Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-1-2024.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. P., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúce z matky: nebohá O. P., W. XX.XX.XXXX, a z otca: Ľ. P., F.. XX.XX.XXXX, T. XXXXX J. XX, o návrhu navrhovateľky: C. U., F.. XX.XX.XXXX, T. P. X, H., v konaní o úpravu styku starého rodiča s dieťaťom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/202/2022-43 zo dňa 21.09.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka (stará matka maloletého) sa podaným návrhom domáhala úpravy styku so svojím vnukom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súčasnej dobe forma úpravy styku rozsudkom a následného nátlaku na stretávanie sa maloletého s jeho starými rodičmi alebo so starým rodičom by nesledovala najlepší záujem maloletého, nakoľko by dochádzalo k eskalácii napätia. Takáto úprava styku by bola v rozpore so záujmami maloletého minimálne do času, kým starí rodičia, resp. navrhovateľka, neabsolvuje komplexnú terapiu, aby sa trauma a strata, ktorú utrpela, odborným spôsobom zasanovala a aby komunikácia, ktorá v súčasnosti zo strany starej matky maloletého prebieha, ustála a aby s maloletým vedela riadne komunikovať. Po tom, čo bude emočné rozpoloženie starej matky zasanované, nebráni tomu, aby v budúcnosti sa kontakt maloletého s jeho starými rodičmi obnovil a bol opravený rozhodnutím, eventuálne bol rozhodnutím súdu upravený.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. So závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí. Je pravda, že situácia sa po smrti jej dcéry (matky maloletého) medzi ňou a otcom maloletého zhoršila, ale to považuje za pochopiteľné vzhľadom na stratu, ktorú utrpela. Zdôraznila, že pri styku s maloletým by bol prítomný aj starý otec maloletého, ktorý by prispieval k usmerňovaniu komunikácie medzi ňou a maloletým. Starý otec má tiež záujem sa s maloletým stretávať. Za života matky maloletého sa s maloletým vnukom stretávali takmer každý deň, no teraz sa musia styku s maloletým domáhať súdnou cestou. Zdôraznila, že by im stačilo len pár hodín počas víkendu, kedy by maloletého mohli mať u seba. Má za to, že nebol zistený najlepší záujem maloletého a namieta nevykonanie znaleckého dokazovania, ktorý navrhol kolízny opatrovník maloletého. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec maloletého, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že maloletý D. je teraz stabilizovaný, šťastný, nie je napätý ako bol predtým, je spokojný s tým, že nemusí navštevovať babku. Uviedol, že nemá problém, aby sa maloletý stretával so svojimi starými rodičmi po tom, čo sa situácia ukľudní a maloletý D. bude starší a sám sa rozhodne starých rodičov navštíviť. Teraz to nechce. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súdom zamietnutý návrh starej matky na úpravu styku s jej vnukom zodpovedá zákonným kritériám a zistenému skutočnému stavu veci.
10. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
11. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby ho opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty starej matky v odvolaní.
13. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že mal. D. pochádza z manželstva rodičov, A. P. a O. P., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Otec s maloletým v súčasnosti žije v rodinnom dome v obci J., kde žije aj jeho priateľka. Kontakt starých rodičov s maloletým sa zhoršil, resp. utlmil po smrti matky maloletého
- dcéry starej matky. Keďže išlo o náhle úmrtie, táto udalosť hlboko zasiahla do života každého z účastníkov konania, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila aj ďalšie vzťahy v rodine mal. D..
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
16. Z priebehu jednotlivých udalostí v rodine je zrejmé, že náhla smrť dcéry navrhovateľky (matky mal. D.) predstavovala pre navrhovateľku veľký a zásadný zásah do jej života. Navrhovateľka sa s nečakanou smrťou jej dcéry len ťažko vyrovnáva, je zrejmé, že ju nevie spracovať, pričom zo smrti jej dcéry obviňuje otca mal. D.. Túto skutočnosť navrhovateľka uvádzala aj pred svojim vnukom, pre ktorého vyjadrenia starej matky o tom, že jeho otec (ako jediný žijúci rodič) môže za smrť jeho matky, boli nesmierne zraňujúce, prehlbujúce jeho traumu spôsobenú stratou matky ako najbližšej vzťahovej osoby. O tom, že náhla a nečakaná smrť rodiča pre mal. dieťa je mimoriadne traumatizujúca a zaťažujúca, niet pochýb. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že mal. D. absolvoval stretnutia so školskou psychologičkou, taktiež navštívil aj psychiatra E.. Z..
17. Odvolací súd pripomína, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je primárne sledovať najlepší záujem mal. dieťaťa. Postoj starej matky k otcovi mal. dieťaťa preto nemôže ostať bez povšimnutia. Pokiaľ stará matka nedokáže rešpektovať otca mal. dieťaťa ako rodiča mal. dieťaťa, viní ho zo smrti svojej dcéry, vyvstáva potom otázka, či starou matkou požadovaná úprava styku mal. dieťaťa s jeho starými rodičmi je za takýchto okolností v najlepšom záujme mal. dieťaťa.
18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec mal. D. poskytuje všestrannú osobnú starostlivosť, snaží sa mu pomôcť zvládnuť náročné životné obdobie a byť mu oporou. Bolo by žiaduce, aby rovnaký prístup zvolila aj okolitá rodina a hľadela primárne na blaho mal. D., ktorý už ako X-ročný prišiel o svoju matku, preto nie je v jeho najlepšom záujme, aby „prišiel“ aj o ďalších svojich blízkych, ktorých má rád a nestretával sa s nimi. Za súčasnej situácie, kedy stará matka maloletému nielenže neposkytuje potrebnú emočnú podporu, ale naopak, svojim prístupom len zhoršuje situáciu v rodine mal. D., oživuje a prehlbuje jeho rany spôsobené náhlou stratou matky, nemožno považovať návrh starej matky za súladný s najlepším záujmom mal. D.. Je neprípustné, aby akékoľvek maloleté dieťa bolo vystavované situácii, kedy od svojho starého rodiča počúva vyjadrenia, že jeho vlastný otec môže za smrť jeho matky, prípadne, že keby maloletý aj s matkou ostal bývať v dome starých rodičov, jeho matka by teraz žila a podobne.
19. Je na starej matke, aby vzniknutú situáciu riešila, napr. vyhľadaním odbornej pomoci a vysporiadala sa so stratou svojej dcéry a následne sa pokúsila kontaktovať otca maloletého za účelom obnovenia rodinných vzťahov. Otec deklaroval, že mal. D. nebude brániť v stretávaní sa so starými rodičmi zo strany zosnulej matky, pokiaľ si to mal. D. bude sám priať. Odvolací súd nemá nateraz dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení otca. V prípade, že sa vyjadrenia otca ukážu ako nepravdivé, eventuálne ostanú len v rovine tvrdení, môže sa stará matka opätovne domáhať úpravy styku s mal. D. súdnou cestou.
20. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že nebolo možné pristúpiť k uloženiu výchovného opatrenia vo vzťahu k mal. dieťaťu, otcovi a starým rodičom, nakoľko v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine je možné uložiť povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu len mal. dieťaťu a jeho rodičom.
21. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).