Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-14-2024.pdf
PDF · 130.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/14/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. Z. H., nar. XX.X.XXXX a maloletého N. I. H., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., na návrh matky K. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, zast. JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice, za účasti otca I. Z. H., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, H., zast. JUDr. Miriamou Podskubovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Opavská 8A, Bratislava, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestskému súdu Košice, č.k. K3-21P/131/2022 -247 zo dňa 12.09.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. G. Z. a N. I. H. a návrh otca na zníženie výživného.
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/241/2019 - 264, zo dňa 15.05.2020 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto: Otec je povinný prispievať na v ý ž i v u maloletej G. Z. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 EUR mesačne a na výživu maloletého N. I. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 EUR mesačne od 21.09.2022 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc septembrom 2023. II. D l ž n é bežné výživné na maloletú G. Z. za obdobie od 21.09.2022 do 31.8.2023 spolu v sume 566,70 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. III. D l ž n é bežné výživné na maloletého N. I. za obdobie od 21.09.2022 do 31.8.2023 spolu v sume 566,70 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. IV. Otec sa zaväzuje prispievať na t v o r b u ú s p o r maloletej G. Z. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 EUR mesačne a na tvorbu úspor maloletého N. I. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 EUR mesačne od 21.09.2023 do budúcna na osobitný účet každého maloletého dieťaťa zriadený na tento účel matkou počnúc septembrom 2023. V. D l ž n é výživné na tvorbu úspor na maloletú G. Z. za obdobie od 21.09.2022 do 31.8.2023 spolu v sume 566,70 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet maloletého dieťaťa zriadený na tento účel matkou.
VI. D l ž n é výživné na tvorbu úspor na maloletého N. I. za obdobie od 21.09.2022 do 31.8.2023 spolu v sume 566,70 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet maloletého dieťaťa zriadený na tento účel matkou. VII. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.“
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej v ukončení pracovného pomeru v Y. a presťahovaním sa do H. a s čím mu vznikli nevyhnutné náklady. Partnerka odporcu je aktuálne tehotná a v blízkej dobe dôjde k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti. V mesiaci december došlo k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti U. C. G., s.r.o.. Otec je od 09/2022 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti C. K. s. r. o.. Maloletá G. Z. navštevuje Základnú školu v H. s vyučovacím jazykom maďarským. V školskom roku 2022/2023 bola žiačkou X. ročníka. Do školy dochádza školským autobusom, stravuje sa v školskej jedálni. Navštevuje školský klub detí a plavecký krúžok. Matka maloletej uhrádza aj služby mobilného operátora. Maloletá je zdravá, odborných lekárov nenavštevuje. Tento školský rok bola maloletá častejšie chorá, s čím vznikali matke zvýšené výdavky s nákupom liekov a vitamínov. Maloletý N. I. navštevuje Základnú školu v H. s vyučovacím jazykom maďarským. V školskom roku 2022/2023 bol žiakom X. ročníka. Do školy cestuje školským autobusom, stravuje sa v školskej jedálni. Navštevuje školský klub detí a plavecký krúžok. Matka maloletému uhrádza aj služby mobilného operátora. Maloletý je zdravý, odborných lekárov nenavštevuje. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 19P/241/2019 zo dňa 15.5.2020, právoplatným dňa 29.5.2020 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Súd schválil dohodu rodičov o výkone práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej G. Z. sumou 350 Eur mesačne a na výživu maloletého N. I. sumou 250 Eur mesačne. Zároveň súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi. V čase vyhlásenia predmetného rozsudku mala maloletá G. S. rokov a navštevovala X. ročník základnej školy a maloletý N. mal C. rokov a navštevoval materskú školu. Maloleté deti bývali spolu s matkou v rodinnom dome v obci X. spolu s rodičmi matky a plnoletou sestrou matky. Matka na bývanie prispievala rodičom sumou 200 € mesačne. Matka pracovala v spoločnosti R.I. v nákupnom centre B., kde jej mesačný príjem predstavoval 430 - 450 €, poberala prídavky na detí vo výške 60 € mesačne a otec detí jej platil výživné na deti vo výške 400 € mesačne. Matka vlastnila nehnuteľnosť - pozemok v kat. úz I. a H. T. I., rok výroby 2017. Otec maloletých detí býval v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia v podnájme v X izbovom byte v Y., kde uhrádzal nájomné vo výške 630 € mesačne. Pracoval v spoločnosti Z.U., kde jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 2700 - 2800 €. Vlastnil spoločnosť D. R. (v súčasnosti názvom C. group), pozemok v I. a H. R. iXX, rok výroby 2018. Na stravu v dôsledku X. choroby vynakladal 600 € mesačne. V období od 1/2023 do 6/2023 priemerný čistý mesačný príjem matky predstavoval sumu 546,53 €. Pracovný pomer vykonávala na polovičný úväzok. Pracovný pomer ukončila dohodou ku 31.8.2023. V súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zatiaľ jej nebola priznaná podpora v nezamestnanosti. B. toho poberá prídavky na deti vo výške 120€ mesačne z pozície úradu práce a otec detí jej platí výživné vo výške 600€ mesačne. Matka spolu s deťmi býva v rodinnom dome v X.. Za bývanie uhrádza 200€ mesačne ako nájomné. Na službách spojených s bývaním sa podieľa tak, že uhrádza elektrinu vo výške 66 € mesačne a jej otec uhrádza plyn. Otec je jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti C. K. s.r.o.. Zároveň je od 1.5.2023 zamestnancom tejto spoločnosti s preukázaným príjmom vo výške 568,97 € mesačne, tento príjem ako odmena štatutárneho orgánu bola otcovi vyplatená prvýkrát za máj 2023. Otec maloletých bol 1.1.2022 do 31.12.2022 zamestnaný v spoločnosti U. C. G. s.r.o.. Z vyjadrenia predmetnej spoločnosti zo dňa 25.7.2023 súd zistil, že išlo o dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru otcom. Jeho priemerný čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa za rok 2022 predstavoval 4 123,67 €. Otec vlastní byt v H. na S. ulici XX, kde je výlučným vlastníkom a titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 12.1.2022. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi - Z. I. H., nar. XX.XX.XXXX. Obe deti sú zdravé, nenavštevujú pravidelne žiadne ambulancie a nepoberajú žiadnu liečbu. U G. bola zistená intolerancia na laktózu a z toho dôvodu bolo potrebné jej upraviť stravu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. G. má problematickú aknóznu pleť a z toho dôvodu jej v drogérií kupuje špeciálne produkty na túto pleť. Obe deti chodia do ZŠ v H.. G. je v G. ročníku a N. je v D. ročníku.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania prijal právny záver, že na strane maloletých došlo k zmene pomerov ich prechodom na vyšší stupeň vzdelania. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá G. X rokov a navštevovala X. ročník základnej školy. V súčasnosti má XX rokov a navštevuje X. ročník základnej školy, teda prešla z X. stupňa školskej dochádzky na X.. stupeň. Maloletý N. mal v čase poslednej úpravy výživného X rokov a navštevoval materskú školu, v súčasnosti má X
rokov a navštevuje X. ročník základnej školy, nastúpil teda povinnú školskú dochádzku. Došlo k nárastu výdavkov spojených so školskou dochádzkou, prípravou na vyučovanie, ako aj vzdelávaním a rozvojom detí školskými aktivitami netýkajúcimi sa len štúdia. Zároveň došlo plynutím času a rastom detí k nárastu výdavkov spojených s bežnými vecami, ako sú výdavky na stravu, odev, obuv, školské výdavky a výdavky na voľnočasové aktivity, ktoré sa svojou skladbou a nákladnosťou výrazne líšia od nákladov dieťaťa na prvom stupni základnej školy, resp. v materskej škole. Na strane matky došlo k zmene príjmu, a to k nárastu jej potenciálneho príjmu, ktorý by mohla dosahovať, ak by sa riadne zamestnala. V čase pôvodného konania dosahovala príjem vo výške 430 - 450 €, v súčasnosti by mohla dosahovať potenciálny príjem zo zamestnania 1093,06 €. Na strane otca došlo k zmene miesta pobytu, presťahoval sa z podnájmu v Y. do vlastnej novozakúpenej nehnuteľnosti, bytu v H.. Došlo k nárastu jeho potenciálneho príjmu zo sumy 2700 - 2800 € mesačne na potenciálny príjem v súčasnosti v sume 4 123,67 €. Odpadol mu výdavok v súvislosti s nájomným vo výške 630 € mesačne, pribudla mu hypotéka vo výške splátky 561,63 € mesačne. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi - Z. I. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd na strane matky nezistil žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by jej bránila riadne sa zamestnať na plný pracovný úväzok a zabezpečiť si príjem zodpovedajúci odvedenej práci, jej schopnostiam a možnostiam. Preto pri posudzovaní jej príjmov staval na princípe potenciálneho príjmu matky z pracovnej činnosti vo výške 1093,06 € mesačne (preukázaný príjem matky na polovičný úväzok správou posledného zamestnávateľa x 2). Okrem toho príjem matky tvorí prídavok na dve deti, spolu so výške 120 € mesačne a výživné vo výške 600 € mesačne. Spolu teda potenciálny mesačný príjem matky, z ktorého súd vychádzal, súd ustálil na sume 1813,06 €. U otca súd vychádzal z potenciálneho príjmu vo výške 4 123,67 €, ktorý podľa mzdového listu dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa za obdobie od 1/2022 do 12/2022. K ukončeniu tohto pracovného pomeru došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia otca za účelom venovania sa vlastnému podnikaniu. Ak sa otec dobrovoľne rozhodol pre výkon činnosti, z ktorej dosahuje nepomerne nižší príjem (otcom tvrdených 1842 € mesačne), § 75 ods. 1 zákona o rodine zaväzuje súd vychádzať z jeho možností, teda z príjmu, ktorý je schopný dosahovať a preukázateľne ho dlhšiu dobu aj dosahoval. Na strane otca súd nezistil (a otec ani netvrdil) žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, z ktorej dosahoval preukázateľne vyšší príjem, okrem jeho vlastného rozhodnutia. Na strane detí súd zistil len výdavky bežného charakteru a bežnej výšky. Za neodôvodnený výdavok na strane matky považoval súd v pomernej časti aj výdavok na nájomné a služby spojené s bývaním, ktorý uhrádza vo výške 266 € spolu, pričom ďalšie dospelé osoby žijúce s ňou v domácnosti (plnoletá sestra a jej manžel) sa na výdavkoch spojených s bývaním nepodieľajú. Matkina vyživovacia povinnosť k deťom predchádza jej záväzok uhrádzať časť plnenia za služby spojené s bývaním, ktoré využívajú aj iní dospelí členovia domácnosti. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného vychádzal teda súd z predpokladaného príjmu otca a jeho životnej úrovne, pričom zároveň bral do úvahy bežné odôvodnené výdavky detí a predpokladaný príjem matky detí. Do úvahy bral aj skutočnosť, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov je takmer celá osobná starostlivosť o deti v réžii matky a otec sa na bežných veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti nepodieľa (príprava na vyučovanie, spolupráca so školou, starostlivosť v čase choroby, zabezpečovanie nákupu bežných potrieb, zabezpečovanie účasti detí na krúžkoch a voľnočasových aktivitách). Po zvážení všetkých uvedených kritérií dospel súd k záveru, že je odôvodnené zvýšenie výživného v sume 450 € mesačne na maloletú G. a v sume 350 € na maloletého N., a to už odo dňa podania návrhu, teda od 21.9.2022, keďže všetky skutočnosti, na ktorých súd zakladal svoje rozhodnutie tu existovali už v čase podania predmetného návrhu. Po preskúmaní skutočných a preukázaných výdavkov detí však súd dospel k záveru, že takto určené výživné spolu s výživou, ktorú je deťom povinná poskytovať aj matka detí presahuje aktuálne existujúce potreby detí. S prihliadnutím na právo detí podieľať sa na životnej úrovni otca, teda určil výživné v uvedenej výške, ale predmetnú sumu u oboch detí rozdelil na sumu bežného výživného a sumu výživného určeného na tvorbu úspor s tým, že bežné výživné má slúžiť na úhradu aktuálnych potrieb detí a ich výdavkov zodpovedajúcich životnej úrovni otca a výživné na tvorbu úspor bude poukazované na osobitné účty detí a s týmito úsporami detí rodičia nemôžu nakladať bez súhlasu súdu. Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol spravujúc sa všetkými vyššie uvedenými úvahami, najmä zmenou pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov, ktoré odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca pre maloleté deti (ako bolo odôvodnené vyššie) čo samo o sebe vylučuje možnosť výživné znížiť. Zmenu pomerov na strane otca, ktorou otec odôvodňoval zníženie výživného, a to pribudnutie novej vyživovacej povinnosti, súd bral do úvahy ako relevantnú skutočnosť a prihliadal na ňu pri posudzovaní výšky zvýšenej vyživovacej povinnosti. Zvýšené výdavky na strane otca, ktorými otec taktiež argumentoval, súd nepovažoval za dôvod na zníženie výživného, keďže porovnaním výdavkov otca v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a v súčasnosti tieto nepredstavovali zásadnú zmenu pomerov na strane otca (pribudla mu splátka hypotéky, odpadlo nájomné za byt v Y., výživné uhrádzal
v čase pôvodného konania rovnaké ako v súčasnosti, za stravu výdavok poklesol z 600 € v čase pôvodného konania na 350 €, cestovné zas v dôsledku dochádzania stúplo na deklarovanú sumu 300 €).
5. Proti rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ , e/, f/, g/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel návrhu na zníženie výživného, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že za porušenie práva odporcu na spravodlivý súdny proces možno považovať porušenie princípu kontradiktórnosti konania v podobe nepredloženia prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany strany na vyjadrenie protistrane. Súd neumožnil otcovi vyjadriť sa k väčšine skutočností tvrdených matkou (pričom gro týchto skutočností matka nijak nepreukázala len ich tvrdila bez predloženia potrebných dôkazov) - ktorá neuniesla svoje dôkazné bremeno. Súd považoval v úvode konania za potrebné, aby oboch účastníkov vypočul, pričom vypočutie navrhoval aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny avšak jediné pojednávanie, na ktorom bol rovno vyhlásený aj rozsudok, súd neodročil za účelom výsluchu otca. Súd rezignoval na posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu, konkrétne v časti vlastníctva nehnuteľnosti v minulosti vo vlastníctve navrhovateľky. Súd túto otázku napriek jej významu pre posúdenie majetkových pomerov nijak bližšie neskúmal a uspokojil sa len s ničím tvrdením matky aj napriek tomu, že v danej veci už v čase pojednávania existovalo právoplatné súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve otca pre rozpor s v tom čase platným zákonom o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy devízovým cudzozemcom. Záver posúdenia vlastníckeho práva k tam uvedenej nehnuteľnosti má významný dopad pre posúdenie majetkových pomerov oboch strán. Nehnuteľnosť vlastnená matkou bola nadobudnutá z prostriedkov výlučne patriacich otcovi z času pred uzatvorením manželstva, ktoré jej tento na účely do budúcna predpokladaného spoločného života zapožičal. Po rozvode manželstva a vyriešení otázky starostlivosti o deti na základe dohody sa rozhodol, že tieto prostriedky nebude ďalej žiadať späť pokiaľ to s prihliadnutím na okolnosti nebude nevyhnutné, a teda ich prenechá bývalej manželke na účely starostlivosti o ich spoločné deti. Súd sa nezaoberal otázkou skutočnej výšky príjmu odporcu resp. okolností, z ktorých túto je možné riadne zistiť, ak bola táto podľa súdu zo strany otca preukázaná neadekvátne. Otec má za to, že súd nesprávne posúdil okolnosti ukončenia pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa otca, pri stanovení výšky výživného sa vôbec nevysporiadal so skutočnou potrebou na strane maloletých detí, či základom pre pôvodné určenie výšky vyživovacej povinnosti otca maloletých detí a svoje závery oprel opäť čisto o matkou tvrdenú zmenu pomerov za uplynulé obdobie. V zmysle rozhodnutia o rozvode manželstva bolo pôvodne určené výživné stanovené dohodou rodičov na základe vtedy daných okolností, ktoré jednak na strane otca takúto možnosť prispievať v danej výške t.j. sumou 600 EUR (spolu) na dve maloleté deti toho času umožňovali. V danom prípade táto suma tak nepredstavovala ani nijak nezohľadňovala vyčíslenie skutočnej potreby na strane detí, t.j. súd v danom čase bližšie neskúmal odôvodnené predpoklady a požiadavky maloletých detí k tomu v tom čase zodpovedajúcom veku, ale určené výživné bolo výsledkom dohody rozvedených manželov, ktorú súd autoritatívne svojim rozhodnutím potvrdil. Otec má za to, popri zmene pomerov na strane oprávneného (detí) je potrebné vždy skúmať aj základ, z ktorého pôvodne určená výška povinnosti platby výživné vychádzala, skutočné potreby a reálne náklady detí, ako aj zmenu pomerov na strane povinného. Vzhľadom na pôvodne určenú výšku výživného plateného zo strany otca na maloleté deti možno uzavrieť, že suma výživného predstavovala nadštandard bežnej (nie len) odôvodnenej spotreby dieťaťa (detí). Ukončenie pracovného pomeru so spol. U. C. G. s.r.o. zo strany otca nebolo vyvolané výlučne dobrovoľným rozhodnutím na jeho strane. Ukončenie pracovného pomeru súviselo s nevýhodnými podmienkami, ktoré vtedajší zamestnávateľ otcovi predostrel ako podmienku pre zamestnávanie do budúcna, ako aj so zhoršením zdravotného stavu otca v dôsledku rakovinového ochorenia popri X. chorobe, ktorým odporca v minulosti (t.j. už pred nástupom do spol. U. C. G. s.r.o.) trpel a v dôsledku ktorého, viac nebol zdravotne spôsobilý na výkon práce v podmienkach a nasadení, aké od neho následne neuvážene vyžadoval vtedajší zamestnávateľ. Matka opakovane odopiera otcovi možnosť stýkať sa s deťmi počas obdobia, kedy sú choré bez ohľadu na charakter ochorenia. Ak si otec ako rodič u matky uplatní svoje zákonné právo na styk s dieťaťom počas jeho choroby táto ho odbije všeobecným odporúčaním jej lekára, že dieťa má pre chorobu zostať v teple s matkou. Takéto časté tvrdenia a zamedzovania stretnutí detí s otcom zo zdravotných dôvodov je zároveň v rozpore s tvrdeniami, že deti sú zdravé, bez chronických ochorení (o dobrom zdravotnom stave sa vyjadruje aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Veľa krát matka pritom o stave detí otcovi nedá nijak vedieť vopred čo, okrem rozporu s rozhodnutím o rozvode, má za následok, že odporca za deťmi cestuje „naprázdno“ do Y., pričom k deťom sa nakoniec nedostane. V neposlednom rade ďalej, pri stanovovaní výšky výživného súd nezohľadnil ani okolnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči tretiemu dieťaťu.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení rovnako ako matka navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Otec sa vyjadril bez zmeny odvolacieho návrhu.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
10. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
11. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
13. Otec vo svojom odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k dôkazom predložených matkou, rozhodol bez toho, aby otca vypočul. Odvolací súd sa za účelom posúdenia opodstatnenosti tejto odvolacej námietky oboznámil z obsahom súdneho spisu. Zistil, že táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Návrh matky spolu s prílohami bol otcovi doručený, otec sa k nemu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu ( čl. 99). Z obsahu súdneho spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že právnemu zástupcovi otca boli doručené ďalšie vyjadrenia matky s prílohami ( čl.59, čl.-177), ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa predvolaný otec nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania. Právny zástupca otca bol na pojednávaní prítomný, k vykonanému dokazovaniu sa vyjadril. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn. 1Cdo 8/ 2016). predmetom konania je zvýšenie výživného. Súd za účelom náležitého zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili tak účastníci konania vrátane otca, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sám zabezpečil. Ako to uviedol odvolací súd v predchádzajúcom odseku, súd prvej inštancie zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom. Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania,
čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
14. Otec v odvolaní namieta, že súd sa nezaoberal súdnym rozhodnutím o tom, že matka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. C. do jej výlučného vlastníctva napriek tomu, že tieto boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov otca a medzi rodičmi došlo k ústnej dohode, že otec nebude od matky žiadať peniaze späť, ale jej ich ponechá na účely starostlivosti o deti. Podľa ust. § 76, ods. 2 Zákona o rodine, pri výživnom na mal. deti nie je možné započítanie vzájomných pohľadávok. Takáto dohoda by odporovala kogentným ustanoveniam zákona, preto by bola postihnutá absolútnou neplatnosťou. Preto súd správne na takýto dôkaz predložený otcom v konaní neprihliadal.
15. Otec vo svojom odvolaní namieta nesprávnosť záveru súdu o aplikácii zákonnej zásady potenciality príjmu otca, z ktorej vychádzal pri ustálení jeho príjmu pre potreby určenia výšky vyživovacej povinnosti. Má za to, že výška mesačných výdavkov detí nezodpovedá štandardu a súd nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu pribudla v súvislosti s narodením dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 63, ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 27., kde súd uzatvára, že pre ustálenie výšky príjmu otca je potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu ktorý dosahoval u zamestnávateľa vo výške 4.123,67 Eur mesačne, keďže otec ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou a vzdal sa tak bez vážneho dôvodu príjmu z tohto zamestnania. Hoci otec namieta, že k ukončeniu pracovného pomeru bol nútený pristúpiť v súvislosti s nevýhodnými pracovnými podmienkami a vysokým pracovným nasadením, ktoré od neho zamestnávateľ požadoval, neberúc bo úvahy jeho zhoršený zdravotný stav, otec nepreukázal, aby sa proti ním tvrdenému porušovaniu zákonných povinností zamestnávateľa bránil a namiesto toho s ním uzavrel dohodu o ukončení pracovného pomeru. Otec v spoločnosti U. C. G. s.r.o. pracoval na pozícii seniorný bezpečnostný analytik. Z verejne dostupných zdrojov na internete vyplýva, že otec je uznávaný odborník v oblasti informačnej bezpečnosti a riadenia rizík, ktorého kariéra trvá viac ako XX rokov v oblasti bezpečnosti a XX rokov v oblasti riadenia rizík. Rovnako z verejne dostupných zdrojov je v prehľade ponúkaných pracovných pozícií zrejmé, že na trhu práce sú voľné pracovné miesta na pozície bezpečnostný analytik. Príkladom odvolací súd uvádza pracovnú ponuku spoločnosti X. G. s.r.o. ponúka pracovné miesto s výkonom práce v Y., pracovná pozícia G. X. J., s nástupným platom 3.600 Eur plus benefity (www.profesia.sk). Otec síce poukazuje na svoj zhoršený zdravotný stav, ale tieto svoje tvrdenia nepredložil žiadnymi lekárskymi správami. Za daným okolností sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre potreby určenia výšky vyživovacej povinnosti otca je namieste vychádzať z potenciálneho príjmu otca, ktorý by vzhľadom na svoje vzdelanie, prax a regionálne pomery mohol dosahovať a dosahoval pred tým, než sa ich bez vážneho dôvodu vzdal.
20. Otec namieta výšku súdom ustálených oprávnených výdavkov detí, ktoré podľa jeho názoru nezohľadňujú štandard, ktorý si môžu dovoliť vzhľadom na príjem rodičov. V metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné uverejnenej na https://www.justice.gov.sk/agenda- ministerstva/rodinnopravna-agenda/ sa uvádza: Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú
na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne. Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť snaží uspokojiť. ( in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50). Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus.( Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 17CoP 85/2015 zo dňa 10.02.2016). Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie. Na druhej strane však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu rodiny). Pri určovaní výšky výživného je potrebné zvážiť aj zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní dlhodobý a možno aj trvale bezprácny život, môže byť nie len v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. ( Nález Ústavného súdu ČR, spis zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).
21. Zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 Zákona o rodine). Zároveň platí pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62, ods. 2 Zákona o rodine). Je možné vo všeobecnosti prijať záver, že odôvodnené potreby dieťaťa sú odrazom životnej úrovne rodičov. V prejednávanom prípade matka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky mal. G. Z. na sumu cca 341 Eur mesačne (v prepočte na mesiac) a na mal. N. I. 262 Eur ( v prepočte na mesiac). ( viď bod 9 odôvodnenia). Deti bývajú s matkou, matka uhrádza nájomné, poplatky za energie, stravné, ktoré je potrebné tiež zaradiť k výdavkom. Otec vo svojom odvolaní namieta nadhodnotenie niektorých výdavkov vyčíslených matkou. Mohlo by sa zdať, že niektoré výdavky prekračujú rámec štandardných výdavkov dieťaťa, napríklad návšteva kaderníka na mesačnej báze, mobil s paušálom a pod.. avšak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, štandard detí je determinovaný majetkovými pomermi rodičov, ktorí do tohto svojho spôsobu života aktívne zapájajú aj mal. deti, ktoré sa tak podieľajú na ich životnej úrovni, čo reflektuje aj výška jej odôvodnených potrieb. Rovnako je možné ako nadštandard vnímať aj skutočnosť, že otec v Y. prenajíma byt, aby mohol s mal. deťmi realizovať styk bez rušivých elementov, čo je nesporne v najlepšom záujme mal. detí a odvolací súd to hodností vysoko pozitívne, ale na druhej strane nie je to možné považovať za bežný štandard, bežne dostupný aj pre iné deti. Odvolací súd prihliadnuc na životnú úroveň oboch rodičov nepovažuje vyčíslené odôvodnené potreby mal. detí za neprimerané a má za to, že zodpovedajú zásade rovnakej životnej úrovne rodičov.
22. V zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného sú odôvodnené potreby mal. detí. Od času poslednej súdnej úpravy nepochybne došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ako aj na strane povinného otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti už dlhšiu dobu pre účely kvantifikácie výživného aplikuje tzv. tabuľky výživného. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekove kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
23. Pre konkretizáciu výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Životnej etape dieťaťa druhý stupeň ZŠ, veku dieťaťa 10-14 rokov veku oprávneného prislúcha pri existencii ďalších dvoch vyživovacích povinností štandardne 13 % z čistého príjmu povinného rodiča ( G. Z.), životnej etape dieťaťa prvý stupeň ZŠ, veku dieťaťa 6-9 rokov veku oprávneného prislúcha pri existencii ďalších dvoch vyživovacích povinností štandardne 11 % z čistého príjmu povinného rodiča ( N. I.). Pri ustálenom príjme otca vo výške priemerne 4.124,- eur takto určené výživné predstavuje sumu 536,12 Eur mesačne na mal. G. Z. a 453,64 Eur na mal. N. I.. Za takého stavu má odvolací súd za to, že súdom určené výživné určené na spotrebu vo výške 400 Eur mesačne a na tvorbu úspor 50 Eur mesačne na mal. G. Z. a 300 Eur mesačne a 50 Eur mesačne na tvorbu úspor na mal. N. I. zodpovedajú zákonným kritériám pre jeho určenie aj s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti otca počas styku s mal. deťmi, ktorý je potrebné zohľadniť ako formu plnenia vyživovacej povinnosti otca.
24. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutým výrokom. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).