Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-83-2015.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/83/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci navrhovateľky: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. K. B., Š. XX, občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. K. B., Š. XX, občan Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému P. O., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov H. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, a H. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade K. Q. K. B., zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu K. Q. K. B. vo zv. L., ročník XXXX, str. XXX, por. číslo X r o z v á dz a.
II. Maloletý P., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
IV. Odporca je p o v i n n ý poukázať na účet súdu súdny poplatok vo výške 66,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov a upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletému P., nar, XX.XX.XXXX. K priebehu manželstva uviedla, že manželstvo bolo harmonické do narodenia dcéry, ktorá sa narodila ťažko zdravotne postihnutá, ktorá si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Odporca nemal záujem o rodinný život, neustále hádky a návštevy pohostinstiev boli na každodennom poriadku. Niekedy neprišiel aj 3-4 dni domov. V roku XXXX sa narodil mal. P., avšak vzájomné spolužitie sa nezlepšilo. Počas manželstva mal krátkodobo známosti, z ktorých sa narodili dve nemanželské deti. Ďalej uviedla, že v roku 2005 požiadala prostredníctvom súdu o určenie výživného na mal. P., nakoľko neprispieval nielen na náklady spojené s užívaním bytu, ale ani na maloleté deti. Poukázala, že odporca bol počas trvania manželstva dva krát vo výkone trestu odňatia slobody. V tom čase požiadal o rozvod manželstva, ale nakoľko z výkonu trestu sľuboval, že po návrate sa zmení, opak bo pravdou. Po návrate z výkonu trestu opakovane nikde nepracoval, niekedy na brigádach, na domácnosť neprispieva. Navrhovateľka sa celodenne stará o zdravotne postihnutú dcéru a je poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 160,64 Eur.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami detí, príjmov a výdavkov rodičov maloletých detí a zistil súd tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K. Q. K. B.. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to v súčasnosti plnoletá ťažko zdravotne postihnutá H., nar. XX.XX.XXXX a mal. P., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý P. aj plnoletá dcéra žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Obaja sú štátni občania Slovenskej republiky. U oboch ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v K. Q. K. B., Š. T.. XX, čím je v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci.
Vo výpovedi navrhovateľka potvrdila, že problémy v manželstve boli vážneho rázu, najmä posledné roky vzájomného spolužitia, viazla komunikácia z dôvodu financií, nakoľko odporca dlhodobo nepracuje, na výživu maloletého prispieva nepravidelne a navrhovateľka je poberateľkou sociálnej dávky, nakoľko zabezpečuje celodennú starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Uviedla, že mesačne platí nájom vo výške 120,- Eur, elektrika 49,- Eur a poistenie maloletému 19,35 Eur. Poukázala, že odporca neprispieva na náklady spojené s užívaním bytu.
Odporca vo výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že pije lebo nemá finančné prostriedky. Potvrdil, že nepracuje, nakoľko má zdravotné problémy a bolo mu doporučené nájsť si sedavé zamestnanie, ale napriek tomu bol pracovať v K. na montážach, avšak len krátku dobu /jeden mesiac/. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil a výšku výživného navrhol určiť v minimálnej výške.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu účastníkov navrhol upraviť práva a povinnosti k maloletému tak, že maloletého odporučil na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky a odporcovi - otcovi, uložiť povinnosť prispievať na výživu vo výške 50,- Eur mesačne.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Obaja účastníci sa zhodli, že ich vzájomné vzťahy sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia, nakoľko obaja účastníci konania majú v súčasnosti nové vzťahy. Súd po zistení príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti vychádzal najmä z pomerov oboch rodičov a prihliadal na potreby maloletých detí. Z vykonaných dokazovaní bolo zistené, že navrhovateľka a odporca žijú spolu s maloletým P. a plnoletou H. v jednej domácnosti, pričom navrhovateľka sa celodenne stará o zdravotne postihnutú H.. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa podľa svojich osobných a majetkových pomerov.
Podľa názoru súdu otec maloletých detí by mal vyvinúť úsilie pri hľadaní zamestnania a najmä jeho zotrvaní v pracovnom pomere. Zodpovednejším prístupom k výchove a výžive maloletého by sa mal podieľať na zvýšených nákladoch na výchovu a výživu maloletého, pretože v súčasnosti všetky náklady spojené s výchovou a výživou maloletého znáša výlučne navrhovateľka.
Súd prihliadol pri rozhodovaní o výške výživného na skutočnosť, že v súčasnosti odporca neprispieva pravidelne na výživu maloletého a náklady spojené s výchovu a výživou maloletého výhradne znáša navrhovateľka a najmä na skutočnosť, že maloletý je študentom strednej školy, čím náklady na výchovu
- vzdelanie, nie sú pre navrhovateľku zanedbateľné.
Súd pri určení posudzoval majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletého primerané k ich veku a ustálil výšku vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na sumu, ktorú považoval za dostačujúcu pre zabezpečenie potrieb maloletého, ktoré sú v možnostiach a schopnostiach odporcu, pričom je potrebné zo strany odporcu vynaložiť viac úsilia a aktivity pri nájdení si práce, čím by sa podieľal na zvýšených nákladoch spojených so štúdiom maloletého. Obaja rodičia sú povinní podľa svojich schopností a možností zabezpečovať výchovu a výživu svojich detí. Navrhovateľka je poberateľkou sociálnej dávky - opatrovateľský príspevok vo výške 160,45 Eur, nakoľko sa celodenne stará o zdravotne postihnutú dcéru, nemôže vlastnou prácou zabezpečiť zvýšenie životnej úrovne maloletého, pričom odporca je dlhodobo nezamestnaný a je pre odporcu výhodnejšie pracovať brigádnicky bez pravidelného mesačného preukázateľného príjmu.
Stanovené výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku je v súlade tak s potrebami maloletého, ako i s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov podieľať sa spoločne na nákladoch spojených s výživou a výchovou maloletého, ale najmä na nákladoch spojených s prípravou na svoje budúce povolanie.
O náhrade trov súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnej úpravy a uložil povinnosť odporcovi uhradiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur, nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a poplatková povinnosť prešla na odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.