Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-63-2021.pdf
PDF · 221.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/63/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu TenOpp, s.r.o. Čapajevova 9, 080 01 Prešov, IČO: 36 483 257, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28.09.2021 č. 101823766/2021, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. septembra 2021 číslo: 101823766/2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17. júna 2021 číslo: 101063054/2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Daňový úrad Prešov (ďalej tiež „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 u daňového subjektu TenOPP, s.r.o., Čapajevova 9, 080 01 Prešov, IČO 36 483 257, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. (ďalej aj „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) na základe oznámenia č. 100440951/2020 zo dňa 14.02.2020 s dňom začatia 16.03.2020.
Pri výkone daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2019 uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., Bardejovská 2, 080 06 Prešov, IČO 45 588 040, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. na základe faktúr uvedených v rozhodnutí 101063054/2021 zo dňa 17.06.2021 na strane 3.
Správca dane výzvou č. 100837927/2020 zo dňa 04.05.2020 vyzval dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., aby predložil doklady v súvislosti so zdaniteľným obchodom pre odberateľa TenOPP, s.r.o. Výzva bola dňa 11. 05. 2020 vrátená na daňový úrad s poznámkou „adresát je neznámy“.
Správca dane sa dňa 12.06.2020 telefonicky kontaktoval na telefónne číslo uvedené na faktúrach od spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. a bolo mu oznámené, že sa tam nachádza prevádzka
spoločnosti MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o. a spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. sa tam už asi 2 roky nenachádza.
Správca dane predvolal B. C., konateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., a to predvolaním č. 100921801/2020 zo dňa 20.05.2020. Aj napriek tomu, že svedok zásielku v odbernej lehote neprevzal a zásielka sa vrátila na daňový úrad s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ kontaktoval sa so správcom dane s tým, že o termíne výsluchu svedka sa dozvedel od žalobcu, ktorému bolo zaslané upovedomenie o výsluchu svedka č. 100921884/2020 zo dňa 20.05.2020.
Dňa 16.06.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom B. C., konateľom MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. Ústneho pojednávania sa zúčastnil aj konateľ žalobcu Ing. Cyril Klobušovský. Svedok uviedol, že dňa 08.02.2020 bol odvolaný z funkcie konateľa a zmenu v spoločnosti zastrešoval D. C. E., k čomu predložil preberací protokol zo dňa 08.06.2020. Nového majiteľa spoločnosti nepozná, pri podpise u notára, ktorého meno nevie uviesť bol prítomný F. G. (konateľ spoločnosti od 21.06.2010 do 01.03.2019). Na adrese sídla spoločnosti mala byť kancelária, svedok však priestory nevyužíval, len tam chodil pre poštu. Ako sa stal konateľom spoločnosti svedok nechcel uviesť. Spoločnosť vykonávala nákup a predaj stavebného materiálu. Účtovníctvo spoločnosti viedol sám, a taktiež daňové priznania a ostatné podával na daňový úrad on elektronicky. V súčasnosti doklady spoločnosti nemá, odovzdal ich novému konateľovi spoločnosti. K otázke správcu dane, prečo elektronické podania za spoločnosť v roku 2019 a až doteraz podáva F. G. sa nevedel vyjadriť. Spoločnosť žalobcu pozná, pretože spoločnosti dodával stavebný materiál. Po nahliadnutí do predmetných faktúr uviedol, že faktúry vystavil on, tovar dodal, faktúry opečiatkoval, podpis na faktúrach je jeho a faktúry boli zo strany žalobcu uhradené v hotovosti. Peniaze v hotovosti prijímal on od konateľa žalobcu H. I. E. a vystavil pokladničné doklady. Ďalej svedok uviedol, že spoločnosť mala aj iných odberateľov, ktorí tiež uhrádzali faktúry v hotovosti. K preprave tovaru svedok uviedol, že tovar bol prepravovaný cez dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. väčšinou priamo k žalobcovi. Tovar spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. neskladovala. Na otázku správcu dane od koho spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. tovar nakupovala svedok odpovedal, že kde trafil na Slovensku, tam kúpil materiál. Osobne prišiel k svojmu dodávateľovi, zaplatil v hotovosti a dohodol potrebné veci ohľadom prepravy. Nepamätal si konkrétne ani jedného dodávateľa. Tovar od svojich dodávateľov uhrádzal len v hotovosti.
Správcovi dane bolo doručené podanie č. 294562/2020 zo dňa 23.06.2020, v ktorého prílohe bolo zaslané rozhodnutie spoločníka a zmluva o prevode obchodného podielu.
V súvislosti s preverením dodávateľsko-odberateľských vzťahov správca dane požiadal Tatra banku a. s. o preverenie účtu uvedeného na predmetných faktúrach. V odpovedi Tatra banka a. s. uviedla, že majiteľom predmetného účtu bola spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. Predmetný účet bol zriadený dňa 25.11.2010 a zrušený dňa 19.12.2017 obchodným rozhodnutím banky.
Správca dane následne predvolal F. G. na ústne pojednávanie dňa 29.07.2020, a to predvolaním č. 101106119/2020 zo dňa 01.07.2020. Daňovému subjektu zaslal upovedomenie o vypočutí svedka č. 101106274/2020 zo dňa 01.07.2020. Predvolanie bolo svedkovi doručené, ale svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil. Na ústne pojednávanie sa nedostavil ani konateľ žalobcu, ktorý svoju neúčasť potvrdil správcovi dane, o čom bol spísaný úradný záznam č. 101225741/2020 zo dňa 28. 07. 2020. F. G. následne zaslal podanie č. 250237986/2020 zo dňa 04.08.2020, v ktorom uviedol, že doklady spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. nemá a nemal ich v držbe. Nevidí dôvod svojej účasti na ústnom pojednávaní, keďže jeho činnosť ako konateľa spoločnosti skončila 01.03.2019 a v mene tejto spoločnosti odvtedy nevykonával žiadnu činnosť a k hospodárskym operáciám v novembri 2019 sa nevie vyjadriť.
Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101259718/2020 zo dňa 05.08.2020, ktorým ho žiadal, aby odstránil vzniknuté pochybnosti v súvislosti s faktúrami, na ktorých je dodávateľ spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. Výzva bola doručená, ale v stanovenej lehote na ňu daňový subjekt nereagoval.
Správca dane nahliadol do informačného systému, kde nahliadol do úradného záznamu č. 102385818/2019 zo dňa 17.10.2019, na základe ktorého zistil, že na adrese sídla spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. sa nachádza autorizovaný predajca motocyklov RP MOTO.
Správca dane zaslal konateľovi MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. zaslal J. K. predvolanie č. 101277016/2020 zo dňa 10.08.2020, ktoré mu bolo doručené, ale na ústne pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Na ústne pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil ani daňový subjekt napriek tomu, že mu bolo doručené upovedomenie č. 101277106/2020 zo dňa 10.08.2020.
Správcovi dane bolo zo strany žalobcu doručené podanie č. 486514/2020 zo dňa 20.10.2020, ktorého súčasťou bolo plnomocenstvo pre JUDr. Martina Staroňa. Súčasťou podania boli taktiež kópie dokladov, a to faktúry so žalobcom ako dodávateľom a odberateľom Vlastníci bytových a nebytových priestorov, v zastúpení s Bytovým družstvom, Prešov, kópie listov stavebných denníkov, súpis vykonaných prác a zmluva o dielo medzi žalobcom a Vlastníkmi bytových a nebytových priestorov, v zastúpení s Bytovým družstvom, Prešov. Žalobca sa taktiež vyjadril, že s dodávateľom MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. nemal uzatvorenú písomnú zmluvu o dielo alebo kúpnu zmluvu, ani písomnú objednávku. Za spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. odovzdal tovar B. C. alebo iní pracovníci a doklady o preprave tovaru má spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., keďže táto spoločnosť realizovala prepravu tovaru priamo na stavbu. Ďalej uvádza, že z uvedených dokladov vyplýva, že stavebný materiál bol riadne dodaný spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., ktorá ho prepravila priamo na stavbu, kde ho prevzal žalobca alebo iný subjekt a priamo zabudoval do bytových domov.
V súvislosti s novozistenými skutočnosťami zaslal správca dane B. C. opätovne predvolanie na ústne pojednávanie č. 101743873/2020 zo dňa 16.11.2020. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101743970/2020 zo dňa 16.11.2020 bolo daňovému subjektu doručené. Ústne pojednávanie sa z dôvodu neprítomnosti svedka a daňového subjektu nekonalo.
Správca dane opätovne výzvou č. 101750618/2020 zo dňa 18.11.2020 vyzval žalobcu aby predložil doklady v súvislosti so zdaniteľným obchodom. Daňový subjekt zaslal správcovi dane dňa 08.12.2020 v zmysle doručenej výzvy odpoveď č. 566933/2020 a odpoveď č. 566916/2020, v ktorej okrem iného uviedol, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., taktiež vykonávala stavebné výkony a služby v rámci zatepľovania.
Správca dane preto žiadal výzvou č. 102015886/2020 zo dňa 21.12.2020 predložiť zoznam osôb, ktoré mali vykonávať uvedené stavebné práce za spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. Na výzvu daňový subjekt reagoval podaním č. 25604/2021 zo dňa 20.01.2020. V podaní boli uvedení zamestnanci spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. a firmy B. E., ktorí pracovali na obnove bytového domu v Sabinove. Stavebný denník na predmetnej stavbe v Sabinove viedli L. A. E. a H. I. E..
Správca dane zaslal výzvu č. 101846081/2020 zo dňa 26.11.2020 Bytovému družstvu Prešov, v ktorej žiadal o preverenie obchodných vzťahov so spoločnosťou žalobcu. Správcovi dane bola v zmysle výzvy doručená odpoveď č. 576126/2020 zo dňa 11. 12. 2020. Dátum začatia prác na stavbe odovzdaním staveniska žalobcovi bol 31. 01. 2019 a dátum dokončenia prác bol 21. 04. 2020. Zmluva o dielo č. 3//2018 bola podpísaná s žalobcom ako zhotoviteľom, ktorý bol aj hlavným dodávateľom prác a materiálu na stavbe. Správca bytového domu nedisponoval údajmi o subdodávateľoch. Súčasťou odpovede boli aj prílohy, a to kópie dokladov.
Správca dane zaslal výzvu č. 101989737/2020 zo dňa 16.12.2020, ktorú adresoval spoločnosti MRP- Company, spol. s r.o. za účelom preverenia licenčného čísla uvedeného na faktúrach od spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. Spoločnosti MRP-Company, spol. s r.o. zaslala podanie č. 250000049/2021 zo dňa 04.01.2021, v ktorom sa uvádza, že licenčné číslo bolo zakúpené spoločnosťou MAYSTER CETRUM SK, s. r. o.
Správca dane zaslal B. C. opätovne predvolanie na ústne pojednávanie č. 101996950/2020 zo dňa 16.12.2020. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101997227/2020 zo dňa 16.12.2020 bolo daňovému subjektu doručené. Ústne pojednávanie sa z dôvodu neprítomnosti svedka a daňového subjektu nekonalo.
Na základe výzvy č. 102002814/2020 zo dňa 17.12.2020 adresovanú Sociálnej poisťovni, Bratislava bola správcovi dane doručená odpoveď č. 595468/2020 zo dňa 29.12.2020. Správca dane zistil, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. bola evidovaná v registri zamestnávateľov v roku 2019.
Správca dane zaslal Sociálnej poisťovni, Bratislava výzvu č. 101717868/2020 zo dňa 11.11.2020 a opätovnú výzvu č. 102003260/2020 zo dňa 17.12.2020. Správcovi dane bola doručená odpoveď č. 250011772/2021 zo dňa 29. 12. 2020, kde bolo uvedené, že žalobca je prihlásený v registri zamestnávateľov, voči uvedenej spoločnosti neeviduje žiadne pohľadávky a v novembri 2019 zamestnávala troch zamestnancov.
Správca dane nahliadnutím do informačného systému v súvislosti so spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. zistil, že v priebehu daňovej kontroly boli žalobcom predložené doklady o úhrade faktúr vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou patriacou spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. s prideleným daňovým kódom pokladnice (DKP) 70020230500612002. Tejto pokladnici bol daňový kód pokladnice zrušený dňa 30.06.2019. O uvedenom bol spísaný úradný záznam č. 100116218/2021 zo dňa 25.01.2021.
Správca dane zaslal daňovému subjektu oboznámenie č. 100125459/2021 zo dňa 26.01.2021, ktorým ho informoval o vykonaných úkonoch a o zistených skutočnostiach.
Daňový subjekt zaslal správcovi dane vyjadrenie k oboznámeniu č. 67244/2021 zo dňa 12.02.2021. Následne bolo správcovi dane doručené podanie č. 69754/2021 zo dňa 12.02.2021, v ktorom bolo uvedené stanovisko konateľa k oboznámeniu.
Správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100270908/2021 zo dňa 16.02.2021, podľa ktorého zistil za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 6 593,90 eura. V protokole bol daňový subjekt vyzvaný, aby sa v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) písomne vyjadril k protokolu, označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, a predložil listinné dôkazy najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia predmetného protokolu. Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 25.02.2021. Dňa 11.03.2021 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu č. 100270908/2021 zo dňa 16.02.2021.
Splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu bolo doručené oznámenie č. 100842335/2021 zo dňa 17.05.2021, v ktorom správca dane oznámil, že sa uskutoční ústne pojednávanie za účelom prerokovania predložených pripomienok k protokolu. V deň uvedenom v oznámení sa splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústne pojednávanie nedostavil. Správcu dane nekontaktoval ani telefonicky ani písomne za účelom ospravedlnenia svojej neúčasti, prípadne za účelom zmeny termínu ústneho pojednávania. O uvedenom spísal správca dane úradný záznam č. 101037179/2021 zo dňa 14.06.2021.
Dňa 17.06.2020 správca dane vydal rozhodnutie č. 101063054/2021, ktorým neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o v kontrolovanom zdaňovacom období november 2019 z dôvodu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 222/2004 Z. z.“), ale len z dôvodu uvedenia dane vo faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.
Žalobca v odvolaní zo dňa 24.06.2021 namietal, že napadnuté rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane v napadnutom rozhodnutí podľa daňového subjektu iba zopakoval argumenty z protokolu a žiadnym spôsobom nevyhodnotil tvrdenia a námietky daňového subjektu, pri čom dospel k záverom ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom a predloženými listinnými dokladmi.
Poukázal na to, že nemal možnosť zistiť či tovar bol dodaný osoby v pozícii zamestnancov dodávateľa alebo živnostníkmi na základe zmluvy o dielo.
Žalobca v odvolaní namietal záver správcu dane o tom, že daňovým subjektom nebolo preukázané prijatie tovarov a poukázal na to, že správca dane odmietol návrh na vykonanie dokazovania, aby sa na mieste samom - na stavbách, presvedčil o dodaní a zabudovaní tovaru. Podľa žalobcu správca dane v skutočnosti nespochybňoval, že daňový subjekt odobral stavebný materiál od spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., ale spochybňoval spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., a to, že nepredložila účtovníctvo a účtovné doklady, že obchodný podiel v nej bol prevedený na tzv. „bieleho koňa“, a že správcovi dane neposkytla súčinnosť na preukázanie tvrdení daňového subjektu. Predvolaný B. C., bývalý konateľ MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. sa na predvolanie na výsluch dňa 15.12.2020 nedostavil. Aj to podľa žalobcu svedčí o tom, že sa bývalí konatelia ako svedkovia vyhýbali výpovedi pred správcom dane, čo však nemôže byť na ujmu žalobcu. Tvrdenia žalobcu o tom, že vykonával pre Bytové družstvo Prešov obnovu bytového domu na ulici B. XX, XX, A. sa v konaní preukázali, pričom bytové družstvo predložilo správcovi dane aj faktúry od kontrolovaného subjektu. Žalobca tiež poukázal na svoju intenzívnu spoluprácu so správcom dane a na dôveryhodnosť dokladov o dodaní tovaru, ktoré predložil. Žalobca predložil správcovi dane faktúry, dodacie listy, potvrdenia o zaplatení faktúr v hotovosti, pričom išlo o sumu, ktorú zákon umožňuje platiť v hotovosti, a preto nerozumie tomu, prečo správca dane tieto doklady o dodaní a zaplatení nepovažoval za hodnoverné a preukazujúce skutočné dodanie zdaniteľného plnenia. Dôvodnosť požadovania hotovostných platieb zo strany dodávateľskej spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. žalobca vidí aj v možnosti, že táto spoločnosť v závere svojej činnosti mal snahu, aby peňažné prostriedky od odberateľov neboli následne zablokované súdnym exekútorom, prípadne inými veriteľmi, o ktorých však kontrolovaný subjekt nemal žiadnu vedomosť. Pokiaľ aj spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. požadovala platby v hotovosti, o čom vydávala príjmové pokladničné doklady a peňažné prostriedky reálne postupne preberala od kontrolovaného subjektu a možno aj iných odberateľov, avšak tieto peňažné prostriedky nevložila do pokladne alebo príjmové pokladničné doklady nezaúčtovala, svedčí to len o tom, že MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nebola serióznou obchodnou spoločnosťou, pokiaľ ide o vedenie svojho účtovníctva, avšak nemôže to byť na ujmu kontrolovaného subjektu, ktorý si riadne splnil všetky povinnosti podľa zákona o účtovníctve a zákona o dani z pridanej hodnoty.
Skutočnosť, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. neposkytla žiadnu súčinnosť správcovi dane, nepredložila účtovníctvo a doklady o nákupe stavebného materiálu, nemôže byť podľa žalobcu na ujmu kontrolovanému subjektu a nemôže viesť k tomu, aby sa daňový subjekt vyviňovať nad rámec svojej dôkaznej povinnosti ešte aj tým, že má preukázať nákup stavebného materiálu spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. od nejakého dodávateľa. Žalobca zistenia správcu dane považoval za nedostatočné, ako aj zistený skutkový stav. Navrhol využiť všetky zákonne prostriedky na vydanie účtovníctva spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. a predviesť bývalého konateľa B. C., F. G. ako aj J. K. na výsluch prostredníctvom Polície SR. Rovnako vyhodnotenie zistení správcu dane označil
žalobca za vecne a právne nesprávne, nesúhlasil s ním a žiadal, aby bola daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej tiež „DPH“) za november 2019 voči nemu zastavená.
Žalobca z hľadiska právneho posúdenia veci správcom dane poukázal na to, že daňovou kontrolou nebolo spochybnené reálne dodanie tovaru, preto v odôvodnení predmetného rozhodnutia správca dane logicky nezdôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k záveru o porušení § 51 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., čím by spochybnil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následné neuznanie nároku u jeho odberateľa. V napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu správca dane nezákonne odôvodnil to, že došlo k porušeniu ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. , pričom nebral do úvahy skutočnosti v rozpore s § 2 a § 24 daňového poriadku o tom, že daňový subjekt reálne prevzal stavebný materiál, ktorý bol zabudovaný do stavieb. To potvrdil aj vypočutý svedok B. C..
Napadnuté rozhodnutie správcu dane bolo podľa žalobcu tiež v rozpore so zásadou zachovania daňovej neutrality.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101823766/2021 zo dňa 28.09.2021.
II.
Stručné zhrnutie obsahu napadnutého rozhodnutia V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na relevantnú právnu úpravu, najmä na ustanovenia § 3 ods. 1 – 3, § 24 ods. 1, 2, 4 a § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, na § 19 ods. 1, 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Poukázal tiež na povinnosť konateľov obchodných spoločností konať s odbornou starostlivosťou.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že s pripomienkami žalobcu k protokolu sa správca dane riadne vysporiadal na strane 26 až 32 napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca nevyužil svoju možnosť zúčastniť sa v tejto súvislosti nariadeného ústneho pojednávania.
K námietke nevykonania miestneho zisťovania na stavbe, t. j. mieste dodania tovaru žalovaný uviedol, že toto dokazovanie by bolo vychádzajúc z povahy predmetu fakturácie irelevantné a nezávažné pre meritum rozhodnutia, pretože spornou skutočnosťou v danom prípade nie je to, či bol tovar reálne dodaný, ale to, či fakturované plnenie bolo skutočne dodané práve dodávateľom MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. tak, ako to je uvedené na faktúrach.
K návrhu na zabezpečenie výsluchu svedkov B. C., F. G. a J. K. všetkými dostupnými prostriedkami žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalobca sa nariadených ústnych pojednávaní za účelom výsluchu uvedených osôb nezúčastňoval z dôvodu, že mu bolo zrejmé, že sa na ústne pojednávanie a výsluchy tieto osoby nedostavujú a sú nezastihnuteľné. Návrh na zabezpečenie ich výsluchu preto považoval žalovaný za rozporný s uvedeným tvrdením žalobcu. Poukázal aj na to, že tieto osoby už boli na ústne pojednávanie predvolané, avšak písomnosti od správcu dane si buď nepreberali alebo na nich nereagovali (predvolanie č. 100921801/2020 zo dňa 20.05.2020, predvolanie č. 101106119/2020 zo dňa 01.07.2020 a predvolanie č. 101277016/2020 zo dňa 10.08.2020). Opätovný výsluch týchto osôb, aj s ohľadom na už realizovaný výsluch B. C. na pojednávaní dňa 16.06.2020 považoval žalovaný za neopodstatnený.
Žalovaný uviedol, že bolo dôvodné zo strany správcu dane zohľadniť v rozhodnutí skutočnosť, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. bola prevedená na maďarského občana J. K., keďže tento prevod vytvára určité náznaky účelovosti. Zmena konateľa a jediného spoločníka nastala až po tom, ako začala daňová kontrola. V obchodnom registri nastal zápis J. K., ako konateľa a jediného spoločníka až po ústnom pojednávaní s B. C. (ústne pojednávanie sa konalo dňa 16.06.2020 a zmena bola zaevidovaná v obchodnom registri dňa 25.06.2020, so vznikom funkcie dňa 01.06.2020). Od tohto momentu spoločnosť so správcom dane nekomunikuje (posledné podané daňové priznanie a kontrolný
výkaz sú podané za máj 2020) a nereaguje na doručené písomnosti správcu dane (predvolanie č. 101277016/2020 zo dňa 10.08.2020.
Žalovaný zdôraznil, že v prípade, ak si odberateľ nárokuje právo na odpočítanie dane je potrebné preveriť skutočnosti, ako na strane odberateľa, tak aj na strane dodávateľa. V konaní nebolo možné preveriť skutočnosti na strane dodávateľa, pretože súčasný konateľ je nekontaktný. Správca dane práve preto dal priestor kontrolovanému daňovému subjektu a niekoľkokrát ho vyzval, aby v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku odstránil vzniknuté pochybnosti a preukázal vierohodnosť svojich tvrdení (výzva č. 101259718/2020 zo dňa 05.08.2020 a výzva č. 101750618/2020 zo dňa 18.11.2020), avšak daňový subjekt tak neurobil a vzniknuté pochybnosti správcu dane neodstránil. Podľa výpovede B. C., zaznamenanej v zápisnici č. 101041647/2020 zo dňa 16.06.2020, spoločnosť dodávateľa nemala žiaden majetok, žiadnych zamestnancov a tovar bol prepravovaný jeho dodávateľmi priamo k žalobcovi, mená dodávateľov uviesť nevedel. Táto výpoveď svedka je v nesúlade so zistenými skutočnosťami správcu dane, keďže kontrolovaný daňový subjekt aj napriek tomu predložil zoznam zamestnancov, ktorí mali údajne vykonávať práce za dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. (podanie č. 566933/2020 zo dňa 08.12.2020, podanie č. 566916/2020 zo dňa 08.12.2020 a podanie č. 25604/2021 zo dňa 20.01.2021), pričom zdaniteľný obchod sa mal týkať len dodania tovaru. Správca dane na základe údajov zo Sociálnej poisťovne zistil, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. skutočne bola zamestnávateľom (odpoveď č. 95468/2020 zo dňa 29.12.2020, avšak doručený zoznam zamestnancov nekorešponduje so zoznamom zamestnancov, ktorý predložil daňový subjekt (podanie č. 25604/2021 zo dňa 20.01.2020).
V konaní bolo taktiež zistené, že na predložených faktúrach je uvedené číslo účtu, ktorý bol v čase vystavenia týchto faktúr už neexistujúci, k výdavkovým pokladničným dokladom vyhotovených žalobcom boli predložené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ktorá bola prihlásená spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. a zrušená bola dňa 30.06.2019, teda pokladničné doklady boli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou po zrušení jej registrácie.
Podľa žalovaného, ak aj daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, dodacími listami (ktoré neobsahujú podpis odberateľa, len dodávateľa) a potvrdením o zaplatení faktúr v hotovosti, ide len o jednu z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Aj keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bude platiteľovi priznaná automaticky. Správca dane skúmal počas daňovej kontroly, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti na nich uvádzaných. Faktúry samé o sebe nie sú preukázaním realizácie dodávok, pretože akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Daňový doklad má vždy deklarovať, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi daňovými subjektmi, a preto je obsah dokladu rozhodujúci. Aby k odpočítaniu dane došlo, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade zdaniteľné obchody musia jednoznačne preukazovať, že daň bola uplatnená voči platiteľovi tým platiteľom v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru, a ktorý mu predmetný tovar alebo službu dodal.
Žalovaný uviedol, že štatutárny orgán žalobcu mal mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými ako podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, ako aj o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, a taktiež musí zvažovať možné riziká z tohto obchodovania. Obzvlášť, ak je v pozícii platiteľa dane z pridanej hodnoty a nárokuje si právo na odpočítanie dane. V opačnom prípade ide o porušenie nie len § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ale aj ustanovení § 537 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže daňový subjekt vystupuje ako zhotoviteľ diela pre objednávateľa a je za vykonanie diela zodpovedný. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, tak v takom prípade ide o právny stav, ktorý v zmysle § 264 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.
K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu rozhodnutia správcu dane s daňovou neutralitou a zásadou právnej istoty, k čomu uviedol niekoľko rozsudkov Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že
uvedené rozsudky žalobca citoval len vo všeobecnej rovine a neuvádzal konkrétne, v čom je napadnuté rozhodnutie v rozpore s vytýčenou judikatúrou súdneho dvora.
K citovanému C-18/13 MaksPen a C-277/14 PPUH Stehcemp. hovoriacom o nemožnosti spochybniť právo na odpočítanie DPH, ak odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa bola dodávka súčasťou daňového úniku či podvodu žalovaný uviedol, že hmotnoprávne predpisy práva na odpočítanie dane predstavujú obligatórne náležitosti, ktoré musia byť splnené. Správca dane konštatoval porušenie nároku na uplatnenie práva na odpočítanie dane, t. j. daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane pri výkone daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane tak, ako mu to ukladá daňový poriadok a zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
Záverom žalovaný konštatoval, že daňový subjekt nebol obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, mal dosť času na predloženie chýbajúcich dokladov a dôkazov, ktoré mohol predkladať v priebehu daňovej kontroly v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku. V predmetnom odvolaní daňový subjekt neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil také dôkazy a doklady, ktoré by mali vplyv na zistenia a rozhodnutie.
Na základe takto zistených skutočností žalovaný odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101063054/2021 zo dňa 17.06.2021 potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej správnej žalobe
Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu ako aj orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu je vecne nesprávne a nezákonné.
K rozhodnutiu správcu dane zo dňa 17.06.2021 žalovaný v zásade uplatnil zhodné námietky, ako boli predmetom jeho odvolania proti tomuto rozhodnutiu.
Žalobca má za to, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Správca dane prvého stupňa vo svojom rozhodnutí iba zopakoval svoje argumenty z Protokolu z daňovej kontroly správcu dane v daňovej kontrole na DPH za november 2019 č. 100270908/2021 zo dňa 16.02.2021 a žiadnym spôsobom nevyhodnotil tvrdenia a námietky žalobcu, ktoré vôbec nezohľadnil a nevzal do úvahy ani čiastočne. V rozpore so skutkovým stavom a predloženými listinnými dokladmi uviedol, že je v prvom rade na kontrolovanom daňovom subjekte, aby predložil také doklady a dôkazy, ktoré by skutočne preukázali dodanie tovarov no nezohľadnil, že žalobca ako kontrolovaný subjekt nemal už iné možné dôkazy, ako preukázať správcovi dane dodanie tovaru, ako je dodací list, faktúra, doklad o zaplatení a zaúčtovanie v peňažnom denníku a účtovníctve žalobcu ako kontrolovaného subjektu.
Žalobca nemal ako zistiť, či mu tovar dodávajú osoby v pozícii zamestnancov tejto spoločnosti, pričom správca dane odmietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania k preukázaniu dodania a zabudovania tovaru. Napriek tomu, že na ústnom pojednávaní správca dane v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nie je sporné, že tovar je zabudovaný a bol dodaný, ale sporné je, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM
SK, s.r.o. nedokáže preukázať, že tento tovar má evidovaný v účtovníctve a od koho ho nadobudla. Následne na prekvapenie žalobcu správca dane opätovne v Protokole na strane 33 tvrdil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru.
K zisteniam správcu dane, ktorý keď kontaktoval na telefónnom čísle uvedenom na faktúrach spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., tak sa ohlásila osoba, ktorá uviedla, že sa tam nachádza prevádzka spoločnosti MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o., a spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. sa tam asi 2 roky nenachádza žalobca uviedol, že z výpisu z obchodného registra porovnaním uvedených dvoch spoločností s ručením obmedzeným je zrejmé, že osoba menom M. G. bola spoločníkom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. do 22.4.2020, pričom teraz je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o. Už z názvu obchodnej spoločnosti MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o. je zrejmé, že sa jedná o takmer rovnaké obchodné spoločnosti majúce prevádzku v tých istých priestoroch, dokonca s tým istým telefónnym číslom. Preto takéto nekalé konanie spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorá reálne dodala stavebný materiál žalobcovi, avšak riadne neviedla účtovníctvo, resp. účtovníctvo spolu s prevodom obchodného podielu na tzv. bieleho koňa odovzdala tomuto nadobúdateľovi, nemôže byť na ujmu žalobcovi.
Na ujmu žalobcu nemôže byť ani to, že sa bývalí konatelia spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. vyhýbali svedeckej výpovedi, nemali v poriadku účtovníctvo resp. sa mohli dopustiť daňového podvodu.
Správca dane bez ohľadu na argumentáciu žalobcu v priebehu celého konania iba zotrval na svojom závere, že nebolo preukázané, že tovary podľa kontrolovaných faktúr boli skutočne dodané a že boli dodané spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Žalobca si nevie predstaviť vyššiu mieru spolupráce s daňovým úradom, vyššiu mieru dôveryhodnosti dokladov o dodaní tovaru ako tých, ktoré predložil a nerozumie snahe správcu dane za každú cenu neveriť žalobcovi to, že stavebný materiál mu bol dodaný a že obchod bol uskutočnený. Žalobca navrhoval aj ohliadku na mieste samom, predložil správcovi dane prvého stupňa faktúry, dodacie listy, potvrdenia o zaplatení faktúr v hotovosti, pričom išlo o sumu, ktoré zákon umožňuje platiť v hotovosti, a preto nerozumie tomu, prečo správca dane prvého stupňa tieto doklady o dodaní a zaplatení nepovažoval za hodnoverné a preukazujúce skutočné dodanie zdaniteľného plnenia. Žalobca si nevie predstaviť, aké ďalšie dôkazy vyššej miery hodnovernosti mal predložiť správcovi dane prvého stupňa, aby mu správca dane prvého stupňa uveril reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Aj keby žalobca predložil výpis z účtu o bezhotovostnej platbe za stavebný materiál, aj v takom prípade by mu správca dane prvého stupňa zrejme niečo vytkol a našiel by mu iné pochybenie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou také, že tieto doklady chýbajú v účtovníctve spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., nakoľko toto účtovníctve menovaná spoločnosť správcovi dane prvého stupňa nevydala.
Pokiaľ spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. požadovala platby v hotovosti, o čom vydávala príjmové pokladničné doklady a peňažné prostriedky reálne postupne preberala od kontrolovaného subjektu a možno aj iných odberateľov, avšak tieto peňažné prostriedky nevložila do pokladne alebo príjmové pokladničné doklady nezaúčtovala, svedčí to len o tom, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nebola serióznou obchodnou spoločnosťou, pokiaľ ide o vedenie svojho účtovníctva, avšak nemôže to byť na ujmu žalovaného, ktorý si riadne splnil všetky povinnosti podľa zákona o účtovníctve a zákona o dani z pridanej hodnoty.
To, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. neposkytla žiadnu súčinnosť správcovi dane prvého stupňa, nepredložila účtovníctvo a doklady o nákupe stavebného materiálu, nemôže byť na ujmu žalobcovi.
Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane prvého stupňa, že z dôvodu akceptovania odpočítania dane je kontrolovaný platiteľ dane zaťažený dôkazným bremenom, nakoľko žalobca nedisponuje listinami a účtovnou evidenciou dodávateľa, či rôznymi inými listinami, ktoré vystavuje dodávateľ, na ukázanie
týchto listín pri dodaní stavebného materiálu nemá žalobca ani nárok, pričom tvrdenie správcu dane prvého stupňa sa zakladá na tzv. fixnej predstave, že každý obchodník by mal každého partnera dôsledne preverovať, čo sa v skutočnom trhovom hospodárstve vôbec nedá z dôvodu obchodných tajomstiev.
Žalobca predložil správcovi dane prvého stupňa nielen faktúry, ale aj dodacie listy, kde sú podpisy o prevzatí materiálu, ktoré sú vecným plnením k nim vystaveným faktúram za Obnovu bytového domu Puškinova v Sabinove.
Správca dane prvého stupňa uviedol, že vyhotovovanie faktúr bez ekonomického opodstatnenia nie jen ekonomickou činnosťou, čo znamená, že správca dane prvého stupňa podozrieva žalobcu, že došlo len k vystaveniu faktúr bez dodania tovaru, k čomu však chýba relevantný vecný dôkaz. Žalobca vždy za obdobie od r. 2003 poctivo platil dane ako aj svoje záväzky voči poisťovniam, či obchodným partnerom, preto nesúhlasí s výrokom správcu dane prvého stupňa, nakoľko toto konanie považuje za kriminalizáciu jeho spoločnosti bez akýchkoľvek dôkazov.
Žalobca zdôraznil, že si uplatnil nárok na odpočítanie dane zo zdaniteľného plnenia z faktúr za mesiac november 2019, ktoré sa týkali dodania stavebného materiálu (lepidlo, dosky, zatepľovacie panely, loggiový systém, fasádne lamely).
Žalobca v správnej žalobe ku skutkovým okolnostiam tvrdí, že so spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. obchodoval na základe ústnych dohodnutých dodávok, pričom o zmenách v osobe konateľa a spoločníka v spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. štatutárny orgán žalobcu H. I. E. nevedel. Tovar bol reálne dodaný spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a prevzatý žalobcom, teda k zdaniteľnému plneniu reálne došlo a vystavené faktúry nie sú fiktívne. Túto skutočnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorý bol vypočutý ako svedok a bol konateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. v novembri 2019.
Žalobca pri daňovej kontrole doplatil v podstate len na to, že dodávateľská spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. menila personálne obsadenie, teda že svoj obchodný podiel previedol p. G. na p. C. a rovnako manželka p. G. bola odvolaná z funkcie konateľa a konateľom sa stal p. C. a nakoniec bol obchodný podiel prevedený na maďarského štátneho občana J. K..
Žalobca však nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. bola prevedená podozrivou transakciou na občana Maďarska, pričom svedok p. C. tvrdí, že tomuto maďarskému štátnemu občanovi bolo odovzdané aj účtovníctvo. Žalobca poukazuje na to, že k neuznaniu nadmerného odpočtu DPH došlo prakticky len z toho dôvodu, že nebolo možné v účtovníctve spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. skontrolovať, či došlo k dodaniu tovaru žalobcovi ako aj pravosť pokladničných dokladov.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2020 k výzve č. 101452966/2020 zo 17.06.2020 predložil správcovi dane stavebné denníky na stavbe od 01.11.2019 do 19.12.2019, z ktorých je zrejmé, že dodaný stavebný materiál bol zabudovaný na stavbe. Zároveň podrobne uviedol, na aké účely použil stavebné materiály. Správca dane napriek návrhu nevykonal dokazovanie miestnym zisťovaním a preverením priamo na mieste na jednotlivých stavbách, kde by sa presvedčil o tom, že tieto dodané stavebné materiály boli riadne zabudované na stavbách bytových domov, resp. iných stavbách, a teda že nejde o fiktívne obchody za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH.
Postup správcu dane bol podľa žalobcu nezákonný a v rozpore s § 3 a § 24 daňového poriadku a porušil tiež čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - princíp legality. V toho dôsledku je Protokol a
jemu predchádzajúci postup zaťažený vadami, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť. Ak vydaniu Protokolu a rozhodnutia správcu dane prvého stupňa predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť sa prejavila nerešpektovaním základného práva subjektu a tento nedostatok je premietnutý v napadnutom rozhodnutí, potom týmto napadnutým rozhodnutím je porušené základné právo subjektu na inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 ústavy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo 16. apríla 2003).
Nezákonnosť Protokolu a rozhodnutia správcu dane prvého stupňa preukazuje podľa žalobcu jeho odôvodnenie, kde bez logického odôvodnenia správca dane prvého stupňa konštatoval porušenie ustanovení § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., bez toho, aby správca dane prvého stupňa zobral do úvahy skutočnosť, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo, že stavebný materiál dodaný bol, o čom svedčia vo vykonané dôkazy vo veci. Preto závery Protokolu a rozhodnutia správcu dane prvého stupňa sú vydané v rozpore s § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z. z., keď je zrejmé, že dodávka plnenia bola zrealizovaná, riadne prevzatá a na strane dodávateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ktorú aj tento riadne priznal.
Zistenia Protokolu a rozhodnutia správcu dane prvého stupňa sú nezákonné pre rozpor s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý priamu prepojenosť medzi prijatými zdaniteľnými plneniami a uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi nevyžaduje. Zistenia nezákonne správca dane prvého stupňa odôvodnil tým, že zo strany spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z., avšak správca dane prvého stupňa nevzal do úvahy v rozpore s § 2 a 24 daňového poriadku skutočnosti, že žalobca ako kontrolovaný subjekt reálne prevzal stavebný materiál dodaný spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a to priamo na stavbách a tento zabudoval na stavbách, ani to, že vypočutý svedok p. B. C., ktorý bol konateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. v novembri 2019, potvrdil dodávanie stavebného materiálu kontrolovanému subjektu. V priebehu daňového konania bolo preukázané, že žalobca ako kontrolovaný subjekt prevzal zdaniteľný obchod - stavebný materiál.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami žalobca dáva do pozornosti súdu mimo iného tiež jeden zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 48/2007, podľa ktorého "platiteľ dane si môže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa §14, t. j. zákon nevyžaduje priamu prepojenosť medzi zdaniteľnými plneniami - vyžaduje len, aby účelom prijatia zdaniteľného plnenia, pri ktorom chce platiteľ uplatniť odpočet DPH bola realizácia svojich vlastných zdaniteľných plnení."
Žalobca namieta aj porušenie zásad Smernice Rady 112/2006/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej tiež len „Smernica“), keďže rozhodnutie správcu dane potvrdené žalovaným je v rozpore so zásadou zachovania daňovej neutrality. Odpočítanie dane patrí medzi fundamentálne princípy fungovania systému DPH, garantované Smernicou. Uplatňuje sa v zásade na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe a „je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené", čo je zrejmé aj z rozhodnutí ESD vo veci C-368/09, C-392/09, C- 368/06, a C-414/10.
Žalobca poukázal na to, že právo na odpočítanie dane vzniká len osobe, ktorá je registrovaná za platiteľa DPH. Základným zákonným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u odberateľa - príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare dodávateľovi vznikla zákonná daňová povinnosť. Základné pravidlo, ktoré je uvedené v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. podmieňuje nárok na odpočítanie dane odberateľom tovaru alebo služby vznikom daňovej povinnosti u jeho dodávateľa. Deň vzniku nároku na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti, čo je základom zachovania daňovej neutrality ako základnej zásady, ktorá sa uplatňuje pri aplikácií Smernice ako aj zákona č. 222/2004 Z. z. Podmienkou na odpočítanie dane na vstupe z faktúry je použitie obstaraných tovarov alebo služieb na účely svojho podnikania ako platiteľa dane, pričom platiteľ dane má právo odpočítať daň uplatnenú iným platiteľom dane, ktorá je v cene dodávaného tovaru alebo služby.
V súlade so zákonnými podmienkami základným princípom správneho fungovania dane z pridanej hodnoty je, že podnikateľ - platiteľ dane z pridanej hodnoty musí byť zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov alebo služieb, ktoré sú u neho určené na následné uskutočňovanie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom dane.
Zachovanie daňovej neutrality je obsiahnuté v Rozsudku ESD vo veci C-408/98 Abbey National; C-268/83 Rompelman; C- 37/95 ako aj C-98/98.
Neutralita DPH znamená, že podnikateľ neznáša bremeno uplatnenej DPH za podmienky, že tovar použije na svoju ekonomickú činnosť podliehajúcu dani. Čl. 168 písm. a) Smernice sa chápe v tom zmysle, že otázka, či DPH splatná za predchádzajúci alebo nasledujúci predaj dotknutých tovarov bola, alebo nebola odvedená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo zdaniteľnej osoby na odpočítanie dane. Inými slovami, zásada daňovej neutrality vylučuje, aby žalobca, ktorý v súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami má DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jej odpočet, nakoľko dodávateľ - spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. priznala daňovú povinnosť na DPH z reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu a odberateľ - žalobca splnil všetky vecné aj formálne povinnosti na uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Týmto by bola porušená nielen zásada daňovej neutrality, ale na strane štátu by vznikol naviac neoprávnený majetkový prospech, keďže je overené, že dodávateľ daňovú povinnosť priznal.
Žalobca ďalej v súvislosti s námietkou porušenia princípu právnej istoty poukázal na bod 47 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-395/11, kde sa uvádza v súvislosti s aplikáciou princípu právnej istoty ohľadom úpravy povinností DPH (v členských štátoch EU), že podľa ustálenej judikatúry právna úprava EÚ musí byť jasná a jej uplatnenie musí byť pre subjekty podliehajúce právomoci EÚ predvídateľné. Táto požiadavka právnej istoty je mimoriadne naliehavá, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za následok finančné bremeno, s cieľom umožniť dotknutým osobám presne spoznať rozsah povinností, ktoré im právna úprava ukladá.
Zásada právnej istoty sa podľa žalobcu tiež vzťahuje na všetky vnútroštátne orgány poverené uplatňovaním práva EÚ (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-347/06, ASM Brescia, bod 65 a tam citovaná judikatúru, a rozhodnutie vo veci C-288/07, Isle of Wight Council, bod 47 a tam citovaná judikatúru).
Žalobca poukazuje na to, že správny orgán môže iba vychádzať výlučne zo zákonných podmienok pre uplatňovanie DPH a neprislúcha mu vykladať zákon extenzívnym spôsobom, podmieňujúc uplatnenie práv podľa zákona č. 222/2004 Z. z. plnením aj iných povinností uložených inými zákonmi, na ktoré sa č. 222/2004 Z. z. vôbec neodvoláva. Keďže správny orgán nerešpektoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. a tam stanovené zákonné podmienky uplatňovania nároku na odpočet DPH, jeho postup sa stal nepredvídateľný a porušil tiež Smernicu o spoločnom systéme DPH. Takéto porušenie Smernice, resp. neuprednostnenie eurokonformného výkladu Smernice má za následok nezákonnosť jeho postupu.
K napadnutému rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.09.2021 žalobca konštatoval, že žalovaný ako odvolací správny orgán odôvodnil konkrétne svoje rozhodnutie na strane 12 a 13 napadnutého rozhodnutia, a to tým, že sa nestotožnil s tvrdeniami daňového subjektu a že správca dane prvého stupňa postupoval pri daňovej kontrole tak, aby bol, zistený skutkový stav a aby mohol vec správne posúdiť, že existencia faktúr a ani ich samotné zaúčtovanie v účtovníctve nie je preukazným dôkazom o tom, že plnenie a tovar skutočne dodal daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorý predmetné faktúry vyhotovil, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov musí preukázať daňový subjekt, a že na predložených faktúrach bolo uvedené v čase vystavenia faktúr neexistujúce číslo účtu. Žalovaný tiež poukázal na § 135a a § 537 Obchodného zákonníka.
Nad rámec tvrdení uvedených vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane žalobca uviedol, že pokiaľ ide o neexistujúce číslo bankového účtu uvedené vo faktúrach, nemal ako preveriť, či daný bankový účet existuje, nakoľko takúto informáciu mu v banke spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. (Tatra banka a.s.) ani inej banke vzhľadom na bankové tajomstvo nepodajú. Naviac žalobca poukázal na to, že za stavebný materiál platil v hotovosti, o čom predložil správcovi dane prvého stupňa príjmové doklady.
Pokiaľ ide o zmluvu o dielo zo dňa 19.01.2018 medzi žalobcom a vlastníkmi bytových a nebytových priestorov v zastúpení Bytového družstva Prešov, túto zmluvu žalovaný ako odvolací orgán nesprávne právne posúdil v tom, že MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. mal dodať stavebný materiál priamo Bytovému družstvu Prešov. S poukazom na vágne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia správcu dane prvého stupňa a svoje úvahy prezentoval len stručne na strane 12 a stručne na strane 13, považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne.
Žalobca poukazuje aj na to, že všetky námietky uvedené voči rozhodnutiu správcu dane sa týkajú aj žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.09.2021.
Žalobca záverom poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-18/13, MaksPen a C-277/14, PPUH Stehcemp, na ktoré sa nedávno v odpovedi na otázku z praxe odvolali metodici z Finančnej správy SR,a v zmysle ktorých „....odpočítanie dane zaplatenej na vstupe musí byť priznané aj keď boli opomenuté určité formálne požiadavky, pričom však musia byť splnené hmotnoprávne požiadavky."
Na základe sumarizovanej žalobnej argumentácie navrhol žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 101823766/2021 zo dňa 28.09.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101063054/2021 zo dňa 17.06.2021 a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhol tiež uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania pred súdom.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe Podaním č. 100286664/2022 zo dňa 10.02.2022 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že námietky žalobcu sú v podstatnom totožné, ako jeho odvolacie námietky.
Podľa žalovaného si daňový subjekt musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pričom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, a skutočnosť, že pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym.
Dôvodom, pre ktorý nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. bola skutočnosť, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
Vzhľadom na uvedené žalovaný nepovažoval argumentáciu žalobcu v žalobných námietkach za opodstatnenú. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu a preskúmateľné, preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
V.
Replika žalobcu
Replikou zo dňa 07.03.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného žalobca. Poukázal na stručnosť vyjadrenia žalovaného, ktorá podľa jeho názoru svedčí domnienke, že samotný žalovaný má za to, že
žaloba je dôvodná a že jeho postup v daňovom konaní pred podaním žaloby bol nesprávny a viedol k vydaniu vecne nesprávneho rozhodnutia. Poukázal na aplikovateľnosť rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach C-18/13 a C- 277/14 na posudzovaný prípad.
Poukázal aj na to, že aj v prípade, ak sa dodávateľ MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. podieľala na daňovom podvode, nemôže byť spochybnené právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak žalobca ako odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. bola dodávka súčasťou trestnej činnosti spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. alebo jej daňového úniku.
V ďalšom v celom rozsahu zotrval na dôvodoch správnej žaloby.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.09.2022. Na pojednávaní sa zúčastnili žalobca aj žalovaný. Za žalobcu bol prítomný aj konateľ spoločnosti, ktorý bol súdom k veci na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu aj vypočutý. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobnom návrhu aj na žalobných bodoch v celom rozsahu. Poukázal okrem iného na skutočnosť, že ani správca dane nevedel, s kým komunikuje, keď zavolal do prevádzky spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a v skutočnosti išlo o ťažko odlíšiteľnú prevádzku spoločnosti MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o. komunikujúcu na rovnakom telefónnom čísle a pod takmer totožným označením. Konateľ žalobcu k veci samej uviedol, že spoločnosť dodávateľa oslovil z dôvodu, že v uvedenom období bol na trhu nedostatok stavebných materiálov a preto nakupoval od rôznych menších dodávateľov. Dohodnutý tovar mu bol riadne dodaný a zaplatil zaň platbami v hotovosti. Poukázal na doterajšiu bezúhonnosť obchodnej spoločnosti, ktorú žalobou napadnuté rozhodnutie stavia do pozície daňového dlžníka, čo mu znemožňuje uchádzať sa o verejné zákazky.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH v sume 6593,90 eur za zdaňovacie obdobie november 2019, keďže neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., keďže v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania sa nepreukázalo dodanie tovaru žalobcovi práve touto spoločnosťou. Správny súd pred samotným právnym posúdením predmetnej veci poukazuje na závery aktuálnej a s prejednávanou vecou súvisiacej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SD EÚ“), konkrétne vo veci Kemwater ProChemie a veci N. O. E., prípadne aj na závery súvisiaceho rozhodnutia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 Afs 334/2017 z 23.03.2022, ktoré boli reflektované aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15.02.2022. V zmysle uvedených rozhodnutí finančná správa je naďalej povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj
spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie, C-154/20), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia z 3. septembra 2020, N. O., C-610/19,).
Podľa záverov Súdneho dvora EÚ v uznesení vo veci N. O., C-610/19 „smernica 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2012, Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 49, a z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 31)“. Z citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že v prípade spochybnených dodávateľov alebo subdodávateľov je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tejto súvislosti aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 uviedol, že „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“ V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod. 25 a rozhodnutia vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27 identita dodávateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne, zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby.
Pre právne posúdenie predmetnej veci je podľa správneho súdu významná aj reflexia judikatórneho posunu Súdneho dvora EÚ v najnovších rozhodnutiach Ústavného súdu SR.
V uznesení č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15. februára 2022 a č. k. I. ÚS 224/2022-50 zo 14. apríla 2022 ústavný súd poukázal na citované uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2021 vo veci N. O., C-610/19, z ktorého podľa ústavného súdu vyplýva, že dôkazný štandard a rozloženie dôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom pre oblasť DPH nie sú priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak, rozsiahle povinnosti kladú i na finančnú správu.
Ústavný súd uviedol, že „V možnostiach finančnej správy je uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ani to od neho nemožno spravodlivosti požadovať (bod 56 uznesenia N. O.). Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (bod 42 uznesenia N. O.). Inými slovami, oprávnenia prináležiace finančnej správe, resp. negatívne dôsledky porušenia povinností inými osobami nemožno prenášať na daňový subjekt. V zmysle tejto judikatúry sa daňový subjekt, ktorý spĺňa formálne podmienky potrebné na priznanie práva na odpočítanie DPH, dostáva do vyváženejšej pozície voči finančnej správe. Uvedené ale neznamená, že iba splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane postačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH (ako to Súdny dvor rozviedol v nedávnom rozsudku z 9. 12. 2021 vo veci Kemwater ProChemie, sp. zn. C-154/20). A naopak, ak daňový subjekt splní hmotnoprávne podmienky, nedostatky v splnení formálnych podmienok nemusia automaticky znamenať negatívny následok pre daňový subjekt (bod 29 rozsudku Kemwater ProChemie). Z toho možno odvodiť, že finančná správa je naďalej povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku Kemwater ProChemie), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil.“ Za významné považuje správny súd v prvom rade ustálenie skutočností, na základe ktorých správca dane a následne aj žalovaný konštatovali nesplnenie materiálnych podmienok pre odpočet dane.
Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavka (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17.06.2021 uviedol, že žalobcom nebolo preukázané, že tovary podľa predmetných faktúr boli skutočne dodané a že boli dodané spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. (str. 30). Následne na str. 32 rozhodnutia č. 101063054/2021 zo dňa 17.06.2021 správca dane tvrdí, že preukázal, že formálne deklarované uskutočnenie obchodných transakcií nezodpovedalo riadnej ekonomickej činnosti a nezodpovedalo skutočnosti.
Keďže správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil okrem identity dodávateľa aj skutočnosť, či bol tovar reálne dodaný, žalobca navrhoval vykonať miestne zisťovanie na stavbe, ktorá bola miestom dodania tovaru, čomu však správca dane nevyhovel. Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.03.2021 k protokolu č. 100270908/2021 zo dňa 16.02.2021, na str. 28 rozhodnutia zo dňa 17.06.2021 správca dane uviedol, že „obhliadka stavby by neprispela k vyriešeniu zásadnej otázky týkajúcej sa celej kontroly, a to či fakturované plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Spoločnosť TenOPP, s.r.o., keďže vykonávala práce na bytových domoch musela dodržiavať technologické postupy, a teda použiť predpísané materiály. Podstatou zistenia správcu dane bolo, že zo strany kontrolovanej spoločnosti nebolo preukázané, že materiály prijala od spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o.“ Následne na str. 29 odôvodnenia rozhodnutia zo 17.06.2021 správca dane konštatoval, že „daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre.“
Žalobca uvedenú skutočnosť namietal aj vo svojom odvolaní, kde zároveň poukázal na to, že správca dane neustálil, či spochybňuje iba dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., alebo aj samotnú skutočnosť dodania tovaru uvedeného na sporných faktúrach a k nim prislúchajúcich dodacích listoch.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 28.09.2021 k tejto odvolacej námietke, ktorej súčasťou bolo aj poukázanie na nevykonanie navrhovaného dôkazu v podobe miestnej ohliadky za účelom preukázania skutočného dodania tovaru uviedol, že takýto dôkaz by bol irelevantný a nezávažný pre meritum rozhodnutia, keďže „spornou skutočnosťou v danom prípade nie je to, či bol tovar reálne dodaný, ale to, či fakturované plnenie bolo skutočne dodané práve dodávateľom MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o.“
Uvedený záver žalovaného považuje správny súd za ustálenie dôvodov, pre ktoré dospel žalovaný k záveru o nesplnení materiálnych podmienok pre odpočet dane a zároveň ho považuje za kľúčový pre ďalšie právne posúdenie veci. S prihliadnutím na citovanú judikatúru totiž medzi materiálne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane patrí postavenie dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, avšak identita dodávateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod. 25, Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26,27, ale tiež napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, bod 31).
Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie dodávateľa uvedeného na faktúrach nepostačuje pre záver správcu dane o tom, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom (napr. už citované rozhodnutie Najvyššieho správneho súdi SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022).
Žalovaný ani správca dane neklasifikoval konanie žalobcu alebo jeho dodávateľa spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. ani ako daňový podvod, ani ako zneužívajúce konanie, touto otázkou sa vôbec nezaoberali a v tomto smere teda ani neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by mala vyplývať účasť žalobcu na daňovom podvode, resp. to, že o takomto konaní vedel alebo vedieť mal, a to napriek tomu, že podľa Súdneho dvora EÚ môže byť jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). V takom prípade však je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37,43).
Záver o tom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane iba na základe existencie pochybnosti o tom, či dodávateľ uvedený na sporných faktúrach (MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o.) bol skutočne dodávateľom tovaru, ktorého dodanie a zároveň aj použitie žalobcom ako zdaniteľnou osobou na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení nepovažovali daňové orgány za sporné preto nie je v súlade s citovanou judikatúrou a z nej plynúcim výkladom Smernice Rady 2006/112/ES z 28 novembra 2006 a je právne neudržateľný.
S ohľadom na vyššie uvedenú aktuálnu judikatúru, pokiaľ pri spochybnení dodania tovaru deklarovaným dodávateľom neboli zistené skutočnosti smerujúce k záveru o podvodnom alebo zneužívajúcom konaní, je z hľadiska posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane významnou otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti veci nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie skutočného dodávateľa a jeho postavenia ako platiteľa DPH. Kľúčovým sa tak stáva zistenie a preukázanie toho, či žalobcovi boli plnenia dodané iným subjektom, ktorý by bol platcom DPH, a to aj v prípade preukázania, že služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. V tomto smere je nevyhnutné dať daňovému subjektu ako aj správcovi dane procesný priestor zaoberať sa v rámci dokazovania aj touto otázkou, ktorá predmetom dokazovania v intenciách prekonanej súdnej judikatúry nebola.
Podľa aktuálnej judikatúry SD EÚ zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe objektívnych dôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, okrem prípadu, že daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna požiadavka práva na odpočítanie DPH splnená. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1 Smernice vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko a vychádza zo skutkových okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z okolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 43).
Tu správny súd dáva do pozornosti aj žalobcom namietanú zameniteľnosť subjektov MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a MAYSTER CENTRUM SLOVAKIA, s.r.o., ktoré komunikovali v čase realizácie sporného zdaniteľného obchodu na rovnakom telefónnom čísle, mali v určitom období rovnakú vlastnícku štruktúru a používali aj rovnaké logo.
Napriek tomu, že doposiaľ uvedené skutočnosti postačujú na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane, správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa v súvislosti so žalobnými námietkami aj k otázke, či s prihliadnutím na vykonané dokazovanie naozaj mohli na strane žalovaného a správcu dane existovať dôvodné pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. žalobcovi.
Podľa publikovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 31. januára 2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017, R 39/2018 „I. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. II. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.“
Správca dane svoju pochybnosť o tom, že sporný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. prebehol tak, ako je formálne deklarovaný spornými faktúrami založil okrem iného na skutočnosti, že osoba, ktorá je konateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., teda J. K., bola v priebehu daňovej kontroly nekontaktná, v dôsledku čoho sa nepodarilo zabezpečiť ani účtovné doklady dodávateľa. Poukázal tiež na nemožnosť zabezpečenia výsluchu niektorých svedkov, na iba formálny zápis sídla spoločnosti a na to, že dodávateľ nemal v čase realizácie obchodu žiadnych zamestnancov. Bývalý konateľ spoločnosti B. C., ktorý za spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. konal v čase realizácie sporného zdaniteľného obchodu nevedel uviesť žiadnych subdodávateľov, od ktorých tovar nadobudol. Správca dane tiež poukázal na to, že na sporných faktúrach bolo uvedené číslo účtu v P. K. Q., IBAN A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol zrušený dňa 19.12.2017 rozhodnutím banky a na skutočnosť, že ako dôkaz o úhrade kúpnej ceny za tovar v hotovosti boli predložené doklady o úhrade faktúr vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorej daňový kód bol zrušený 30.06.2019.
Správny súd k záverom týkajúcim nedostatku zamestnancov či k pochybeniam týkajúcim sa uvedenia čísla neexistujúceho účtu a daňových dokladov z registračnej pokladnice so zrušeným daňovým kódom poukazuje na už citované závery bodu 66 uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci N. O. E., C-610/19, podľa ktorého smernica 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože (1.) prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, (2.) neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva.
Pokiaľ ide o otázku nekontaktnosti súčasného konateľa dodávateľa poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021, podľa ktorého nekontaktnosť dodávateľa alebo subdodávateľov ako výlučná okolnosť nemôže byť spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (obdobne Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022).
Širšie sa v tomto smere vyjadril ústavný súd, ktorý v už citovanom uznesení č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15. februára 2022 konštatoval, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, medzi ktoré príkladmo zaradil aj nekontaktnosť dodávateľa.
Tu je možné uviesť, že mimo sféry žalobcu ležali podľa správneho súdu tiež skutočnosti týkajúce sa existencie účtu dodávateľa v banke či platnosti DKP dodávateľom použitej registračnej pokladnice. Vo vzťahu k uvedeniu čísla zrušeného bankového účtu na sporných faktúrach správny súd okrem otázky bankového tajomstva limitujúceho možnosti žalobcu preveriť uvedené číslo účtu poukazuje aj na to, že kúpna cena za tovar bola uhrádzaná v hotovosti, preto žalobca nemal dôvod akokoľvek preverovať hodnovernosť čísla účtu uvedeného na sporných faktúrach. Taktiež tvrdenie konateľa dodávateľa p. C. o tom, že nevie, kto mu tovar následne predaný žalobcovi dodal nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, keďže vo vzťahu k času, kedy obchod s dodávateľom uzatváral, neboli správcom dane zistené žiadne okolnosti, ktoré by mali viesť k osobitnej ostražitosti žalobcu voči dodávateľskej obchodnej spoločnosti alebo jej konateľovi. Transakcie obchodného podielu v spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktoré správca dane považoval za podozrivé (prevod obchodného podielu a odovzdanie celej dokumentácie a účtovných dokladov spoločnosti nekontaktnému maďarskému štátnemu občanovi) sa uskutočnili až po spochybnených obchodných transakciách so žalobcom, pričom z dokazovania nevyplynul žiaden preukázateľný súvis medzi žalobcom a realizáciou týchto transakcií. Tvrdenie žalobcu, že obchod mu sprostredkoval p. G. ako bývalý konateľ a následne tieto obchody realizoval s konateľom oprávneným konať za spoločnosť p. C., ktorý aj vystavil a podpísal faktúry, dodacie listy k tovaru a doklady o úhrade z elektronickej registračnej pokladnice nesvedčí o tom, že by žalobca zanedbal potrebnú opatrnosť. Z celého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane nevyplýva, v čom konkrétne táto povinnosť mala byť zo strany žalobcu zanedbaná, resp. aké ďalšie kroky mal za účelom preverenia dodávateľa podniknúť.
Správny súd tu poukazuje aj na ustálenú judikatúru týkajúcu sa obozretnosti podnikateľa, z ktorej vyplýva, že hoci je daňový subjekt povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať na predchádzanie jeho účasti na daňovom podvode (napr. Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54), nie je možno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky naň preniesť kontrolné činnostil, ktoré patria správcovi dane (napr. N. O. E., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 56; Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).
Samotná neexistencia skutočného sídla spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. na adrese K. X, B., na ktorú poukázal správca dane, nemusela byť žalobcovi známa, keďže z dokazovania vyplynulo, že zakúpený tovar mal byť žalobcovi doručený priamo na miesto realizácie diela podľa zmluvy o dielo č. 3/2018.
Pochybnosti predstavené správcom dane a následne tiež žalovaným sa správnemu súdu s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nejavia ako postačujúce na záver o tom, že sa dodanie tovaru neuskutočnilo
tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd tento svoj záver opiera aj o skutočnosť, že v danom prípade dodaný tovar nepochybne súvisel s realizáciou stavby „Obnova bytového domu na ul. B. XX, XX A.“, pričom išlo o tovar bežne zabezpečovaný v súvislosti s týmto druhom stavebných prác, ktoré sú dlhodobým predmetom obchodnej činnosti žalobcu a z časového hľadiska, ako aj s ohľadom na predmet dodania išlo o tovar, ktorý nepochybne svojim určením súvisel s realizovanou činnosťou na stavbe v zmysle zmluvy o dielo č. 3/2018.
Na dokladovanie svojich tvrdení o skutočnom dodaní tovaru a jeho použití na vlastné zdaniteľné plnenie predložil žalobca aj časti stavebného denníka a súpis vykonaných prác. Správny súd konštatuje, že týmito dôkazmi sa správca dane ani žalovaný vôbec nezaoberali napriek tomu, že aj prostredníctvom nich sa žalobca snažil uniesť dôkazné bremeno jednak o skutočnom dodaní tovaru uvedeného na sporných faktúrach, ale aj o splnení materiálnej podmienky pre priznanie nároku na odpočet dane spočívajúcej v použití dodaných tovarov na účely vlastných zdaniteľných plnení. Daňové orgány týmto dôkazom nevenovali žiadnu pozornosť a odmietli tiež vykonať dôkaz miestnym zisťovaním. Za týchto okolností sa záver o spoľahlivom preukázaní nedodania tovarov spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. žalobcovi správnemu súdu javí ako nedôvodný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.
Napokon, pokiaľ správca dane argumentuje nekontaktnosťou viacerých svedkov správny súd konštatuje, že táto okolnosť nemohla za daných okolností byť vyhodnotená ako neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Svedok B. C., ktorý bol konateľom dodávateľa v čase realizácie sporných obchodov a zároveň osobou, ktorá mala vystaviť faktúry, dodacie listy, potvrdenie o úhrade z elektronickej registračnej pokladnice, ako aj zabezpečiť dodanie tovaru žalobcov vo veci vypovedal na ústnom pojednávaní dňa 16.06.2020. Podľa obsahu zápisnice z ústneho pojednávania č. 101041647/2020 potvrdil reálnosť dodávok tovaru v zmysle sporných faktúr a zároveň uviedol (str. 3 zápisnice), že odchádza na budúci týždeň pracovať do Nemecka. S ohľadom na uvedené sa jeho neúčasť na ďalších ústnych pojednávaniach, ktorej predchádzalo neprevzatie zásielok od správcu dane javí ako logický dôsledok avizovaného odchodu svedka do zahraničia a nie je možné ju akokoľvek spájať s dôkazným bremenom žalobcu. Obdobne je možné posúdiť aj neúčasť svedka F. G., ktorý sa síce na ústnom pojednávaní dňa 29.07.2020 nezúčastnil, avšak listom zo dňa 30.07.2020 správcovi dane oznámil, že nemá a nemal v držbe doklady týkajúce sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. a žalobcom a k týmto sa ani nevie vyjadriť.
Správny súd vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia daňových orgánov je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
Úlohou žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne právne posúdiť vo svetle právnych názorov vyslovených a citovaných v tomto rozhodnutí a dôkladne sa vysporiadať s otázkou, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať právny záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu.
O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).