Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_14S-115-2021.pdf
PDF · 160.25 KB
No categories available
14S/115/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. D. XXX/XX, E. – F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, právne zastúpený: advokátska kancelária GH LEGAL, s. r. o. so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Krížna 44, 812 72 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2021/052695-003 zo dňa 28.10.2021, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/042265-005 zo dňa 18.8.2021 a zároveň aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-45-011/2021-PC zo dňa 1.4.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Správny súd priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Dňa 23.09.2020 podal žalobca žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda.
V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov správny orgán si vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby k pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky.
V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu a žiadosti o udelenie vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva, ktorý pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do 15 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.
Dňa 04.01.2021 bol správny orgán oboznámený s obsahom utajovaných skutočností č. SIS-69/76- V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020, stupeň utajenia „VYHRADENÉ“, ktorého pôvodcom bola Slovenská informačná služba.
Na základe nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA8-389-025/2021-PC zo dňa 20.07.2021, ktorým zamietol žiadosť na udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.08.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.
Žalovaný, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Krížna 44 v Bratislave napadnutým rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA2-2021/052695-003 zo dňa 28.10.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, číslo PPZ-HCP-BA8-389-025/2021-PC zo dňa 20.7.2021.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavania podkladov pre rozhodnutie sa aktívne zúčastňuje aj účastník konania, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže byť vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť účastníka konania zamietne. Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj keď si účastník konania nesplnil svoje dôkaznú povinnosť.
Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia SIS, sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Ďalej je nutné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konania príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.
Odvolací orgán taktiež uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené, je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 40412011 Z. z. a v rozhodnutí uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi
konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom a v tomto postupe odvolací orgán nevidí žiadne pochybenie.
Dňa 26.03.2021 sa príslušník odvolacieho orgánu oboznámil s vyjadrením SIS k účastníkovi konania, t. j. žalobcovi, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia "Vyhradené" pod číslom č. p.: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu a Slovenská informačná služba ďalej uvádza, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu pre tohto cudzinca.
V rámci konania na správnom orgáne, ako aj konaní na odvolacom orgáne boli preverované informácie k osobe účastníka konania, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany účastníka konania. Správny orgán, po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe účastníka konania utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj odvolaciemu orgánu na účely vydania rozhodnutia účastníkovi konania sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočnosti nepovolanej osobe.
Odvolací orgán preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade účastníka konania vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj odvolací orgán, postupoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona a uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny po svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom zákone (zákon č. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb.
Aj keď účastník konania vo všeobecnosti namietal nemožnosť oboznámiť sa s písomnými materiálmi, resp. vytýkal ,správnemu orgánu otázku hodnotenia dôkazov, v podstate namietal konkrétne len skutočnosť, že nebol oboznámený s informáciou SIS. Odvolací orgán nepovažuje za dostatočné výhrady voči postupu správneho orgánu len vo všeobecnej rovine. K nemožnosti oboznámenia sa účastníka konania s obsahom utajovanej skutočnosti sa, odvolací orgán vyjadril už vyššie. Ďalej je zrejmé, že v rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu nemohli byť uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré správne orgány dospeli k záveru o existencii dôvodného podozrenia, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu z dôvodov vyššie uvedených.
Odvolací orgán ďalej uvádza, že nezistil v danom prípade svojvôľu správneho orgánu, ak po oboznámení sa s obsahom listiny SIS so stupňom utajenia "Vyhradené" zo dňa 04.12.2020, ku ktorému došlo dňa 04.01.2021 a rozhodol preto o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom odvolací orgán má za to, že poznajúc, obsah tejto listiny správny orgán správne vyhodnotil obsah informácie SIS.
Žaloba a žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 22.12.2021 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca namieta, že v rámci konania na správnom orgáne ako aj v konaní na odvolacom orgáne boli preverené informácie o osobe žalobcu týkajúce sa skutočnej miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany žalobcu. Správny orgán ako aj odvolací orgán po tomto preverení disponuje informáciami k osobe účastníka konania utajovaného charakteru, pri ktorých však neuvádza podrobné odôvodnenie v rozhodnutiach správneho orgánu je uvedené predovšetkým to, že dlhodobý pobyt nebol žalobcovi udelený z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu, a že dané informácie sú informácie získané spravodajskou činnosťou a ako také používajú ochrany poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.
Právny zástupca žalobcu poukazuje na to, že zákon o utajovaných skutočnostiach vymedzuje jednak utajované skutočnosti, ale tiež opravené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Poukazuje zároveň na to, že oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca. Nahliadnutie tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát účastníka a to na základe súhlasu vedúceho do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.
Žalobca prioritne namieta porušenie ústavy a dohovoru zaručovaného práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Správny orgán by mal účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi v konaní sprístupniť stanovisko SIS k nahliadnutiu, aby sa mohol k nemu vyjadriť. Žalobca ďalej uviedol, že ak je potrebné obmedziť právo na prístup k určitej utajovanej skutočnosti preverovanej osobe mal by mať toto právo aspoň právny zástupca preverovanej osoby podľa § 35 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na základe žiadosti o jednorazové nahliadnutie do správy SIS zo dňa 27.05.2021 so stupňom utajenia „vyhradené“, ktorého pôvodcom je SIS zo strany žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalobcu umožnené dňa 14.9.2021 nahliadnuť do uvedenej správy, ktorá mu bola sprístupnená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. V uvedenej správe neboli žiadne dôvody rozhodnutia Slovenskej informačnej služby prečo by žalobca ohrozil bezpečnosť štátu, a je zrejmé, že správa SIS, ktorá nie je žiadnym spôsobom odôvodnená nemôže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, a takéto rozhodnutie je v rozpore so zásadou právnej istoty, ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Žalobca ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazuje na porušenie ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, článku 48 ods. 2 ústavy, článku 6 ods. 1 dohovoru, ako aj článku 46 ods. 1 Ústavy SR a jednoznačne namieta, že v konaní žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie správneho orgánu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a inú vadu rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu konaniu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 15.02.2021, v ktorom uviedol, že podľa § 1 ods. 4 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, základné práva a slobody možno činnosť informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona o SIS, informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.
Žalovaný uvádza, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktoré smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavaniu podkladov pre rozhodnutie sa aktívne zúčastňuje aj žalobca, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byt' spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže byt' vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadost' žalobcu zamietne. Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj ked' si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnost'.
Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočnosti. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia SIS sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou. by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ich viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedú iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov. samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní. ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.
Žalovaný uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. a v rozhodnutí uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom. V tomto postupe žalovaný nevidí žiadne pochybenie.
Dňa 26.03.2021 sa príslušník žalovaného oboznámil s vyjadrením SIS k žalobcovi, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené" pod sp. zn.: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
V rámci konania na správnom orgáne, ako aj v konaní žalovaného boli preverované informácie k osobe žalobcu týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany žalobcu. Správny orgán a žalovaný po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené, predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočnosti tieto neuvádzať. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj žalovanému na účely vydania rozhodnutia žalobcu sú informáciami získanými spravodajskou činnost'ou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.
Žalovaný preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade žalobcu vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí v kontexte s ustanovením osobitného zákona. V odôvodnení rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona ě. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie má tento postup upravený v osobitnom zákone (zákon ě. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona ě. 71/1967 Zb.
Žalobca vo všeobecnosti namietal nemožnosť oboznámiť sa s písomnými materiálmi, resp. vytýkal správnemu orgánu otázku hodnotenia dôkazov. V podstate namietal konkrétne len skutočnosť, že nebol oboznámený s informáciou SIS. Žalovaný nepovažuje za dostatočné výhrady voči postupu správneho orgánu len vo všeobecnej rovine. K nemožnosti oboznámenia sa žalobcu s obsahom utajovanej skutočnosti sa žalovaný vyjadril už vyššie. Ďalej je zrejmé, že v rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí žalovaného nemohli byt' uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré správne orgány dospeli k záveru o existencii dôvodného podozrenia, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu z dôvodov vyššie uvedených.
Žalovaný uvádza, že nezistil v danom prípade svojvôľu správneho orgánu, ak po oboznámení sa s obsahom listiny SIS so stupňom utajenia „Vyhradené" zo dňa 04.12.2020, ku ktorému došlo dňa 14.09.2021 rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom žalovaný má za to, že poznajúc obsah tejto listiny správny orgán správne vyhodnotil obsah informácie SIS.
V rozsudku NS SR ě. k. 1Sža/39-2010 zo dňa 13.07.2010 súd uvádza, že cit.:
„V prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný správny orgán v konaní o Žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu konania úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. a bude zo SIS doručená utajovaná písomnosť, z ktorej bude zrejmé, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku) postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ust. § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z.), za predpokladu, že policajt, ktorý koná v pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebudú skúmať a odôvodňovať v rozhodnutí, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať zásah do práv cudzinca s ohľadom na Dohovor o ľudských právach, atd'." Žalovaný uvádza, že príslušné ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z. týkajúce sa predmetnej veci, sú obsahovo totožné s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z. z. - a to ustanovenie § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. je totožné s ustanovením § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. Aj napriek strate účinnosti ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2019) nemal správny orgán inú možnost', ako v rozhodnutí uviesť len tú skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že základom pre uvedené odôvodnenie je písomnosť SIS so stupňom utajenia „Vyhradené", ktorá požíva ochranu, ktorú mu poskytuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Správny orgán obsah tejto písomnosti v predmetnom rozhodnutí nemohol uviesť, čo však dostatočne odôvodnil v predmetnom rozhodnutí.
K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril aj právny zástupca žalobcu dňa 30.03.2022, v ktorom poukázal v podstate na rovnaké okolnosti, ktoré zdôrazňoval v žalobnom návrhu, najmä v súvislosti s porušením článkov dohovoru a článkov ústavy. Prioritne namietal porušenie ústavy a dohovoru, ktorý zaručuje práva žiadateľa, teda žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným úkonom. Ďalej uviedol, že ak je potrebné obmedziť právo na prístup k určitej utajovanej skutočnosti preverovanej osobe, malo by byť toto právo umožnené uplatniť aspoň právnemu zástupcovi preverovanej osoby podľa § 35 zákona č. 215/2004 Z. z. V predmetnej veci však nebolo umožnené oboznámenie sa s relevantným podkladom žiadneho rozhodnutia účastníkovi konania ani jeho právnemu zástupcovi, a to napriek tomu, že legitímny a proporcionálny dôvod na takýto postup neexistoval a nebol preukázaný, ani odôvodnený. Pokiaľ by mal byť prístup k spisu obmedzený z dôvodu ochrany utajovaných skutočností je v rozpore s cieľom tohto obmedzenia, ako aj zásadou proporcionality, aby takýto prístup bol obmedzený úplne, a to aj osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá a je oprávnená na oboznamovanie sa s takýmito skutočnosťami, či dokonca advokátovi, ktorý navyše spĺňa tieto podmienky. Vzhľadom na uvedené bol právnemu zástupcovi sprístupnené nahliadnutie do správy SIS, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko na poskytnutie dlhodobého pobytu, avšak správa neobsahovala žiadne odôvodnenie. Takéto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a arbitrárne.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z. ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na
verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny,
záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
Podľa § 35 ods. 3 zákon č. 215/2014 Z. z. v znení účinnom do 11.04.2019 za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie oboch stupňov ako aj postup predchádzajúci vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za
splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 SSP na pojednávaní konanom dňa 08.09.2022 a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedli k žalobe. Poukazujeme na to, že v správe SIS na ktorú sa odvoláva rozhodnutie správneho orgánu neboli uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by bola ohrozená bezpečnosť nášho štátu zo strany žalobcu, považujeme to za ukrátenie práv nášho klienta a preto navrhujeme, aby súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému správneho orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a ani sa neospravedlnil, hoci mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené.
Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bola prvostupňovým správnym orgánom zamietnutá z dôvodu § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
Z obsahu žalobných námietok, ktoré krajský súd preveril, tak podľa názoru krajského súdu, zásadnou a prioritnou námietkou podanou žalobcom prostredníctvom svojho právneho zástupcu je námietka, že žalobca resp. jeho právny zástupca sa v počiatočnom štádiu nemohol oboznámiť s obsahom utajovanej písomnosti číslo: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020, so stupňom utajenia „vyhradené“ pôvodcom ktorého bola Slovenská informačná služba, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého pobytu pre žalobcu, pričom k tejto správe sa právny zástupca žalobcu dostal až 14.09.2021, avšak z obsahu tejto správy pri jej jednorazovom nahliadnutí zistil, že táto správa neobsahuje žiadne odôvodnenie, na základe ktorého bolo toto nesúhlasné stanovisko vydané.
V súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z., vyslovil nasledovný právny názor: „122. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“
V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods.
1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), upravuje formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.
Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania trvalého pobytu na päť rokov, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu.
Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Správny orgán v kontexte vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia opomenul aplikovať zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho manudukčnou povinnosťou, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods. 2 správneho poriadku priamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania („Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“). V danom prípade mohol správny orgán poučiť žalobcu o možnosti postupu podľa § 35 ods. 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z. z. prostredníctvom žalobcom zvoleného advokáta. V prípade negatívneho vybavenia žiadosti o umožnenie jednorazovo oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k preukázaniu dôvodnej obavy existencie bezpečnostného rizika v osobe žalobcu neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií ohľadom bezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
V súvislosti s poukazom žalovaného na možnosť súdu oboznámiť sa s obsahom utajovaných skutočností na základe ustanovenia § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z., keďže sudca patrí do okruhu oprávnených osôb s osobitným postavením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie, správny súd uvádza, že súdny prieskum zákonnosti žalobcom napadnutých administratívnych rozhodnutí alebo opatrení má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu, pričom účelom správneho súdnictva nie je odstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyabstrahoval podstatu utajovaných skutočností, majúcich vplyv na prijatie záveru o naplnení podmienky na neudelenie trvalého pobytu žalobcovi z dôvodov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemal možnosť konfrontovať obsah utajovaných skutočností (ako jedného z podkladov preskúmavaného rozhodnutia) so správnou úvahou konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane požiadavky na dostatočné zistenie skutkového stavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov vo veci predmetnej žiadosti žalobcu. Za daných okolností prípadu, spočívajúcich v nepreskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, spôsobenej aj nedostatočným zistením skutkového stavu veci v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcimi utajované skutočnosti, keďže nemal obsahom preskúmavaného rozhodnutia vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného. V danom prípade nie je úlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre potreby odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia) a tak dopĺňať za žalovaného a prvostupňový správny orgán administratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo úlohou správnych orgánov konajúcich o žiadosti žalobcu.
Rovnako neobstojí žalovaným uvádzaná argumentácia na podporu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, založená na formálnom výklade zákona č. 215/2004 Z. z. a na tvrdení o nemožnosti sprístupnenia utajovaných skutočností zo strany správnych orgánov z dôvodu možného vzniku ich následnej administratívnej, príp. trestnoprávnej zodpovednosti za sprístupnenie utajovaných skutočností v rozpore s citovaným zákonom. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upravuje podmienky a postupy pri sprístupňovaní utajovaných skutočností pre účely konaní pred štátnym orgánom v ustanovení § 35 ods. 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z. z., pričom za súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, sa považuje vedúci konajúceho štátneho orgánu, ktorý v rámci svojej funkčnej pôsobnosti zodpovedá za uchovávanie a nakladanie s utajovanými skutočnosťami, danými do dispozície štátneho orgánu pre účely výkonu verejnej správy na príslušnom úseku alebo pre účely konkrétneho administratívneho konania vedeného na príslušnom štátnom orgáne. Z ustanovenia § 35 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že po jednorazovom oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie osobou oprávnenou podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z., napr. advokátom, je konajúci štátny orgán povinný neodkladne písomne informovať úrad (NBÚ) a pôvodcu utajovanej skutočnosti, t. j. v danom prípade Slovenskú informačnú službu a vojenské spravodajstvo, o osobe uvedenej v odseku 3, t. j. o osobe oboznámivšej sa s utajovanou skutočnosťou a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné, teda v prípade utajovaných informácií so stupňom utajenia Vyhradené tento postup nie je potrebný, čomu v danom prípade zodpovedali utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom je vojenské spravodajstvo.
S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na subsidiárny charakter súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preskúmavanému administratívnemu konaniu, správny súd nepovažoval za potrebné nechať si predložiť utajované informácie, ktorých pôvodcom bola Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo a vychádzajúc z jeho viazanosti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej stavom („stavom spisu“) v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 a 2 a contrario SSP), správny súd nevykonal dokazovanie oboznámením utajovaných skutočností, keďže v ďalšom administratívnom konaní po vrátení veci žalovanému, bude jeho úlohou, príp. na základe jeho pokynov z pozície odvolacieho orgánu, bude úlohou prvostupňového správneho orgánu, vyššie vytýkané vady konania a nedostatky preskúmavaných rozhodnutí odstrániť v intenciách naznačených postupov a vyššie uvedeným spôsobom.
Inými slovami, správny orgán za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu (nie, že „ohrozuje“, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, ktoré skutkové tvrdenie taktiež nepodložil dôkazmi) v takej predpokladanej miere, že záujem štátu na zachovaní bezpečnosti prevyšuje právo žalobcu viesť rodinný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) a odôvodňuje uplatnenie ods. 2 čl. 8 Dohovoru v spojení s § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, alebo správny orgán zabezpečí dostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že konajúce orgány verejnej správy pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania porušili jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred orgánom verejnej správy, a zároveň napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nedostatočne odôvodnili, čo podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní môže sám odstrániť vytýkané vady konania a rozhodnutia, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho konania zabezpečiť. Správny súd zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).
V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP, o výške ktorej bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).