Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-63-2019.pdf
PDF · 127.63 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: X.. L.. R. P., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, N., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 10.07.2019 domáhal určenia, že (I.) zmluva o Flexihypotéke č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 04.08.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je neplatná, že (II.) Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 04.08.2014 je neplatná, že (III.) právne úkony žalovaného smerujúce k výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 04.08.2014 sú neplatné, že (IV.) právne úkony dražobníka žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidované na LV č. XXXX, katastrálny odbor, k.ú. N., obec N., okr. N. - rodinný dom s.č. XXXX na parcele „C“, parc. č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, XXXX/X druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, XXXX/X druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2 vo vlastníctve žalobcu sú neplatné a že (V.) žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.08.2014 uzatvoril žalobca ako dlžník s VÚB, a.s. ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej aj „Zmluva o úvere“) s prílohou Obchodné podmienky VÚB, a.s., pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech banky na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zapísané na LV č. XXXX katastrálny odbor, k.ú. N., obec N., okres N. - rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 168m2, parc. č. XXXX/X druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 219m2, XXXX/X druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 125m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Záložný veriteľ, žalovaný 1/ vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú má vykonať dražobník, žalovaný 2/. Žalobca ďalej v žalobe poukazoval na to, že dražobník má povinnosť minimálne 30 dní vopred informovať o termíne konania dražby, pričom tento postup, podľa jeho tvrdení nebol dodržaný. S výkonom záložného práva žalobca nesúhlasí. Vo veci prebieha niekoľko konaní pre podozrenie zo spáchania úverového podvodu
zo strany OTP banky, ktorý mala spáchať riaditeľka OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Trnava, na účet ktorej mali ísť prostriedky z predmetného úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX vedeného vo W., L..V.., na základe ktorého si uplatňuje žalovaný 1/ výkon záložného práva. Z konania žalovaných 1/ a 2/ je evidentné, že majú záujem na vydražení nehnuteľnosti aj napriek skutočnostiam, že vlastník nesúhlasí s výkonom záložného práva a žalobou podanou na súde sa domáha neplatnosti právnych úkonov. Navyše je vedené policajné vyšetrovanie Kriminálnym oddelením Trnava. Záložný veriteľ - žalovaný 1/ vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.08.2014 prostredníctvom žalovaného 2/ bez právneho dôvodu. Namiesto ústretovosti a snahy banky počkať ako skončí vyšetrovanie úverového podvodu, sa žalobca dočkal oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom ho banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, čo je podľa žalobcu v rozpore z ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka. V oznámení sa ďalej uvádzalo, že ak žalobca dlh neuhradí v lehote 10 dní pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva. Následne mu bolo zaslané Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Namietal, že banka nebrala vôbec ohľad na jeho bezvýchodiskovú situáciu, že sa žalobca a jeho rodina stali obeťami podvodu a realitných machinácii bytovej mafie. Uviedol, že žalovaný 2/ mu listom zo dňa 19.06.2019 oznámil začatie výkonu záložného práva, ktoré bolo doručené 02.07.2019 a obhliadku nehnuteľnosti stanovil na 04.07.2019 o 10:00 hod. Navyše nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva boli ohodnotené znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 12.04.2019 vypracovaný znalkyňou E.. F. C. na objednávku žalovaného 2/ vo výške 180.000,- Eur. Podal aj trestné oznámenie za nepravdivý znalecký posudok, nakoľko znalkyňa nevidela nehnuteľnosť ani zvonku, a to z dôvodu, že pred nehnuteľnosťou je od ulice iná nehnuteľnosť, ktorá ju zakrýva. Znalkyňa nebola ani pred nehnuteľnosťou ani v nej, tak nemohla vyhotoviť pravdivý znalecký posudok, ktorý by zachytil skutočný stav nehnuteľnosti a navyše cena bola značne podhodnotená. Namietal odhad hodnoty nehnuteľnosti vo výške 180.000,- Eur a tiež namietal, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že v nehnuteľnosti žije žalobca s manželkou a ich maloletými deťmi, jeho matka, ktorá je vdova, toho času na dôchodku. Výkonom záložného práva chránené osoby, deti a dôchodkyňa, žijúce v danej nehnuteľnosti prídu o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec, plniaca významné sociálne potreby dlžníka. Nemôže byť nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade exekúcie. Celá táto situácia je spôsobená bezohľadným až neľudským postupom žalovaného 1/ a následne spoločnosťou žalovaného 2/. Tento postup veľmi stresujúco vplýva na život rodín s poukazom na maloleté deti, matku, ktorá je stará, s podlomeným zdravím. Preto sa rozhodol voči tomu brániť a podal žalobu o neplatnosť zmlúv na príslušný súd. Poukázal na to, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§ 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva. Podľa tvrdení žalobcu banka nerešpektovala žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadny kompromis, odklad splátok do času kým sa vyšetrí úverový podvod, ktorý úzko súvisí s touto zmluvou. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že záložný veriteľ sa nikdy nestal vlastníkom jeho majetku t. j. nehnuteľností, ktoré navrhol na scudzenie v dobrovoľnej dražbe a preto ich nemá právo scudziť. Zmluva o flexihypotéke na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Absentujú v nej povinné náležitosti, zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve absentujú povinné náležitosti, obsahujú množstvo neprijateľných podmienok. Splácanie úveru v prvom prípade bolo dohodnuté na 26 rokov a tento termín nevypršal. Veriteľ - žalovaný 1/ zaslal žalobcovi Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že neexistuje správny znalecký posudok na nehnuteľnosť, a preto nie je možné aby sa konala dražba nehnuteľnosti, ktorá by nepoškodila žalobcu pričom ide o nehnuteľnosť, ktorá je takmer v centre mesta. Ceny nehnuteľnosti v súčasnej dobe stúpajú, na
nehnuteľnosti boli vykonané práce, ktoré ju zhodnotili preto nie je možné aby mala o viac ako štvrtinu nižšiu cenu. K žalobe žalobca priložil Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 04.08.2014, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, Príloha - Základné podmienky úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11.06.2019, Sprievodný list k Oznámeniu o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.06.2019, fotokópiu obálky listu adresovaného žalobcovi, Nesúhlas žalobcu s výkonom záložného práva zo dňa 08.07.2019.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalovaný 1/ v dôsledku dlhodobého nesplácania záväzkov zo Zmluvy o úvere zo strany žalobcu poslal žalobcovi Pokus o zmier zo dňa 27.09.2018, ktorý žalobca prevzal 04.10.2018, kde okrem iného uviedol, že žalobca napriek zaslaným upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku zo Zmluvy o úvere (v tom čase vo výške 5.913,90 Eur), a tak ho vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní. Zároveň žalovaný 1/ v predmetnej písomnosti uvádza, že v opačnom prípade využije právo požiadať žalobcu o jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva. V dôsledku márneho uplynutia lehoty zaslal žalovaný 1/ žalobcovi Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.11.2018, ktorú žalobca prevzal 10.12.2018 a v ktorej ho žalovaný 1/ požiadal o vrátenie celého zostatku úveru do 15 dní od doručenia výzvy (išlo o sumu v tom čase 169.757,91 Eur, z toho istina 165.854,36 Eur). Žalobca dlžnú sumu nezaplatil, a tak žalovaný 1/ bol nútený za účelom vymoženia pohľadávky zo Zmluvy o úvere pristúpiť k realizácii záložného práva. Žalobca sa až Žiadosťou zo 07.02.2019 obrátil na žalovaného 1/ s požiadavkou na vrátenie úveru do správy žalovaného 1 / zo žalovaného 2/ „z dôvodu policajného vyšetrovania pochybenia banky OTP“. Žalovaný po preskúmaní stavu veci dospel k záveru, že výkon záložného práva je oprávnený a nesúvisí s podaním trestného oznámenia. Upovedomil žalobcu, že má právo žiadať o splátkový kalendár, splatenie celej pohľadávky jednorazovo, právo predať nehnuteľnosť vo vlastnej réžii pred dražbou. Žalobca sa obrátil aj na Národnú banku Slovenska so žiadosťou o prešetrenie postupu žalovaného 1/, pričom Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad činnostnou žalovaného 1/ v odpovedi zo dňa 28.05.2021 na žiadosť žalobcu uviedla, že zistené skutočnosti nepreukázali, že by Banka pri svojom postupe porušila právne predpisy, dodržiavanie ktorých dohliada v rámci svojej dohľadovej právomoci Národná banka Slovenska. Žalovaný 1/ sa ohradil, voči nepravdivým tvrdeniam žalobcu, že má ísť o úver, ktorý bol splatený už po tretí krát a že sa chce žalovaný 1/ na ňom podvodom obohatiť, nakoľko tieto svoje tak vážne tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že o dražbe, ktorá sa mala konať 22.07.2019, nebol dostatočne vopred informovaný, je toto úplne irelevantné pre určenie (ne) platnosti Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy. Takisto tvrdenia žalobcu ohľadom podozrení zo spáchania úverového podvodu zo strany OTP banky, ktorý mala spáchať riaditeľka OTP Banky pobočka Trnava nemajú žiadny vplyv na platnosť Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy uzavretých medzi žalobcom a žalovaný 1/. Neobstojí ani tvrdenia žalobcu, že výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/ je bez právneho dôvodu, vzhľadom na riadny postup o ktorom žalovaný 1/ predložil aj dôkazy. Žalobca namieta ohodnotenie Zálohu znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 12.04.2019, kde žalovaný 1/ poukázal na § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“). Námietka žalobcu je tiež irelevantná v súvislosti s platnosťou Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy. Žalobca na viacerých miestach v žalobe v argumentuje, že má ísť o neprimeraný zásah do práva na obydlie, do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Žalovaný 1/ ďalej upriamil pozornosť na ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka znie, z ktorého je zrejmý úmysel samotného zákonodarcu, ktorý nielenže považuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou za právom schválený spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi - spotrebiteľovi, no takýto výkon výlučne preferuje. Právna úprava záložného práva v Slovenskej republike nie je žiadnym spôsobom v rozpore s európskym právom na ochranu spotrebiteľa, Záložná zmluva vychádza zo znenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (v podstate ich kopíruje) a aj ZoDD, tvrdenia Žalobcu nemajú opodstatnenie ani právny základ. Žalobca napriek 12 stranovému podaniu, neuvádza, o konkrétne aké nekalé obchodné praktiky by malo ísť, ani nešpecifikuje, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné a prečo. Neuvádza ani žiadnu konkrétnu povinnú náležitosť, ktorá podľa jeho názoru v zmluve absentuje. Takto všeobecne uvedené námietky, naviac vznesené po piatich rokoch od uzavretia zmlúv, a to po tom, čo žalovaný 1/ práve v dôsledku neplnenia záväzkov žalobcom zo Zmluvy o úvere bol nútená pristúpiť k zosplatneniu úveru a k výkonu záložného práva, považuje za účelové. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje sankčný mechanizmus priamo a jasne zakotvený
v Zmluve o úvere, ktorý nemožno označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku narúšajúcu rovnováhu v zmluvnom vzťahu. Ide o typický inštitút použiteľný len v prípade, ak by dlžník - spotrebiteľ závažným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti, pričom existencia tohto zmluvného inštitútu je výslovne predpokladaná priamo v zákone, a to dokonca vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 53 ods. 9, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka). Vyhodnotenie Zmluvy o úvere ako neplatnej na takomto základe by predstavovalo neprimeraný zásah zo strany súdu do všeobecnej platnej zásady právnej istoty. Žalovaný 1/ nepoprel, že má predformulované návrhy jednotlivých typov zmlúv (zo samotnej Zmluvy o úvere je však zrejmé, že nejde o predtlačený formulár, ako tvrdí žalobca), avšak v každom jednotlivom prípade je však priestor na úpravy pripravených predformulovaných návrhov zmlúv v procese vyjednávania o návrhu zmluvy a tieto sa aj reálne upravujú podľa preferencií klienta, napr. podľa toho, či sa klient rozhodne pre poistenie, alebo nie a pod. Podľa žalovaného 1/ je zarážajúce, že žalobca napriek tomu, že mal možnosť si návrh Zmluvy o úvere prečítať a oboznámiť sa s jeho obsahom, k tomuto nemal žiadne výhrady pri uzatváraní Zmluvy o úvere, túto dobrovoľne podpísal, až v žalobe namieta vyhotovenie Zmluvy o úvere na predtlačenom formulári, a to v čase, keď žalovaný 1/ v dôsledku nesplácania úveru pristúpila k vymáhaniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere voči žalobcovi. Podľa žalovaného 1/ Zmluva o úvere ani Záložné zmluva neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, neexistuje žiadny dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere, ani Záložnej zmluvy, neexistuje dôvod neplatnosti úkonov žalovaného 1/ smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou, a preto žiada, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalovaný 1/ priložil Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvu o zriadení záložného práva, Pokus o zmier zo dňa 27.09.2018 s doručenkou, Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.11.2018, Žiadosť zo dňa 07.02.2019, Odpoveď žalovaného 1/ zo dňa 13.02.2019, Odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 28.05.2021 na žiadosť žalobcu o prešetrenie, Prehľad splácania.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ nevyjadril.
5. Žalovaný 2/ sa vo veci nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, písomnými vyjadreniami sporových strán, oboznámením s obsahom listinných dôkazov, a to Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 04.08.2014, Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, Prílohou - Základné podmienky úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, Oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11.06.2019, Sprievodným listom k Oznámeniu o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.06.2019, fotokópiou obálky listu adresovaného žalobcovi, Nesúhlasom žalobcu s výkonom záložného práva zo dňa 08.07.2019, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvu o zriadení záložného práva, Pokusom o zmier zo dňa 27.09.2018 s doručenkou, Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.11.2018, Žiadosťou zo dňa 07.02.2019, Odpoveďou žalovaného 1/ zo dňa 13.02.2019, Odpoveďou Národnej banky Slovenska zo dňa 28.05.2021 na žiadosť žalobcu o prešetrenie, Prehľadom splácania, keď pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 2/, keď žalobca mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňom 16.05.2022 a žalovaný 2/ dňom 28.04.2022, svoju neúčasť na pojednávaná neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej len „Zmluva o úvere“) mal súd preukázané, že žalovaný 1/ a žalobca uzavreli dňa 04.08.2014 zmluvu, na základe ktorej žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver a dlžník sa zaviazal použiť poskytnuté finančné prostriedky na dohodnutý účel. V bode 8 tejto zmluvy je uvedený spôsob splácania úveru a úroku, v bode 8.1 je konkrétne uvedené, že úver bude splácaný anuitnými splátkami. Bod 11 zmluvy uvádza ako predmet zabezpečenia úveru nehnuteľnosť. V bode 14.12 písm. b) je uvedené , že dlžník mal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami tejto zmluvy a všetkých jej príloh, ktoré mu boli pri podpisovaní tejto zmluvy odovzdané, porozumel im, súhlasí s ich obsahom a tieto predstavujú prejav jeho slobodnej a vážnej vôle. Súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky a Základné podmienky úveru.
8. Z prílohy zmluvy o úvere - základné podmienky úveru mal súd preukázané, že žalovaný 1/ poskytol žalobcovi úver vo výške 180.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 312 mesačných splátkach po 840,08 Eur mesačne, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 3,09 % ročne fixne na tri roky. Ročná
percentuálna miera nákladov bola vo výške 3,44 %. Celkový počet anuitných splátok bol uvedený počtom 312. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako 26 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. V bode 5 prílohy bol ako predmet zabezpečenia uvedený rodinný dom súp. č. XXXX na parcele číslo XXXX/X vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXXX v kat. území N., a pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 168 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 125 m2.
9. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX mal súd preukázané, že žalobca ako záložca a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ podpísali dňa 04.08.2014 záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej podľa zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, predmetom zálohu, ktorý je uvedený v bode 1 sú nehnuteľnosť, a to rodinný dom súp. č. XXXX na parcele číslo XXXX/X vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXXX v kat. území N., a pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 168 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 219 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 125 m2. V článku IX. ods. 5 zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnené s predmetom zmluvy nakladať v súlade s podmienkami záložnej zmluvy, zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je obmedzená a právny úkon je v predpísanej forme. Článok VIII. zmluvy obsahuje podmienky výkonu záložného práva vrátane predaja zálohu na dražbe.
10. Z pokusu o zmier zo dňa 27.09.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ upozornil žalobcu na to, že neuhradil dlžnú pohľadávku z titulu hypotekárneho úveru a že pohľadávka žalovaného 1/ po lehote splatnosti je 5.913,90 Eur. Žalobca pokus o zmier prevzal dňa 04.10.2018
11. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru z príslušenstvom zo dňa 26.11.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ vyzýval žalobcu na vrátenie celého zostatku úveru v lehote 15 dní, pričom výzvu žalobca prevzal dňa 10.12.2018.
12. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11.06.2019 vyplýva, že dražobník - žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že dňa 22.07.2019 sa bude v N. konať dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Z..Ú.. N., pričom navrhovateľom dražby je žalovaný 1/. V opise predmetu dražby sa uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola sprístupnená, ohodnotenie bolo vykonané v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD.
13. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d).
18. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
23. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Žalobca žalobcu je koncipovaná ako kumulácia procesných nárokov. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným 1/ a 2/ domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, a to neplatnosti zmluvy o flexihypotéke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, neplatnosti právnych úkonov žalovaného 1/ smerujúcich k výkonu záložného práva a neplatnosti právnych úkonov žalovaného 2/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou žalobcom podanej žaloby, a dospel k záveru, že žaloba tak ako je žalobcom koncipovaná nie je procesne prípustná.
28. Právny úkon (v danom prípade zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia
§ 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, a to podľa písm. d) citovaného ustanovenia. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom existencia naliehavého právneho záujmu predpokladom prípustnosti takejto žaloby nie je (naliehavý právny záujem je predpokladom prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP). Ako zákonodarca uvádza v dôvodovej správe, medzi osobitné predpisy podľa písm. d) ust. § 137 CSP patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. a tiež ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 01.01.2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
29. Predmetná Zmluva o úvere je síce zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaný 1/ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ takto nekonal. Na predmetnú Zmluvu o úvere sa okrem § 497 a nasl. OBZ vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zákon č.129/2010 Z.z. sa však s poukazom na § 1 ods. písm. a), c), e) na predmetnú Zmluvu o úvere nevzťahuje. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že tento úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (Záložná zmluva), jeho účelom bolo splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písm. a) až d) a lehota splatnosti bola viac ako desať rokov (26 rokov). Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 1 ods. 3 písm. a), c), e) ZoSÚ predmetný úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je úverom spotrebiteľským v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa žalobca nemôže domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o úvere ani na základe § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žiadneho právneho predpisu tak nevyplýva, že by sa žalobca ako spotrebiteľ mohol domáhať neplatnosti zmluvy o úvere ani záložnej zmluvy. Žalobca vo svojej žalobe dôvody neplatnosti predmetných zmlúv bližšie nešpecifikoval, žaloba je koncipovaná všeobecne. Takisto len všeobecne uvádzal, že žaloba obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré konkrétne opäť už v žalobe neuviedol. A aj v prípade, ak by aj niektoré zo zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve o úvere boli neprijateľné, tak neplatnosť Zmluvy o úvere by bolo možné konštatovať len vo vzťahu k častiam, kde sa tieto zmluvné podmienky nachádzajú, nie vo vzťahu k zmluve ako celku. Argumentácia žalobcu ohľadom jeho nesúhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby, tiež nie je relevantná, keďže zákon takýto postup umožňuje (zákon č. 527/2002 Z.z.), tak ako zákon umožňuje veriteľovi (žalovanému 1/) v prípade neuhrádzania záväzku dlžníkom vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (napr. § 53 ods. 9 OZ).
30. V tomto smere súd dodáva, že zákonodarca zaviedol podmienku prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Ani prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy by neviedlo k odstráneniu právnej neistoty žalobcu, alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Vzhľadom na to, že určenie platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a rozsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením či tu je alebo nie iné právo (napr. vlastnícke).
31. Takisto procesne neprípustná je aj žalobca žalobcu v časti určenia neplatnosti právnych úkonov žalovaných 1/ a 2/ smerujúcich na základe predmetnej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy k realizácii výkonu záložného práva a úkonov k výkonu dobrovoľnej dražby, keďže ani na tomto určení podľa názoru súdu, žalobca nemá naliehavý právny záujem. Žalobca v prejednávanej veci opäť nežaloval určenie či tu právo je alebo nie je a žiadny osobitný právny predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov veriteľa a dražobníka, smerujúceho k realizácii výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby. Osobitný predpis umožňuje podať žalobu iba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o flexihypotéke a Záložnej zmluvy, ako aj právnych úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby, nakoľko
žaloba tak ako je žalobcom koncipovaná je žalobou o určenie právnej skutočnosti a toto určenie možno požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takéto určenie neplatnosti nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto súd žalobu bez potreby ďalšieho zaoberania sa meritom veci ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
37. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný 1/ si vo veci uplatnil nárok na náhradu trov konania, a z dôvodu jeho úspechu vo veci mu súd priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% trov konania, keď stranami neboli tvrdené a súd sám nezistil žiadne dôvody podľa § 257 CSP, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému 2/, ktorý mal vo veci tiež plný úspech, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli. Aby súd nemusel nadbytočne najskôr rozhodovať o nároku a následne o výške trov, postupoval v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu a úspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.