Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-1-2016.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3T/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Matúš TARCALA na hlavnom pojednávaní konanom 26. apríla 2016 takto
rozhodol:
Súd obžalovaného :
A. D., U.. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom Š.Z. XXX, okres Nitra,
podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby
Okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 17.02.2016, sp. zn. Pv 369/15/7712, ktorá mu kládla za vinu, že aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 5P/12/2009 zo dňa 29.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2009, bol zaviazaný prispievať výživným na syna F. I., U.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 70,- €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej B. I. a od mesiaca júl 2013 vo výške 80,- € na základe schváleného návrhu A. D. pri konaní 4P/19/2013 o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, si túto povinnosť z nedbanlivosti riadne neplnil v Stropkove ani inde za obdobie od mesiaca apríl 2012 doposiaľ nie nepretržite, čím mu na výživnom vznikol dlh vo výške 270,- €, ktorý toho času už netrvá,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhšiu dobu,
č í m m a l s p á ch a ť
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,
lebo podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona z a n i k l a t r e s t n o s ť č i n u.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 18.02.2016 obžalobu na A. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
- aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 5P/12/2009 zo dňa 29.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2009, bol zaviazaný prispievať výživným na syna F. I., U.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 70,- €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej B. I. a od mesiaca júl 2013 vo výške 80,- € na základe schváleného návrhu A. D. pri konaní 4P/19/2013 o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, si túto povinnosť z nedbanlivosti riadne neplnil v Stropkove ani inde za obdobie od mesiaca apríl 2012 doposiaľ nie nepretržite, čím mu na výživnom vznikol dlh vo výške 240,- €.
Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len „TZ“) kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ TZ odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ TZ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
V konaní bolo preukázané, že obžalovaný si skutočne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi a to po dlhší čas.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len „TZ“) trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Citované ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a/ TZ upravuje inštitút tzv. „účinnej ľútosti“. Vychádza z tézy, že štát, ktorý je garantom dodržiavania zákonnosti, nemá nevyhnutne plniť len funkciu represívnu, a teda bezpodmienečne trestať každé porušenie zákona. V prípade prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 TZ nad záujmom štátu sankcionovať jeho páchateľa stojí záujem na hoc aj dodatočnom splnení si porušenej povinnosti, aby tým bol v čo najmenšej miere ohrozený (a v budúcnosti naďalej ohrozovaný) objekt tohto trestného činu, ktorým je nárok oprávnenej osoby na výživu. Toto ustanovenie má pôsobiť motivujúco pre páchateľa trestného činu, aby sa vyhol odsúdeniu za trestný čin tým, že si svoju povinnosť dodatočne splní, pretože bezpodmienečné odsúdenie za tento trestný čin môže mať naopak negatívne následky na objekt trestného činu (na nárok oprávnenej osoby na výživu), ktorý má byť práve uvedenou skutkovou podstatou trestného činu chránený. Odsúdenie páchateľa a uloženie trestu totiž môže zasiahnuť do jeho zárobkových možností a tým aj do možností plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť (napríklad v prípade výkonu trestu odňatia slobody sú zárobkové možnosti páchateľa značne obmedzené v porovnaní s možnosťami na slobode), čím by mohol byť ukrátená osoba oprávnená na výživné.
Na aplikáciu citovaného ustanovenia o účinnej ľútosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to: a) páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu a b) trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
Obžalovaný pred začatím hlavného pojednávania dlh na výživnom zaplatil. Ústrižkami poštových poukazov preukázal, že v roku 2016 uhradil výživné nasledujúco: 30.01.2016 vo výške 80,- Eur; 08.02.2016 vo výške 80,- Eur; 26.02.2016 vo výške 80,- Eur; 22.03.2016 vo výške 80,- Eur a 08.04.2016 vo výške 80,- Eur a 220,- Eur, a teda okrem bežného výživného (80,- Eur mesačne) uhradil aj dlžné výživné. Tým bola splnená prvá z vyššie uvedených podmienok.
Z výpovede oprávnenej B. I. vykonanej v prípravnom konaní dňa 10.02.2016 súd zistil, že počas neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným syn (ktorého sa vyživovacia povinnosť týka) netrpí a ani netrpel hmotnou núdzou. Tým bola splnená aj druhá z uvedených podmienok.
Vzhľadom na tú skutočnosť v konaní bolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., avšak dlžné výživné zaplatil skôr, ako sa súd odobral na záverečnú poradu a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. f/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Zároveň je ale nutné obžalovanému pripomenúť, že dodatočnou úhradou dlžného výživného nedošlo k zániku jeho vyživovacej povinnosti k svojmu maloletému synovi (tá v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť). Musí byť v záujme aj samotného obžalovaného, aby si v budúcnosti riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť, čím sa vyhne nebezpečenstvu opätovného trestného stíhania a tým aj možným ďalší výdavkom, ktoré by mu inak (v prípade riadneho plnenia vyživovacej povinnosti) nevznikli.
Poučenie:
P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania vzdať.
Odvolanie má odkladný účinok.