Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-374-2015.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Subarea
51C/374/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Radarová 2-16, so sídlom Radarová 6, Bratislava, IČO: 31 785 247, proti odporcovi: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X., zast.: ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, o zaplatenie 2 257,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 128,30 €, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty a.s..
Súd vracia odporcovi súdny poplatok za odpor v sume 128,30 €, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty a.s..
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu iných trov konania vo výške 6,70 € a trov právneho zastúpenia vo výške 149,80 € právnemu zástupcovi odporcu ADVOKÁTI, s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.09.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenie sumy 2 257,59 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, ktorá suma predstavuje vyúčtovaním zistený nedoplatok za rok 2013 za byt č. XXX, nachádzajúci sa na 5. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici G. XX P. X., ktorý bol v rozhodnom období vo vlastníctve odporcu.
Okresný súd Bratislava II pod č.k.: 51C/374/2015-16 vydal dňa 09.11.2015 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.11.2012, sp. zn.: 6K/61/2012, uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 30.11.2012, začal na majetok na odporcu malý konkurz, ktorý bol následne vyhlásený uznesením zo dňa 05.12.2012. Konkurz bol zrušený až na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 6K/61/2012 zo dňa 17.09.2015, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 182/2015 zo dňa 23.09.2015, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2015.
S poukazom na ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii má odporca za to, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu v čase, kedy konkurz na majetok odporcu trval, tzn. neboli splnené podmienky na začatie súdneho konania.
Odpor bol doručený navrhovateľovi dňa 11.12.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podanému odporu. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 sa navrhovateľ vyjadril k podanému odporu, pričom uviedol, že vyjadrenia odporcu týkajúce sa konkurzného konania považuje navrhovateľ za bezpredmetné, nakoľko podľa informácií navrhovateľa nedošlo k oddlženiu odporcu.
Písomným podaním zo dňa 20.04.2016, doručeným na tunajší súd dňa 20.04.2016, navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. V podaní navrhovateľ uviedol, že sa až po začatí konania dozvedel, že odporca bol subjektom konkurzného konania a tento konkurz bol zrušený, preto berie návrh späť, nakoľko by pre navrhovateľa bolo nehospodárne pokračovať v tomto súdnom spore.
Na termín pojednávania nariadený súdom na deň 20.04.2016 sa dostavil odporca a jeho právny zástupca, ktorého súd oboznámil so späťvzatím, pričom odporca si uplatnil náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.04.2016 si právny zástupca odporcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 149,80 €.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konanie voči odporcovi s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 1, psím. c) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh a odporcovi za podaný odpor súd rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 a 9 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok za návrh a odpor bol navrhovateľom a odporcom zaplatený vo výške 135,- €, preto súd postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o jeho vrátení cestou Slovenskej pošty, a.s.. Poplatok bude navrhovateľovi a odporcovi vrátený v sume 128,30 eura, krátený o 6,70 eura v súlade s § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Len v prípade, keď nie je daný dôvod na postup podľa § 146 ods. 2 O. s. p., platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.).
Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu. Znamená to, že ak má
správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním sa (konaním) odporcu, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol navrhovateľ, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má odporca právo, aby mu navrhovateľ nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
V danej veci súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, pričom však nenastala situácia, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (t. j. ako žiadal rozhodnúť navrhovateľ, keďže odporca návrhom uplatnenú istinu s príslušenstvom neuhradil). To znamená, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Navrhovateľ teda procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je preto povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.
Súd má ďalej za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal (a ani netvrdil), že na jeho strane sú také osobné alebo majetkové pomery, pre ktoré by súd nemal odporcovi proti navrhovateľovi priznať náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Rovnako má súd za to, že v priebehu konania nedošlo ani k takému správaniu odporcu, pre ktoré by im súd nemal proti navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania, priznať náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
Súd v súlade s § 145, § 146 ods. 2 prvá veta, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. priznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu iných trov konania predstavujúcich krátenú (nevrátenú) časť súdneho poplatku za odpor v sume 6,70 € a náhradu trov právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom spolu vo výške 149,80 €.
Súd pri výpočte výšky základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 2 257,59 eur je 91,29 eur.
Trovy právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom v predstavujú odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: 1. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 09.03.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vrátane režijného paušálu 8,58 € a DPH 20%, t.j. 119,84 €; 2. odmena za účasť na pojednávaní dňa 20.04.2016 na súd podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je 1 z 91,29 € s režijným paušálom 8,85 € a DPH 20%, t.j. 29,96 €.
Odmena vrátane režijného paušálu a DPH 20 % spolu predstavuje sumu 149,80 €.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.