Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-59-2012.pdf
PDF · 115.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/421/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: H. R., U.. XX.X.XXXX, F. R. T. XXX, XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 762,59 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 506,65 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 23.7.2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 14,96 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2012 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.237,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 23.7.2010 do zaplatenia a trovami konania, z toho 241,45 eur titulom neuhradených služieb a 995,82 eur titulom zmluvnej pokuty.
Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2012 navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 474,68 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 474,68 eur od 23.7.2010 do zaplatenia späť a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil a zaviazal odporcu na zaplatenie 762,59 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.7.2010 až do zaplatenia a trovami konania vo výške stanovenej súdom. Nárok navrhovateľa 762,59 eur v tomto konaní podľa podania zo dňa 9.10.2012 pozostáva z doplatenia neuhradených služieb v sume 241,45 eur a škody v sume 521,14 eur, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telefóny, predstavujúca rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich trhovou cenou.
Tunajší súd uznesením č. k. 16C/59/2012-75 zo dňa 11.1.2016, právoplatným dňa 18.3.2016, konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 474,68 eur s prísl. zastavil. Na základe uvedeného istina v sume 762,59 eur pozostáva zo sumy 241,45 eur titulom neuhradených faktúr a v sume 521,14 eur titulom náhrady škody.
Navrhovateľ v návrhu a zmene návrhu tvrdil, že s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení č. K. a zmluvu č. K., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete.
V zmysle predmetných zmlúv, navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 kusy SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
V súlade s ustanovením článku 3, bod 3.7 dodatku sa navrhovateľ domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Nokia 6500 slide a to v sume 239,- eur a Sony Ericsson W910i a to v sume 282,14 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby t.j. doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Odporca v dodatku čl. 3.7, vyhlásil, že je si vedomý, že mobilný telefón mu predávali za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda. Výpočet spôsobenej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je nasledovná: predajná cena 240,- eur - akciová cena 1,- eur, uplatnená škoda 239,- eur a predajná cena 298,41 eur - akciová cena 16,27 eur, uplatnená škoda 282,14 eur.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 241,45 eur vyfakturovaných v období 03/2010 - 05/2010.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 8.7.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Nárok navrhovateľa preto v tomto konaní pozostáva z doplatenia neuhradených služieb v sume 241,45 eur a škody v sume 521,14 eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, ani nezaslal súdu žiadne svoje stanovisko vo veci.
Podaním zo dňa 20.4.2012, doručeným súdu dňa 25.4.2012, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník. Ani jeden z účastníkov konania nevzniesol námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Vedľajší účastník vo svojom stanovisku k prejednávanej veci doručenom súdu dňa 3.8.2012 uviedol, že v uvedenom konaní vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa, len čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 995,82 eur s prísl. Namietal dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty, ako neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Nakoľko po čiastočnom späťvzatí návrhu sa navrhovateľ zmeneným návrhom domáha sumy 521,14 eur titulom náhrady škody, vedľajší účastník vo svojom stanovisku k prejednávanej veci doručenom súdu dňa 29.10.2012 poukázal na skutočnosť, že predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby a pre prípad, že by tieto záväzky účastníkov zmluvy boli platné, nemohla by škoda predstavovať rozdiel medzi akciovou cenou a trhovou cenou mobilu. Išlo by o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je poručená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Z uvedených dôvodov navrhuje návrh v časti uplatňovanej náhrady škody zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav :
Podľa ustanovenia § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Účastníci konania uzavreli dňa 17.6.2009 zmluvu o pripojení číslo K. a dňa 2.5.2006 zmluvu o pripojení číslo K., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 kusy SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
V súlade s ustanovením čl. 3 bod 3.7 dodatku, odporca vyhlásil, že je si vedomý, že mobilný telefón mu bol predávaný za cenu uvedenú v tomto článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal využívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu by spôsobilo, že podniku vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Uvedená výška škody za odpredané mobilné telefóny predstavuje sumu 521,14 eur.
Odporca však nedodržal podmienky zmluvy, keďže k prvému porušeniu zmluvných podmienok došlo neuhradením faktúry zo dňa 22.3.2010. Za obdobie od uzavretia zmluvy nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, tento nedoplatok bol fakturovaný faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa čl. 2 bod 2.2 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. /ďalej len VPPVEKS/zmluva je dvojstranný právny úkon medzi spoločnosťou Orange Slovensko a.s. a účastníkom, ktorým sa spoločnosť Orange Slovensko zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jej VTS a sprístupniť účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb.
Podľa čl. 4 bod 4.10 VPPVEKS ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ustanovenia ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 491 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti navrhovateľa. V zmysle dojednaní vyplývajúcich z uzavretej zmluvy a to aj Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko bol odporca povinný hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom za dohodnuté zúčtovacie obdobie. Faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumy vyúčtované faktúrami za poskytnuté služby v sume 241,45 eur.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi v dodatku zmluve o pripojení mala ako občiansko - právny inštitút plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s tým, že ustanovenia (zmluvy o pripojení), v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta, bolo v inom súdnom konaní označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, domáhal sa navrhovateľ v tomto konaní svojho nároku proti odporcovi z titulu náhrady škody za odpredaný mobilný telefón Nokia 6500 slide v sume 239,- eur a SE W910i v sume 282,14 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Ide o škodu navrhovateľa, ktorý mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol vedomý, že mobilný telefón mu je odpredávaný za cenu uvedenú v čl. 1/bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľkou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Aj keď navrhovateľ zdôrazňoval, že v konaní sa nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty (aj keď táto pre prípad nesplnenia povinnosti odporcom bola dohodnutá), poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove o neprijateľnosti zmluvnej pokuty a preto ako právny titul svojho nároku na zaplatenie sumy 521,14 eur uvádza náhradu škody spôsobenej odporcom. Podľa názoru súdu právnym titulom na zaplatenie tejto sumy nie je náhrada škody (podľa ustanovenia § 420 OZ), ktorú navrhovateľ v konaní ani žiadny spôsobom nepreukázal, pričom dôkazné bremeno je na ňom, ale zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z uzavretého dodatku k zmluve o pripojení.
Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá typizovaná, štandarizovaná formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej náležitosti boli vopred zadefinované navrhovateľom.
Z obsahu listiny s názvom („dodatok k zmluve o pripojení“) vyplýva, že ide zmiešanú zmluvu, ktorá obsahuje aj kúpnu zmluvu, ktorej sa účastníci t.j navrhovateľ a odporca dohodli na predaji mobilného telefónu za dohodnutú akciovú cenu, ale len v prípade dodržania zmluvných povinnosti odporcom počas dohodnutej doby viazanosti zmluvou. V bode 1.2 Dodatku je zrejmé, že odporca si je vedomý , že mobilný telefón mu je za zľavnenú akciovú cenu predaný len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytnuté prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v dodatku (24 mesiacov) a tak isto si je vedomý, že bežná cena tohto mobilného telefónu je 240,- eur a 298,41 eur. V bode 2.5 Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka, najmä ale nie len nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.3 alebo 2.4. Dodatku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutí viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k ukončeniu jeho platnosti, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu 497,91 eur a 497,91 eur. Podľa dodatku právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku, napr. odstúpenie od zmluvy. Zmluvnú pokutu je účastník povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Navrhovateľ ako predávajúci odovzdal odporcovi predmet kúpy, mobilný telefón Nokia 6500 slide a SE W910i, ktorého maloobchodná cena podľa výpisu z elektronickej evidencie navrhovateľa bola 240,- eur a 298,41 eur a odporca zaň zaplatil len 1,- eur a 16,27 eur a zvyšok ceny telefónov by bol zaplatil pri dodržaní doby viazanosti, ktorú však nedodržal. Výsledkom správania sa odporcu je, že je vlastníkom mobilného telefónu v trhovej cene 240,- eur a 298,41 eur, za ktorý však zaplatil len 1,- eur a 16,27 eur. Odporca takto získal určitú hodnotu - mobilný telefón a navrhovateľ nezískal od neho protihodnotu, ktorej sa mu malo dostať, keby si bol odporca riadne plniť svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, t.j. splatenie faktúr riadne a včas po dobu 24 mesiacov.
Z prejednávanej veci je zrejmé, že na rozdiel od návrhu zmlúv o pripojení a návrhu dodatkov k nim, ktoré v minulosti vyhotovoval navrhovateľ a v ktorých bola uvedená dohoda o neúmerne vysokej zmluvnej pokute (čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti) o ktorej bolo rozhodnuté, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, zmluva o pripojení a dodatok k nej, ktorú uzavrel navrhovateľ a odporca, dohodu o neprimerane vysokej pokute neobsahujú.
Súd posudzoval obsah zmluvy a dodatku k nej z hľadiska dodržania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnými požiadavkami ustanovenými vo vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
V predmetnej veci uhrádzal odporca navrhovateľovi faktúry za hovorné až do doby 02/2010. Z tohto dôvodu, že odporca si svoje povinnosti plnil riadne a včas a splatením faktúr prestal v období od 03/2010, z tohto dôvodu súd znížil zmluvnú pokutu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 265,20 eur, okrem hovorného, ktoré ponechal v plnej výške.
Súd zmluvnú pokutu znížil tým spôsobom, že rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou za odpredaný mobilný telefón prepočítal podľa doby viazanosti a zaviazal odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty len za obdobie, kedy zo strany odporcu došlo k porušeniu jeho povinnosti ku ktorým sa zaviazal k zmluve o pripojení a jej dodatku.
Z uvedeného dôvodu súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Pokiaľ ide o požiadavku individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca si slobodne bez nátlaku vybral navrhovateľa ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb, ktoré mu navrhovateľ poskytoval a napokon sám si zvolil mobilný telefón, ktorý mu navrhovateľ predal. Od týchto skutočností sa odvíjala aj dohodnutá výška zmluvnej pokuty a svojim správaním - výberom ponúkaných služieb a voľbou telefónu, ktorý mu bol predaný, samotný odporca ovplyvnil výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd ma za to, že súhrn práv a povinnosti navrhovateľa a odporcu netrpí nerovnováhou v ujme spotrebiteľa, je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Dojednanie takejto zmluvnej pokuty v tomto konkrétnom prípade nebolo v rozpore s dobrými mravmi a keďže zmluvná pokuta patrí k zákonným prostriedkom zabezpečenia práva navrhovateľa, súd jej uplatnenie akceptoval.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov za omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože odporca bol s plnením v omeškaní, súd priznal navrhovateľovi zákonné úroky z omeškania, ktoré boli v rozhodnom čase vo výške 9% odo dňa 23.7.2010, teda deň po uplynutí lehoty na plnenie určenej v pokuse o pokonávku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 762,59 eur mu bolo priznaných 506,65 eur a neúspešný bol v časti o zaplatenie 255,94 eur. Odporca presne opačne. Súd preto, že úspech navrhovateľa v konaní je 66,44 % a neúspech 33,56 %, priznal z uplatnenej istiny 762,59 eur trovy vo výške (66,44 % - 33,56 %) 32,88 %, čo činí 14,96 eur.
Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 762,59 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 506,65 eur, čo predstavuje 66,44 % a konanie v časti o zaplatenie 255,94 eur zamietol, čo predstavuje 33,56 %. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 32,88 %.
Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania vo výške stanovenej súdom. Celková výška trov konania predstavuje sumu 45,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu. Súd tak dospel k záveru aj vzhľadom na vyššie uvedené, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 14,96 eur titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu.
Vedľajší účastník dňa 25.4.2012 vstúpil do konania na strane odporcu. V podaní doručenom súdu dňa 3.8.2012 (vyjadrenie k návrhu) uviedol, že vstupuje do konania len ohľadom zmluvnej pokuty a z tejto sumy tiež v podaní doručenom súdu dňa 29.10.2012 vyčíslil svoje trovy titulom trov právneho zastúpenia v sume 212,69 eur.
Do konania však možno vstúpiť len ako celku a nie je prípustné, aby si následne, po vyhodnotení doručených listín, sám modifikoval rozsah, v akom bude stranu, na ktorej vystupuje, brániť. Vzhľadom na výsledok konania ako celku postavenie vedľajšieho účastníka nemôže vybočovať z rámca, aký sa posudzuje voči ostatným účastníkom čo znamená, že v prípade úspechu (neúspechu) či čiastočného úspechu (neúspechu) podlieha rovnakému režimu ako účastník, na strane ktorého stojí.
V danej veci bol úspech navrhovateľa v pomere 66,44 % k pomeru neúspechu 33,56%, u odporcu presne opačne. Keďže osud hlavného účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, na strane ktorého stojí, súd podľa § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.