Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-36-2022.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Subarea
36C/36/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: G. U., O.. XX.X.XXXX, V. D. U. XXX/X, Č. O. Z., proti žalovanému: M. M., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX, M. o nariadení neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z a k a z u j e žalovanému vstup do bytu č. X, na X. P., X. Č.. X, bytového domu súpisné číslo XXX, O. P. Č.. XX, K. O. G. Č.. XXX D. Z., D. Č. O. Z., M. Ú. Č. O. Z., O. H. D. U. XXX/X, Č. O. Z..
II. Z a k a z u j e žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 20 m.
III. U k l a d á žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o uloženie zákazu užívať byt č. X, na X. P., X. Č.. X, V. Y. O. H. D. U. XXX/X, Č. O. Z..
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 25.8.2022, doplneným na výzvu súdu dňa 7.9.2022 domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz užívať byt č. X, na X. P., X. Č.. X, V. Y. D. U. XXX/X, Č. O. Z. a uložil zákaz priblížiť sa k nej s odôvodnením, že žalovaný, ktorý bol dňa 20.8.2022 voči žalobkyni agresívny v byte v jej vlastníctve, v ktorom spolu bývali všetko porozbíjal a vyhrážal sa jej, a to pod vplyvom alkoholu a drog, v dôsledku čoho bol z bytu vykázaný. Žalovaný sa žalobkyni vyhráža, že po uplynutí doby, na ktorú je Policajným zborom Slovenskej republiky vykázaný z bytu sa vráti (rozbije jej papuľu) a ľutuje, že to neurobil predtým ako volala políciu, vyhrážal sa jej zabitím. Už v minulosti bol odsúdený za vyhrážanie sa žalobkyni smrťou, týral ju, odpustila mu a dúfala, že sa zmení. Veľmi sa bojí, že sa do bytu vráti, nevie čoho je schopný. Počas vzájomného spolužitia nemohla nikde chodiť, žalovaný ju fyzicky, psychicky týral, podozrieval z nevery a viackrát ju udrel.
2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, na X. P., X. X. Č.. X, V. Y., F. Č. XXX, O. X. D. Z., D. Č. O. Z., katastrálne územie Z. (ďalej len byt).
3. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Kráľovský Chlmec zo dňa 20.8.2020 súd zistil, že žalovaný bol v súlade s ustanovením § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov dňa 20.8.2022 o 18,15 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby G. U., D.É. V. Č.. XXX/X O. H. D. U., Č. O. Z., z vchodu obytného bloku, schodištia obytného bloku a pivničných priestorov na dobu 14 dní a súčasne bolo dané žalobkyni ako ohrozenej osobe a žalovanému ako vykázanej osobe poučenie podľa ustanovenia § 27a citovaného zákonného o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
4. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Kráľovský Chlmec zo dňa 7.9.2022 súd zistil, že na základe písomného oznámenia poškodenej G. U., O.. XX.XX.XXXX, Z.. V. Č.C. O. Z., H.. D. U. XXX/.X začalo objasňovanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 37/1990 Zb. o priestupku z ktorého je podozrivý M. M., O.. XX.XX.XXXX, Z.. V. Č. O. Z., H.. D. U. XXX/ X. Priestupkové konanie je vedené pod spisovým číslom ORPZ-TV-ÔPP4-249/2022-P. Podozrivý M. M. bol predvedený na OR PZ Kráľovský Chlmec podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. a na základe zhodnotenia situácie zakročujúcej hliadky bol vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. V danej veci doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Podozrivý sa dopustil obdobného konania počas 12 mesiacov, ktorý bol riešený Okresným úradom Trebišov, odbor Všeobecnej vnútornej správy, kde uvedený skutok bol ukončený vydaním Rozhodnutia o uložení blokovej pokuty vo výške 30,- EUR, evidovaný pod spisovým číslom: TV-OVVS-2022/003904, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2022. Z uvedeného dôvodu M. M., O.. XX.XX.XXXX, Z.. V. Č. O. Z., H.. D. U. XXX/X, svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu „Týranie blízkej a zverenej osoby" podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností bude podľa § 60 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o. priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z. z. odovzdaná vec na oddelenie kriminálnej polície OR PZ Trebišov, nakoľko ide o trestný čin.
5. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 20.8.2022 podané žalobkyňou na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove dňa 20.8.2022 súd zistil, že žalovaná uviedla, že býva spolu s 3 deťmi a so svojim druhom M. M., ktorý síce býva na uvedenej adrese, avšak trvalý pobyt tam nemá. V čase okolo 17,00 hod. sa vrátila domov z miestneho ihriska spolu s deťmi, keď v tom čase sa už v byte nachádzal jej druh M. M., mal čudné správanie, bol agresívny a provokoval ju. Spýtala sa, čo sa deje, na čo menovaný neodpovedal. Následne sa ho spýtala, či vidí v akom je zase stave, načo sa žalovaný nazlostil, odišiel do kuchyne, porozbíjal kuchynskú linku, a to tak, že dva kusy dvierok z kuchynskej linky strhol z pántov a rozhádzal to v kuchyni. Všetky veci, ktoré boli umiestnené na kuchynskej linke zmietol na zem, vrátane jedla, ktoré bolo uvarené a rozsypal ho po kuchyni. Keď žalovaná videla, čo robí žalovaný s kuchyňou, začala hľadať svoj mobilný telefón, pričom videla, že uvedený mobilný telefón má v ruke jej druh a odmietal jej ho dať. Začala hlasno kričať na svojho druha M. M.. a prosila ho, aby jej mobilný telefón vrátil. Keď sa jej podarilo mobilný telefón vytrhnúť z rúk svojho druha, ten ju fyzicky napadol, a to tak, že zobral do ruky mrazené kura, ktoré následne silno hodil do žalobkyne do oblasti ľavej kľúčnej kosti. Žalobkyňa sa následne spolu s deťmi zatvorila v kúpeľni odkiaľ volala na linku 158. Hliadke uviedla, že neutrpela také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a taktiež uviedla, že sa nedostaví k svojmu obvodnému lekárovi na ošetrenie a že nežiada, aby bol za to žalovaný riešený.
6. Zo spisu Okresného súdu Košice I, 11P/78/2018 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 29.9.2020, sp. zn. 11P/78/2018-184, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2020 súd zveril maloletú Z. M., O.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne), ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca (žalovaného) zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. M. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 1.10.2020 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upravil styk otca (žalovaného) s maloletou, každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. 7. Z uznesenia OR PZ v Košiciach zo dňa 12.6.2017 zo spisu Okresného súdu Košice I, 11P/78/2018 súd zistil, že oznámenie vo veci žalobkyne na žalovaného o tom, že dňa 22.5.2017 ju fyzicky napadol, začal ju škrtiť na dvore pred rodinným domom a následne aj kričal, že ju zabije, že si to odsedí, pričom sa jej aj v minulosti vyhrážal v čase, keď bola tehotná, že jej dieťa vykope z brucha, bežne sa jej vyhrážal smrťou, že jej odreže hlavu, že ju zabije a že keď ju v meste s niekým uvidí, tak že za seba neručí, bolo odovzdané Okresnému úradu v Košiciach, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku lebo z výsledkov šetrenia vyplýva, že nejde o prečin, ale o priestupok a nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ale na postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
8. Z lekárskej správy zo dňa 30.12.2016 zo spisu Okresného súdu Košice I, 11P/78/2018 vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená na gynekologicko-pôrodníckej klinike dňa 30.12.2016, kde uviedla, že ju manžel zbil okolo 12,30 hod., lebo deti kričali, dal jej dva údery do tváre, ľavej hornej končatiny, záver: násilie od manžela na matke detí, diagnóza: hroziaci potrat.
9. Z odpisu registra trestov žalovaného súd zistil, že žalovaný má 6 záznamov v registri trestov: 1/ Okresný súd Košice I, trestný rozkaz 14.5.2010; sp. zn. 2T/30/2010; §20 §212/2a; §20 §194/1 Tr. z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 21.7.2011; 2/ Okresný súd Košice I, trestný rozkaz 28.10.2013; sp. zn. 4T/70/2013; § 222/1 Tr. z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 24.1.2017; 3/ Okresný súd Košice II, rozsudok 4.7.2014; sp. zn. 5T/149/2013; § 20 §323/1a Tr. z. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky 4 mesiace do 23.5.2017; 4/ Okresný súd Košice II, trestný rozkaz 28.1.2019; sp. zn. 0T/15/2019; § 360/1, § 360/2b Tr. z. 300/2005, odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 29.1.2021; nariadený výkon trestu 29.10.2019, vykonanie trestu 11.3.2021; 5/ Okresný súd Košice I, trestný rozkaz 19.3.2019; sp. zn. 6T/16/2019; § 245/1 Tr. z. 300/2005, odňatie slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 3 mesiace do 18.7.2020; nariadený výkon trestu 30.9.2020; vykonanie trestu 11.8.2021; 6/ Okresný súd Košice II, trestný rozkaz 15.9.2019; sp. zn. 0T/169/2019, § 360/1,2b Tr. z. 300/2005, odňatie slobody nepodmienečne na 6 mesiacov, vykonanie trestu 13.3.2021.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.
22. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
23. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.
24. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).
25. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
26. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
28. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.
29. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
30. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do bytu, v ktorom strany spolu bývajú a uložil zákaz približovať sa k nej.
31. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu a žalovaný býva v byte na základe súhlasu udeleného žalobkyňou, s ktorou žijú v partnerskom pomere, z ktorého pochádza maloletá dcéra.
32. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka bytu, v ktorom býva žalovaný, ktorému pôvodne udelila súhlas s jeho užívaním, avšak vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi stranami, nemá záujem na vzájomnom spolužití, osvedčila pravdepodobnosť svojho nároku na uloženie zákazu žalovanému užívať byt. Žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie bytu a užíva predmetný byt proti vôli žalovanej.
33. Pokiaľ ide o preukázanie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu súd má zato, že žalobkyňa preukázala, že žalovaný sa voči nej správa agresívne, že sa jej vyhráža zabitím a že má obavu o svoj život a zdravie.
34. Skutočnosť, že žalovaný sa má voči žalobkyni správať agresívne, a to dlhodobo, je zrejmá z lekárskeho nálezu zo dňa 30.12.2012 v spise Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/78/2018, z uznesenia OR PZ v Košiciach zo dňa 12.6.2017, ktorý prejednával skutok fyzické napadnutie žalobkyne žalovaným dňa 22.5.2017, z oznámenia OR PZ v Trebišove zo dňa 7.9.2022, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému je vedené konanie na základe oznámenia žalobkyne pre skutok zo dňa 20.8.2022, kedy sa vyhrážal žalovanej zabitím, fyzicky ju napadol, v dôsledku čoho bol v súlade s ust. § 27a ods. 1 zákona č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, vykázaný zo spoločného obydlia so žalovanou.
35. Z citovaných listín nesporne vyplýva dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni. Citované listinné dôkazy,(keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené), podľa názoru súdu napĺňajú hypotézy uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalovane. Preto súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, v časti uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu vo vlastníctve žalovanej, ktorý strany sporu spoločne užívajú.
36. Súd mal za preukázané aj osvedčenie naliehavosti nevyhnutnej úpravy pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni, keďže z tvrdenia žalobkyne vyplýva obava o jej život a zdravie v dôsledku opakovaných vyhrážok žalovaného, ktorými sa jej vyhráža ublížením na zdraví, resp. smrťou, potom, ako uplynie lehota stanovená OR PZ v Prešove, na dobu, po ktorú bol vykázaný zo spoločného obydlia. Žalovaný má záujem kontaktovať žalobkyňu, ktorá má zo žalovaného strach. Návrh žalobkyne, aby bolo zabránené žalovanému kontaktovať sa s ňou je vzhľadom na opakované násilné správanie žalovaného voči žalobkyni a opakované vyhrážka dostatočne preukázaný a dôvodný na zabezpečenie ochrany osobnej integrity žalovanej.
37. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovanému nesvedčí žiaden právny titul užívania bytu a pri aplikácii zásady proporcionality má ochrana života a zdravia žalobkyne prednosť pred právom žalovaného na bývanie. Keďže žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu a z obsahu spisu nie je zrejmý žiadny právny titul užívania predmetného bytu, súd dospel k záveru, že uložením zákazu užívať predmetný byt nedôjde k neprimeranému zásahu do základných práv žalovaného. Pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému približovať sa k žalovanej, ochrana života a zdravia žalobkyne a jej osobnej integrity má nesporne prednosť pred právom žalovaného stretávať sa so žalovanou.
38. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobkyne a I. zakázal žalovanému vstup do bytu a II. zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 20 m.
39. Vzhľadom k tomu, že zo samotnej dikcie ust. § 325 ods. 2 písm. e/ je zrejmá dočasnosť uloženia zákazu vstupu do bytu, neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Keďže neodkladné opatrenie nemá povahu konečného rozhodnutia, súd v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu proti žalovanému o uloženie zákazu užívať byt žalovaným. V prípade, že takúto žalobu žalobkyňa v stanovenej lehote nepodá, súd v súlade s ust. § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
40. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 a contrario CSP súd o trovách vyvolaných návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov nerozhodol. O týchto trovách bude rozhodnuté spolu s ostatnými trovami v rozhodnutí v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Výrok I. o uložení zákazu vstupu do bytu je vykonateľný dňom vyhotovenia tohto uznesenia § 332 ods. 2 a ostané výroky tohto uznesenia sú vykonateľné dňom doručenia podľa ust. § 357 písm. d/ CSP.