Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-31-2022.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: W. D., nar. XX.XX.XXXX a I. O. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov matky: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/ XX, XXX XX T. a otca: W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloleté deti: W. D., nar. XX.XX.XXXX a I. O. D., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletých detí je povinný počnúc od 01.09.2022 prispievať na výživu maloletého dieťaťa: W. D., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 100,- Eur a na výživu maloletého dieťaťa: I. O. D., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 70,- Eur, pričom výživné je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné za dobu od 01.09.2022 do konca mesiaca september 2022 vo výške 170,- Eur je otec maloletých detí povinný zaplatiť matke maloletých detí v lehote troch dní od doručenia rozsudku.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletých detí sa návrhom podaným dňa 04.07.2022 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom, pričom navrhovala obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí navrhovala zaviazať platením výživného. Na pojednávaní vo veci matka navrhla, aby otec platil výživné na maloletého W. D. 100,- Eur a maloletého I. O. D. 70,- Eur s účinnosťou od 01.09.2022, zročné výživné žiadala zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia rozsudku.
2.Otec maloletých detí sa k riadne doručenému návrhu matky písomne nevyjadril, pojednávania vo veci sa nezúčastnil, v telefonickom rozhovore len uviedol, že pracuje v H. cez poľskú agentúru pre firmu, kde sa zaoberá balením vajíčok, pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu pol roka, z ktorej zostávajú ešte asi tri mesiace, počas ktorých sa nebude môcť vrátiť na Slovensko. Zo mzdy otcovi strhávajú poplatok za ubytovňu, po odpočítaní ktorého jeho týždenná mzda predstavuje 180,- Eur, mesačne takto zarobí niečo viac ako 700,- Eur. Inak výdavky nemá žiadne, spláca len dlh za vodu po 20,- Eur mesačne. Býva v ubytovni na adrese V. D., E., H., ale pošta sa tam doručovať nedá, lebo zásielky sa strácajú. Zatiaľ kým je otec v H., súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti matky, výživné by platil na každé dieťa po 50,-Eur mesačne, a svoje právo stretávať sa s deťmi upraviť nenavrhoval; po návrate si potom podá návrh, ktorým bude žiadať, aby aspoň jedno z detí bolo zverené do jeho starostlivosti, alebo aby
sa upravilo jeho právo stretávať sa s deťmi. Zatiaľ deťom poslal iba v mesiaci júl 2022 sumu 60,- Eur cez svojho otca, inak na výživu detí nijako neprispieva.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rodné listy maloletých detí č.l. 2-3, lustrácie v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni č.l. 5-8, potvrdenie ÚPSVaR Revúca č.l. 19-23, správa kolízneho opatrovníka č.l. 27, úradný záznam č.l. 33, na základe čoho, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 4.Zo vzťahu matky a otca pochádzajú dve maloleté deti: W. D., nar. XX.XX.XXXX, a I. O. D., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý I. O. navštevuje materskú školu v T., maloletý W. navštevuje ZŠ F. J. C. T., od septembra 2022 nastúpil do 3.ročníka. Ošetrujúcou lekárkou maloletých detí je MUDr. Šafárová, maloletí sú zdraví, nemajú vážne zdravotné problémy.
5.Matka maloletých detí je dlhodobo nezamestnaná, oficiálne zamestnaná bola len v mesiaci máj 2022, jej príjmom do mesiaca jún 2022 bola dávka v hmotnej núdzi vo výške 198,30 Eur resp. 298,30 Eur mesačne. V súčasnosti je matka maloletých detí bez príjmu, poberá iba prídavky na dve deti spolu 51,76 Eur mesačne, skúša si vybaviť prácu ako opatrovateľka v T., finančne jej pomáha rodina, ktorá platí všetky výdavky maloletých detí. Matka maloletých detí sa pred niekoľkými mesiacmi odsťahovala od otca maloletých detí k svojej matke, kde žije v rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb a kuchyne. V domácnosti žijú rodičia matky, matka s dvomi deťmi a plnoletý brat matky. Domácnosť je vybavená bežným nábytkom a elektrospotrebičmi. Hygiena bývania bola v čase sociálneho zisťovania na primeranej úrovni.
6.Otec maloletých detí trvalejšie pracoval v roku 2021 v spoločnosti ARMOD, s. r. o. Námestovo, kde dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy, v roku 2022 oficiálne zamestnaný nebol a v presne nezistenom čase odišiel do H., kde pracoval za mzdu (po odpočítaní výdavkov) vo výške niečo viac ako 700,- Eur mesačne. Výdavky otec nemá žiadne, spláca iba dlh za vodu po 20,- Eur mesačne. Koncom mesiaca august 2022 sa otec vrátil z H. predčasne, pretože ho z práce vyhodili, doma strávil jeden víkend, a vzápätí mal odísť do W. hľadať si ďalšiu prácu. Svoje tvrdenie o tom, že deťom dal v mesiaci júl sumu 60,- Eur, otec nijako nepreukázal, matka toto tvrdenie otca poprela a uviedla, že otec svojim deťom dal koncom mesiaca august len dvakrát po 5,- Eur, spolu 10,- Eur.
7.Obidve maloleté deti pri šetrení kolízneho opatrovníka prejavili vôľu byť zverené osobnej starostlivosti svojej matky. Matka nenavrhovala upraviť právo otca stretávať sa s maloletými deťmi, otcovi v prípade záujmu matka stretnutie s maloletými deťmi umožní. Otec maloletých detí uviedol, že pre úpravu tohto práva si podá samostatný návrh po návrate zo zahraničia.
8.Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné podľa jeho možností a schopností, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletých detí.
9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo sa matka aj s maloletými deťmi pre niekoľkými mesiacmi odsťahovala od otca detí k svojej matke, pričom od začatia konania otec detí na ich výživu prispel iba na konci mesiaca august sumou 10,- Eur. Preto je podľa § 36 ods. 1 a § 65 ods. 2 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov rozhodnutím súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Na základe zhodného návrhu matky a kolízneho opatrovníka, v súlade so zistením, že starostlivosť o deti vykonáva matka maloletých detí, súd obidve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, prihliadajúc pri tom aj na vyjadrenie maloletých detí, že chcú byť zverené do starostlivosti svojej matky. Otec maloletých detí sa zdržiava dlhodobo prevažne v zahraničí, preto maloleté deti nebolo možné zveriť do jeho osobnej starostlivosti.
11.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletých detí na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej, pričom platia aj pravidlá, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec detí napriek občasným krátkym obdobiam, kedy bol nezamestnaný, pracuje striedavo na Slovensku a v zahraničí, kde naposledy dosahoval príjem viac ako 700,- Eur mesačne. Otec maloletých detí súdu na výzvu neposlal žiadne doklady o výške svojich príjmov a výdavkov, preto súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletých detí je zdravý a schopný pracovať, pričom aj keď o poslednú prácu v H. prišiel, vzápätí odcestoval do W. hľadať si prácu inú. Otec maloletých detí je má preto možnosti a schopnosti dosahovať príjem dostatočný pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti k obom maloletým deťom. Prvoradou zákonnou povinnosťou otca je riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom. Obidve maloleté deti pritom dosiahli vek 9 rokov resp. 4,5 roka, v ktorom už na pokrytie ich výdavkov minimálne výživné nepostačuje. Preto súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzajúc z jeho celkových reálnych možností a schopností, a po zohľadnení neustále rastúcich bežných nákladov a výdavkov oboch maloletých detí primeraných ich fyzickému veku, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu: W. D., nar. XX.XX.XXXX,
mesačne vo výške 100,- Eur, a k maloletému dieťaťu: I. O. D., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 70,- Eur, t.j. spolu vo výške cca 25 % z naposledy dosahovaného príjmu otca maloletých detí. Takto určené výživné predstavuje zodpovedajúci podiel otca na nákladoch na primeranú výživu maloletých detí v tomto veku so zohľadnením základných potrieb ako sú oblečenie, hygiena, lieky, poplatky za školu resp. škôlku a pod., a vychádza zo starostlivého zváženia všetkých okolností, zo základných výdavkov zodpovedajúcich bežným potrebám oboch maloletých detí v závislosti od ich veku ako aj z predpokladaných možností a schopností otca maloletých detí a zohľadňuje aj skutočnosť, že matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
12.Bežné výživné v určenej výške je otec povinný na základe návrhu matky platiť počnúc od 01.09.2022 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a to matke maloletých detí. V súvislosti s určením výživného počnúc od 01.09.2022 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) ku dňu rozhodnutia súdom vo veci vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od 01.09.2022 do konca mesiaca september 2022. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v tejto dobe neplnil vôbec (poslednú platbu 10,- Eur otec deťom odovzdal ešte v mesiaci august), vznikla mu tak povinnosť zaplatiť zročné výživné na obe maloleté deti spolu vo výške 170,- Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní od doručenia rozsudku, keďže výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho doručením (§ 44 CMP) t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca.
13.Právo otca stretávať sa s maloletými deťmi súd rozsudkom osobitne neupravoval z dôvodu, že otec detí sa dlhodobo zdržiava prevažne v zahraničí, pričom maloleté deti žijú pri svojej matke, ktorá uviedla, že v prípade záujmu sa otec môže s maloletými deťmi stretnúť.
14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.