Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-1-2022.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti o mal. deti: A. K., G.. XX.XX.XXXX, a V. K., G.. XX.XX.XXXX, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov: matka T.. L. R., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., A. XXX, právne zastúpená: AK Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, a otec M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., A. XXX/ XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokát, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Em/3/2020-154 zo dňa 25.11.2021 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie vo výrokoch II., III. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (otec) sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal výkonu rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutými výrokmi II. uznesenia rozhodol, že konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, zmeny napadnutého uznesenia spôsobom vyhovenia návrhu navrhovateľa. Odvolateľ si súčasne uplatnil náhradu trov konania.
4. Ustanovený opatrovník ponechal rozhodnutia na úvahe súdu.
5. Povinná (matka) považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
6. Podanou odvolacou replikou zotrval oprávnený na podanom odvolaní.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
8. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom zastavenia konania o výkon súdneho rozhodnutia bol odmietavý postoj mal. A. voči osobe otca. Z uvedeného dôvodu vzhliadol súd
ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nedochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia a v konečnom dôsledku to spôsobilo zánik uloženej povinnosti. Vzhľadom na to, súd v zmysle ust. § 390 písm. d) CMP konanie zastavil. S prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil, rovnako tak ani so zvoleným procesným postupom súdu.
9. Napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia, týkajúceho sa ospravedlniteľných dôvodov, považuje odvolací súd za nepreskúmateľné, bez zohľadnenia podstatných právnych aj faktických skutočností. Súd prvej inštancie sa totižto podľa názoru odvolacieho súdu nie dostatočne vysporiadal s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/84/2019-360 zo dňa 07.05.2020, ale aj vlastnou rozhodovacou činnosťou. Vykonávaným rozhodnutím odvolací súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti otca. Z dokazovania bolo pritom zrejmé, že mal. A. nechce byť s otcom a bratom, no odvolací súd jej názor korigoval. Maloletá mala vytvorené vzťahové väzby k otcovi a odmietala ho len v dôsledku správania matky. Otec mal zabezpečiť dieťaťu bezpečie a stabilitu prostredia, zároveň tým zachovať a podporiť súrodenecký vzťah maloletej s bratom V.. Napriek takto odôvodnenému rozhodnutiu o zverení mal. A. do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie nepristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, pritom nie dostatočne vysvetlil účastníkom konania či odvolaciemu súdu, k akej kvalitatívnej zmene v názore maloletej došlo, že účinkom sa míňa vykonávané rozhodnutie.
10. Nad rámec vyššie uvedeného, súd fakticky ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky, čím ostal ponechaný rozpor medzi stavom faktickým a právnym. Pre odvolací súd je však otázne, ako naložil potom súd prvej inštancie s vlastnou rozhodovacou činnosťou, konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Poprad č.k. 14P/84/2020-82 zo dňa 30.07.2020. Poukazovaným rozhodnutím Okresný súd Poprad zamietol návrh matky o zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti. Od času nadobudnutia právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia totižto matka nepreukázala žiadnu podstatnú zmenu pomerov, ktorá by dôvodila vyhovieť jej návrhu. Súd poukázal na potrebu upevňovania súrodeneckých vzťahov a jednoznačnú nevyhnutnosť akceptácie súčasne platnej úpravy medzi rodičmi a deťmi, ktorá v dôsledku či už objektívnych alebo subjektívnych faktorov ešte ani nenastala. Rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu matky bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/168/2020-111 zo dňa 25.11.2021.Odvolací súd zotrval na potrebe korigovania názoru maloletej. Mal. A. doposiaľ pre konanie matky nemala priestor fakticky nadobudnúť akúkoľvek osobnú skúsenosť a prežívanie v starostlivosti otca, napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní bolo náležite preukázané, že je v záujme mal. detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Matka svojim postojom nenapomáha tomu, aby bol vzťah detí k obom rodičom rovnaký, práve naopak, jej odmietanie rovnocenných rodičovských práv môže mať za následok odcudzenie detí od druhého rodiča a súrodenecké odcudzenie.
11. Bez zohľadnenia naznačených právnych a faktických okolností prípadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, čo má priamy vplyv na kvalitu uplatneného práva oprávneného na súdnu ochranu.
12. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
16. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS 265/05).
17. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
18. Za správny nepovažuje odvolací súd ani prijatý záver súdu prvej inštancie o zániku uloženej povinnosti. Oprávnený (otec) má súdnym rozhodnutím zverenú mal. A. do osobnej starostlivosti. V nadväznosti na takto formulovaný enunciát súdneho rozhodnutia bolo povinnosti povinnej (matky) odovzdať mal. A. otcovi, k čomu však nedošlo. K zániku uloženej povinnosti by smelo dôjsť vtedy, ak by v súdnom konaní došlo k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o mal. A., resp. rodičia sa vzájomne dohodli inak. Žiadna z uvedených skutočností v konaní preukázaná nebola, naopak, súd zamietol návrh matky na zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti, s poukazom na vhodnejšie výchovné prostredie otca. Ak by teda mal súd v tomto štádiu konania o výkon rozhodnutia preukázané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nedochádzalo k dobrovoľnému plneniu súdom uloženej povinnosti, mal zamietnuť návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, nie postupovať podľa § 390 písm. d) CMP.
19. Za daného stavu teda odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými výhradami odvolacieho súdu a opätovne posúdiť návrh oprávneného na výkon rozhodnutia. novoprijaté rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť podľa požiadaviek zákonodarcu, kladených na súd v ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).