Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-569-2010.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Er/569/2010
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. I. XXX, o vymoženie sumy 4876,15 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Grösslingová 62, 811 09 Bratislava pod sp. zn. EX 1990/2010, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (GE Money, a. s. „v likvidácii“, Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava sp. zn. G1109403 zo dňa 29.1.2010 (ďalej aj len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 4876,15 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4876,15 eur od 28.3.2008 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 975,23 eur, trov rozhodcovského konania vo výške 237,35 eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 491,92 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 9.9.2010.
Vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky majúce základ v zmluve o úvere číslo 1076718304 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (veriteľom) a povinným (dlžníkom) dňa 27.11.2007 (ďalej len zmluva o úvere). Oprávnený predložil zmluvu o úvere. K zmluve boli predložené aj obchodné podmienky úverových produktov vo verzii 2/2006 (ďalej len všeobecné podmienky alebo obchodné podmienky alebo VP). Predmetom zmluvy je dohoda o poskytnutí úveru (pôžičky) vo výške 3319,39 eur (100000,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi v 72-och mesačných splátkach po 72,79 eur (2193,- Sk), t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť sumu 5241,19 eur (157896,- Sk). Zo zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, ktoré obsahujú okrem iného rozhodcovskú doložku (bod 5.38).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj len ZoRK) účinného do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK účinného do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Ak je exekučným titulom vo veci rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci pred 1.1.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.3.2015 (§ 243d ods. 1, 2 EP), je exekučný súd povinný skúmať rozhodcovský rozsudok aj podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. má povinnosť (okrem iného) skúmať aj to, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V ustanovení § 45 ods. 1, 2 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 tak zákon upravuje právo a súčasne povinnosť exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Exekučný súd je pri aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK oprávnený posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný a odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú.
V prípade, že oprávnený za exekučný titul označí rozhodcovský rozsudok (resp. iné rozhodnutie, schválený zmier) vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy (či už bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky), musí súd pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom posúdiť jednak to, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti, rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 EP si vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa (spotrebiteľského práva), pričom týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.9.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatené.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pri rozhodovaní exekučný súd vychádzal z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Veriteľ zo zmluvy je podnikateľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ a podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy, tento zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý povinnému na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a pri uzatváraní zmluvy povinný nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je ako dlžník zo zmluvy spotrebiteľom (podľa § 3 ods. 2
ZoSÚ aj podľa § 52 ods. 4 OZ). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane obchodných podmienok, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté povinnému formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý povinnému spotrebiteľským úverom.
Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).
Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky nachádzajúce sa v obchodných podmienkach - bod 5.38. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.
Z rozhodcovskej doložky (bod 5.38 OP) vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov na základe zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava, ktorého rozhodnutiu sa zmluvné strany podrobia. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Súčasne z rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.
Rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Veriteľ na základe ním vypracovanej rozhodcovskej doložky zahrnutej do OP mohol vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný sa tak vopred vzdal práva,
aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ). Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľov aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Podľa rozhodcovskej doložky sa povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným oprávneným, a to v mieste, ktoré je pre neho vzdialenostne nevýhodné (cca 100 km od miesta bydliska) a v porovnaní so vzdialenosťou ich všeobecného súdu aj v ich neprospech. Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína v rozsudku súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27. júna 2000.
Je tiež nepochybné, že rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z OP si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci OP, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam - vrátane rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z OP. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s OP, ku ktorým nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať (vrátane rozhodcovskej doložky), nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 256/2012 zo dňa 29.11.2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy nerobí doložku individuálne vyjednanou. Taktiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo 14/2011 odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinný ako spotrebiteľ, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru súdu povinný ani nemal pred uzavretím zmluvy reálnu možnosť sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť, keďže okrem zmluvy a OP sa mal oboznámiť aj s ďalšími písomnosťami, pričom samotné OP pozostávajú z viacerých strán písaných drobným písmom. Súd, v súlade so záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.11.2013, zastáva názor, že všeobecné obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a často malým písmom písanej forme dodávateľ zahrnul dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa skôr uniknú. Medzi takéto dojednania patrí aj rozhodcovská doložka. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Vo vzťahu ku skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z OP súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ), pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v slade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z nejneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“ Súd súčasne poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-168/05 Mostaza Claro), v ktorým Európsky súdny dvor vyložil, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť spôsobom predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd má kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/202 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vyjadrená formou rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach je neplatná aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísanej písomnej formy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 4 ods. 1, 2, 3) je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve) je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súd má zato, že v tomto prípade podmienka písomnej formy dodržaná nebola. Obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že účastníci podpísali zmluvu, v ktorej je v rámci veriteľom vopred predtlačených dojednaní uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Súd má zato, že na platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve na obchodné podmienky (či práve na ich verziu 2/2006 zo zmluvy ani nevyplýva), pokiaľ tieto neboli podpísané zmluvnými stranami. V súvislosti s nedodržaním písomnej formy rozhodcovskej doložky súd opätovne poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.11.2013. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 5.38 OP verzia 2/2006 je neplatná z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy (§ 40 ods. 1 OZ - ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný).
Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť okrem iného zmluvnú pokutu v sume 975,23 eur, ktorá vyplýva z čl. 5.18 obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatená z dôvodu nedodržania písomnej formy - § 40 ods. 1 OZ. Podľa § 544 ods. 2 OZ možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.11.2013). Zmluvná pokuta, ktorú
si oprávnený uplatnil voči povinnému, nevyplýva z dohody, ktorá by bola súčasťou zmluvy o úvere, ale vyplýva iba z obchodných podmienok, ktoré nie sú povinným podpísané, okrem toho sú písané drobným písmom a sú tak aj značne neprehľadné. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach, podľa názoru súdu nespĺňa podmienku písomnej formy, a to napriek tomu, že povinný podpisom zmluvy o úvere mal byť s obchodnými podmienkami zoznámený (o čom však sú pochybnosti, keďže zmluva síce odkazuje na OP, ale nemožno zistiť, či práve na verziu 2/2006).
Súd po zhodnotení všetkých uvedených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP, keďže zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ, § 40 ods. 1 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na to pre rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení nie je ani rozhodujúce skúmanie jednotlivých plnení, ktoré boli rozhodcovským rozsudkom oprávnenému priznané a ktoré aj oprávnený žiadal vymáhať. Súd preto poukázal iba na zmluvnú pokutu, pri dojednaní ktorej nebola dodržaná písomná forma.
O trovách exekúcie súd podľa §-ov 251 ods. 4, 167 ods. 2 a 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.