Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-168-2015.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: Mgr. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 5, N.. proti odporcovi: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, N., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014 s účinnosťou od 1.9.2015.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2015 domáhal voči odporcovi zrušenia vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou 100 eur mesačne od podania návrhu.
Návrh odôvodnil tým, že odporca je zamestnaný, zanechal denné štúdium a nepripravuje sa na svoje budúce povolanie. Je pracovne činný a prostriedky na pokrytie svojich odôvodnených potrieb získava vlastnou pracovnou aktivitou.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Odporca sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané náhradným spôsobom, neúčasť neospravedlnil a preto súd vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že odporca ukončil denné štúdium a pracuje v zahraničí.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.
Súd z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/268/2014-128 zo dňa 14.5.2014 zistil, že rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda popri rozvode rodičov tak, že na výživu odporcu bol zaviazaný prispievať navrhovateľ mesačne sumou 100 eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výsledky lustrácie odporcu v registroch Sociálnej poisťovne bol negatívny.
Podľa potvrdenia Súkromného gymnázia, Kremnická 26, Bratislava, Súkromná obchodná akadémia Bratislava odporca je v roku 2015-2016 žiakom 4.G. triedy externé štúdium. Potvrdenie bolo vydané dňa 24.3.2016.
Súd zároveň z prepisu komunikácie v elektronickej podobe zistil, že účastníci komunikovali ohľadom práce a jej náročnosti v zahraničí v súvislosti s činnosťou odporcu.
Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
Súd mal teda preukázanú skutočnosť, že odporca získal zamestnanie, minimálne jeho možnosť, je schopný zamestnať sa a teda vlastným pričinením získať prostriedky na krytie svojich potrieb. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani prípadné pokračovanie formou externého štúdie, či prípadná ďalšia nezamestnanosť.
Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú). (pozri nález Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14).
Preto aj keď je zväčša zmena štúdia z denného na externé vyvolané často aj ekonomickými príčinami, podstatou však je vznik skutočnosti, že až na výnimky (zmena následkom zdravotného stavu, starostlivosťou o blízku osobu) možnosť zakladajúcou sa schopnosť dieťaťa samého sa živiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Všeobecne platí zásada, že rozsudok nemožno revidovať pred tým, ako je vôbec podaný návrh na súd. Výnimku predstavuje len výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné priznať spätne. Iné práva a povinnosti možno priznať, zrušiť alebo zmeniť najskôr od začiatku konania, ktorým je podanie návrhu na súd.
Súd preto z dôvodu zistenia možnosti odporcu zabezpečovať si prostriedky na výživu vlastným pričinením, vyhovel návrhu a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi určenú rozsudkom č.k. 30P/268/2013-128 zo dňa 14.5.2014 s účinnosťou od 1.9.2015, teda k začiatku školského roka, v ktorom odporca preukázateľne nastúpil na formu externého štúdia. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za predchádzajúce obdobie súd z dôvodu nepreukázania tvrdených skutočností zamietol.
Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nakoľko si v prevažnom rozsahu úspešný navrhovateľ neuplatnil náhradu trov konania, tento nárok mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).