Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-348-2013.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/317/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 31 323 570, so sídlom Karadžičova 7610/16, Bratislava, zast.: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanému: Š. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. XX, W., v konaní o 882 € s prísl takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.7.2013, podanou dňa 6.8.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť 882 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 90 € od 03.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.04.2011 do zaplatenia, spolu s 9,25% úrokom zo sumy 34,43 € od 03.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.07.2011 do zaplatenia, 9,5% úrokom zo sumy 34,43 € od 03.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.11.2011 do zaplatenia, 9,25% zo sumy 34,43 € od 03.12.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom zo sumy 34,43 € od 03.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 34,43 € od 03.05.2012 do zaplatenia, a nahradil trovy konania.
O tomto nároku žalobcu okresný súd rozhodol prvším rozsudkom zo dňa 9.6.2014 tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Procesný súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že ak dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá podlieha úprave zákonom č. 108/2000 Z.z. s tým, že dodávateľ ešte spotrebiteľovi nedodal tovar a spotrebiteľ nezaplatil kúpnu cenu tovaru, ktorý mu má byť dodaný, tak v tej okolnosti, že spotrebiteľ nezaplatil cenu tovaru je potrebné vidieť uplatnenie práva odstúpenia od zmluvy a vychádzal z úvahy, že ak dodávateľ, ktorého po predvedení výrobku bez toho, aby výrobok poskytol do užívania spotrebiteľovi, spotrebiteľ už nekontaktuje, musí rozumne predpokladať, že spotrebiteľ si svoj prvotný záujem o ponúkaný výrobok rozmyslel. Práve tieto prípady spadajú do pôsobnosti smernice o podomovom a zásielkovom predaji, ktorej nepriamy účinok v rámci jej účelu súd v prejednávanom prípade aplikoval v súlade so závermi Súdneho dvora (EÚ), v rozhodnutí, ktoré je vyššie uvedené. Vzhľadom na všetky okolnosti súd mal za to, že žalovaný od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom
odstúpil, a preto zanikli všetky jeho záväzky voči žalobcovi a teda zanikla aj povinnosť zaplatiť mu sumu 882 €.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, v ktorom, súd uvádza stručne, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietol správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že nezaplatenie kúpnej ceny za tovar je uplatnením práva žalovaného odstúpiť od zmluvy, vytýkal súdu, že jeho závery nemajú oporu v právnom poriadku, že sa súd nevysporiadal s faktom, že žalovanému nemohlo vzniknúť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, lebo žalobca žalovanému tovar ešte nedodal, namietol nedodržanie písomnej formy odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného ( §7 ods.1 písm. d/ a §8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. ) a tiež, že prejav žalovaného o odstúpení od kúpnej zmluvy nemá náležitosti právneho úkonu podľa §35 ods. 3 a §37 občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa §221 ods. 1 písm. h/ OSP, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že podľa §8 ods. 1 v spojení s §7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 108/2000 Z.z. spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, že odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje; a že v zmysle §40 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Závery súdu prvého stupňa o zrušení zmluvy a zániku jeho záväzku dodávateľovi splácať kúpnu cenu tovaru odstúpením od zmluvy s poukazom na citované zákonné ustanovenia posúdil ako nesprávne a uložil procesnému súdu, aby doterajšie dokazovanie doplnil a svoju pozornosť zameral tiež na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
Po tom, ako súd nariadil vo veci nové pojednávanie, žalobca v elektronicky doručenom podaní dňa 25.4.2016 súhlasil, aby sa pojednávalo i rozhodlo v jeho neprítomnosti, svoj návrh posúdil ako dôvodný, a s odkazom na listinné dôkazy navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe. Čo sa týka dôkazov, uviedol, že tie v celom svojom komplexe už súdu predložil.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil preto, že si zásielku nevyzdvihol v úložnej lehote na poštu, a súdu sa vrátila dňa 8.4.2016.
S poukazom na doterajší priebeh a stav dokazovania súd preto pri opätovnom hodnotení veci bol odkázaný vychádzať iba z toho, čo vyšlo v konaní najavo.
Svoj nárok žalobca skutkovo odvodil od toho, že dňa 5.6.2010 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu č. 10118368 prostredníctvom svojho reprezentanta, ktorou sa zaviazal dodať žalovanému dohodnutý tovar. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v celkovej výške 882 € na 24 splátok a to tak, že prvá splátka 90 € bola splatná 2.6.2010 a všetky ďalšie splátky v sume 34,43 € do 2. dňa v mesiaci. Posledná splátka mala byť zaplatená 2.5.2012. Žalobca sa zaviazal dodať tovar do 28 dní od pripísania poslednej splátky.
Uvedené mal súd preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2011 (čl. 7), z obsahu ktorej súd skutočne zistil, že v tento deň žalobca na predajnej akcii uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu na dodávku tovaru: „ZZ-10 štandardný život“ za 1357 €, z čoho po zľave v sume 475 € zostalo k úhrade 882 €. Ako zo zmluvy vyplynulo, predmetom dodávky mal byť aj tovar „TF-510-C - štandardný set „ v množstve 1 ks a „VG-022-K Mixsy“ v počte 1 ks, oba bez uvedenia ceny.
Sumu 882 € mal žalovaný zaplatiť v splátkach poštovými poukážkami v počte 24, pričom prvá vo výške 90 € mala byť zaplatená do 12.06.2010, 23 splátok po 34,43 €, pričom posledná splátka mala byť uhradená do 12.05.2012 na tam uvedený účet v banke a variabilný symbol.
Žalobca sa tento tovar zaviazal doručiť žalovanému do 28 dní od pripísania poslednej splátky na účet predávajúceho.
V časti „Podmienky predaja“ a jej je v písm. K) je úprava, podľa ktorej Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy v lehote 7 dní odo dňa prevzatia tovaru v zmysle ust. Zák. č. 108/20111 Z.z.
V časti „Všeobecné podmienky dodávky“ a jej písm. C) je úrpava, podľa ktorej? kupujúci je v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. ... oprávnený bez udania dôdovu odstúpiť od zmluvy v lehote 7 dní odo dňa prevzatia tovaru. Odstúpenie musí byť urobené písomnou formou a doručená na adresu predávajúceho... a kupujúci podpisom tejto zmluvy prehlasuje, že bol o tejto možnosti oboznámený.
Z tvrdení žalobcu, ktorému súd nemal dôvod neveriť vyplýva, že žalovaný nezaplatil ani len prvú splátku v sume 90 € a ani žiadnu ďalšiu a na jeho výzvu zo dňa 31.5.2013 (čl. 8), ktorou bol vyzvaný na zaplatenie ceny tovaru do 12.6.2013, žalovaný nereagoval.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, právne uzatvára:
Podľa §53 ods. 1 Obč. zák. aj v znení platnom k 5.6.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 5 Obč. zák.), pričom povinnosťou súdu je ex offo, teda aj bez námietok zo strany spotrebiteľa, zmluvné podmienky podrobiť súdnej kontrole.
Podľa §53 ods. 4 písm. h/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli.
Toto ustanovenie je vyjadrením snahy zákonodarcu dosiahnuť vyváženosť spotrebiteľskej zmluvy tak, aby bola zabezpečená vzájomnosť plnení. Ustanovenie preto vyslovením neprijateľnej podmienky vylučuje reálne zvýhodnenie dodávateľa v prípade, že sám nesplnil záväzky, ktoré zo spotrebiteľskej zmluvy už vznikli.
Je nepochybné, že žalobca prostredníctvom svojho reprezentanta ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci 5.6.2010 v rámci podomového predaja uzavreli kúpnu zmluvu, obsah ktorej je vyjadrený na predtlačenom formulári. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca ako predávajúci je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatváraní a plnení spornej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný ako kupujúci je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spornej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti, a ide preto o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V zmysle tohto ustanovenia na základe kúpnej zmluvy vzniká povinnosť predávajúceho predmet kúpy previesť do vlastníctva kupujúceho a tomuto vec odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 591 OZ: Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
Podľa § 4 ods. (8) zákona č. 250/2007 Z.z. účinného dňa 5.6.2010: Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
V spornej zmluve žalobca sa zaviazal žalovanému do 28 dní od pripísania poslednej splátky kúpnej ceny dodať tovar označený ako ZZ - 10 „štandardný život“ v cene 1 357 € za cenu 882 € v počte 1 ks a bezplatne tiež „štandardný set“ „mixsy“. Cena, ktorú žalovaný sa zaviazal zaplatiť, bola rozvrhnutá na 24 mesačných splátok, splatnosť poslednej splátky bola 2.5.2012.
Zo znenia tejto zmluvy teda vyplynulo, že to bol žalovaný, ktorý mal ako prvý splniť svoju záväzkovú povinnosť - zaplatiť kúpnu cenu, rozvrhnutú v splátkach po dobu 24 mesiacov. Z toho je zrejmé, že po dobu 2 rokov mal žalovaný platiť, a až potom by začala bežať 28 dňová lehota pre žalobcu, aby tovar žalovanému fyzicky dodal.
Zo zmluvných podmienok formulárovej zmluvy tiež vyplýva, že právo žalovaného odstúpiť od zmluvy v lehote 7 dní bolo viazané na moment prevzatia tovaru. Spôsob výkonu práva žalobcu považuje súd za odporujúce dobrým mravom a preto mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. Časový moment, kedy malo dôjsť k plneniu povinností žalobcu ako predávajúceho zo zmluvy, a aj právo žalovaného na odstúpenie od zmluvy bol závislý od zaplatenia kúpnej ceny, t. j. od zaplatenia poslednej splátky. Čas plnenia záväzku žalovaného bol rozložený na pomerne dlhú dobu, a to vo forme čiastkových plnení - splátok splatných po dobu 24 mesiacov. Je zrejmé, že žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne plnenie a nezaplatil ani hneď prvú, ako aj všetky následné splátky. Vzhľadom k tomu, že mu zo strany žalobcu nebol dodaný predmet kúpy (keďže povinnosť žalobcu plniť bola viazaná časovo až po poskytnutí celého plnenia zo strany žalovaného), možno v tomto konaní žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vidieť prejav vôle, že zmenil svoje rozhodnutie o kúpe predmetného tovaru a o tento už záujem nemá. Žiada sa uviesť, že žalobca nebol v období ihneď po uzavretí zmluvy, a ani následne v období splatnosti prvých splátok nútený zabezpečovať žalovaným objednaný tovar z dôvodu, že povinnosť jeho dodania nastala až 24 mesiacov po uzavretí zmluvy (24 mesiacov splácania + 28 dní dodacia lehota). Logicky by po nezaplatení prvých splátok (prvá splátka splatná 12.6.2010) bolo možné zo strany žalobcu očakávať konanie smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným, a to či už dohodou o zrušení zmluvy alebo dohodou o urovnaní alebo iným jednostranným právnym úkonom, ktorý by prichádzal do úvahy. Žalobca však naopak týmto spôsobom nekonal a naďalej zotrval v zmluvnom vzťahu. V konaní žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že vyzýval žalovaného na plnenie peňažného záväzku počas doby, kedy došlo k splatnosti jednotlivých splátok (s výnimkou výzvy realizovanej v mesiaci máj 2013). Súd vychádzal z toho, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ bol po celý čas nepochybne v presvedčení, že z dôvodu nezaplatenia ani jednej zo splátok je možné vidieť jeho vôľu, že na dodaní predmetu kúpy záujem už nemá a že mu tak žalobcom ani dodaný tovar nebude a týmto je vlastne zmluvný vzťah de facto zrušený. V konaní ani nevyšlo najavo, že by sa žalovaný dodania predmetného tovaru voči žalobcovi vôbec niekedy, a to až do samotného rozhodnutia súdu (teda približne šesť rokov od uzavretia kúpnej zmluvy), akýmkoľvek spôsobom domáhal. Zmysel v uskutočnenom konaní žalobcu však možno vidieť až v tom, že žalobca sa obrátil na žalovaného s výzvou na plnenie až po uplynutí splatnosti všetkých splátok a následne si v súdnom konaní uplatnil nielen nárok na zaplatenie celej kúpnej ceny, ale aj úrokov z omeškania z tejto sumy, a to aj napriek skutočnosti, že z jeho strany nebolo žalovanému doposiaľ poskytnuté žiadne plnenie. Žalovaný by tak mal žalobcovi v zmysle jeho návrhu zaplatiť celú kúpnu cenu, ako aj úroky z omeškania bez toho, aby dostal od žalobcu akékoľvek plnenie. Až po tomto by mal žalovaný nárok požadovať od žalobcu protiplnenie, na ktorom už z dôvodu uplynutia dlhého času zrejme ani záujem nemôže mať. Uvedené konanie žalobcu sa tak z pohľadu súdu javilo ako nepoctivé a priečiace sa dobrým mravom.
Tradične, vychádzajúc zo znenia § 588 OZ i § 591 OZ sa má za to, kupujúci má zaplatiť až po tom, ako je mu tovar dodaný popr. priamo pri odbere tovaru a preto také dojednanie, ako je upravené v zmluve z 5.6.2010 vykazuje všetky znaky nerovnovážneho postavenia oboch subjektov, a že sa žalobca domáha plnenia na spotrebiteľovi splnenie všetky záväzkov napriek tomu, že žalobca ako dodávateľ svoje záväzky, ktoré vznikli, nesplnil (§ 53 ods. 4 h) OZ). Vzhľadom na túto skutočnosť súd vyhodnotil toto zmluvné dojednanie ako neplatné a preto za stavu, že žalobca svoju povinnosť dodať žalovanému tovar nesplnil ani ku dňu rozhodnutia súdu (ani to netvrdil), nemá právo domáhať sa finančného plnenia na žalovanom a už vôbec nie s úrokom z omeškania a preto žalobu zamietol.
Žalobca nebol v konaní úspešný a preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol a keďže plne úspešný žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal resp. mu žiadne nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.