Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanej A. B., Y.. XX. XX. XXXX, E. B., F. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 201,90 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 2, v bode 2.5., Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7267236 zo dňa 28. 10. 2013, v znení: „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto Dodatku, po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku /konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3, alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 Dodatku /pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha/, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda /minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/. V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku /a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku/, alebo b/ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny takýto úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti /bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy/, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 149,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti /ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne, podľa nižšie uvedených pravidiel, znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti /pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej zmluvnou pokutou, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty , ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách za zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená pre obdobie druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod 1.2 v

kolónke číslom 9) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v č. l. 1 bod. 1.2 kolónka označená číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto článku podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c.) tohto článku).“, je neprijateľná.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 65,32 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 03. 06. 2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 201,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 03. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A7267236, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 65,32 Eur vyfakturovaných žalobcom v období od januára do marca 2014. Žalobcovi v konaní vznikla škoda, zodpovedajúca rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telefonického zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za akciovú cenu, ktorá sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody žalobcovi (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia). Uplatnenú škodu vo výške 136,58 Eur žalobca vypočítal ako rozdiel medzi akciovou cenou vo výške 1,- Eur za mobilný telefón typu HTC Desire 200 white a predajnou cenou uvedeného mobilného telefónu vo výške 150,- Eur. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty. Vyzval ju na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania, uplatnil si žalobca úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, v súlade s VOP, čl. 11 bod 11.14, a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti na dodatočné plnenie, tzn. od 03.06.2014. Pohľadávka žalobcu pozostáva zo sumy 65,32 Eur za neuhradené služby a 136,58 Eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty.

Žalovaná sa nevyjadrila k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, napriek tomu, že jej bolo doručené uznesenie o procesných poučeniach dňa 16.02.2016, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav vo veci. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7267236 zo dňa 28.10.2013 vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľkou. V zmluve bol dohodnutý účastnícky program „Kengura 25 eur“, pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo priradené účastnícke t. č. XXXXXXXXXX. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.10.2013 bol žalovanej odpredaný mobilný telefón značky HTC Desire 200 white za kúpnu cenu po poskytnutí spotrebiteľskej zľavy vo výške 1,- Eur. Z Dodatku tiež vyplynulo, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy sa predáva za 150,- Eur. Doba viazanosti bola určená na 24 mesiacov. V čl. 2 bod 2.5. Dodatku je uvedené „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto Dodatku, po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku /konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3, alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 Dodatku /pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha/, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda /minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/. V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku /a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku/, alebo b/ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny takýto úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti /bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy/, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 149,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti /ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne, podľa nižšie uvedených pravidiel, znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti /pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej zmluvnou pokutou, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty , ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách za zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená pre obdobie druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod 1.2 v kolónke číslom 9) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v č. l. 1 bod. 1.2 kolónka označená číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto článku podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c.) tohto článku)“.

V pokuse o pokonávku zo dňa 19.05.2014 žalobca vyčíslil dlh žalovanej za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 214,32 Eur, vrátane zmluvnej pokuty/náhrady škody. V uvedenom pokuse bola uvedená dodatočná lehota na plnenie, najneskôr do 02.06.2014.

Z pripojených faktúr, a to z:

- f. č. 2223873826 zo dňa 08.01.2014, splatnej 22.01.2014 na sumu 37,41 Eur, za obdobie od 06.01.2014 do 05.02.2014,

- f. č. 2227634496 zo dňa 09.02.2014, splatnej 23.02.2014 na sumu 35,58 Eur, za obdobie od 06.02.2014 do 05.03.2014,

- f. č. 2231375322 zo dňa 09.03.2014, splatnej 23.03.2014, na sumu 3,49 Eur, za obdobie od 06.03.2014 do 05.04.2014, bolo zistené, že boli fakturované žalovanej mesačné poplatky a služby v celkovej výške 65,32 Eur.

V zmysle článku 5, bod 5.1 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s., ďalej VPP, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej Služby, administratívnych a iných poplatkov, podľa cenníka. V zmysle článku 11 bod. 11.10, účastník uhradí cenu poskytnutých, alebo požadovaných služieb na základe faktúry spoločnosti Orange Slovensko. V zmysle bodu 11.14 spoločnosť Orange Slovensko, má nárok na úrok z omeškania v prípade, že účastníkom zmluvy je fyzická osoba nepodnikateľ v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účinného v čase uzavretia Dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, Podľa odseku 12 písm. a.), b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 44 ods. 4 uvedeného zákona, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako poskytovateľ služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľka- nepodnikateľka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.10.2013 vrátane Dodatku k uvedenej zmluve z totožného dňa. Žalovaná porušila dohodnuté podmienky, pretože nezaplatila faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy a Dodatku k zmluve, pričom tieto služby riadne využívala. Žalovaná v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods. 12 písm. b.) Zákona č. 351/2011 Z. z., bola povinná vykonávať úhrady za poskytované služby žalobcom vo výške, podľa pripojených faktúr, 65,32 Eur. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože žalovaná nezaplatila za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ani v dodatočnej lehote, ktorú jej určil žalobca v pokuse o pokonávku. V tejto časti súd považuje žalobu za dôvodnú.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu uplynutím dodatočnej lehoty určenej žalobcom na plnenie v pokuse o pokonávku. Táto lehota uplynula dňom 02.06.2014, tzn. prvým dňom omeškania bol deň 03.06.2014. Výška úroku k uvedenému dňu omeškania sa riadi ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 0,25 % k prvému dňu omeškania, z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 %.

Je nepochybné, že v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7267236 zo dňa 28.10.2013, bola uvedená zmluvná pokuta vo výške 149,- Eur, a to za poskytnutie mobilného telefónu. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty nasvedčoval tomu, že táto pokuta mala byť použitá v prípade porušenia povinností obsiahnutých v Dodatku. Dojednanie o uplatňovaní si náhrady škody v prípade nedodržania doby viazanosti nebolo súčasťou zmluvných podmienok. Zmluvná pokuta bola stanovená v Dodatku k zmluve ako rozdiel medzi zľavnenou akciovou cenou a bežnou maloobchodnou cenou bez zľavy konkrétneho mobilného telefónu podľa čl. 1 bod 1.2. Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. K porušeniu povinností, k nezaplateniu poskytnutých služieb v prípade žalovanej došlo v období od januára do marca 2014. Z čl. 2 bodu 2.5 Dodatku vyplynulo, že v prípade porušenia povinností obsiahnutých v Dodatku, mal účastník zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu a tiež za podmienok uvedených v uvedenom článku i nahradiť škodu.

Aj v súvislosti s uplatnenou náhradou škody, súd vychádzal pri posudzovaní nároku z ustanovení Občianskeho zákonníka, umožňujúcich preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky.

Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V rámci preskúmania prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd podrobil kontrole zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytovaní verejných služieb a Dodatku. V danom prípade dominuje v zmluvných podmienkach možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty za rôzne druhy porušenia, ktoré sa viažu na dojednanú dobu viazanosti. Práve v súvislosti s dobou viazanosti súd poukazuje na to, že žalobca pri uplatňovaní nároku nijakým spôsobom nepreukázal, či v prípade žalovanej sa jednalo o prvé uzavretie zmluvy na poskytovanie telekomunikačných služieb, pretože to má podstatný vplyv na dojednanie doby viazanosti. Za predpokladu, že sa jednalo o prvé dojednanie zmluvy, doba viazanosti nemôže byť dlhšia ako 12 mesiacov, tak ako to vyplýva z ust. § 44 ods. 4 Zákona č. 351/2011 Z. z. Pokiaľ sú zmluvné podmienky vrátane prípadných bonusov nastavené na dobu viazanosti 24 mesiacov, signalizuje to nesprávne nastavenie podmienok pre zotrvanie v zmluvnom vzťahu a tým aj ich neprijateľnosť.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred predformulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pri podpise zmluvy/dodatku nevie spotrebiteľ posúdiť, či už bola niektorá zo zmluvných podmienok vyhlásená za neprijateľnú, aby sa vyhol uzavretiu zmluvy obsahujúcej neprijateľnú podmienku. Z toho dôvodu má jedinú možnosť výberu, a to zmluvu podpísať, alebo nie, čo má za následok neposkytnutie služby. Ani možnosť výberu iného mobilného operátora nie je predpokladom pre vylúčenie použitia neprijateľných podmienok, pretože použitie predformulovaných zmlúv je všeobecne zaužívané a príznačné aj pre iných operátorov, čo je zrejmé z rozhodovacej činnosti súdu.

Podľa názoru súdu, žalobca v rámci svojej obchodnej politiky využíval práve nižšiu - zľavnenú cenu mobilných telefónov, ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Na základe toho odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu, v tomto prípade to bola zľavnená cena. Všeobecné konštatovanie v čl. 2, v bode 2.5. Dodatku podľa názoru súdu nie je možné chápať ako individuálne vyjednanie konkrétnej zmluvnej

podmienky, keďže bolo zapracované do formulárového typu zmluvy, bez možnosti ovplyvniť obsah tohto dojednania žalovanou. Nepochybne absentovalo aj riadne oboznámenie žalovanej s obsahom Dodatku, aj s následkami nedodržania doby viazanosti, pretože v prípade riadneho oboznámenia, by žalovaná určite prehodnotila kúpu mobilného telefónu. Pokiaľ bolo úmyslom žalobcu dosiahnuť priamo v Dodatku relevantnú dohodu o zmene kúpnej ceny mobilného telefónu, pretože o zmenu ide, mal riadne vymedziť podmienky, za ktorých sa táto kúpna cena bude meniť. Z toho hľadiska teda inú, ako dohodnutú cenu za odpredaný telefón, nie je možné považovať za relevantnú.

Žalobca si uplatnil nárok v tomto konaní z titulu náhrady škody, aby predišiel procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody. Uplatnil si náhradu škody vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou mobilného telefónu, nakoľko žalovaná získala uvedené telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej a boli jej poskytované zvýhodnené služby. Právo na náhradu škody je právom z porušenia, pričom predpoklady zodpovednostného práva sú iné, ako porušenie práva zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V prípade náhrady škody je potrebné skúmať, či sú naplnené predpoklady pre vznik škody, v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s týmto ustanovením, bolo potrebné preukázať vznik škody, protiprávne konanie, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Pre vznik zodpovednosti je potrebné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov, dôkazné bremeno znáša žalobca. V súlade s ust. § 442 OZ, pokiaľ ide o vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo „ušlý zisk“. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. V nadväznosti na uvedené ustanovenia, bol spotrebiteľ povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorá bola pretransformovaná v tomto prípade do náhrady škody. Za predpokladu, že zmluvná podmienka týkajúca sa zaplatenia zmluvnej pokuty bola už určená ako neprijateľná zmluvná podmienka , v súlade s ust. § 53a ods. 1 OZ, neprichádza do úvahy ani moderovanie výšky zmluvnej pokuty, pretransformovanej do náhrady škody podľa ust. § 545a OZ, keďže sa jednalo o neplatné zmluvné dojednanie. Napokon aj poskytovanie výhod sa vzťahovalo len na prvé mesiace zmluvného vzťahu, pretože s k ukončením zmluvného vzťahu došlo aj zároveň aj k ukončeniu čerpania prípadných bonusov zo strany žalovanej.

Vychádzajúc z uvedeného stavu , neplatné dojednanie nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného z titulu protiprávneho konania. Podľa názoru súdu porušenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je protiprávnym úkonom, čo je jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Žalobca teda nepreukázal zodpovednosť za škodu, pre absenciu predpokladov jej vzniku.

Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Napriek tomu, že už bola zmluvná pokuta určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom iného súdu, súd vychádzajúc z novelizovaného o znenia ust. § 153 ods. 4 O.s.p., vyslovenie neprijateľnej podmienky zahrnul do výroku rozsudku a bez návrhu určil za neprijateľnú uvedenú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty. Preskúmavanie zmluvnej podmienky upravenej vo výroku rozsudku je obsiahnuté v odôvodnení rozsudku. Dôvodom pre taký postup je okrem aplikácie ust. § 153 ods. 4 aj existencia rôznych rozhodnutí súdov, ktoré preskúmavajú rovnaké zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia istiny do výšky sumy 65,32 Eur, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,25 % ročne za čas od 03.06.2014 do zaplatenia. V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne aj s poukazom na určenie neprijateľnej podmienky, uvedenej vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech vo veci vo výške 32 %, žalovaný do výšky 68 %, konečný úspech v spore mala žalovaná vo výške 36 %, ktorej nevznikli žiadne trovy konania, z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.