Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-48-2022.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/48/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michal Eliaš a JUDr. Milan Straku v trestnej veci odsúdeného A. H., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom A., H. P. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 08.09.2022 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/52/2022 zo dňa 21.03.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.03.2022, sp. zn. 37Pp/52/2022, bolo rozhodnuté nasledovne:
„I. Podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku sa odsúdený A. H., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/59/2021 zo dňa 08.09.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/59/2021 zo dňa 30.09.2021 a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/4/2021 zo dňa 18.11.2021.
II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2 (dva) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase probačného dohľadu nasledujúcu povinnosť:
- podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.“
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplynulo, že na podmienečné prepustenie odsúdeného boli splnené tak formálne ako aj materiálne podmienky. A napriek opakovaným odsúdeniam okresný súd poukázal, že mnohých prípadoch sa jednalo o uloženie súhrnného, resp. spoločného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť prevažne majetkovej povahy. Riziko zlyhania odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 5x vo výkone trestu, zmierňuje jeho pozitívne smerovanie a správanie vo výkone trestu odňatia slobody.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil nasledovne. V odôvodnení poukázal na kriminálnu minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 16x súdne trestaný a 5x vo výkone trestu. V osobe odsúdeného sa jedná o špeciálneho recidivistu, u ktorého ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave. Samotný ústav na výkon väzby poukázal
na stredné riziko recidívy trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov sa prokurátor domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a zamietnutia žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie.
Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti, a to aj v mene ostatných oprávnených osôb.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva dva tresty odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov a 8 mesiacov za spáchanie prečinov krádeže, oba v strednom stupni stráženia. Odsúdený nastúpil na výkon uvedených trestov odňatia slobody dňa 04.01.2022 a predpokladaný koniec ich výkonu ma evidovaný na 08.03.2023. Treba už len doplniť, že do výkonu trestov mu bol započítaný výkon trestu odňatia slobody od 11.07.2020 do 08.09.2021 a od 08.09.2021 do 04.01.2022.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd dospel k záveru, že odsúdený vykonal ustanovením § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. požadovanú časť trestu odňatia slobody a počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie. Odsúdený súčasne splnil aj tretiu zákonnú (materiálnu) podmienku, keďže podľa názoru okresného súdu bola daná dostatočná záruka, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život.
Podľa názoru krajského súdu závery okresného súdu týkajúce sa posúdenia splnenia materiálnej podmienky sú neúplné a predčasné, pretože sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal so všetkými okolnosťami významnými z hľadiska všestranného zhodnotenia osobnosti odsúdeného.
Hoci by v zásade bolo možné stotožniť sa so správnosťou zistení okresného súdu, podľa ktorých sa odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom, avšak len zo samotnej tejto skutočnosti nie je možné dospieť k záveru o správnosti a dôvodnosti podmienečného prepustenia odsúdeného.
Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysvetlil, ako sa vysporiadal s recidívou odsúdeného. Z obsahu doposiaľ zabezpečeného spisového materiálu vyplynulo, že v minulosti už na odsúdeného bolo viackrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody aj za tým účelom, aby viedol riadny život, ktoré výchovné pôsobenie predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody nepochybne nebolo dosiahnuté. Preto podľa názoru krajského súdu vzniká doposiaľ okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia nezodpovedaná podstatná otázka, čo viedlo okresný súd k záveru, že odsudzujúcimi rozhodnutiami určené výchovné pôsobenie na odsúdeného výkonom trestu odňatia slobody v súčasnosti by na rozdiel od predchádzajúcich viacerých odsúdení už konečne splnilo účel do takej miery, ako to predpokladá dobrodenie zákonodarcu v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák., že možno od odsúdeného v budúcnosti rozumne očakávať vedenie riadneho života. Náležité vysporiadanie sa s uvedenou otázkou vyvstáva do popredia najmä s poukazom na konštatované stredné riziko recidívy v hodnotení riaditeľa ústavu.
S poukazom na uvedené skutočnosti samotné správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu podľa názoru krajského súdu nemôže bez ďalšieho tvoriť podklad k tomu, aby mohol súd dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné znovu zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, na rozdiel od osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu. Zo skutočnosti, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, v zásade logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (nepodmienečný trest odňatia slobody) odsúdeného zrejme neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám. Preto podľa názoru krajského súdu zo samotného správania sa odsúdeného v súlade s ústavným poriadkom v prípade opakovaného výkonu trestu odňatia slobody nemožno dôvodne vyvodiť záver o polepšení odsúdeného a pominutí rizika jeho recidívy.
Krajský súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že podľa ustálenej súdnej praxe (viď. R 62/1965) správa o správaní sa odsúdeného a plnení svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody musí byť natoľko konkrétna, aby bolo možné preveriť údaje a tvrdenia, ktoré sú v nej uvedené a potom ich hodnotiť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Bez preštudovania základného trestného spisu nemožno zodpovedne posúdiť ani závažnosť trestnej činnosti, ani stupeň prevýchovy odsúdeného. V konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba hodnotiť predovšetkým stav prevýchovy odsúdeného s prihliadnutím na ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. (viď R 63/1965).
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci v rozpore s vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou si nezadovážil spisový materiál, týkajúci sa odsúdenia odsúdeného, z ktorého dôvodu okresný súd objektívne nemohol mať k dispozícii všetky podklady potrebné pre zodpovedné posúdenie závažnosti trestnej činnosti odsúdeného a stupňa jeho prevýchovy, vrátane posúdenia kritickosti postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Okresný súd nemal všetky podklady na to, aby mohol v danej veci náležite posúdiť, za akých okolností bola odsúdeným spáchaná trestná činnosť, čo ho viedlo k spáchaniu trestnej činnosti, aký viedol život pred odsúdením a v kontexte ostatných dôkazov získať tak relevantné podklady k posúdeniu preukázania polepšenia odsúdeného a možnosti očakávania, či odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.
Keďže z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je nielen nepreskúmateľné, ale aj predčasné, podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu zadovážiť si spisový materiál, na základe ktorého odsúdený vykonáva uložené tresty odňatia slobody, vykonať dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie a po dôslednejšom preverení splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného opätovne rozhodnúť vo veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.