaha súdu prvého stupňa o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. nevybočila z medzí a hraníc ustanovených zákonom, nemožno preto rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý návrhu žalobcu na prerušenie konania vyhovel, vytknúť vecnú nesprávnosť.

Odvolací súd považuje za správnu úvahu súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie o prerušení konania oprel o ten dôvod, že v súvisiacom konaní sa vedie spor o právo, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní. Je zrejmé, že v konaní sa stala spornou existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorá sa rieši v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. a ktorej vyriešenie má podstatný význam aj pre konanie pre neúčinnosť právnych úkonov, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní.

Výsledok konania, resp. konečné rozhodnutie súdu v súvisiacom konaní má podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Navyše, pokiaľ by k rozhodnutiu o tejto podstatnej otázke (existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade) došlo neskôr ako k rozhodnutiu v prejednávanej veci, mohlo by to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by súd v tomto konaní riešil otázku predbežne a vyriešil by ju inak ako v spomínanom konaní. Bude preto procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu v súvisiacom konaní a konanie prerušiť, a to aj z hľadiska hospodárnosti konania. Vhodnejšie bude preto nepokračovať dočasne v konaní a vyčkať na právoplatné skončenie konania, ktoré s konaním v prejednávanej veci súvisí.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ konanie prerušil a nerozhodol vo veci samej tak, že žalobu zamietol, odvolací súd uvádza, že tak ako vyplýva z vyššie uvedeného aplikácia ust. § 109 ods. 2 písm. c/ na daný prípad závisela od úvahy súdu a tak ako bolo už konštatované vyššie, odvolací súd uzavrel, že táto úvaha nevybočila z medzí a hraníc stanovených zákonom, preto nemožno rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý prerušil konanie tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia, vytknúť vecnú nesprávnosť.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, ktorý poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.3.2014 č.k. -82, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 22.8.2013 č.k. -63 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie odvolací súd dodáva, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že dôvodom zrušenia uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. to, že z návrhu žalobcu bez pochýb nevyplynulo, čoho sa vo veci domáha, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Nesprávny bol preto postup súdu prvého stupňa, pokiaľ prerušil konanie bez toho, aby najskôr vyzval žalobcu postupom podľa § 43 O.s.p. na odstránenie neúplnosti návrhu na začatie konania a až následne posúdil, či nie je dôvod na prerušenie konania.

Ako vyplýva z týchto záverov, rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto smere nemá žiaden vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.