Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1T-90-2015.pdf
PDF · 98.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/90/2015
Uznesenie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom pojednávaní dňa 26. apríla 2016 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti obž. T. U., nar. XX.X.XXXX U. T., trvale bytom Ž. Č.. XXX, I.. T., pre skutok kvalifikovaný obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. X T. XXX/XX ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 16. marca 2015 v čase okolo 07.30 hod. v obci Ž., I.. T., v obývacej izbe v priestoroch rodinného domu s popisným číslom XXX, po vzájomnej výmene názorov a pred maloletými deťmi niekoľkokrát vulgárne vynadal T. U.I., W.. X.X.XXXX, M. F. Š. Č.. XX, T., T. F. Ž. Č.. XXX, I.. T. a následne jej povedal, že jej odreže hlavu, čím tak u poškodenej T. U. vzhľadom na dlhodobé problémy v spolunažívaní a opakované incidenty obdobného charakteru z minulosti vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, postupuje Okresnému úradu Prešov, Odboru všeobecnej vnútornej správy, aby ju prejednal ako priestupok.
odôvodnenie:
Dňa 11.8.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvineného T. U. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. U., výsluchom svedkyne poškodenej T. U., výsluchom svedkov V. Q., H. V., U. Y., W. Q., výsluchom znalca PhDr. Eugena Čížeka a čítaním listinných dôkazov a to výpisu z LV, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014, odpisu z registra trestov, záznamu, lekárskej správy - nálezu, fotokópií priestupkových spisov, zamietnutia návrhu na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu, správ a charakteristík a na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného T. U., ktorý vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v deň skutku, dňa 16.3.2015, v čase okolo 7.00 hod. ráno došlo medzi ním a jeho exmanželkou k hádke ohľadom izbovej teploty v dome, v ktorom v tom čase bývali, počas ktorej obaja používali vulgarizmy, kde následne ona niekomu telefonovala, pričom dnes už vie, že to bolo V. Q. a vravela, že je sebec a že jej povedal, že jej odreže hlavu, avšak on to poškodenej počas hádky nepovedal, ani inak sa jej nevyhrážal, ani nepovedal nič, čo by v nej mohlo vyvolať dojem, že jej chce ublížiť, s tým, že uvedený telefonát ich maloletá dcéra U. mohla počuť. Poškodená v to ráno o pomoc, ani na políciu nevolala, ani z domu neušla. Je pravdou, že poškodenej povedal, že keď sa jej nepáči, tak sa môže zbaliť a ísť, že ju nikto nedrží a ona mu na to povedala, že ho dostane z domu v putách a názorne mu to aj ukázala.
Svedkyňa poškodená T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň sa zobudili a dcéra jej povedala, že je jej zima, čo povedala obžalovanému, ktorý jej povedal niečo v zmysle „Ty pičo čaptavá, poď sa pozrieť, že na termostate je 26 a pol stupňa“, na čo mu povedala, aby išiel bývať tam kde predtým, že z nich nikdy nebude šťastná rodina a následne zavolala V. Q.M., čo jej T. povedal a potom, čo obžalovaný odviezol dcéru do škôlky, zavolala policajtov, ktorí ju zavolali vypovedať na stanicu, následne išla za kamarátkou W. Q., ktorej povedala, čo sa stalo, že jej T. povedal, že jej odreže hlavu, kde u jej mamy nechala deti počas toho, ako išla výpovedať na polícii. K skutku došlo dňa 16.3. okolo 7.00 hod. a políciu volala okolo 7.30 hod., dcéra bola v obývačke a stála pri obžalovanom v čase, keď povedal vyhrážku. V. Q. volala hneď po hádke, pričom dcéra telefonát nemohla počuť, ale počula vyhrážku, keď bola pri nich. V tej chvíli pociťovala strach, nakoľko nešlo o prvú vyhrážku obžalovaného, pričom tento sa v minulosti pokúsil už aj o samovraždu, s tým, že obžalovaný sa jej vyhrážal už v minulosti, ale až teraz to oznámila. V. Q. do telefónu povedala, že manžel sa jej vyhrážal, že odíde z domu iba vtedy, keď jej odreže hlavu a ak by to dcéra v škôlke spomínala, aby vedela o čo ide. O pomoc nevolala, z domu neutekala, ani po skutku nekričala, ani V. Q. nežiadala, aby volala políciu. Počas výsluchu sama trikrát zdôraznila, že dcéra bola pri obžalovanom keď padla vyhrážka, lebo to tak bolo. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa poškodená uviedla, že je pravdou, že v inkriminovaný deň jej V. Q. okolo 10.00 hod. telefonovala, že jej U. povedala, že ocko mamke povedal, že z domu odíde len vtedy, keď jej odreže hlavu, bola vystrašená, smutná a mala slzy v očiach, dnes už nevie, či sa jej obžalovaný vyhrážal, ona tie vyhrážky myslela tak, že jej vravel, že má ísť z domu, v prípravnom konaní odmietla odpovedať na otázku, či telefonát počula U. z dôvodu, že chcela mať advokáta pri sebe, lebo bol na ňu tlak, trvá na tom, že U. bola v čase hádky v obývačke a vyhrážku počula a nevie prečo v prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde sa v čase hádky nachádzala a nepamätá si, aby obžalovanému vravela, alebo ukazovala, že ho dostane z domu v putách.
Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletá U., po tom, čo prišla ráno do škôlky jej sama spontánne povedala, že či vie, čo sa stalo, že ocko povedal mamke, že z domu odíde len vtedy, keď jej odreže hlavu, čo jej povedala asi o 7.45 hod. ráno, ale nepovedala jej, či to počula osobne, alebo sprostredkovane, pričom predtým jej volala pani U., aby bola pripravená, keby jej to U. povedala. Maloletá po skutku bola utiahnutá, neskôr to prešlo. O predmetnej vyhrážke v inkriminovaný deň prvýkrát počula od pani U., ktorá jej ráno volala, v prípravnom konaní tento telefonát neuviedla, lebo sa jej na to nikto nepýtal. O tomto telefonáte povedala zástupkyni v škôlke pani V.C. a to v deň, kedy jej to maloletá povedala. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že je pravdou, že U. to povedala aj učiteľke U. Y., ale či to bolo v ten deň, to si nespomína. Ak v prípravnom konaní uviedla, že o vyhrážke sa prvýkrát dozvedela od U., tak z dôvodu, že zabudla, že jej pani U. volala, bola v strese a nevie, prečo to v prvej výpovedi neuviedla, vypadlo jej to.
Svedkyňa H. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že V. Q. im povedala, že otec U. sa mal mame vyhrážať, ale ona nič nepočula, ani nevidela, povedala jej to v ten deň až poobede, keď prišla na poobednajšiu zmenu. V ten deň bola U. zlatá, usmievala sa a hrala, s rodičmi problém nemala. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa uviedla, že je pravdou, že V. Q. im to mala povedať v deň, kedy sa skutok mal stať, ako aj následne im vravela, že bola vypovedať na polícii, ak v prípravnom konaní uviedla, že do 30.3.2015 ju neinformovala, aby U. v škôlke povedala nejakú závažnú okolnosť, tak je to asi pravdou, už si na to pre odstup času nepamätá.
Svedkyňa U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o skutku nevie nič, dozvedela sa o ňom, keď išli vypovedať na políciu do Veľkého Šariša od H. V.. Svedkyňa ďalej uviedla, že správanie maloletej U. sa v čase po skutku nezmenilo a jej kolegyňa V. Q. sa jej nezdôveruje, je medzi nimi odstup, preto nevie, či táto riešila správanie maloletej U., alebo nejaké nezhody v rodine U.. Trvá na tom, že maloletá U. jej dňa 16.3.2015, ani následne žiadnu závažnú skutočnosť neoznámila, ani neprišla do škôlky uplakaná, apatická, alebo nešťastná.
Svedkyňa W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla za ňou pani U., že sa jej pán U. vyhrážal, že jej odreže hlavu, čo mala počuť aj ich dcéra, čo jej povedala až neskôr, ale kedy presne, to už nevie, prišla vystrašená, plakala a triasla sa od strachu, bolo to doobeda, cca medzi 9.00 a 10.00 hod. So sestrou V. Q. bývajú v spoločnej domácnosti, pričom táto jej povedala, že má ísť vypovedať a má povedať, že
s pani U. bola na polícii a že táto bola vystrašená. S poškodenou boli kamarátky ale ich vzťahy ochladli z dôvodu, že poškodená je na materskej dovolenke a má veľa času a ona pracuje a toľko času nemá, preto nemôže hneď reagovať na telefonáty alebo sms správy, pričom poškodená to berie, že je vždy tá dobrá a ona je vždy tá zlá, s tým, že z rovnakých dôvodov ochladli aj vzťahy medzi jej sestrou V. a poškodenou. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej sestra Klaudia sa s poškodenou U. určite stretla a rozprávali sa o skutku predtým, než išli vypovedať, ale čo presne, to nevie.
Znalec PhDr. Eugen Čížek na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodenej T. U. konštatoval, že ide o osobu cieľavedomú, egocentrickú, v jej správaní sú známky hysteroformných prejavov, vrátane sklonu k demonštrovaniu a robeniu scén, tiež prejavy nebrzdenej impulzivity a afektívnej odbrzdenosti, má problém s prispôsobovaním, city a nálady negatívne vplývajú na jej mentálnu úroveň, u poškodenej vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru nemohol jednoznačne vylúčiť fabulácie, všeobecnú vierohodnosť hodnotil ako zachovanú, v závere konštatoval, že u oboch aktérov tohto konania, teda poškodenej i obžalovaného sa objavujú silné emočné prejavy pri riešení vzniknutých problémov, kedy si vzájomne posúvajú rôzne obvinenia smerujúce k tomu druhému, u oboch tu bola snaha ponížiť toho druhého nadávkami, ani jeden z nich pritom neprejavoval snahu riešiť problém racionálne, snaha poškodiť obžalovanému je u poškodenej vysoko pravdepodobná, pričom poškodená i obžalovaný sa rovnakou mierou pričinili o vznik konfliktov, ktoré medzi nimi nastali, obaja vytvorili vzájomne pár, ktorý osobnostne nebol zosúladený a povahové vlastnosti oboch smerovali k prehlbovaniu ich vzájomnej krízy. Vo vzťahu k svedkyni V. Q. znalec uviedol, že je to osobnosť sugestibilná, so situačne podmieneným správaním, nezistil u nej sklony k fabulácii, konfabulácii alebo pseudológii, konštatoval však, že špecifická vierohodnosť svedkyne je problematická, pričom vychádzal z jej zníženej schopnosti sebakritického hodnotenia, tiež na základe rozporu medzi jej výpoveďou a výpoveďou ďalšej svedkyne Y.. U svedkyne nezistil preukázanú snahu poškodiť obžalovanému, no nemohol zároveň vylúčiť jej snahu pomôcť poškodenej. Vo vzťahu k obžalovanému T. U. znalec uviedol, že u neho prevláda frustrovanejšia schéma jednania, je situačne precitlivený, agresivita však nie je preferovanou črtou jeho povahy. Všeobecná hodnovernosť obžalovaného je zachovaná, podobne i špecifická hodnovernosť je s väčšou mierou istoty hodnoverná, nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, jeho konanie je emocionálne determinované, čo môže viesť k odbrzdenému správaniu, ak sa objavujú u neho agresívne prejavy, tak sú vo verbálnej podobe, nezistil známky, ktoré by signalizovali, že fyzicky agresívne správanie je mu vlastné a používa ho pri riešení sporov so svojou exmanželkou, aj v jeho prípade konštatoval, že obaja účastníci tohto konania, majú svoj podiel na vzniku hádok medzi sebou navzájom a u oboch sa prejavujú verbálne agresívne invektívy voči tomu druhému, rozdiel medzi nimi je v tom, že poškodená to rieši formou posúvania týchto problémov na políciu a svoje kamarátky, obvinený to rieši verbálnym výbuchom, po ktorom sa dostáva do stavu uvoľnenia. Znalec ďalej uviedol, že to, že osoba svedkyne Q. je sugestibilná so situačne podmieneným správaním znamená, že je ľahšie ovplyvniteľná, má náchylnosť stotožňovať sa s názormi ľudí, s ktorými prichádza do styku a situačne podmienené správanie znamená, že sa stotožňuje s určitými názormi, ktoré v danej chvíli vníma alebo počuje a nemá tendenciu ich ďalej analyzovať. Znalec skonštatoval, že deti vo veku maloletej U. nemajú tendenciu takéto vyhrážky vnímať a následne ich utekať hovoriť, toto je len málo pravdepodobné a navyše maloletá U. mala ísť do škôlky s otcom, čo v prípade, ak by sa niečo také bolo udialo, tak by to bolo zrejmé aj na jej správaní, z otca by mala strach a po príchode do škôlky by sa správala inak ako vyplýva z výpovede učiteliek, že sa správala. Rovnako je zvláštne, že poškodená, ktorá mala údajne strach z obžalovaného, išla na niektorý výsluch na políciu s obžalovaným v aute. Celý ten kontext znaleckého dokazovania, spolu už s uvedeným vedie k tomu, že sklony k fabulácii u poškodenej sú vysoké a jej špecifická vierohodnosť je znížená.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 1609 vyplýva, že vlastníkom rodinného domu súp. č. 201 na parcele č. 317, záhrady parc. č. 316/2 a zastavených plôch a nádvoria parc. č. 317 v katastrálnom území Župčany sú E. Q. v podiele 1, T. U. v podiele 1 a T. U.Š. v podiele 1.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný T. U. bol od 1.1.2010 doposiaľ dvanásťkrát postihnutý za priestupok, z toho trikrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom všetkých troch sa dopustil na poškodenej T. U., jedenkrát za priestupok proti verejnému poriadku a osemkrát za priestupok na úseku cestnej premávky.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014 vyplýva, že obžalovaný T. U. bol uznaný vinným z pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/
Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a trest prepadnutia veci, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2014.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014 pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, trest prepadnutia veci a ochranné protialkoholické liečenie ambulantné, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2014.
Zo záznamu poverenej príslušníčky PZ zo dňa 29.3.2015 vyplýva, že upustila od výsluchu mal. U. U. vzhľadom na okolnosti prípadu, dotknuté osoby a ich procesné postavenie.
Zo záznamu poverenej príslušníčky PZ zo dňa 29.3.2015 vyplýva, že lustráciou v evidencii zbraní a zbrojných preukazov nebolo zistené, že obžalovaný T. U. je držiteľom zbrojného preukazu a zbrane. Z lekárskej správy - nálezu MUDr. Evy Vraníkovej, psychiatrická ambulancia vyplýva, že obžalovaný T. U. je pacient v evidencii ich ambulancie od 29.10.2014 s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu a ambulantná ochranná protialkoholická liečba, počas liečby mal štyrikrát kontroly, na ktoré dochádza, lieky užíva a abstinuje.
Z fotokópií priestupkových spisov vyplývajú konania vedené proti obžalovanému T. U. za skutky, ktorých sa mal dopustiť voči poškodenej T. U..
Zo zamietnutia návrhu na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného T. U. vyplýva, že súd zamietol návrh na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného z dôvodu, že v uvedenom návrhu absentovali akékoľvek dôvody, ktoré by vydanie takéhoto príkazu odôvodňovali.
Zo správ a charakteristík obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nastúpil výkon ochrannej ambulantnej PAL dňa 29.10.2014, abstinuje, lieky užíva a dodržuje podmienky ambulantnej ochrannej PAL, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, na verejnosti sa správa slušne, nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku, je zamestnancom spoločnosti Slovak parcel service od 1.10.2008 na pracovnej pozícii manipulant, k práci pristupuje veľmi zodpovedne, je spoľahlivý, samostatný, od začiatku trvania pracovného pomeru sa na pracovisku nikdy nesprával agresívne, počas pracovnej doby nepožíval alkoholické nápoje, či iné návykové látky, ani sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov.
Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia. V rámci vykonaného dokazovania stáli voči sebe antagonické výpovede obžalovaného a svedkyne poškodenej, pričom obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel, vypovedal konzistentne a koherentne, tak v prípravnom konaní, ako aj v priebehu hlavného pojednávania a na týchto svojich výpovediach zotrval, avšak svedkyňa poškodená vypovedala rozporne a podstatné skutočnosti uvádzala rozdielne, keď v prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde bola v čase hádky dcéra U., avšak na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že bola pri obžalovanom a vyhrážku počula, s tým, že túto skutočnosť opakovane sama zdôraznila aj pri odpovediach na iné otázky, resp. v prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde bola dcéra U. v čase telefonátu s V. Q., dokonca pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 16.3.2015 na otázku obhajcu, či mohla U. tento telefonát počuť, odmietla bez svojho advokáta ďalej vypovedať, avšak na hlavnom pojednávaní už uvádzala, že pri telefonáte určite nebola a na otázku súdu, aby sa vyjadrila k skutku, ktorý je predmetom tohto konania ani sama spontánne neuviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Rovnako nevierohodne pôsobí aj výpoveď svedkyne V. Q., ktorá je rovnako rozporná, keď svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že o predmetnej vyhrážke sa prvýkrát dozvedela od maloletej U. U., keď prišla do škôlky
a následne volala poškodenej, čo jej maloletá mala povedať a až na hlavnom pojednávaní uviedla, že o vyhrážke prvýkrát počula v inkriminovaný deň ráno, keď jej pani U. volala s tým, že v prípravnom konaní to neuviedla, lebo sa jej na to nikto nepýtal, pričom svedkyňa Q. zároveň uviedla, že maloletá U. uvedené skutočnosti povedala aj učiteľke U. Y.Á., ktorá však pri svojom výsluchu uvedené skutočnosti poprela a na tomto zotrvala, ako aj, že v deň, kedy jej to maloletá povedala, oznámila tieto skutočnosti zástupkyni v škôlke pani H. V., ktorá síce pri svojom výsluchu najprv uviedla, že V. Q. jej to povedala v inkriminovaný deň, ale následne pri odstraňovaní rozporov uviedla, že ak v prípravnom konaní uviedla, že ju V. Q. o žiadnych závažných okolnostiach, ktoré mala U. povedať v škôlke ohľadom svojich rodičov neinformovala až do 30.3.2015, tak je to asi pravdou. Rovnako z výpovede svedkyne W. Q., ktorá je sestrou svedkyne V. Q., vyplýva, že sestra V. jej pred pojednávaním povedala, že má ísť vypovedať a má povedať, že s pani U. bola na polícii a táto bola vystrašená, ako aj, že jej sestra V. a poškodená sa pred ich výsluchmi v tejto trestnej veci stretli a rozprávali sa o skutku, pričom svedkyňa W. Q. zároveň uviedla, že ich vzťahy s poškodenou ochladli z dôvodu, že keďže nemôže s poškodenou tráviť toľko času, koľko si táto predstavuje, tak poškodená to berie, že je tá dobrá a ona je tá zlá, pričom aj keď svedkyňa W. Q. uviedla, že poškodená prišla za ňou po skutku, plakala a triasla sa od strachu, súd toto jej tvrdenie považuje na málo pravdepodobné, vzhľadom na skutočnosť, že k skutku, podľa výpovede poškodenej, malo dôjsť v inkriminovaný deň v čase okolo 7.00 hod. ráno a k svedkyni Q. mala, podľa jej výpovede, poškodená prísť v čase medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. doobeda, s tým, že z výpovede poškodenej vyplýva, že táto nevolala o pomoc, ani neutekala z domu, ani nežiadala V. Q., aby volala políciu a svedkyňa V. Q. ani neuviedla, aby poškodená v telefóne plakala, alebo jej vravela, že sa bojí a pod. V kontexte s uvedeným je aj výpoveď znalca PhDr. Eugena Čížeka a ním podané znalecké posudky, ktorý uviedol, že u poškodenej nemohol jednoznačne vylúčiť fabulácie, sklony k fabulácii sú u poškodenej vysoké, jej špecifická vierohodnosť je znížená a snaha poškodiť obžalovanému je u poškodenej vysoko pravdepodobná, svedkyňa V. Q. je osobnosť sugestibilná, so situačne podmieneným správaním, teda je ľahšie ovplyvniteľná, má náchylnosť stotožňovať sa s názormi ľudí, s ktorými prichádza do styku a stotožňuje sa s určitými názormi, ktoré v danej chvíli vníma alebo počuje a nemá tendenciu ich ďalej analyzovať, špecifická vierohodnosť svedkyne je problematická a aj keď u svedkyne nezistil preukázanú snahu poškodiť obžalovanému, nemohol vylúčiť jej snahu pomôcť poškodenej, pričom vo vzťahu k obžalovanému T. U. znalec uviedol, že agresivita nie je preferovanou črtou jeho povahy, všeobecná hodnovernosť obžalovaného je zachovaná, podobne i špecifická hodnovernosť je s väčšou mierou istoty hodnoverná, nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, jeho konanie je emocionálne determinované, čo môže viesť k odbrzdenému správaniu, ak sa objavujú u neho agresívne prejavy, tak sú vo verbálnej podobe, nezistil známky, ktoré by signalizovali, že fyzicky agresívne správanie je mu vlastné a používa ho pri riešení sporov so svojou exmanželkou, s tým, že znalec skonštatoval, že deti vo veku maloletej U. nemajú tendenciu takéto vyhrážky vnímať a následne ich utekať hovoriť, toto je len málo pravdepodobné a navyše maloletá U. mala ísť do škôlky s otcom, čo v prípade, ak by sa niečo také bolo udialo, by bolo zrejmé aj na jej správaní, z otca by mala strach a po príchode do škôlky by sa správala inak ako vyplýva z výpovede učiteliek, že sa správala. Na základe uvedeného, aj napriek tomu, že z odpisu z registra trestov obžalovaného, ako aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil na poškodenej, ako aj bol opakovane postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, mal súd za to, že skutok nie je trestným činom, avšak s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu skutku mal poškodenej vulgárne nadávať, čo potvrdili vo svojej výpovedi tak obžalovaný, ako aj svedkyňa poškodená, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.