Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/83/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľa: : Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: STRABAG s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 17 317 282, o zaplatenie 40 363,97 €, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 40 363,97 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 2 421,83 € na účet Slovenskej pošty a.s., vedený v Poštovej banke a.s. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2010 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 11 438,26 € titulom náhrady škody vzniknutej výplatou dávok úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, vyplatila poškodenému P.D. K. dávky úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vo výške 11 438,26 €. Poškodenému boli vyplatené úrazové dávky z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 07.08.2008. Podľa Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 a Dodatku k protokolu zo dňa 14.11.2008 príčinou pracovného úrazu poškodeného bolo poskytnutie nevhodného osobného ochranného pracovného prostriedku a tým porušenie príslušných ustanovení zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen písomnou výzvou č. 11/2010 zo dňa 10.02.2010 vyzvala odporcu na dobrovoľnú úhradu sumy vyplatenej na úrazových dávkach poškodenému. Odporca písomnú výzvu prevzal dňa 19.02.2010. Vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2010 odporca odmietol svoju zodpovednosť za vznik pracovného úrazu poškodeného a nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. neuznal. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. si Sociálna poisťovňa uplatňuje svoj nárok v súdnom konaní.

Dňa 19.11.2010 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu vo výške 11 438,26 € a súdny poplatok z návrhu vo výške 686,00 €.

Proti platobnému rozkazu podal odporca dňa 25.01.2011 odpor, v ktorom namietal navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy, dôvodiac tým, že odporca poskytol poškodenému P.

K. ochranný pracovný prostriedok slúžiaci na ochranu zraku a tváre - ochranné okuliare s bočnou ochranou. Tieto ochranné okuliare výrobca dodáva iba v univerzálnej veľkosti a slúžia na ochranu zraku pri rovnakých alebo obdobných pracovných činnostiach a sú bežným ochranným pracovným prostriedkom v oblasti stavebníctva. Z návodu na ich použitie vyplýva, že okuliare sa používajú za účelom ochrany zraku proti rýchlo letiacim časticiam. Odporca nesúhlasí so stanoviskom Inšpektorátu práce že poskytnutý ochranný prostriedok bol neúčinný, a zvyšoval riziko úrazov. Inšpektorát práce v tomto vychádzal len z tvrdenia zamestnanca D.Ó. P., že v dôsledku potenia dochádzalo k ich skĺzaniu z očí a bolo nutné ich často naprávať. Táto skutočnosť však podľa názoru odporcu nepoukazuje na neúčinnosť poskytnutých ochranných okuliarov. Je bežným javom, že akékoľvek okuliare sa pri činnostiach v predklone a následkom potenia posúvajú. Rovnako ich držanie na tvári závisí od subjektívnych faktorov, ako sú telesné predíspozície. Aj podľa vyjadrenia samotného poškodeného P. K., sa mu zo spotenej tváre ochranné okuliare zošmykli pre sekaní, čo znamená, že k zasiahnutiu oka došlo v okamihu, keď nemal ochranné okuliare priamo na očiach. Do vzniku tohto pracovného úrazu žiadny zo zamestnancov neoznámil zamestnávateľovi nevhodnosť, neúčinnosť alebo iné problémy s okuliarmi. Zamestnávateľ teda nemal dôvod spochybňovať účinnosť ochranných okuliarov, odporúčaných výrobcom a predpokladať tak možno zošmyknutia a tým vznik pracovného úrazu. Rovnako zo šetrenia úrazu nevyplýva, že poskytnuté ochranné okuliare boli poškodené, zastarané, roztiahnuté alebo inak opotrebované. Navrhovateľ opiera svoj nárok o Protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 a Dodatku k protokolu zo dňa 14.11.2008 o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ku ktorým odporca od počiatku dával odmietavé stanovisko. Na podklade skutočností uvádzaných v citovanom Protokole a Dodatku začal Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 10.02.2009 v zmysle § 18 zák. 71/1967 Zb. správne konanie o uloženie pokuty vo výške 700 € pod číslom 9/09-1.0/pok/oz. Inšpektorát práce dňa 31. 3. 2009 rozhodol o zastavení tohto správneho konania. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia z dôvodu, že spoločnosť Strabag s.r.o. poskytla zamestnancovi, ktorý nie jeho kmeňovým zamestnancom, osobný ochranný pracovný prostriedok a tým si splnila svoju základnú zákonnú povinnosť. Z toho vyplýva, že spoločnosť Strabag s.r.o. ako užívateľský zamestnávateľ sa venuje bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a preto Inšpektorát práce správne konanie zastavil. Odporca ako užívateľský zamestnávateľ si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 6 ods. 2 písmena b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Odporca svojím konaním nespôsobil vznik škody, v dôsledku ktorej došlo k výplate uvedených dávok dôchodkového poistenia a nie sú splnené predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu; zo strany odporcu nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu. Odporca splnil požiadavky stanovené § 6 ods. 2 písmena b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a zabezpečil typ ochranného pracovného prostriedku, ktoré ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z.z. a zároveň sa riadil odporúčaním výrobcu ochranného pracovného prostriedku. Odporca ako spotrebiteľ nie je povinný skúmať efektívnosť a účinnosť na trhu ponúkaných tovarov, ak tieto majú príslušné prehlásenia o zhode, nakoľko boli certifikované príslušnými certifikačnými orgánmi. Ani jeden zo zamestnancov nenamietal účinnosť ochranných okuliarov.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 21.04.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2011 (č.l. 52) k námietkam odporcu uvádzaným v odpore uviedol, že Inšpektorát práce Banská Bystrica v Protokole č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 zo dňa 31. 10. 2008 konštatoval, že príčinou pracovného úrazu poškodeného P. K. bolo poskytnutie nevhodného osobného ochranného pracovného prostriedku a zo strany odporcu došlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobné ochranné pracovné prostriedky („ďalej len OOPP“) sú prostriedky, ktoré sú určené na ochranu zamestnancov pred rizikom poškodenia zdravia. Zamestnávateľ je povinný posudzovať vhodnosť OOPP na účely poskytovania, poskytované OOPP musia zodpovedať podmienkam pracoviska a ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícii zamestnanca. Zamestnávateľ je tiež povinný kontrolovať, či poskytnuté OOPP sú určené a účinné. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 395/2006 Z.z. OOPP musí vyhovovať po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca a má ho v zásade používať iba jeden zamestnanec. Podľa Inšpektorátu práce odporca nepridelil zamestnancovi účinný OOPP, čím porušil § 6 ods. 2 písmena b) zákona č. 124/2006 Z.z.. Inšpektorát práce v Dodatku k protokolu č. IBB-33-25-2.2/

P-J03-08 zo dňa 14.11.2008 konštatoval, že zamestnávateľ síce poskytol osobný ochranný pracovný prostriedok, ale tento prostriedok bol neúčinný a zvyšoval riziko úrazu, ktorý sa následne aj stal. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s odvolávaním sa na rôzne „objektívne“ dôvody. Rovnako ani tá skutočnosť, že OOPP majú vyhlásenie o zhode ešte nezaručuje, že sú účinné pri ich používaní (môžu sa používať len OOPP, ktoré majú vyhlásenie o zhode), čo má zisťovať zamestnávateľ. Skutočnosť, že Inšpektorát práce zastavil konanie o uloženie pokuty nezbavuje odporcu zodpovednosti za pracovný úraz. Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa zákona č. 125/2006 Z.z. k o inšpekcii práce v platnom znení. Podľa § 19 citovaného zákona je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, to znamená je na jeho rozhodnutí, či pokutu uloží alebo nie. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že sú v danej veci splnené podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody podľa ustanovenia § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podaním zo dňa 10.05.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2012 (č.l. 56) rozšíril svoj návrh o sumu 13 850,71 €, ktoré vyplatil poškodenému P. K. vo forme úrazovej renty za obdobie od 07.08.2008 do 31.01.2012. Uviedol, že aj tento nárok navrhovateľa na náhradu škody odporca odmietol. Po rozšírení návrhu si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej výške 25 288,97€. Tunajší súd zmenu návrhu v požadovanom znení pripustil a uznesením zo dňa 23.07.2012, č.k. -60 rozhodol, že po zmene bude nový návrh znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 25 288,97 €.

Odporca sa písomným podaním zo dňa 14.08.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.08.2012 (č.l. 61

- 63 spisu) k zmenenému návrhu vo veci uviedol, že nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom voči odporcovi je v plnom rozsahu nedôvodný. Poukazuje na § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 o sociálnom poistení, podľa ktorého má navrhovateľ právo na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Predpokladom na priznanie náhrady škody navrhovateľovi je zavinené protiprávne konanie tretej osoby. Zo strany odporcu však nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu, preto nie je splnený predpoklad stanovený uvedeným právnym predpisom na vznik zodpovednosti odporcu za škodu. Odporca poskytol poškodenému P. K. ochranný pracovný prostriedok slúžiaci na ochranu zraku a tváre - okuliare s bočnou ochranou. Zo samotného návodu na použitie vyplýva, že okuliare sa používajú za účelom ochrany zraku proti rýchlo letiaci časticiam. Navrhovateľ opiera svoj nárok o Protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 a Dodatku k protokolu zo dňa 14.11.2008 o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Na základe skutočností uvedených v Protokole a Dodatku začal Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 10. 2. 2009 v zmysle § 18 zákona číslo 71/1967 Zb. správne konanie o uloženie pokuty vo výške 700 € pod číslom 9/09-1.0/pok/oz. Inšpektorát práce však nakoniec rozhodnutím zo dňa 31. 3. 2009 rozhodol o zastavení uvedeného správneho konania. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia z dôvodu, že odporca poskytol zamestnancovi, ktorý nie je jeho kmeňovým zamestnancom osobný ochranný pracovný prostriedok a tým si splnil svoju základnú zákonnú povinnosť. Z toho vyplýva, že spoločnosť Strabag s.r.o., ako užívateľský zamestnávateľ, sa venuje bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a preto Inšpektorát práce konanie zastavil. Z uvedeného vyplýva, že odporca si plnil zákonom stanovenú povinnosť podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a zabezpečil typ ochranného prostriedku, ktorý ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z.z. a zároveň sa riadil odporučením výrobcu ochranného pracovného prostriedku. Odporca sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo vznik jeho zodpovednosti za škodu voči navrhovateľovi a z uvedeného dôvodu žiada, aby sa súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Odporca sa písomným podaním zo dňa 04.02.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2013 (č.l. 69 - 72 spisu) k zmenenému návrhu vo veci uviedol, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a na priznanie náhrady škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení nie sú splnené zákonné predpoklady. Zákonným predpokladom na priznanie náhrady škody navrhovateľovi voči tretím osobám podľa § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je vznik škody, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V tomto konaní navrhovateľ tvrdí, že odporca sa mal dopustiť protiprávneho konania tým, že poškodenému P. K. neposkytla účinné osobné ochranné prostriedky, pričom sa odvoláva na Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica a Dodatku k uvedenému

protokolu zo dňa 14.11.2008. V tomto prípade boli Protokol Inšpektorátu práce a Dodatok k uvedenému protokolu a dôvody v nich uvedené len predpokladom pre začatie správneho konania Inšpektorátu práce o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 9 na ods. 1 zákona číslo 125/2006 o inšpekcii práce a podľa § 46 číslo zákona číslo 71/1967 o správnom konanie. Inšpektorát práce v súlade s § 32 ods. 1 sa právneho poriadku v uvedenom konaní pred samotným rozhodnutím o uložení pokuty zisťoval skutočný stav vecí, pričom zhodnotil všetky dôvody a skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a tomu predchádzajúce podstatné zistenie, či vôbec došlo zo strany spoločnosti odporcu k porušeniu povinností a spáchaniu správneho deliktu a či je vôbec dôvod na uloženie pokuty. Inšpektorát práce po zákonnom postupe nakoniec rozhodol tak, že zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Inšpektorát práce nerozhodoval v uvedenom správnom konaní svojvoľne ako tvrdí navrhovateľ. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca ako účastník konania poskytol zamestnancovi, ktorý nie jeho kmeňovým zamestnancom, osobný ochranný pracovný prostriedok a tým si splnil jednu zo základných povinností. Inšpektorát práce ako správny orgán príslušný na vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpisov podľa zákona číslo 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci právoplatne v príslušnom správnom konaní rozhodol o odpadnutí dôvodu na uloženie pokuty, nakoľko si spoločnosť odporcu svoju základnú povinnosť poskytnúť zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok splnila a venuje sa ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené viaceré predpoklady súčasne, jedným z nich je predovšetkým porušenie právnej povinnosti, pričom zákon o sociálnom poistení v tomto prípade požaduje aj existenciu zavinenia. Nakoľko príslušný štátny orgán právoplatne rozhodol o odpadnutí dôvodu na uloženie pokuty z dôvodu, že nedošlo porušeniu ich povinnosti, nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti a to protiprávne konanie. Odporca sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo vznik jej zodpovednosti za škodu voči navrhovateľovi. Súčasne odporca vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že bez ohľadu na ostatné skutočnosti plynula navrhovateľovi subjektívna premlčacia lehota, ktorá je závislá od skutočnosti, kedy boli dávky vyplatené a kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto za škodu zodpovedá. Protokol, na ktorý sa v tomto konaní navrhovateľ odvoláva, bol navrhovateľovi doručený dňa 27. 11. 2008. Nárok uplatnený podaním navrhovateľa zo dňa 10. 5. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 5. 2012 by bol v časti 3 090, 91 € za obdobie od augusta 2008 do mája 2009 premlčaný. Súčasne doplnil, že poškodený zaujal pri svojej pracovnej činnosti, v okamihu vzniku úrazu, pri vykonávaní takej činnosti na daný druh práce, netypickú pracovnú polohu v hlbokom predklone s hlavou nadol, pri ktorej muselo byť zrejmé, že poskytnutý ochranný prostriedok nie určený na použitie takým spôsobom. Poukazujúc na zákon číslo 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podľa ktorého je zamestnanec povinný podľa § 12 ods. 2 písmena b), c), f), j) spolupracovať so zamestnávateľom, vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručnosti získanej odbornej spôsobilosti, používať pridelené osobné ochranné prostriedky určeným spôsobom, oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi tie nedostatky, ktoré by mohli pri práci ohrozí bezpečnosť a zdravie, a podľa svojich možností sa zúčastňovať na ich odstránení. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, výpoveďou svedkov F. C. a I.. D. L., oboznámil s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to najmä s Protokolom Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008, Dodatkom k Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 14.11.2008, rozhodnutím Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k. 9/09-1.0/pok/r zo dňa 31.03.2009, Dohodou o vykonaní práce zo dňa 04.04.2008, výzvou Sociálnej poisťovne č. XX/XXXX zo dňa 10.02.2010, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného P. K. zo dňa 13.01.2009, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-56/2009-2 zo dňa 11.02.2009 o priznaní náhrady za bolesť súd zistil, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-102/2009-2 zo dňa 20.03. 2009 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 222-2849/2009 zo dňa 14.08. 2009 o priznaní úrazovej renty, záznamami o výplate, kvitančným listom, výzvami na nahradenie škody odporcom navrhovateľovi, doručenkami, predžalobnou výzvou, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Poverený zástupca navrhovateľa vo výpovedi pred súdom uviedol, že trvá na návrhu v plnom rozsahu s tým, že zo strany odporcu ako užívateľského zamestnávateľa došlo pri vzniku pracovného úrazu a poškodenia zdravia P. K. k porušeniu právnych predpisov , pretože odporca neposkytol poškodenému účinné ochranné pracovné prostriedky - okuliare. Protokolom č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 Inšpektorát práce v Banskej Bystrici rozhodol, že v danom prípade ide o pracovný úraz, a za vznik pracovného úrazu je vinný užívateľský zamestnávateľ, nakoľko tento poškodenému zamestnancovi neposkytol účinné ochranné pracovné prostriedky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Inšpektorátu práce o zastavení konania, toto rozhodnutie sa týka iba udelenia sankcie , naviac je rozporuplné a zmätočné, keď v ods. 3 na str. 2 konštatuje, že pre uvedený druh práce tieto okuliare neboli účinné, čo sa aj potvrdilo a zamestnávateľ ich poskytol pre celú partiu zamestnancov a nie len pre jedného zamestnanca; potom na str. 5 konštatuje, že odporca poskytol zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok a tým si splnil jednu zo základných povinností. Inšpektorát práce v tomto rozhodnutí nespochybnil to, čo je uvedené v protokole Inšpektorátu práce. Ochranné okuliare poskytnuté poškodenému neboli poskytnuté individuálne a tým nemohli byť ani účinné a preto je irelevantné, či boli alebo neboli certifikované. Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch je vždy objektívnou zodpovednosťou, t.j. bez ohľadu na zavinenie a zamestnávateľ, pokiaľ sa chce zodpovednosti zbaviť, sa musí vy viniť. Protokol bol vytvorený Inšpektorátom práce. Pokiaľ ide o námietku premlčania, o tom, čo odporca zodpovedá za škodu sa navrhovateľ dozvie až rozhodnutím údu. Pokiaľ ide o úrazové dávky, prvá bola navrhovateľovi vyplatená dňa 15. 09.2009. Inšpektorát práce dostatočne objasnil skutkový stav a ustálil, že došlo k porušeniu predpisov o bezpečnosti pri práci a že odporca neposkytol poškodenému účinné pracovné prostriedky. K námietke premlčania uvádza, že výška škody čo sa týka úrazovej renty bola priznaná až 14.08.2009, prvá dávka bola vyplatená 15.09.2009, odkedy sa soc. poisťovňa dozvedela o výške škody neuplynulo viac ako 3 roky a neuplynulo viac ako 10 rokov od výplaty dávky, takže námietka premlčania dôvodná nie je.

Poverený zástupca odporcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že trvá na návrhu v plnom rozsahu s tým, že odporca popiera svoju zodpovednosť za pracovný raz P. K. s poukazom na zák. č. 124/2006 Z.z., keď zamestnancom boli zo strany odporcu poskytnuté okuliare, miesto výkonu práce neumožňovalo, aby prácu, na ktorú bolo potrebné použiť okuliare, vykonávali súčasne dvaja zamestnanci a preto odporca poskytol dvom zamestnancom jedny okuliare. P. K. pri práci pracoval v nesprávnom postoji. V danom prípade zodpovednosť nie je objektívna, podľa zákona o sociálnom poistení ide v danom prípade o subjektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie. Podľa Inšpektorátu práce odporca vznik pracovného úrazu poškodenému nezavinil. Podľa zákona č. 125/2006 Z.z. je správnym orgánom Inšpektorát práce a nie inšpektor práce, ktorý môže len podať návrh na konanie po tom, ako bol spáchaný správny delikt. Inšpektorát práce rozhodol, že tento spáchaný nebol. O tom, či boli zo strany odporcu porušené jeho povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov rozhoduje Inšpektorát práce ako správny orgán právoplatným rozhodnutím, ktorým je súd viazaný. Namietol premlčanie sumy 3 090,91 €, nakoľko protokol Inšpektorátu práce bol navrhovateľovi doručený dňa 27.11.2008 a týmto dňom začala navrhovateľovi plynúť premlčacia lehota, nakoľko v uvedený deň sa navrhovateľ dozvedel, kto za škodu zodpovedá. V danom prípade nemôže ísť o objektívnu zodpovednosť, nakoľko v danej veci nejde o náhradu škody, ktorú má zamestnanec voči zamestnávateľovi, ale škodu si voči zamestnávateľovi uplatňuje Sociálna poisťovňa. Ochranné okuliare, ktoré boli poškodenému zamestnávateľom poskytnuté, sú podľa výrobcu ochranných okuliarov určené na daný typ činnosti a podľa návodu výrobcu tieto poskytujú dostatočnú ochranu.

Svedok F. C. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že (č.l. 116 spisu), že v spoločnosti odporcu od 1998 vykonáva prácu autorizovaného bezpečnostného technika. Vyšetroval pracovný úraz ktorý sa stal P. K.. Tento úraz písomne zaznamenali a všetky podklady zaslali Sociálnej poisťovni. Na miesto úrazu on išiel nasledujúci deň. Pri prešetrovaní zisťoval prvotne či ide o závažný pracovný úraz a bolo zistené, že ide o závažný pracovný úraz s dlhšou rekonvalescenciou. Vypočul v nemocnici poškodeného, vytvoril na mieste fotodokumentáciu, vypočul svedkov a urobil záznam o vykonanom šetrení. K úrazu došlo pri výkone činnosti ktorú P. K. vykonával neštandardným spôsobom; nie v pokľaku, ale v predklone, v dôsledku čoho sa mu ochranné okuliare skĺzli. Keby činnosť, ktorú vykonával, robil v pokľaku, okuliare by mu určite nespadli. Ochranné okuliare sú podľa názoru svedka dostačujúce, majú aj bočnú krytku, ide o štandardné okuliare, ktoré sú robené iba v jednej veľkosti, ide o certifikovaný osobný ochranný prostriedok a spoločnosť odporcu ich využíva pri všetkých činnostiach. Tento osobný ochranný prostriedok nebol účinný iba z dôvodu pracovnej polohy poškodeného, ktorou sa účinnosť ochranného prostriedku znížila a taktiež určitú rolu zohralo aj to, že bol spotený. Nie je bežné, že jeden ochranný

pracovný prostriedok používajú dvaja zamestnanci, avšak vo výnimočných prípadoch tak môže byť - takýmto prípadom bol aj daný prípad, nakoľko činnosť, ktorú vykonával poškodený K., mohol vykonávať iba jeden zamestnanec a to aj kvôli pracovnému priestoru. Školenia sa vykonávajú raz za rok, na jednotlivých pracoviskách ich vykonáva stavbyvedúci a tieto sú vedené s dôrazom na riziká charakteru činnosti , ktorú budú zamestnanci vykonávať. Poskytnuté ochranné okuliare sú univerzálnym ochranným pracovným prostriedkom, v danom prípade sa nedala použiť ochranná maska, nakoľko je v nej teplo, spôsobuje potenie a problémy s dýchaním. Ochranný štít nebolo možné použiť z dôvodu, že by bránila svojimi parametrami zamestnancovi pri výkone práce v pohybe hlavou. Veľkosť tváre zamestnancov, ktorí sa striedali pri používaní týchto jedných ochranných okuliarov, t.j. P. K. (poškodeného) a D. P. bola rozdielna s tým, že tvár P. K. (poškodeného) bol širší. Obdobný pracovný úraz ako sa stal P. K. odporca pred tým ani potom nemal.

Svedok I.. D. L., Inšpektor práce, v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol (č.l. 145-148 spisu), že pokiaľ ide o uvádzaný zdravotný úraz p. K. boli mu poskytnuté okuliare ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý nebol pre túto činnosť ktorú vykonávali aj so svojim kolegom vhodným pracovným prostriedkom v tej pracovnej polohe v akej ju vykonávali. Na otázku navrhovateľa, či je postačujúce pridelenie osobného ochranného pracovného prostriedku, ktorý je certifikovaný, ale nie je účinný, na konkrétny druh práce, ktorú zamestnanec vykonáva svedok uviedol, že jedno je certifikácia, druhé je posúdenie pracovných činností zamestnávateľom na konkrétny druh pracovnej činnosti. V certifikáte by malo byť uvedené, na čo sa môžu používať tieto ochranné prostriedky. V danom prípade zamestnanec K. mal pridelené také osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare, ktoré nezodpovedali existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostriedku na pracovisku, tieto nezodpovedali ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícii ,resp. telu zamestnanca, nezabezpečovali účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvám. V tej pracovnej polohe, v ktorej vykonávali činnosť, tento osobný ochranný prostriedok zvyšoval riziko úrazu, nakoľko obidvom zamestnancom v danej polohe padali okuliare z hlavy. V tomto konkrétnom prípade poškodenému zamestnancovi nebol pridelený taký osobný ochranný prostriedok, ktorý po posúdení rizík vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca a s prihliadnutím na znenie § 6 nar. vlád. č.395/2006 tento ochranný pracovný prostriedok nebol vhodný ani účinný proti vzniku pracovného úrazu. Na otázku navrhovateľa na svedka, či je určená , resp. predpísaná pracovná poloha na vykonávanie danej činnosti pokiaľ je zamestnancovi pridelená táto konkrétna pracovná pomôcka svedok odpovedal, že zamestnávateľ je povinný najprv posúdiť riziká pri práci ( pracovnej činnosti), potom sa určí ochranný osobný prostriedok, ktorý sa zamestnancovi poskytne a potom sa mu určí bezpečný pracovný postup, aj na základe certifikátu konkrétneho ochranného pracovného prostriedku. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca poučiť a oboznámiť s predpismi bezpečnosti a ochrany zdrania pri práci, bezpečnými pracovnými postupmi pri každom pridelení na inú prácu a je povinný overiť znalosti zamestnanca v tejto oblasti (§7 zákon 124/2006). V spise je založený iný certifikát, ktorý bol predložený odporcom Inšpektorátu práce, v čase riešenia pracovného úrazu - tu nejde o certifikát ale o informačnú brožúrku pre okuliare. Aj druhý pracovník , ten s ktorým si menili okuliare (t.j. D. P.) hovoril, že pracoval v predklone, uvedené nie je zaznamenané, ale skĺzavať mu okuliare nemohli ak v tom predklone nebol. Na otázku odporcu, „či by boli predmetné ochranné okuliare účinné, keby poškodený nevykonával prácu v predklone“ svedok uviedol, že všetko je na posúdení rizík konkrétnej činnosti zamestnávateľom a následne zvolenie vhodného pracovného postupu; svedok poukazuje na prílohu č. 22 dokladov predložených Inšpektorátom práce Banská Bystrica. Zamestnanec má povinnosti podľa BOZP uvádzané v § 12. Ďalej svedok uviedol, že po 16-tich rokoch vykonávania práce ako inšpektor práce by sa v predmetných okuliaroch nepredklonil, ale títo chlapci (zamestnanci) túto prax pri prešetrovaní úrazov pri práci nemajú a existujú aj iné účinné ochranné prostriedky, ktoré ochránia zamestnanca aj v polohe v predklone.

Navrhovateľ prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 26.06.2015 rozšíril podaný návrh o sumu 7 208,80 €, ktorá predstavovala dávku úrazového poistenia vo forme úrazovej renty vyplatenú poškodenému P. K. za obdobie od 01.06.2012 do 31.01.2014. Na základe uvedeného si voči odporcovi uplatňoval nárok spolu vo výške 32 497,77 €. Tunajší súd zmenu návrhu v požadovanom znení pripustil a uznesením zo dňa 13.07.2015 č.k. -172 rozhodol, že po zmene bude nový návrh znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 32 497,77 €.

Navrhovateľ prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 23.11.2015 rozšíril podaný návrh o sumu 7 866,20 €, ktorá predstavovala dávku úrazového poistenia vo forme úrazovej renty vyplatenú poškodenému P. K. za obdobie od 01.02.2014 do 31.10.2015. Na základe uvedeného si voči odporcovi uplatňoval nárok spolu vo výške 40 363,97 €. Tunajší súd zmenu návrhu v požadovanom znení pripustil a uznesením zo dňa 01.12. 2015 č.k. -190 rozhodol, že po zmene bude nový návrh znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 40 363,97 €.

Z Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 31.10.2008 súd zistil, že dňa 07.08.2008 nastúpil P. K. na pracovnú zmenu o 7,00 hod na stavbe „Zber odpadov Donovaly“ a okolo 14,00 hod vystriedal D. P. pri vysekávaní otvoru v šachte. D. P. odovzdal P. K. ochranné okuliare, ktoré si nasadil a do rúk mu podal sekáč s ťažkým kladivom. P. K. sa postavil k z vonkajšej strany šachty, predklonil sa, v ľavej ruke držal sekáč, v pravej kladivo a pokračoval vo vysekávaní otvoru. Po sekáči udrel niekoľko krát, pri ďalšom udieraní kladivom sa mu zo spotenej tváre zošmykli okuliare, tento úder už nedokázal zastaviť, po udretí kladiva o sekáč pocítil prudkú bolesť v pravom oku, pustil náradie a na pravé oko prestal vidieť; následne bol odvezený do nemocnice. Zamestnávateľ PROMISE n.o Zvolen uzatvoril s odporcom zmluvu o pridelení dočasného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 269 ods. 2 zák. 513/1991 Zb. zo dňa 25.03.2008, ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca P. K. k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 58 zák. č. 311/2001 Z.z. zo dňa 01.04.2008. Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou P. K. dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.04. 2008 na pomocné stavebné práce v organizácií odporcu, oblasť stred Zvolen. Odporca oboznámil P. K. s predpismi BOZP, s rizikami pri práci dňa 7.4.2008. P. K. a D. P. odporca - zamestnávateľ poskytol jedny ochranné okuliare, koré obaja používali. Zamestnanci vo svojich zápisniciach uviedli, že tieto okuliare sa počas prác z tváre skĺzavali a bolo ich nutné často naprávať. Okuliare ako aj náradie majú pridelené pre celú partiu a používajú ich všetci. V deň úrazu sa nik z vedúcich zamestnancov na stavbe nenachádzal. Ako „zistené nedostatky“ Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici v Protokole uviedol: zo strany postihnutého P. K. neboli zistené, zo strany STRABAG s.r.o. (odporcu): užívateľský zamestnávateľ nepridelil zamestnancovi P. K. pre výkon prác pri vysekávaní betónu s kladivom a sekáčom účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ako „iné nedostatky odporcu (spoločnosti STRABAG s.r.o) , ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou“ Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici v Protokole uviedol: 1/ užívateľský zamestnávateľ nepridelil zamestnancovi D. P. pre výkon prác pri vysekávaní betónu s kladivom a sekáčom účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. 2/ Užívateľský zamestnávateľ nevedie evidenciu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancov, ktorí sú dočasne pridelení na výkon prác, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3/ Zamestnávateľ nepreložil predpísanú technickú dokumentáciu vrátane návodu na obsluhu a údržbu od búracieho kladiva BF, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Z Dodatku k Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 14.11.2008 súd zistil, že dňa 3.11.2008 bol obsah Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zaslaný na vyjadrenie štatutárnemu zástupcovi odporcu (spoločnosti STRABAG s.r.o.),ktorý sa dňa 14.11.2008 k nemu vyjadril tak, že nesúhlasí s tým, že by užívateľský subjekt (t.j. odporca) nepridelil zamestnancovi P. K. (bod 1 Dodatku) a D. P. (bod 2 Dodatku) účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare a tým porušil § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z., nakoľko aj v Protokole sa uvádza, že „D. P. odovzdal P. K. ochranné okuliare, ktoré si nasadil“. V mieste pracovnej činnosti uvedenú prácu mohol vykonávať iba jeden pracovník, čiže stavbyvedúci nepovažoval za potrebné zabezpečiť ochranné okuliare všetkým zamestnancom vykonávajúcim túto pracovnú činnosť. K zisteným nedostatkom pod bodom 2/ iné nedostatky uviedol, že spoločnosť STRABAG s.r.o nevlastní pracovný nástroj a ani strojné zariadenie od ktorého bola požadovaná technická dokumentácia. Búracie kladivio na tejto stavbe použité nebolo. Sekáč sa v aute nechádzal už niekoľko týždňov a nie je možné zistiť jeho pôvod.

Z rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k. 9/09-1.0/pok/r zo dňa 31.03.2009 súd zistil, že Inšpektorát práce v Banskej Bystrici podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil konanie podľa ust. § 7 ods. 3 písm. I) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a podľa podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dôvodiac, že účastník konania ( spoločnosť STRABAG s.r.o) poskytol zamestnancovi, ktorý nie je jeho kmeňovým zamestnancom, osobný ochranný pracovný prostriedok, a tým si splnil jednu zo základných povinností.

Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 04.04.2008 súd zistil, že zamestnávateľ U. M..G. Zvolen uzatvoril s poškodeným P. K. dohodu o vykonaní práce - pomocné stavebné práce vo firme STRABAG od 07.04.2008

Z výzvy Sociálnej poisťovne č. 11/2010 zo dňa 10.02.2010 súd zistil, že navrhovateľ výzvou č. 11/2010 vyzval odporcu na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej povinnosti škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou úrazových dávok P. K. vo výške 11 438,26 € a o formou náhrady za bolesť vo výške 1 605,26 € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 833 €.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného P. K. zo dňa 13.01.2009, po kontrole o oprave dňa 03.02.2009 doručený Sociálnej poisťovni dňa 10.02.2009, č.p. 303-285/09-1 súd zistil, že bolesť poškodeného P. K. bola ohodnotená na 120.00 bodov (z ktorých bola suma 48 360 SKK určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 402,92 SKK za jeden bod, ktorého výsledok bol zaokrúhlený na celé desiatky smerom nahor) a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 680.00 bodov (z ktorých bola suma 9 833 € určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 14,46€ za jeden bod, ktorého výsledok bol zaokrúhlený na celé euro smerom nahor)

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-56/2009-2 zo dňa 11.02.2009 o priznaní náhrady za bolesť súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 1 605,26 €.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-102/2009-2 zo dňa 20.03. 2009 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 9 833 €.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 222-2849/2009 zo dňa 14.08. 2009 o priznaní úrazovej renty súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie, týmto rozhodnutím priznala P. K. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 nárok na úrazovú rentu od 07.08.2008 do 31.08.2008 v sume 245,47 € a od 01. 09.2008 v sume 304,36 € mesačne; od 01.01. 2009 sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje o 6,95 % na celkovú sumu 325,60 € mesačne. Zo Zmluvy o pridelení dočasného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 25.03.2008 súd zistil, že zamestnávateľ U. M..G. Zvolen uzatvoril s odporcom zmluvu o pridelení dočasného zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 269 ods. 2 zák. 513/1991 Zb.

Z výzvy Sociálnej poisťovne č. 40/2012 zo dňa 08.03.2012 súd zistil, že navrhovateľ výzvou č. 40/2012 vyzval odporcu na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej povinnosti škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou úrazových dávok P. K. formou úrazovej renty vo výške 13 850,71 €.

Z potvrdenia o dátume výplaty dávok úrazového poistenia navrhovateľom P. K. súd zistil, že v období od 01.06.2012 do 31.01.2014, že poškodenému P. K. navrhovateľ vyplatil v období od 01.06.2012 do 31.01.2014 úrazovú rentu po 363,80 € mesačne.

Z potvrdenia o dátume výplaty dávok úrazového poistenia navrhovateľom P. K. súd zistil, že v období od 01.02.2014 do 19.10.2015 poškodenému P. K. navrhovateľ vyplatil úrazovú rentu po 372,20 € mesačne v období 02/2014-12/2014 a po 377,20 € mesačne v období 01/2015-10/2015.

Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu

Podľa § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody, c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

Podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zamestnávateľ povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí

Podľa § 1 ods. 2 prvá veta Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len Nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z ) je osobným ochranným pracovným prostriedkom každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, musí: a) zabezpečovať účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvami a sám nesmie zvyšovať riziko, b) zodpovedať existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu na pracovisku, c) vyhovovať ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu zamestnanca a po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca, ak to osobný ochranný pracovný prostriedok umožňuje, d) byť zdravotne neškodný.

Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. osobný ochranný pracovný prostriedok má v zásade používať jeden zamestnanec. Ak okolnosti vyžadujú, aby ten istý osobný

ochranný pracovný prostriedok používalo viac zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vykonať príslušné opatrenia, aby: a) nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, b) osobný ochranný pracovný prostriedok bol zamestnancovi prístupný vždy v prípade potreby.

Podľa § 4 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. pred výberom osobného ochranného pracovného prostriedku pri posudzovaní rizika a hodnotení nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia je zamestnávateľ povinný: a) analyzovať nebezpečenstvá a určiť tie, ktoré 1/ nemožno vylúčiť ani obmedziť spôsobom podľa § 2 ods. 1 a 2/ môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca, b) charakterizovať vlastnosti, ktoré musí mať osobný ochranný pracovný prostriedok, aby bol účinný pred nebezpečenstvami určenými podľa písmena a); ako aj charakterizovať nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z používania osobného ochranného pracovného prostriedku, c) hodnotiť, či osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý zamýšľa poskytovať zamestnancom, zodpovedá vlastnostiam podľa písmena b) a spĺňa požiadavky uvedené v § 2 ods. 3 a 4 a § 3 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ posudzuje riziko, hodnotí nebezpečenstvá a posudzuje vhodnosť poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov vždy, ak a) sa zmenia nebezpečenstvá najmä v dôsledku zmeny technológie alebo organizácie práce, alebo zmeny pracovných podmienok, b) sú dostupné účinnejšie technické prostriedky a prostriedky kolektívnej ochrany na vylúčenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev alebo, c) sú dostupné účinnejšie osobné ochranné pracovné prostriedky.

Podľa § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného osobného ochranného pracovného prostriedku určiť podmienky používania osobného ochranného pracovného prostriedku, najmä dobu používania.

Podľa § 6 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik.

Podľa § 6 ods. 3,4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný sprístupniť zamestnancom tie informácie o každom type osobného ochranného pracovného prostriedku používanom u zamestnávateľa, ktoré zamestnanci potrebujú na jeho používanie. Zamestnanec je povinný používať poskytnutý osobný ochranný pracovný prostriedok len určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie podľa odseku 2.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľom sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľa.

V zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

V danom prípade teda objektívna premlčacia doba začne plynúť najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-56/2009-2 zo dňa 11.02.2009 o priznaní náhrady za bolesť je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 1 605,26 €, rozhodnutím č. 302-102/2009-2 zo dňa 20.03. 2009 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mu priznala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 sumu 9 833 € a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 222-2849/2009 zo dňa 14.08. 2009 o priznaní úrazovej renty mu Sociálna poisťovňa, ústredie, priznala v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 nárok na úrazovú rentu od 07.08.2008 do 31.08.2008 v sume 245,47 € a od 01. 09.2008 v sume 304,36 € mesačne; od 01.01. 2009 sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje o 6,95 % na celkovú sumu 325,60 € mesačne; t.j. boli P. K. navrhovateľom poukázané dávky úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11 438,26 € dňa 21.03.2009 a 21.04.2009, náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 07.08.2008 - 31.01.2012 vo výške 13 850,71 €, náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 01.06.2012 - 31.01.2014 vo výške 7 208,80 € a náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 01.02.2014 - 31.10.2015 vo výške 7 866,20 €.

Nakoľko žaloba bola doručená na súd dňa 27.09.2010, prvé rozšírenie žaloby navrhovateľ navrhol podaním doručeným na tunajší súd dňa 15.05.2012, druhé rozšírenie žaloby navrhovateľ navrhol podaním doručeným na tunajší súd dňa 26.06.2015 a tretie rozšírenie žaloby navrhovateľ navrhol podaním doručeným na tunajší súd dňa 23.11.2015, je nesporné, že nárok navrhovateľa premlčaný ani čiastočne nie je a preto je námietka premlčania vznesená odporcom nedôvodná.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 07.08.2008 nastúpil P. K. na pracovnú zmenu o 7,00 hod na stavbe „. G. R. a okolo 14,00 hod vystriedal D. P. pri vysekávaní otvoru v šachte. D. P. odovzdal P. K. ochranné okuliare, ktoré si nasadil a do rúk mu podal sekáč s ťažkým kladivom. P. K. sa postavil k z vonkajšej strany šachty , predklonil sa , v ľavej ruke držal sekáč, v pravej kladivo a pokračoval vo vysekávaní otvoru. Po sekáči udrel niekoľko krát, pri ďalšom udieraní kladivom sa mu zo spotenej váre zošmykli okuliare, tento úder už nedokázal zastaviť, po udretí kladiva o sekáč pocítil prudkú bolesť v pravom oku , pustil náradie a na pravé oko prestal vidieť; následne bol odvezený do nemocnice.

Medzi účastníkmi konania nebolo tiež sporné, že zamestnávateľ U. M..G. Zvolen uzatvoril s odporcom zmluvu o pridelení dočasného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 269 ods. 2 zák. 513/1991 Zb. zo dňa 25.03.2008, ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca P. K. k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 58 zák. č. 311/2001 Z.z. zo dňa 01.04.2008. Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou P. K. dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.04. 2008 na pomocné stavebné práce v organizácií odporcu, oblasť stred Zvolen. Odporca oboznámil P. K. s predpismi BOZP, s rizikami pri práci dňa 7.4.2008. Žalobou bola uplatnená náhrada dávok poskytnutých z úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11 438,26 €, náhrady úrazovej renty z úrazového poistenia za obdobie od 07.08.2008 - 31.01.2012 vo výške 13 850,71 €, náhrady úrazovej renty z úrazového poistenia za obdobie od 01.06.2012 - 31.01.2014 vo výške 7 208,80 € a náhrady úrazovej renty z úrazového poistenia za obdobie od 01.02.2014 - 31.10.2015 vo výške 7 866,20 €.

Súd v prejedávanej veci musel v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky posúdiť nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Nakoľko pracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce (zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca) treba dôsledne odlišovať od občianskoprávneho vzťahu (zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú Sociálnej poisťovni výplatou dávok) v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, súd nemohol prisvedčiť právnemu názoru navrhovateľa, že v prejednávanej veci ide výlučne o objektívnu zodpovednosť za škodu.

Škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi vyplatením dávok zamestnancovi odporcu, nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v majetkovej sfére zamestnanca, ale za ujmu, ktorá vznikla navrhovateľovi. V konaní o náhradu škody vzniknutej Sociálnej poisťovni vyplatením dávok v zmysle vyššie uvedených ustanovení treba preto posudzovať i otázku miery zavinenia tretej osoby - v danom prípade zamestnávateľa.

Pri zodpovednosti za škodu podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ide o špeciálny druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorý sa líši nielen od objektívnej zodpovednosti upravenej Zákonníkom práce, ale aj od všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej Občianskym zákonníkom (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu predmetnej škody vzniknutej výplatou žalovaných dávok je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi.

Ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody).

Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom).

Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Súd v danej veci preto primárne posudzoval otázku všeobecnej zodpovednosti odporcu v kontexte objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa (za škodu vzniknutú pracovným úrazom).

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka je 1/ porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej 2/ existencia škody (majetková ujma), 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a 4/ zavinenie.

Porušením právnej povinnosti je mienený vzniknutý rozpor medzi tým, ako subjekt skutočne konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby splnil povinnosti ukladané mu právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi pod protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu, a k škode. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. ).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že príčinou pracovného úrazu poškodeného P. K. bolo poskytnutie nevhodného osobného ochranného pracovného prostriedku a zo strany odporcu došlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedky, ktoré sú určené na ochranu zamestnancov pred rizikom poškodenia zdravia. Zamestnávateľ je povinný posudzovať vhodnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov na účely poskytovania, poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky musia zodpovedať podmienkam pracoviska a ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícii zamestnanca. Zamestnávateľ je tiež povinný kontrolovať, či poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky sú určené a účinné. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 395/2006 Z.z. osobný ochranný pracovný prostriedok musí vyhovovať po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca a má ho v zásade používať iba jeden zamestnanec. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že odporca neposkytol poškodenému P. K. účinný osobný ochranný pracovný prostriedok, čím porušil svoju právnu povinnosť - § 6 ods. 2 písmena b) zákona č. 124/2006 Z.z.. Ako konštatoval aj Inšpektorát práce v Dodatku k protokolu č. IBB-33-25-2.2/P-J03-08 zo dňa 14.11.2008, zamestnávateľ síce poskytol osobný ochranný pracovný prostriedok, ale tento prostriedok bol neúčinný a zvyšoval riziko úrazu, ktorý sa následne aj stal (vznik škody, kauzálny nexus) pridelený osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare P. K. nezodpovedali existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostriedku na pracovisku, tieto nezodpovedali ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícii, resp. telu zamestnanca P. K., nezabezpečovali účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvám. V tomto konkrétnom prípade poškodenému zamestnancovi nebol pridelený taký osobný ochranný prostriedok, ktorý po posúdení rizík vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca a s prihliadnutím na znenie § 6 nar. vlád. č.395/2006 tento ochranný pracovný prostriedok nebol vhodný ani účinný proti vzniku pracovného úrazu, naviac zamestnanci vo svojich zápisniciach zhodne uvádzali, že tieto okuliare sa počas prác z tváre skĺzavali, bolo ich nutné často naprávať. Okuliare ako náradie mali pridelené pre celú partiu a používali ich všetci. Keďže odporca buď vedel, že neposkytnutie účinného osobného ochranného pracovného prostriedku poškodenému môže mať za následok spôsobenie úrazu/ škody (vedomá nedbanlivosť), prípadne to nevedel, ale vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť), bolo preukázané i jeho zavinenie. Skutočnosť, že Inšpektorát práce zastavil konanie o uloženie pokuty nezbavuje odporcu zodpovednosti za pracovný úraz. Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v platnom znení. Podľa § 19 citovaného zákona je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, to znamená je na jeho rozhodnutí, či pokutu uloží alebo nie.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu 2 421,83 € súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 457/2000 Z.z. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 457/2000 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu podania návrhu na súd, od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.

Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov (príloha I zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) v znení účinnom k 26.04.2016, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, súdny poplatok z návrhu na začatie konania 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 € v obchodných veciach najviac 33 193,50 €

Keďže navrhovateľ je zo zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 2 421,83 € súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 457/2000 Z.z. uložil odporcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.