Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-381-2015.pdf
PDF · 104.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/381/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, v konaní zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. M.Benku 6, Bratislava, proti odporkyni : C. Á., K.. V., X.. X.X.XXXX, V. L. Č. XXX, o zaplatenie 439,16 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 246,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 8.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 45,04 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 3,19 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 41,85 Eur, všetko v splátkach po 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Súd konanie v časti o zaplatenie 2,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 8.7.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 5.6.2015 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie 439,16 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 439,16 Eur od 8.7.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 26,-Eur a z trov právneho zastúpenia 95,83 Eur.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.9.2013 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 500,-Eur za odplatu vo výške 190,-Eur. Odporkyňa sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 690,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti odporkyňa potvrdila podpisom zmluvy. Do podania návrhu na úvere uhradila 250,84 Eur, pričom posledná splátka vo výške 1,33 Eur bola uhradená dňa 21.4.2015. Vzhľadom na to, že neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania už s treťou splátkou a pri splátke 7. dlhšie ak tri mesiace, čím nastala predčasná splatnosť úveru ku dňu 7.7.2014. V predžalobnej upomienke z 27.2.2014 upozornil ju na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu, že sa dostala do omeškania s platením splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal platným ku dňu 7.7.2014. Po zosplatnení záväzku bola ňou uhradená suma 9,59 Eur, takže jej dlžoba činí 439,16 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,-Eur a úhradou odporkyne vo výške 250,84 Eur. Podaním zo
dňa 19.10.2015 navrhovateľ doplnil svoj návrh. Uviedol, že úrokovú sadzbu dohodli fixnou sadzbou vo výške 20% z poskytnutej istiny, t.j. v sume 100,-Eur a ďalej účtoval odporkyni odmenu vo výške 18% z poskytnutej istiny v sume 90,-Eur a takto mala odporkyňa celkovo zaplatiť na úvere sumu 690,- Eur.Vyjadrením zo dňa 28.12.2015 svoj návrh v časti zmluvnej pokuty v sume 2,66 Eur vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť a zároveň upravil žalobný návrh tak, že k uhradeniu ostáva čiastka 304,94 Eur na istine, 69,25 Eur na zmluvnom úroku a 62,31 Eur na odmene, spolu 436, 50 Eur. Túto sumu žiadal priznať s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 8.7.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na toto upresnenie žalobného petitu súd mal za to, že návrh bol vzatý späť aj v časti príslušenstva sumy 2,66 Eur.
Platobným rozkazom zo dňa 11.8.2015 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol odporkyni doručený 2.10.2015. V zákonnej 15 dňovej lehote ho napadla odporom, doručeným súdu dňa 12.10.2015, v ktorom uviedla, že s povinnosťou uloženou v platobnom rozkaze nesúhlasí, pretože už zaplatila navrhovateľovi podstatne vyššiu sumu než je výška žalovanej pohľadávky. Zároveň spochybnila aj platnosť uzatvorenej zmluvy, pretože pri jej uzatvorení bola uvedená do omylu v otázke výšky vrátiť sa majúcej sumy.
Navrhovateľ k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že tento nebol odôvodnený vo veci samej. Argumenty odporkyne sa musia týkať samotného uplatňovania nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Mal za to, že podanie odporkyne nenaplnil tieto podmienky a preto nevidí žiadny zo zákonných dôvodov na zrušenie platobného rozkazu. Navrhol aby súd odpor ako neodôvodnený odmietol.
Podľa § 174 ods. 1-3 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením má účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.
Z odporu odporkyne proti platobnému rozkazu vyplýva, že odporkyňa tento opravný prostriedok použila z dôvodu, že žalovanú pohľadávku neuznáva, je toho názoru, že na úvere už zaplatila viac než navrhovateľovi prináleží. Súd jej podanie považoval za kvalifikovaný odpor, ktorý má za následok zrušenie platobného rozkazu ex offo a preto s poukazom na ustanovenie § 174 O.s.p. pokračoval v konaní nariadením pojednávania.
Odporkyňa ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že chcela vyrovnať svoju dlžobu voči navrhovateľovi, avšak v nižších splátkach než bolo pôvodne dohodnuté, nakoľko má viac dlžôb, dom jej zobrala banka. Okrem starobného dôchodku v mesačnej výške 317,-Eur žiadne iné príjmy nemá. Býva u príbuzných, ktorým na spoločné výdavky prispieva sumou 240,-Eur mesačne. Žiadala, aby jej bolo umožnené vyrovnať predmetnú dlžobu v splátkach vo výške 20,-Eur mesačne. (Navrhovateľ nemal námietky proti splneniu v splátkach, súhlasil so splátkami v mesačnej výške 50,-Eur). Odporkyňa proti čiastočnému späťvzatiu návrhu námietky nemala.
Čiastočné späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 2,66 Eur s úrokom z omeškania zastavil podľa § 96 ods.1 Os.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne aj Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 27.9.2013, predžalobnou upomienkou z 27.2.2014, oznámením o zosplatnení záväzku z 21.10.2014 spolu s dôkazom o jeho podaní na poštovú prepravu a výkazom splátok na úvere. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili dňa 27.9.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120132614, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500,- Eur za odplatu 190,- Eur. Úver vrátane odplaty sa odporkyňa zaviazala uhradiť riadne a včas v 13-ich mesačných splátkach, a to: prvé 3 mesiace vo výške po 2,50 Eur a ďalších 10 mesiacov po 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky tvoriace prílohu zmluvy s ktorými odporkyňa súhlasila a potvrdila svojim podpisom na zmluve. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) dohodli 67,70%, a priemernú hodnotu RPMN 46,06%. Odporkyňa si povinnosť riadne splácať úver neplnila. Podľa výkazu navrhovateľa dostala sa do omeškania už s druhou splátkou, ktorú zaplatila 26.11.2013. Tretiu splátku tiež zaplatila oneskorene, až 28.1.2014. Poslednú úhradu vykonala v sume 1,33 Eur dňa 24.6.2015. Od 27.9.2013 do 24.6.2015 úhrnom zaplatila 253,50 Eur. Pre porušenie zmluvných povinností navrhovateľ listom zo dňa 21.10.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 7.7.2014 a zároveň vyzval odporkyňu na bezodkladné uhradenie dlžnej sumy 607,82 Eur. Oznámenie o zosplatnení záväzku bolo podané na poštovú prepravu 23.10.2014. Tvrdenie navrhovateľa, že z úveru poskytnutej odporkyni v sume 500,-Eur bola do rozhodovania o návrhu uhradená suma 253,50 Eur, odporkyňou spochybnené nebolo.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa je teda povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 500,- Eur, odporkyňa ku dňu rozhodnutia o podanom návrhu na úvere zaplatila 253,50 Eur, preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 246,50 Eur (500 Eur
- 253,50 Eur = 246,50 Eur) a vo zvyšnej časti (do zaplatenia sumy 190,- Eur spolu s príslušenstvom) návrh zamietol.
Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania od 8.7.2014.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Zákona č.509/91 Zb.. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87(1995 Z.z.).
Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.2.2013) je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 pohľadávka navrhovateľa bola splatná ku dňu 7.7.2014. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 8.7.2014 sa dostala odporkyňa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%, čiže navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 8.7.2014 do zaplatenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporkyne, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje navrhovateľa vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani odporkyňu nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.
Podľa § 142 ods. 1-3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony, úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania sumou 26,- Eur za súdny poplatok vyrubený vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm.a) Sadzobníka súdnych poplatkov a 341,37 Eur za právne zastúpenie v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony:
- prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyhotovenie návrhu dňa 3.6.2015, zastúpenie na pojednávaní dňa 25.4.2016 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a, c, d) v sume po 31,54 Eur, t.j. 94,62 Eur + 20% DPH,
- režijný paušál k 3 úkonom právnej služby, t.j. 2x 8,39 Eur a 1 x 8,58 Eur, t.j. 25,36 Eur + 20% DPH,
- náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1 v súvislosti s účasťou na pojednávaní 25.4.2016 pri ceste z Bratislavy do Komárna a späť, 8 polhodín po 14,30 Eur, t.j.114,40 Eur+ 20% DPH,
- hotové výdavky: cestovné osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen, EČ: BL471JT z Bratislavy do Komárna a späť 200 km, pri spotrebe pohonnej hmoty 6,73 lit/100km a cene 1,004 Eur, t.j. 13,51 Eur + 20% DPH,
- paušálnu náhradu 0,183 Eur/1 km podľa § 15 písm. a) a §16 ods. 4 v spojení § 1 písm. b) Opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z. z ., 200 km x 0,183 = 36,60 Eur + 20% DPH, čiže spolu so súdnym poplatkom 367,37 Eur.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o
prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Navrhovateľ mal vo veci 56,13%-ný úspech, odporkyňa 43,87%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní navrhovateľovi prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods.2 O.s.p. vo výške 12,26% (56,13%-43,87%= 12,26%), čomu z účelne vynaložených trov 367,37 Eur zodpovedá suma 45,04 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.