Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-88-2015.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa: S. N. bytom J., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody , takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.2.2015 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 12.295,34 Eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora X., podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup súdneho exekútora označil navrhovateľ jeho nečinnosť v období od júla 2000 do februára 2003. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v uvedenom období sa v spise nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukázali, že poverený exekútor vykonal akúkoľvek činnosti, ktorá by akýmkoľvek spôsobom smerovala k vymoženiu jeho pohľadávky.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania poukázal na to, že navrhovateľ si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku konania, ktoré sa začalo aj skončilo pred 01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe čoho právne posúdenie veci spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). V nadväznosti na uvedené namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.06.2004, v zmysle ktorého Exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Poukázal na to, že v čase vzniku škody neexistovala zákonná úprava, ktorá by upravovala zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri činnosti exekútora, a to aj napriek tomu, že súdny exekútor vykonával svoju činnosť na základe poverenia súdu.
V súvislosti s údajným nesprávnym postupom súdneho exekútora odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol akú konkrétnu zákonnú povinnosť mal menovaný exekútor porušiť a nepoukázal na konkrétne ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré boli činnosťou exekútora porušené., čím existencia titulu pre uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe nesprávneho úradného postupu nie je preukázaná.
Vo vzťahu k vzniku škody a príčinnej súvislosti odporca poukázal na to, že povinný už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol solventný a zo skutkových okolností vyplýva, že aj keby súdny exekútor vykonával exekučnú činnosť podľa predstáv navrhovateľa jeho pohľadávka voči povinnému by nebola uspokojená pre insolventnosť dlžníka .V tejto súvislosti je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť škody s namietaným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Ďalej odporca poukázal na nečinnosť navrhovateľa vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu čím podľa jeho názoru porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uplatneným nárokom odporca vzniesol aj námietku premlčania nakoľko k výmazu dlžníka došlo dňa 24.7.2003 , ktorá informácia bola verejne dostupná a účinná voči tretím osobám a teda najneskôr týmto dňom sa navrhovateľ mohol dozvedieť, že mu vznikla škoda.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov oboznámil sa s listinnými dôkazmi - návrhom na vykonanie exekúcie, , žiadosťou o udelenie poverenia, poverením pre súdneho exekútora, upovedomením o začatí exekúcie, výzvou na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, námietkami proti exekúcii, Uznesením OS Žilina č.k. Er 1032/00, Uznesením KS Banská Bystrica č.k. 39-24K 189/01-116,listom - zaslanie dokladov zo dňa 11.2.2003 ako aj ´dlšími listinnými dôkazmi založenými v spise dal poučenie podľa § 120 ods.4 Osp a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora X., podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom . Za nesprávny úradný postup súdneho exekútora označil navrhovateľ jeho nečinnosť v období od júla 2000 do februára 2003 .V tomto období podľa tvrdenia navrhovateľa poverený súdny exekútor nevykonával úkony ktoré by smerovali k vymoženiu jeho pohľadávky, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Rob 1205/99 , ktorým súd zaviazal povinného - AV, spol. s r. o, 013 32 Svederník 49, IČO:36 307 480, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 196.384,66,- Sk s úrokom z omeškania 0,05 % denne od 05.12.1998 do zaplatenia a zároveň trovy konania vo výške 7.852,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.1999.
Vzhľadom k tomu, že povinný dobrovoľne neplnil, obrátil sa navrhovateľ so svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.1999 na Ing. Karola Nagya, súdneho exekútora. Exekútorský úrad v Galante, kde bola vec vedená pod sp. zn. EX 251/99. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia dňa 19.10.1999, a následne Okresný súd Žilina vydal dňa 22.3.2000 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora Ing. Karola Nagya vykonaním exekúcie. Následne súdny exekútor vydal dňa 11.04.2000 pod sp. zn. EX 251/1999 upovedomenie o začatí exekúcie spolu s výzvou na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný dňa 27.04.2000 námietky, o ktorých rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. k. Er 1032/00-10 zo dňa 17.07.2000 tak, že námietky povinného zamietol.
V priebehu konania navrhovateľ tvrdil, že so súdnym exekútorom X. sa pravidelne osobne a telefonicky kontaktoval a informoval sa o stave vymožiteľnosti svojej pohľadávky. Súdny exekútor ho zakaždým ubezpečoval, že vec je na dobrej ceste a neinformoval ho o tom, že povinný z exekúcie -spol. AV s.r.o. so sídlom Svederník bol dňa 24.7.2003 zrušený a vymazaný z obchodného registra. Táto skutočnosť mu bola oznámená listom JUDr. S. súdneho exekútora, zo dňa 8.8.2014. Navrhovateľ sa domnieva, že súdny exekútor Ing. Karol Nagy mu napriek tomu, že už v roku 2003, kedy došlo k výmazu dlžníka z Obchodného registra, túto skutočnosť neoznámil pričom už vedel, že pohľadávka je nevymožiteľná. Navrhovateľ je toho názoru, že súdny exekútor Ing. Karol Nagy ho mal informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s predmetnou vecou a to aj napriek tomu, že ako oprávnený o niektorých skutočnostiach mohol a mal vedieť. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ má za to, že súdny exekútor Ing. Karol Nagy, ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, svojou nečinnosťou /9 rokov/ a tiež neinformovaním oprávneného pochybil a tým porušil hlavne svoju základnú zákonnú povinnosť pri ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, ktorú mi ukladá zákon.
Odporca v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že navrhovateľ si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku konania, ktoré sa začalo aj skončilo pred 01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe čoho právne posúdenie veci spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.06.2004, v zmysle ktorého Exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Zároveň navrhovateľ uviedol že v čase vzniku škody neexistovala zákonná úprava, ktorá by upravovala zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri činnosti exekútora, a to aj napriek tomu, že súdny exekútor vykonával svoju činnosť na základe poverenia súdu. V súvislosti s údajným nesprávnym postupom súdneho exekútora odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol akú konkrétnu zákonnú povinnosť mal menovaný exekútor porušiť a neuviedol konkrétne ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré boli činnosťou exekútora porušené., čím existencia titulu pre uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe nesprávneho úradného postupu nie je preukázaná.
Vo vzťahu k vzniku škody a príčinnej súvislosti odporca poukázal na to, že povinný už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol solventný a zo skutkových okolností vyplýva, že aj keby súdny exekútor vykonával exekučnú činnosť podľa predstáv navrhovateľa jeho pohľadávka voči povinnému by nebola uspokojená pre insolventnosť dlžníka. V tejto súvislosti je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť škody s namietaným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Ďalej odporca poukázal na nečinnosť navrhovateľa vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu čím podľa jeho názoru porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.
Okrem uvedeného odporca vzniesol aj námietku premlčania nakoľko k výmazu dlžníka došlo dňa 24.7.2003 , ktorá informácia bola verejne dostupná a účinná voči tretím osobám a teda najneskôr týmto dňom sa navrhovateľ mohol dozvedieť, že mu vznikla škoda.V tejto súvislosti odporca poukázal na ust. § 27 ods. 1 a ods. 4 veta prvá obchodného zákonníka.
Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. Júlom 2004, je potrebné vec posudzovať podlá zákona č. 58/1969 Zb. S uvedeným názorom sa stotožňuje aj navrhovateľ, ktorý svoj nárok právne opiera ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. Z § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že dôležitým kritériom pre rozlíšenie adekvátnej právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať na konkrétny prípad, je okamih spôsobenej škody, t. j. kedy došlo ku škode. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu a medzi účastníkmi ani nie je spornou skutočnosť, že ku vzniku škody došlo údajným nesprávnym úradným postupom v období od júla 2000 do februára 2003 čo bolo v čase účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie . Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 33 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.06.2004, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, len ak uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti.
Podľa § 12 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 písm. b) a preukázať sa touto zmluvou komore pred zložením sľubu.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zodpovednosť exekútora za výkon exekučnej činnosti, teda aj za možný nesprávny úradný postup bola upravená zákonom č. 233/1995 z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.06.2004 osobitne, a za škodu spôsobenú exekútorom do účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., t.z. do 1.7. 2004 nenesie zodpovednosť v konaní označený odporca a to aj napriek tomu, že súdny exekútor vykonával svoju činnosť na základe poverenia súdu.
V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že označený odporca nie je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný a z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu návrh zamietol.
Vzhľadom k tomu, že súd návrh navrhovateľa zamietol z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu nezaoberal sa bližšie preukazovaním vzniku škody, nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora ako aj či bola navrhovateľovi spôsobená škoda v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom.
Okrem toho súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ podal návrh po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty stanovenej zákonom, nakoľko v konaní si uplatňuje škodu ku vzniku , ktorej došlo údajným nesprávnym úradným postupom v období od júla 2000 do februára 2003. K výmazu dlžníka došlo dňa 24.7.2003 , ktorá informácia bola verejne dostupná, čím mal navrhovateľ možnosť dozvedieť sa o vzniku škody avšak predmetný návrh na súd podal až 16.3.2015. Zároveň súd poukazuje aj na tvrdenie navrhovateľa, ktorý uviedol ,že o prebiehajúcu exekúciu sa zaujímal a s exekútorom bol v pravidelnom kontakte či už telefonickom ako aj osobnom.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal, pretože odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Poučenie : Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)