Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-581-2015.pdf
PDF · 115.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/581/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne O.. I. E., O.. C., G.., T., P. XX, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Košice, Mäsiarska 4, proti žalovanému C.. G. T.B., G. X, C. XX, Č. O., zast. JUDr. Jánom Krištofom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 34/ A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 18C/57/2010-217 z 24.6.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného vlastníctva žalobkyne patrí: 1. kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 116 eur, 2. kuchynské stoličky 3 ks v zostatkovej hodnote 50 eur, 3. mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote 33 eur, 4. koberčeky 2 ks v zostatkovej hodnote 10 eur, 5. automatická práčka v zostatkovej hodnote 33 eur, 6. sada príborov v zostatkovej hodnote 15 eur, 7. šijací stroj v zostatkovej hodnote 59 eur, 8. kuchynský robot v zostatkovej hodnote 20 eur, 9. chladnička v zostatkovej hodnote 50 eur, 10. ručný šľahač v zostatkovej hodnote 5 eur, že hodnota majetku spolu v sume 391 eur. Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania do výlučného vlastníctva žalovaného patrí: 1. motorové vozidlo zn. Citroen ZX rok výroby 1995 v zostatkovej hodnote 165 eur, 2. domáce kino v zostatkovej hodnote 99 eur, 3. mikrosystém v zostatkovej hodnote 40 eur, 4. majetková hodnota členského podielu v bytovom družstve Matúškova 786-787 viažuca sa k užívaniu družstevného bytu č. 17 na siedmom nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. 786 na Matuškovej 10 Praha - Háje, ČR vo výške 52.000 eur, že hodnota majetku je spolu v sume 52.304 eur. Na vyrovnanie podielov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 22 143,13 eur , ktorú vo výške 3000 eur je povinný uhradiť žalobkyni v lehote do 31.7.2015 a v sume 19 143,13 eur do 31.12.2015, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 231,43 eur na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 40 dní od právoplatnosti rozhodnutia, že účastníci konania sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 24 eur na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 40 dní od právoplatnosti rozhodnutia, že účastníci konania sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 580,50 eur na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čo žalobkyňa návrhom zo 16.4.2010 žalobkyňa žiadala a ako ho odôvodnila. Ďalej uviedol, ako sa k návrhu vyjadril žalovaný. Konštatoval, že jeho právomoc na konanie je daná podľa § 37 zák. č. 97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (jeho znenie citoval), že existencia bezpodielového spoluvlastníctva zakladá existenciu majetkových práv žalovaného na území Slovenskej republiky, z ktorých sa odvodzuje jeho
právomoc na konanie a ďalej citoval znenie § 21 zák. č. 97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo 21.4.2001, že z ich manželstva sa narodili dve deti T. T., nar. X.X.XXXX a P. T., nar. X.X.XXXX, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 30.3.2009 č. k. 42C 112/2008-89 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 25.6.2009 č. k. 7 CoP 180/2009-107 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti zverené do starostlivosti ich matky - žalobkyne a zo strany žalovaného - otca bolo určené výživné na maloletú T. 125 eur a maloletého P. 70 eur, že rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 13.5.2009, ku ktorému dňu došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Konštatoval, že z potvrdenia Bytového družstva Matúškova 786-787, Matúškova 10 Praha 4, ČR mu vyplynulo, že žalovaní boli spoločnými nájomcami družstevného bytu č. 17 na Matúškovej č. 10 v Prahe a spoločnými členmi bytového družstva, ktoré členstvo vzniklo k 16.4.2002, že výška vstupného podielového vkladu predstavovala 35 308,- Kč, na účely úhrady podielového vkladu sa mesačne od júna 2003 poukazovala finančná čiastka 786,- Kč, k 30.3.2009 bolo uhradených 55 020 Kč, že uznesením Obvodného súdu pre Prahu 4 z 23.2.2012 č. k. 20C 99/2011-58 bol medzi účastníkmi schválený súdny zmier, podľa ktorého bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu a za výlučného nájomcu a výlučného člena bytového družstva bol určený žalovaný, že žalobkyňa nežiadala bytovú náhradu. Uznesenie o schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť 20.3.2012. Citoval znenie § 143 Obč. zák., §120 ods. 1,2,3 O. s. p.. Poukázal a uviedol, čo vyplynulo z výpovedí svedkov I.. I. C. S. G.. C. C.W., rodičov žalobkyne, z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov Strediska cenných papierov Praha 1, ČR č. účtu: XXXXXXXXXXXX, ktorých majiteľom bol žalovaný, že cenné papiere previedol na inú osobu 17.5.2005, za ktorý prevod mu boli poukázané na účet č. XXXXXXXXX/XXXX Č., a.s. Praha finančné prostriedky 90 355,80 Kč, z ktorej boli realizované zrážky pre peňažný ústav a uskutočnené bližšie nešpecifikované transakcie platobnou kartou tak, že k 31.5.2005 predstavoval zostatok na účte hodnotu 87.679,- Kč. Na základe vykonaného dokazovania boli zhodnými vyjadreniami sporových strán ustálené hnuteľné veci, ktoré existujú ku dňu vyporiadania a sú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, tiež ich zostatkové hodnoty a rozdelenie vecí, ktoré vymenoval v súlade s petitom žaloby, že ich identifikácia je účastníkom konania známa, preto sa nevyžadovala ich bližšia špecifikácia a tieto veci účastníci navrhli rozdeliť v súlade so stavom ich užívania tak, že žalovaný sa stane výlučným vlastníkom motorového vozidla, domáceho kina a mikrosystému, ostatné veci pripadnú do vlastníctva žalobkyne. V konaní bolo tiež zhodne sporovými stranami ustálené, že do výlučného majetku žalobkyne - 3 izbového bytu nachádzajúceho sa na P. A. Č.. XX E. T. boli z bezpodielového spoluvlastníctva investované finančné prostriedky v rozsahu 298,74 eur. Účastníci konania potvrdili, že na splácanie ich členského vkladu a anuity v Bytovom družstve Matúškova 786-787 Praha, s ktorým členstvom bol spojený nájom bytu č. 17 na Matúškovej č. 10 v Prahe 4 - Háje, ČR boli použité tiež výlučné finančné prostriedky žalovaného, ktoré získal z predaja akcií v jeho vlastníctve. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, na ktorý boli poukázané finančné prostriedky za predaj akcií, po uhradení transakčných poplatkov a iných platieb, mal reálne k dispozíciu čiastku 87 679,- Kč a teda len v takomto rozsahu mohli finančné prostriedky slúžiť na účely nadobudnutia a udržania členských práv v bytovom družstve. Ku dňu vzniku členstva 16.4.2002 malo byť uhradených cca 36 000,- Kč, splácaný podielový vklad sa mal hradiť od mesiaca jún 2003 splátkami vo výške 786,- Kč, celkovo tak do zániku manželstva mala byť uhradená čiastka na úrovni 90.400,- Kč. Žalovaný finančnými prostriedkami disponoval až v mesiaci máj 2005, a keďže nie je zrejmé kedy, a v akom rozsahu boli jednotlivé finančné čiastky poukázané na účet BD Matúškova 786-787, stanovil rozsah investovaných finančných prostriedkov podľa hodnoty kurzu koruny českej k mene euro ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ktorý zodpovedal hodnote 26,785, že pri danom kurze to zodpovedá právu žalovaného na zohľadnenie finančných investícii z jeho výlučného majetku do nadobudnutia spoločnej majetkovej hodnoty vo výške 3 273 eur. Rozsah finančných prostriedkov nim ustálených v sume 3 273 eur, ktorý mal zodpovedať investíciám žalovaného z jeho výlučného majetku do spoločného majetku účastníkov konania v podobe získania spoločného členstva a spoločného nájmu v Bytovom družstve Matúškova 786-787 Praha 4 ČR napokon nebol stranami spochybňovaný. Poukázal na to, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bola tiež majetková hodnota členského podielu v Bytovom družstve Matúškova 786-787 Praha, týkajúce sa bytu č. 17 nachádzajúcom sa na siedmom nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. 786 na Matuškovej ulici 10 v Prahe - 4 Háje v ČR za výlučného nájomcu, ktorého bol určený žalovaný, ktorý sa súčasne stal výlučným členom bytového družstva, že žalobkyňa uvádzala cenu členského podielu v bytovom družstve vo výške 1 550 000,- Kč, zatiaľ čo žalovaný s takouto sumou nesúhlasil a predložil znalecký
posudok W.. Q. o stanovení obvyklej ceny vo výške 1 050 000,- Kč. Aj keď žalobkyňa predkladala žalovanému návrh na zníženie celkovej hodnoty členského podielu tak, aby povinnosť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zodpovedala po započítaní investícii žalovaného sume 23.000 eur, žalovaný s takýmto postupom nesúhlasil, preto bolo na účely ocenenia tejto majetkovej hodnoty nariadené znalecké dokazovanie. Uviedol, že v zhode s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky z 8.9.2010 sp. zn. 31Cdo 2036/2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 5. 2013 sp. zn. 6 MCdo 18/2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie na ocenenie členského podielu v Bytovom družstve Matúškova 786-787 vzťahujúca sa k užívaniu bytu č. 17 na Matúškovej 10 v Prahe, a to ku dňu zániku spoločného nájmu a členstva účastníkov v bytovom družstve, t.j. k 20.3.2012, že znaleckým posudkom č. 1/2015 W.. C. J. znalkyne z odboru oceňovania nehnuteľností, obvyklá cena podielu v bytovom družstve Matúškova 786-787 v Prahe viažuca sa k právu užívania bytu č. 17 na Matúškovej 10 v Prahe zodpovedala sume 52 000 eur („1 269,00“ Kč) a že z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že boli zohľadnené hypotekárny úver na bytový dom, ktorým je zaťažené bytové družstvo, rozsah splatenej a nesplatenej anuity, stavebnotechnický stav domu a bytu, jeho výmera a vybavenie, zohľadnený koeficient polohovej odlišnosti bytov, ktoré boli braté do úvahy pri stanovení obvyklej ceny družstevného podielu, a ktoré sa pohybovali na úrovni od 1 550 000,- Kč do 1 200 000,- Kč. Po úprave na cenovú úroveň v roku 2012, tak obvyklá cena členského podielu, ktorú by bolo možné dosiahnuť činila čiastku 1 269 000,- Kč, čo po prepočte na euro podľa kurzu českej koruny k 20.3.2012 24,465 zodpovedalo hodnote 52 000 eur. Voči znaleckému posudku nemala žiadna zo sporových strán výhrady. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania vychádzal zo zásady rovnosti podielov manželov na ich spoločnom majetku podľa § 150 Obč. zák. prihliadajúc na zhodné stanoviská sporových strán v súlade s § 120 O. s. p.. Citoval znenie § 150 Obč. zák. a uzavrel, že účastníkmi konania bol zhodne ustálený rozsah vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj spôsob jeho rozdelenia v časti hnuteľných vecí, rešpektujúc aj súčasný užívací stav, preto v zhode s návrhmi účastníkov konania rozhodol o spôsobe vyporiadania hnuteľných vecí v ich zostatkových hodnotách stotožnenými sporovými stranami ako to vyplýva z petitu žaloby. Mal za to, že rovnako je nesporné, že žalovaný je na základe právoplatného rozhodnutia Obvodného súdu pre Prahu 4 , ktorým bol určený za výlučného člena Bytového družstva Matuškova 786-787 Praha 4 - Háje, ČR a nájomcu 1 izbovému bytu č. 17 na Matúškovej 10 v Prahe, aj výlučne oprávneným na nakladanie s majetkovými právami s tým spojenými. Konštatoval, že predmetom vyporiadania sa tak stala iba majetková hodnota vzťahujúca sa k tomuto členskému podielu v bytovom družstve a nakoľko v tejto otázke medzi sporovými stranami nedošlo k inej dohode, vychádzal zo záverov znaleckého posudku W.. J. č. 1/2015, ktorý túto hodnotu stanovil na sumu 52 000 eur. Poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného, že so znaleckým posudkom súhlasí avšak sa domnieva, že za takúto cenu by svoj byt nebol schopný predať. Pre úplnosť dodal, že dôležitá nie je individuálna schopnosť predávajúceho alebo individuálne dojednané podmienky v kúpnej zmluve, keďže tieto sa vždy v konkrétnostiach prípadu líšia, ale obvyklá cena, zohľadňujúca obvyklú teda priemernú úroveň cenovej hladiny u bytov obdobnej kategórie, typu a polohy ako u bytu žalovaného, že znalecký posudok toto kritérium zohľadňoval, čo je zrejmé aj z porovnania cenových ponúk. Na určenie obvyklej ceny ako ceny predpokladanej nemá preto vplyv, či žalovaný by byt predal za nižšiu alebo vyššiu sumu, nakoľko sa je zrejmé, že ceny bytov sa pohybujú vždy v určitom rozmedzí a konkrétna suma je závislá od rozhodnutia kupujúceho a predávajúceho. Uzavrel, že úhrnná hodnota vecí a majetkových hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania tak zodpovedala sume 52 695 eur (52 000 €+ 695 €), podiel každého z účastníkov na spoločných majetkových hodnotách tak zodpovedá sume 26 347,50 eur, že žalobkyni pripadli do vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 391 eur a žalovaný nadobúda hodnotu členského podielu v bytovom družstve ako aj hodnotu hnuteľných vecí (304€) v celkovej sume 52 304 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že do výlučného majetku žalobkyne boli vložené investície zo spoločných prostriedkov vo výške 298,74 eur žalobkyňa je podľa § 150 Obč. zák. povinná nahradiť z tejto čiastky sumu, prevyšujúcu jej podiel z bezpodielového spoluvlastníctva, teda sumu 149,37 eur (keďže išlo o prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva v ďalšej polovici sa jedná o podiel, ktorý žalobkyni z bezpodielového spoluvlastníctva patrí). Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mali byť investované z výlučného majetku žalovaného do spoločných majetkových hodnôt vzal za preukázaný len ten rozsah finančných prostriedkov, ktorými reálne žalovaný po predaji akcií disponoval vo výške 3 273 eur, že žalovaný nadobudol oproti svojmu podielu zo spoločného majetku viac o 25 956,50 eur. Po zohľadnení hodnoty ktorú získala žalobkyňa (391 eur), sumy ktorú je povinná nahradiť (149,37 eur) a nároku žalovaného na uhradenie toho, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok (3 273 eur) je žalovaný povinný na vyrovnanie majetkových podielov vyplatiť žalobkyni sumu 22 143,13 eur (25 956,50 eur - 391 eur - 149,37 eur - 3 273 eur). Uviedol, že žalovaný poukazujúc na svoje majetkové pomery žiadal, aby mu bola uložená povinnosť na plnenie vyplývajúca z nároku žalobkyne na vyrovnanie z bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom primeraným jeho majetkovým pomerom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zaniklo v roku 2009 a konanie vo veci prebieha od roku 2010, uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni jej nárok na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 3 000 eur v lehote do 31.7.2015, ktorú sumu si žalovaný mohol zo svojho príjmu za obdobie najmenej 5 rokov zaobstarať. V zostávajúcom rozsahu vo výške cca 20 000 eur žalovanému uložil povinnosť na vyplatenie žalobkyne v lehote do konca roka 2015 prihliadajúc na jeho majetkové pomery, keď súčasne bolo zistené, že je tiež podielovým spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti - chaty, čo mu umožňuje aj pri zohľadnení jeho príjmov i práv člena bytového družstva zaobstarať finančné zdroje na vyplatenie žalobkyne. Prihliadol tiež na okolnosť, že je to práve žalobkyňa, ktorá zabezpečuje aj starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva, s ktorými sa žalovaný stretáva len sporadicky vzhľadom na jeho trvalý pobyt v Prahe. Uviedol, že aj keď sa aktuálne môžu javiť majetkové pomery žalobkyne ako priaznivejšie vzhľadom na to, že má zabezpečené vlastné bývanie, nie je to výsledkom hospodárenia účastníkov konania ako manželov, ale finančnej pomoci poskytovanej žalobkyni zo strany jej rodičov. Je preto dôvodné žiadať na tom z bývalých manželov, ktorý sa stal výlučným členom a nájomcom bytového družstva, aby vyvinul maximálne úsilie na uspokojenie záväzkov plynúcich zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Je totiž nepochybné, že len časť finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného slúžilo na nadobudnutie a udržanie nájomných a členských práv spojených s užívaním družstevného bytu na Matúškovej 10 v Prahe a v zostatku sa na nákladoch využívali finančné prostriedky pochádzajúce zo spoločného majetku oboch účastníkov konania. O náhrade trov štátu rozhodol v súlade s § 148 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že v konaní vznikli štátu trovy za podanie správy peňažného ústavu týkajúcej sa stavu finančných prostriedkov na účtoch účastníkov, za čo bolo uhradených Slovenskej sporiteľni a.s. 24 eur, ktorých náhrada bola uložená procesným stranám spoločne a nerozdielne. Za podanie znaleckého posudku na účely ocenenia členského podielu v Bytovom družstve Matuškova 786-787 Praha, štát hradil znalkyni W.. J. sumu 231,43 eur. Na náhradu týchto trov konania zaviazal žalovaného a uviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol. O súdnom poplatku rozhodol v súlade s § 2 ods.2, § 7 ods.8 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6 písm. b/ Prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch č. 71/92 Zb. A uviedol, že jeho výška zodpovedá sadzbe 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku a činí tak 1 580,50 eur. Výrok o trovách konania účastníkov vyplynul z § 150 O. s. p. a konštatoval, že účastníci konania nedospeli k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, preto súdne konanie bolo v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán, preto každý z účastníkov nesie aj procesnú zodpovednosť za jemu vzniknuté trovy konania.
Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním, v ktorom uviedol, že súd vyporiadal BSM účastníkov, prikázal hnuteľné veci do ich výlučného vlastníctva a zaviazal ho vyplatiť žalobkyni sumu 22 143,14 € na vyrovnanie podielov. S týmto vyrovnaním nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru takéto vyrovnanie nemá oporu v zákone. Poukázal na § 150 O.z. a uviedol, že v danom prípade sa jedná hlavne o majetkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve Matuškova 786-787, viažucu sa k užívaniu družstevného bytu č. 17. O nadobudnutie členského podielu sa pričinil výlučne on, ktorý tento byt užíval ešte pred uzavretím manželstva a členský podiel vyplatil zo svojich výlučných prostriedkov - predajom akcií. Nepovažuje teda rozhodnutie súdu za správne, keď zaviazal vyplatiť jednu polovicu hodnoty členského podielu žalobkyni, ktorá sa ničím nepodieľala na nadobudnutí členského podielu v bytovom družstve. V priebehu konania bol vypočutý ako svedok otec žalobkyne. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že účastníci konania spočiatku žili dobre a preto im chceli pomôcť obom. Až následne uviedol, že všetky finančné prostriedky darovali s manželkou výlučne ich dcére, teda žalobkyni, čo odporuje tvrdeniu o spoločnej podpore. Podľa jeho názoru teda súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 205 ods.2 písm. d/, f/ O.s.p. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v ods. 3. výroku v tom zmysle, že žiadny z účastníkov nieje povinný uhradiť druhému na vyrovnanie žiadnu čiastku. Účastníci si znášajú trovy odvolacieho konania.
K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný vo svojom odvolaní nesúhlasí s majetkovým vyrovnaním a ako žiadal, aby odvolací súd rozhodol. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že o nadobudnutie členského podielu sa pričinil výlučne on, byt užíval ešte pred uzatvorením manželstva a členský podiel vyplatil z jeho výlučných prostriedkov - predajom akcií. V tejto súvislosti predložila súdu žiadosť žalovaného z 2.12.2001, ktorá je súčasťou súdneho spisu, nakoľko bola priložená k návrhu na začatie konania, adresovaná Mestskej časti Praha 11 o prevod nájomnej zmluvy, kde priamo v texte žiadosti udáva, že svoju žiadosť opiera najmä o fakt, že jeho manželka býva s rodičmi v Košiciach a nemá v Českej republike trvalý pobyt, v mieste jej trvalého bydliska nie je perspektíva pracovného miest adekvátneho jej špecializácii a panuje tam vysoká nezamestnanosť. V ďalšom udáva, že rozhodnutie o prevode nájomnej zmluvy umožní zlúčenie do tej doby rozdelenej rodiny, a to bude prínosné i pre mestskú časť Praha 11 a tiež pre štát, pretože jeho manželka je kvalifikovanou silou a nastávajúcu matku detí, ktoré predstavujú budúci pracovný potenciál, cenný zvlášť v dobe všeobecného sociobiologicky preukázaného populačného útlmu, ktorý prináša vtedajšia doba. Z vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že o nadobudnutie členského podielu sa nepričinil výlučne žalovaný, ako to vo svojom vyjadrení udáva, pretože svoju žiadosť odôvodňuje najmä existenciou rodiny, potrebou jej zlúčenia a jej nemožnosťou sa zamestnať v mieste jej vtedajšieho bydliska. Tvrdenie žalovaného, že sa o nadobudnutie členského podielu pričinil sám, teda nie je namieste a práve rodinné spoločenstvo vytvorené uzatvorením manželstva s ňou viedlo k získaniu spoločného nájmu a spoločného členstva k nájomnému bytu. Dala do pozornosti okolnosť, ktorá je v podanom odvolaní uvedená celkom nepravdivo. Členský podiel nemohol byť vyplatený celkom výlučne z prostriedkov získaných len žalovaným, pretože k predaju akcií žalovaného došlo až v roku 2005, kým k nadobudnutiu členského podielu došlo v roku 2002. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný investoval zo svojho vo výške 87 679,- Kč boli súdom odpočítané ako to, čo žalovaný vynaložil zo svojho na získanie a udržanie spoločnej veci. Súd tieto finančné prostriedky odpočítal z jej podielu v celej výške. Na strane 8 rozsudku súd uvádza, že po zhodnotení hodnoty, ktorú ona získala (391,- eur), sumy ktorú je povinná nahradiť (149,37,- eur) a nároku žalovaného na nahradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (3 273,- eur), žalovaný povinný na vyrovnanie jej vyplatiť 22 143,13,- eur (25 956,50,- eur mínus 391,- eur mínus 149,37,- eur mínus 3 273,- eur). Z podaného odvolania nie je zrejmé z čoho pramení nespokojnosť žalovaného s napadnutým rozsudkom. Podľa názoru jej hodnotenie svedeckej výpovede jej otca nie je v príčinnej súvislosti s odvolacími dôvodmi uvedenými žalovaným, ktorý vyslovene zavádza, ak tvrdí, že členský podiel vyplatil zo svojich výlučných prostriedkoch pochádzajúcich z predaja akcií, hoci súd podrobne, riadne, a vyčerpávajúco vysvetlil aké skutkové okolnosti z vykonaného dokazovania vyplynuli a na strane 5 rozsudku súd vyslovene uvádza, že žalovaný finančnými prostriedkami z predaja akcií disponoval až v mesiaci máj 2005. Logicky teda nemohol ku dňu vzniku členstva 16.4.2002 z týchto finančných prostriedkov uhradiť členský vklad v bytovom družstve Matúškova 786-787, Praha. Do pozornosti dala aj písomné vyjadrenie žalovaného zo 17.1.2013 a uviedla, že vo svojom písomnom stanovisku teda žalovaný netvrdil ani nenamietal, žeby finančné prostriedky, ktoré získal z predaja akcií, slúžili na úhradu vkladu do základného imania, prípadne vstupného podielového vkladu. Odvolanie žalovaného považuje za zmätočné, neurčité, neúplné, pretože právna kvalifikácia odvolacích dôvodov nezodpovedá a nekorešponduje popis materiálnej stránky odvolania, nemožno z textu odvolania vyvodiť v akej príčinnej súvislosti je svedecká výpoveď jej otca s nesprávnym právnym posúdením veci súdom, žalovaný dokazuje svoje tvrdenia zasa iba tvrdením , ktoré je navyše časovo a vecne nelogické. Navrhla podané odvolanie v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť a rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a teda ani jeden odvolací dôvod nie je daný.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poznamenáva, že súd správne určil, že k predmetnému bytu vznikol spoločný nájom manželov (§700 ods.3 O. z.), keď nájomná zmluva a vznik členských práv k bytu nastali po uzatvorení manželstva a obaja bývalí manželia sa pričinili k jeho nadobudnutiu (viď žiadosť z 2.12.2001, na ktorú poukazuje žalobkyňa vo vyjadrení, ktorá je súčasťou spisového materiálu č. l. 5). Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že v konaní 20C 99/2011 Obvodného súdu v Prahe, v ktorom bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov a žalovaný bol určený za výlučného nájomcu predmetného bytu, žalobkyni nebola poskytnutá žiadna bytová náhrada. Skutočnosť, že žalovaný z výlučných prostriedkov vyplatil členský podiel má za následok - ako súd správne postupoval - odrátanie týchto prostriedkov v preukázanej výške z hodnoty spoločného majetku, pričom hodnotu tzv. vnosu treba zisťovať ku dňu kedy bol urobený (viď rozsudok NS ČR z 21.6.2005 sp.zn. 22Cdo 2160/2004). Rovnako správne sa súd nezaoberal vecami, ktoré mali byť predmetom darovania rodičmi žalobkyne a ktoré získala výlučne do svojho vlastníctva. Aj keď žalovaný v odvolaní namieta, že podľa výpovede svedka - otca žalobkyne - účastníci konania spočiatku žili dobre a preto im chceli pomôcť obom a, že až následne svedok uviedol, že všetky finančné prostriedky darovali s manželkou výlučne ich dcére, uvedené je irelevantné lebo § 143 O. z. kogentne stanovuje, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť veci získané darom. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj keď takto získajú vlastníctvo obaja manželia - v prejednávanom spore nepreukázané - veci takto získané, by nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla rozhodnutie, v ktorom sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, ale žiadne trovy jej nevznikli a žalovaný nemal úspech, preto mu ani nevzniklo právo na ich náhradu a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.