Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-18-2012.pdf
PDF · 80.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-9C/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova č. 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporkyni: Ing. F. J., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - X. č. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom Zlatovská č. 1279/22, Trenčín, IČO: 47 253 894, v konaní o zaplatenie sumy 196,44 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Odporkyni sa priznáva náhrada trov konania, a to tak prvostupňového ako aj odvolacieho vo výške 102,54 eur, ktoré jej je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 196,44 eur od 05.09.2009 až do zaplatenia, a súčasne aby mu nahradila trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že on nadobudol pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha v súdenej veci od spoločnosti Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie č. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2004. Predmetná pohľadávka vznikla na základe zmluvy o bežnom účte, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou dňa 06.06.2001, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu pre majiteľa účtu, t.j. odporkyňu, č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle bodu 2.5.3 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Tatra banka a.s., má predmetná spoločnosť právo účtovať odporkyni ako klientovi úroky z nepovoleného prečerpania stanoveného bankou, a to odo dňa, kedy došlo k prečerpaniu. Úroková sadzba pre úrok z nepovoleného prečerpania platná ku dňu vzniku nepovoleného prečerpania bola právnym predchodcom navrhovateľa určená vo výške 25 % ročne. Zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte bol ukončený dňa 23.09.2003, a to výpoveďou zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Pri kontrole bežného účtu právny predchodca navrhovateľa zistil, že došlo na účte odporkyne k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov, na základe čoho listom zo dňa 15.10.2003 (prvá upomienka) a listom zo dňa 23.09.2003 (druhá upomienka) bola odporkyňa vyzvaná na vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Na úhradu predmetného peňažného záväzku vyzval odporkyňu aj samotný navrhovateľ, a to dňa 15.05.2008.
Rozsudkom č.k. 9C/18/2012-70 zo dňa 14.03.2012 tunajší súd ako prvostupňový súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Na podklade odvolania odporkyne voči predmetnému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10C/527/2015-101 zo dňa 25.02.2016 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu bola skutočnosť, že odporkyňa nemala možnosť v prvostupňovom konaní predložiť dôkazy a skutočnosti na svoju obranu, a preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.
Na pojednávaní zo dňa 25.04.2016 súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili.
Na pojednávaní zo dňa 25.04.2016 odporkyňa zotrvala v celom rozsahu na skutočnostiach uvedených v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu. Na doplnenie poukázala na to, že ona predmetnú zmluvu o bežnom účte s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvárala ako nepodnikateľka, pričom predmetný účet používala ako spotrebiteľka na svoje súkromné účely.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní vzniesol námietku premlčania, keď poukázal na to, že predmetná zmluva o bežnom účte bola vypovedaná ku dňu 23.09.2003, pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený až 20.09.2011 z čoho je zrejmé, že navrhovateľ sa v súdenej veci domáha splnenia nároku, ktorý v čase podania návrhu na začatie konania bol už jednoznačne premlčaný. Taktiež vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa keď poukázal na to, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania v súdenej veci bola medzičasom postúpená na iný subjekt, a to na spoločnosť MLK Group s.r.o., keď túto skutočnosť preukázal uznesením tunajšieho súdu č.k. 2Er/796/2012-49 zo dňa 02.10.2015, z ktorého vyplynula predmetná skutočnosť.
Súd okrem výsluchu odporkyne po zrušení veci odvolacím súdom vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
S poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov SR (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1MObdo/1/2007 zo dňa 27.08.2008) sa súd ako primárnou otázkou zaoberal otázkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Aj bez námietky premlčania súd prihliadne na premlčanie záväzku v intenciách § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (ktoré je svojou povahou procesným predpisom účinným od 01.05.2014) v prípade, ak sú predmetom konania nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na charakter predmetnej zmluvy o bežnom účte, ktorú uzatvárala odporkyňa v právnom postavení spotrebiteľky s právnym predchodcom navrhovateľa súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľkou zmluvou. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu nároky, ktorých sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni v súdenej veci sú jednoznačne nárokmi zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy súd ex offo musel skúmať (a to aj v prípade, ak by aj odporkyňa nevzniesla námietku premlčania, ktorú však na pojednávaní zo dňa 25.04.2016 vzniesla), či predmetný nárok je alebo nie je premlčaný, a v prípade, že premlčaný je, tak na premlčanie prihliadnuť, a to aj bez vznesenej námietky premlčania. S poukazom na uvedené sa súd v súdenej veci v prvom rade zaoberal otázkou, či je predmetný dlh premlčaný. Z návrhu na začatie konania, ako aj z príloh návrhu na začatie konania vyplýva, že odporkyňa bola vyzvaná na vrátenie predmetného nepovoleného prečerpania na bežnom účte upomienkou zo dňa 20.08.2003, a to najneskôr do 20.09.2003 a následne právny predchodca navrhovateľa druhou upomienkou a výpoveďou zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 23.09.2003 vypovedal odporkyni predmetnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty a vyzval odporkyňu zaplatiť predmetné nepovolené prečrpanie najneskôr do dňa 07.10.2003. Návrh na začatie konania bol na tunajší súd doručený až dňa 20.09.2011 z čoho je zrejmé, že nárok uplatnený navrhovateľom v súdenej veci bol v čase podania návrhu na začatie konania už premlčaný (premlčacia doba uplynula dňa 07.10.2006, t.j. návrh na začatie konania bol podaný na súd takmer 5 rokov po uplynutí premlčacej doby). S poukazom na uvedené sa súd už ďalej nezaoberal ďalšími námietkami odporkyne voči uplatnenému nároku, nakoľko ich preskúmavanie bolo nehospodárne a neprispelo by k inému rozhodnutiu vo veci.
Na základe vyššie uvedeného súd potom návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania, a to tak o trovách prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech voči navrhovateľovi, ktorý nemal vo veci úspech ani len čiastočný, plnú náhradu trov konania. Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 102,54 eur, ktorých výška bola priznaná v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odporkyne odmena vo výške 18,26 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), potom za 3 úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odvolania a účasť na pojednávaní zo dňa 25.04.2016) t.j. 3 x 18,26 eur čo predstavuje spolu 54,78 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi odporkyne prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2015 vo výške 2 x 8,39 eur, čo predstavuje spolu 16,78 eur a k jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2016 vo výške 8,58 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi odporkyne náhrada cestovného za cestu Trenčín - Ružomberok a späť zo dňa 25.04.2016 vo výške 22,40 eur, keď táto uplatnená náhrada je nižšia ako je náhrada vypočítaná v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom (základná náhrada 0,183 eur/km, počet km 280, údaj podľa technického preukazu motorového vozidla o spotrebe motorového vozidla 8,4 l/100 km, uplatnená cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,-eur/1). Pokiaľ sa však právny zástupca domáhal náhrady za úkon právnej služby - návrh na doručenie rozsudku, súd poukazuje na to, že takýto návrh sa v súdnom spise nenachádza (navyše Vyhláška takýto úkon právnej služby ani nepozná), keď v súdnom spise sa nachádzajú dve podania označené ako odvolanie proti rozsudku, a to podanie zo dňa 28.04.2015 a zo dňa 04.07.2015, pokiaľ odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala vo veci dve odvolania, súd poukazuje na to, že právnemu zástupcovi odporkyne bola priznaná odmena za úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku a odmenu za úkon právnej služby „doplnenie“ odvolania nemožno priznať z dôvodu jeho neúčelnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.