Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/24/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, občanovi SR, právne zastúpeným Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom so sídlom Nám. gen. Štefánika 5, Stará Ľubovňa 064 01 proti žalovanému Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, občanovi SR, právne zastúpeným JUDr. Mariánom Gelenekym, AK, so sídlom Garbiarska 20m Stará Ľubovňa 064 01 v konaní o náhradu škody vo výške 22 340,17 eur takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2011 domáhal zaplatenie náhrady škody voči žalovanému vo výške 22 340,17 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2008 v dobe okolo 01:00 hod. v obci E. došlo v prístavbe rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve žalovaného k požiaru tým, že od nesprávne nainštalovanej peci na tuhé palivo došlo k vznieteniu kotolne a k následnému vznieteniu, poškodeniu a obhoreniu celej prístavby rodinného domu a motorového vozidla žalovaného, ako aj žalobcovej hospodárskej budovy, strechy a hnuteľných vecí uskladnených v stodole. V predmetnej veci ORPZ Stará Ľubovňa začal trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Uznesením OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa 10. 3. 2009 sp. zn. ČVS: ORP-254/JP-SL-2008 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa skutočne stal, ale nie je trestným činom v zmysle ust. § 285 Tr. zák., keďže neboli naplnené kvalifikačné kritéria a všetky znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia, a to spôsobenie škody veľkého rozsahu. Žalobca objednal vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia výšky škody, keďže ju nevedel s ohľadom na obtiažnosť jej stanovenia presne vyčísliť. Na základe záverov vyšetrovania došlo k požiaru elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom v kotolni. Poukázal na výsluch svedkyne S. S. na polícii, ktorá uviedla, že okolo 23:00 hod. v kotolni bola prepnúť obehové čerpadlo z pozície 3 na 1 cez spínač, ktorý bol pri zásuvke a ktorý bol nastavený tak, aby o 03:00 hod. vypol obehové čerpadlo. Obehové čerpadlo bolo prepojené minimálne s ďalším jedným elektrickým spotrebičom, ktoré ovládalo čerpadlo za účelom jeho vypnutia na vopred nastavený čas. Tvrdil, že závery šetrenia príčin požiaru technikom HaZZ v Starej Ľubovni S. S. stanovili jasné ohnisko požiaru a príčiny jeho vzniku. Tento technik spracoval odborný posudok požiaru prístavby rodinného domu ako osoba, ktorá má odborné znalosti a skúsenosti s hasením požiaru, zisťovaním príčin ich vzniku a technik bol v čase požiaru jeho hasenia a aj po uhasení priamo na mieste a bezprostredne po požiari vykonal ohliadku miesta požiaru. V odbornom posudku jednoznačne uviedol, že požiar vznikol v kotolni, ktorá bola úplne vyhorená, nezostalo v nej nezhorené uhlie a drevo a ostala iba spleť rôznych drôtov. Požiarny technik S. stanovil 3 verzie požiaru, z ktorých bol vylúčený skrat elektrickej inštalácii v kotolni, elektrický skrat na elektrickom ohrievači na teplú vodu, ktorý nebol zapnutý a elektroinštalácia ohrievača

po požiari bola úplne vyhorená. Potvrdila sa verzia elektrického skratu medzi termostatom a čerpadlom, keďže išlo o jediný elektrický spotrebič, ktorý bol v činnosti. Termostat, resp. spínač bol prepojený s obehovým čerpadlom, pričom termostat slúžil na ovládanie čerpadla za účelom jeho zapínania a vypínania automaticky podľa nastavenia. Pri ohliadke sa v kotolni nenašli časti termostatu (spínača) a čerpadlo bolo požiarom úplne spečené a znehodnotené. Žalovaný v roku 1996 začal bývať v rodinnom dome u svojej babky a od roku 1998 do roku 2002 realizoval prístavbu rodinného domu. Tvrdil, že žalovaný ohlásil OÚ E. vykonanie drobnej stavby - kotolne v rodinnom dome súp. č. XX (ďalej len RD č. XX) dňa 17. 12. 2001. OÚ E. vydal dňa 22. 1. 2002 súhlas s vykonaním tejto drobnej stavby a zároveň upozornil stavebníka na zabezpečenie odborného dozoru nad vykonaním stavby. V skutočnosti však nešlo o drobnú stavbu, ale išlo o prístavbu RD č. XX, teda žalovaný porušil stavebný zákon, pretože podľa § 55 ods. 1 stav. zákona je potrebné na prístavbu rodinného domu stavebné povolenie v rámci stavebného konania a stavebník musí splniť všetky zákonom stanovené požiadavky a normy. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že realizoval prístavbu RD bez stavebného povolenia, bez projektovej dokumentácia, nezabezpečil odborný dozor nad vykonaním stavby, hoci bol na to upozornený v rámci ohlasovania drobnej stavby a užíval túto stavbu bez kolaudácie, spustenie kotolne do prevádzky vykonal bez náležitého odborného dozoru a nevedel preukázať, ktorá spôsobilá osoba realizovala elektrické napojenie čerpadla do elektrickej siete a spínača, ktorý ovládal čerpadlo. Nepredložil revíznu správu na elektroinštaláciu v prístavbe rodinného domu a nepredložil ani kolaudačné rozhodnutie, čo ma podstatný význam, pretože, ak stavba bola užívaná bez kolaudačného rozhodnutia, je dôvodné predpokladať, že pri jej realizácii neboli dodržané všetky normy a podmienky stanovené právnymi predpismi na realizáciu stavby, čo mohlo mať v konečnom dôsledku aj vplyv na samotný vznik požiaru. Tvrdil, že vznik požiaru zavinil žalovaný nedbanlivostným konaním a preto žiadal uhradiť škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Príčinou vzniku škody na majetku žalobcu bol požiar, ktorý vznikol porušením právnych povinností žalovaným ako stavebníkom prístavby RD č. XX. Podľa znaleckého posudku č. 14/2009 znalca Ing. Miroslava Lissého zo dňa 24.3.2009 Špecifikoval uplatňovanú náhradu škody vo výške 22 340,17 eur podľa znaleckého posudku č. 14/2009 znalca Ing. Miroslava Lissého zo dňa 24.3.2009 tak, že škoda na hospodárskej budove predstavuje sumu 16 215,67 eur a škoda na uskladnenom materiáli sumu 6 124,50 eur. Poukázal na rozpory medzi výpoveďou žalovaného a výpoveďou jeho manželky S. S., ktorá v trestnom konaní uviedla, že čerpadlo fungovalo cez termostat nastavením na pozíciu a samo sa aj vyplo a žalovaný udáva, že čerpadlo sa vypínalo ručne.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal, že pre uplatnenie všeobecnej zodpovednosti náhrady škody je potrebné, aby boli splnené 4 predpoklady: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4/ zavinenie. Žalobca nepreukázal, ako a kde vznikol požiar. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani v trestnom konaní. V odbornom posudku požiarneho technika S. sa uvádza len pravdepodobnosť, že požiar vznikol v kotolni v dôsledku elektrického skratu medzi obehovým čerpadlom a termostatom. Zdôraznil, že išlo o kotol na tuhé palivo, na ktorom nebol namontovaný žiaden termostat a preto nemohlo dôjsť k elektrickému skratu medzi obehovým čerpadlom a termostatom. Napokon termostat sa pri požiari vôbec nenašiel, resp. sa ani nemohol nájsť, keď tam nebol a obehové čerpadlo bolo spečené. Poukázal na výpoveď svojej manželky, ktorá už v trestnom konaní tvrdila, že najskôr zhorela drevená šopa, ktorá bola prepojená s prístavbou RD č. XX a odtiaľ sa požiar dostal do kotolne a cez okno sa dostal na susedovu stodolu, teda ohniskom požiaru nebola kotolňa, ale drevená šopa, cez ktorú sa vchádzalo do kotolne. Žalovaný tvrdil, že požiar niekto úmyselne zapálil v drevenej šope, do ktorej bol voľný prístup. Tiež poukázal na to, že ak by došlo k požiaru v dôsledku skratu na elektrickom zariadení, skrat by spôsobil skrat v elektrickej sieti a v dôsledku toho by sa vyhodili ističe - poistky, čím by sa prerušila dodávka elektrického prúdu, čo sa však pri požiari nestalo. Hasiči po príchode na miesto požiaru nemohli hasiť požiar, ale museli čakať na vypnutie elektrického prúdu 10 - 15 min. Poukázal na to, že požiarnici mali málo vody na hasenie, keďže chodili čerpať vodu do obce S., ktorá je vzdialená 6 km od požiaroviska a taktiež čerpali vodu z vodného zdroja X. asi 300 m od požiaroviska. Hasičské vozidlo OR HaZZ Stará Ľubovňa prišlo na miesto požiaru neskoro, pretože dostalo poruchu na palivovom systéme za Obcou H. na N. kopci, čo mohlo zapríčiniť upchatie diskov a nedodanie paliva do motora. Po zistení tejto poruchy bolo vyslané druhé vozidlo s vodičom, ktoré malo poruchu na mieste zásahu v elektronickej ovládacej časti čerpadla, takže ani druhé vozidlo nepoužilo vodu na hasenie. Z dokumentácie požiaru OR HaZZ Stará Ľubovňa a z odborného posudku S. vyplýva, že prístavba k rodinnému domu č. XX bola o rozmeroch asi 8 x 8 m, objekt bol murovaný s využitím podkrovného priestoru. Požiarom bol zasiahnutý RD č. XX a jeho prístavba so zariadením, kotolňa a drevená šopa (prístrešok), ako aj osobné motorové vozidlo žalovaného a tiež hospodárska budova žalobcu (ďalej len

HB žalobcu), ktorá patrila k rodinnému domu súp. č. XX (ďalej len RD č. XX). Drevená šopa ( prístrešok) žalovaného bola o rozmeroch 3 x 3 m, z troch strán bola drevená a z dvora sa do nej vchádzalo drevenou dvojbránou, ktorá sa nezamykala. V čase požiaru sa v nej nachádzalo rôzne náradie, stará nefunkčná pec na tuhé palivo, nefunkčná práčka, parák, plechová udiareň a rôzne neidentifikované veci. Žalovaný tvrdil, že nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú škodu a nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom požiaru a škodou spôsobenou požiarom. OÚ E. mu dal súhlas na vykonanie drobnej stavby. Na prístavbu RD nebola urobená projektová dokumentácia, nebolo vydané stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie. Manželka žalovaného spozorovala požiar cez okienko v spálni a keď vybehla von, zistila, že horí drevená šopa v zadnej časti domu, ktorá zhorela ako prvá a odtiaľ sa dostal požiar cez drevené dvere do kotolne, následne v kotolni vybuchla expanzná nádržka, v dôsledku čoho došlo k vytlačeniu okna na kotolni a požiar sa dostal na HB žalobcu. Žalovaný namietal neprimeranú výšku škody, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a uplatnil si trovy konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov - manželky žalobcu, manželky žalovaného, výsluchom svedkov - O. O., S. S., S. E., O. S., S. I., Z. S., oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - s obsahom celého vyšetrovacieho spisu OR PZ v Starej Ľubovni, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Starej Ľubovni ČVS: ORP-254/JP-SL-2008, výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému na náhradu škody zo dňa 4.6.2009, znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Lissého č. 14/2009 a jeho výsluchom, výpisom z LV č. XXX k.ú. E., ohlásením drobných stavieb Z. K. OÚ E. a súhlasom OÚ E. na vykonanie drobných stavieb zo dňa 18.12.2001 a zo dňa 22.1.2002, dokumentáciou OR HaZZ Stará Ľubovňa číslo 453/2008 k požiaru a odborným posudkom S. S., správou OR Ha ZZ v Starej Ľubovni zo dňa 15.5.2012, znaleckým posudkom znalca Ing. Michala Mihálika č. 1/2012 a jeho doplnkom, písomným vyjadrením znalca Ing. Michala Mihálika, výpisom z LV č. XXX, notárskou zápisnicou N 809/78, NZ 646/78, NZ 651/78, kúpnou zmluvou uzavretou medzi Z. K. a žalovaným a jeho manželkou, CD nosičom, ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

4. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 10.12.2008 okolo 01:00 hod. došlo v prístavbe RD č. XX k vznieteniu požiaru a v dôsledku toho došlo ku poškodeniu drevenej šopy - dreveného prístreška a k poškodeniu celej stavby a prístavby RD č. XX, ako aj motorového vozidla žalovaného a tiež k obhoreniu a poškodeniu žalobcovej HB - stodoly, strechy a materiálu uskladneného v stodole, v dôsledku čoho bola spôsobená škoda žalobcovi, ale aj žalovanému. Nespornou skutočnosťou teda bol existencia škody žalobcovi, ale aj žalovanému v dôsledku požiaru. Tiež nespornou skutočnosťou bolo, že v predmetnej veci OR PZ Stará Ľubovňa začal trestné stíhanie pod číslom ČVS: ORP-254/JP-SL-2008 uznesením o začatí trestného stíhania dňa 10.12.2008, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedených vyššie, a to že skutok nie je trestným činom, bolo síce preukázaná objektívna stránka, a to že došlo k požiaru najpravdepodobnejšie el. skratom medzi termostatom a čerpadlom bez príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, nebolo preukázané, aby žalovaný zavinil nedbanlivostným konaním vznik požiaru a vznik škody. Z trestného spisu vyplýva, že manželka žalovaného bola naposledy v kotolni o 23.00 hod., kedy bola prepnúť obehové čerpadlo z pozície 3 na 1 cez spínač, ktorý bol pri zásuvke a ktorý sa mal vypnúť o 0.3.00 hod. V konaní nebolo preukázané, aby spínač bol na obehové čerpadlo napojený tak, aby sa sám vypínal, ale bolo preukázané, že tento spínač a obehové čerpadlo bolo potrebné vypnúť ručne z elektrickej zásuvky. Požiar spozorovala dcéra žalovaného a jeho manželka asi o 00:30 - 00:45 hod. cez, keď cez strešné okno videli svetlo. Manželka žalovaného vybehla cez kuchyňu von a zistila, že horí drevená šopa, dvakrát sa vrátila do domu po deti, následne odparkovala osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia ďalej od drevenej šopy a až tak ohlásila požiar požiarnikom. Na miesto požiaru sa dostavili požiarnici zo Spišskej Starej Vsi, dobrovoľní požiarnici z E. a z X. až tak prišli požiarnici zo Starej Ľubovne. Požiar sa najskôr šíril smerom k letnej kuchyni suseda E., preto požiarnici hasili najskôr letnú kuchyňu suseda E., následne hasili obytné miestnosti rodinného domu súp. č. XX (ďalej len RD č. XX) a prístavby k tomu rodinnému domu. 5. Z vykonaného dokazovania vyplýva a potvrdili to aj svedkovia - starosta Obce E. S. I., O. a A., že v čase, keď prišli na miesto požiaru, nehorela ešte HB žalobcu, na ňu sa požiar rozšíril až neskôr z prístavby RD č. XX. Požiar sa najskôr šíril smerom k letnej kuchyni suseda E., preto požiarnici hasili najskôr obytné miestnosti - letnú kuchyňu suseda E., následne hasili obytné miestnosti RD č. XX a nakoniec HB žalobcu. Z vykonaného dokazovania tiež bolo nesporné, že žalovaný sa oženil v roku 1994 a spolu s manželkou prišiel bývať ku svojej babke K. do RD č. XX (teraz sa nachádzajúci v prednej časti v roku 996, kde býval do roku 2002. V roku 1998 - 2002 sa začalo s prístavbou k RD č. XX bez

stavebného povolenia a projektovej dokumentácie, pričom na OÚ E. ohlásil výstavbu drobných stavieb - skladu, kotolne, schodišťa HB Z. K., vlastník RD č. XX a pozemku, na ktorom stal RD č. XX a na ktorom sa mali vykonať drobné stavby. Drevená šopa nachádzajúca sa za prístavbou RD č. XX bola postavená ešte pred prístavbou k tomuto RD. Drevená šopa o rozmeroch 3 x 3 m nachádzajúca sa za prístavbou RD č. XX bola otvorená, postavená na 4 okrúhlych stojkách, prikrytá strešnou krytinou- pozinkovaným plechom. V jej prednej časti bola dvojbrána, ktorá sa nezamykala, teda prístup do drevenej šopy bol voľný. Cez drevenú šopu sa z dvora vchádzalo cez plné drevené dvere do kotolne, ktorá bola murovaná, postavená z kvádrov. Cez drevenú šopu sa vchádzalo z dvora aj do kuchyne a vstup do kuchyne bol aj z bočnej strany prístavby k RD č. XX cez chodbu a halu. V blízkosti drevenej šopy sa nachádzalo aj vozidlo Škoda Fabia, na ktorom v dôsledku požiaru bol poškodený lak a predné pravé svetlo. Pri požiari drevená šopa úplne zhorela, Z odborného posudku OR HAZZ v Starej Ľubovni č..j. OR HaZZ- 453/2008 zo dňa 17.12.2008, ktorý spracoval požiarny technik S. S.. (čl. 37-40 spisu) súd zistil, že požiar bol ohlásený na operačné stredisko jednotky HaZZ Stará Ľubovňa o 01.35 hod. Z tohto posudku tiež vyplýva, že v kotolni v prístavbe RD č. XX žalovaného vpravo sa nachádzal liatinový kotol na tuhé palivo značky Viadrus, vľavo na stene visel elektrický ohrievač teplej vody, ktorý bol v čase požiaru mimo prevádzky, pod ohrievačom sa nachádzala expanzná nádržka systému kúrenia a pod ňou sa na potrubí, ktoré viedlo od kotla tesne pri zemi, bolo zabudované obehové čerpadlo na cirkuláciu obehu vody v systéme kúrenia. Na ľavej strane obvodovej steny kotolne bolo drevené okno a 1,2 m od okna z vonkajšej strany sa nachádzala murovaná HB žalobcu. Tesne vedľa dverí kotolne sa nachádzalo uhlie a drevo. Elektrická inštalácia v kotolni bola zavedená a bola funkčná. Pravá obvodová stena kotolne tvorila spoločnú obvodovú stenu s kuchyňou. Požiarom bol zasiahnutý RD č. XX žalovaného a jeho prístavba so zariadením, kotolňa, zhorela drevená šopa ku RD č. XX, bolo poškodené osobné motorové vozidlo žalovaného, Prístavba RD č. XX bola o rozmeroch 8x8 m, išlo o murovaný objekt s využitím podkrovného priestoru. Na prízemí prístavby k RD č. XX bola kuchyňa, obývacia izba, chodba, z ktorej viedli točivé schody do podkrovného priestoru, kde boli dve izby - spálňa a detská izba. Požiarom zhoreli dvere do kotolne z drevenej šopy, bolo obhorené okno v kotolni a v kuchyni, bola poškodená a obhorená elektrická inštalácia a ostatné pevné horľavé látky. Tridsať centimetrov od zárubne kotolne na čelnej obvodovej stene kuchyne bol otvor pre digestor. Po vzniku požiaru digestor bol spadnutý na sporáku v kuchyni a plastová rúra na digestore zhorela. Čelne vpravo na obvodovej stene kuchyne bola plynová pec, ktorá v čase vzniku požiaru nebola zapnutá. Po ľavej strane v kuchyni sa nachádzalo drevené okno, ktoré podľa odborného posudku S. S. bolo obhorené viac zvnútra ako zvonka. Z odborného posudku požiarneho technika OR HaZZ Stará Ľubovňa S. S., ktorý v čase požiaru pracoval ako vedúci technik špecialista a ktorý na mieste požiaru vykonal statickú ohliadku vizuálnou formou a dynamickú ohliadku prehrabovaním sa na mieste ohniska vyplýva, že v čase, keď požiarnici prišli na miesto požiaru, požiar bol v II. stupni horenia ( podľa jeho tvrdenia sú III. stupne horenia - I. stupeň je rozhorenie, II. stupeň horenie a III. stupeň dohorievanie). Požiarny technik na mieste požiaru zisťoval príčiny požiaru a stanovil 3 verzie príčiny požiaru, z ktorých 2 verzie príčiny požiaru vylúčil, a to 1/ elektrický skrat v elektroinštalácii kotolne a 2/ elektrický skrat na elektrickom ohrievači vody. Najpravdepodobnejšia príčina požiaru bola stanovená - elektrický skrat na čerpadle, resp. medzi čerpadlom a termostatom, ktorý bol aj s motorom úplne spečený - znehodnotený v dôsledku vysokej teploty. Rovnako ako v odbornom posudku, aj vo svedeckej výpovedi tvrdil, že v kotolni bol kotol na tuhé palivo a bolo tam tiež obehové čerpadlo a termostat, ktorý bol na opačnej strane kotolne pri podlahe a tento reguloval cirkuláciu systému v ÚK. V odbornom posudku a aj svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že najviac vyhorenou časťou bola kotolňa a na základe skutočností uvedených v posudku, deformácie horľavých látok, smeru šírenia sa požiaru vznikol požiar v kotolni (čl. 39 spisu). Ako je uvedené vyššie, po vzniku požiaru v kotolni v dôsledku el. skratu medzi termostatom a obehovým čerpadlo, došlo k prehoreniu a spadnutiu drevených dverí v kotolni a z kotolne sa požiar rozšíril do drevenej šopy a tiež z kotolne sa rozšíril cez digestor do kuchyne, následne do chodby a na podkrovie prístavby RD. Požiar sa šíril po celom obvode drevenej šopy a oknom kotolne a oknom kuchyne sa požiar sa šíril na strechu HB žalobcu, kde začal horieť krov a pod strechou uskladnený stavebný materiál žalobcu. Požiar na HB nebolo možné zahasiť, keďže plech neprepustil vodu, pozinkovaný plech strechy spadol na horiaci stavebný materiál a preto sa musela najskôr strhnúť strecha z HB žalobcu a až po strhnutí strechy sa vyhadzoval a hasil horiaci stavebný materiál žalobcu a tak došlo k uhaseniu požiaru na HB žalobcu. Požiarny technik S. potvrdil, že za prístavbou RD žalovaného bola drevená šopa - garáž, pri ktorej bolo požiarom poškodené motorové vozidlo žalovaného. Kotolňa prístavby RD č. XX bola následkom požiaru celkom vyhorená, neostalo v nej zhorené drevo a uhlie, ale boli tam len sutiny a spleť rôznych drôtikov. Po požiari sa v kotolni našlo spečené a poškodené obehové čerpadlo v dôsledku vysokej teploty, ale nenašiel sa termostat. Podľa požiarneho technika škoda spôsobená požiarom nemusela byť taká veľká,

keby bol požiar skôr spozorovaný. Svedok S. aj napriek tvrdeniu, že požiar najpravdepodobnejšie vznikol elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom, nevedel uviesť, či v dôsledku elektrického skratu došlo k vyhodeniu ističa na elektrických hodinách žalovaného a vzhľadom na časový odstup času od požiaru, nevedel uviesť ani, kde sa tieto elektrické hodiny žalovaného nachádzali. Podľa svedka z miesta požiaru sa nemohli zobrať vzorky ohniska, pretože všetko bolo zhorené a vzorky sa berú len vtedy, keď je možné ešte usúdiť v požiarnoexpertíznom ústave v Bratislave z danej vzorky, ako došlo k požiaru, čo však v tomto prípade nebolo možné. Vylúčil, aby požiar vznikol v drevenej šope a odtiaľ sa rozšíril do kotolne a tiež nepripustil možnosť úmyselného zapálenia požiaru. Z odborného posudku tiež vyplýva, že požiar bol spozorovaný dcérou žalovaného o 0.30 hod., ktorá sa prebudila na praskanie a cez strešné okno videla iskry a plamene a na to zobudila manželku žalovaného, ktorá zistila, že v plameňoch bola drevená šopa - zadná časť prístavby RD, po evakuácií detí z prístavby RD a odparkovaní auta ďalej od horiacej drevenej šopy, ohlásila požiar požiarnikom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ako prvá na miesto požiaru prišla jednotka z HS Spišská Stará Ves o 1.58 hod. s vozidlami. Na likvidácii požiaru sa podieľali jednotky - dobrovoľní požiarnici z E., z X. a z Y. a požiarnici z OR HaZZ Stará Ľubovňa. Čas začatia dodávky hasiacich látok bol o 01.59 hod, čas lokalizácie bol o 3.50 hod. a čas likvidácie požiaru bol o 7.31 hod.

6. Z výpovede svedka O. O. vyplýva, že v čase, keď prišiel na miesto požiaru, horela drevená šopa žalovaného a potom došlo k výbuchu a požiar sa rozšíril a následne začala horieť HB žalobcu. Z výpovede svedkov S. I., starostu Obce E. (čl. 100,101), H. A. vyplýva, že HB žalobcu začala horieť neskôr, ako drevená šopa, kotolňa, prístavba k RD č. XX a RD č. XX a požiar sa na HB rozšíril z prístavby RD žalovaného. Zo svedeckej výpovede O. O. vyplýva, že svedok prišiel na miesto požiaru po tom, čo mu volal sused E. a následne avizoval starostovi, že horí. Svedok potvrdil, že v čase, keď prišiel na miesto požiaru, horela drevená šopa žalovaného a až potom došlo k výbuchu a požiar sa začal šíriť ďalej a následne začala horieť aj HB žalobcu. Keďže bolo málo vody, najskôr sa hasili obytné priestory E. a žalovaného. Podľa svedka, nemusela byť taká veľká škoda a ani nemusela zhorieť HB žalobcu, keby hasiči zo Starej Ľubovni prišli včas. Tiež potvrdil, že z HB žalobcu sa najskôr musela stiahnuť strecha, potom sa spod strechy vyhadzovali všetky veci, ktoré tam horeli a až tak sa požiar uhasil. Svedok tiež tvrdil, že z prístavby žalovaného sa vynášalo uhlie a drevo, ktoré bolo obhorené zhora, ale nebolo obhorené zdola. Zo svedeckej výpovede starostu S. I. (čl. 100, 101) vyplýva, že požiar mu nahlásil O. medzi 01:00 až 01:30, svedok zabezpečoval vozidlo dobrovoľného hasičského zboru a keď prišiel na miesto požiaru, boli tam požiarnici zo Spišskej Starej Vsi. Vtedy horela zadná časť RD žalovaného a prístavba k tomuto RD, ale v tom čase ešte nehorela HB žalobcu. Požiarnici najskôr hasili obytné budovy - letnú kuchyňu E. a prístavbu k RD žalovaného. Z jeho svedeckej výpovede súd zistil, že na mieste požiaru nedošlo k vyhodeniu poistiek a nebola prerušená dodávka elektrického prúdu. Pred hasením požiaru bolo potrebné v trafostanici vypnúť elektrickú prípojku, ktorá viedla k RD a ku prístavbe RD žalovaného cez jeho dvor. Keďže do trafostanice sú špeciálne kľúče, svedok zabezpečoval cez elektrárne vypnutie elektrického prúdu v trafostanici, pričom na vypnutie trafostanice čakali na mieste požiaru dlhšiu dobu (10-15 minút). Strecha HB žalobcu prehorela, spadla na murivo, preto svedok zabezpečoval techniku, aby strhli strechu z muriva, keďže pod krytinou - plechom horeli dosky žalobcu. Svedok H. A., dobrovoľný požiarnik, tvrdil, že po spustení sirény naštartoval auto dobrovoľného hasičského zboru OÚ E. a išiel na miesto požiaru. V tom čase horeli budovy žalovaného, ale ešte nehorela HB žalobcu. Potvrdil, že na mieste požiaru boli požiarnici zo Spišskej Starej Vsi, hasili sa najskôr obytné budovy. Oheň na HB žalobcu prešiel zo štítu pod strechu HB žalobcu a potvrdil rovnako, ako svedok S. I. a O., že na HB žalobcu bol problém požiar uhasiť. Zo svedeckej výpovede S. E. (čl. 98, 99), suseda žalovaného, súd zistil, že jeho manželka ho v noci zobudila preto, že požiar sa šíril na ich letnú kuchyňu. Začal hasiť svoju letnú kuchyňu, aby sa požiar nerozšíril na ich ďalší majetok. Zavolal kamarátovi a ten cez starostu obce zabezpečil požiarne vozidlo. Zo svedeckej výpovede O. S. (čl. 99) vyplýva, že tento robil ústredné kúrenie žalovanému, dával mu rúry, radiátory, kotol a obehové čerpadlo. V tom čase kotolňa nebola omietnutá, pred kotolňou bola drevená šopa, preto dával pozor, aby nedošlo k požiaru. Vtedy už 35 rokov robil ústredné kúrenia a podľa jeho názoru stavebné povolenie na ústredné kúrenie (ďalej len ÚK) na tuhé palivo nebolo potrebné. Stavebné povolenie bolo potrebné len na ÚK na plyn. Ústredné kúrenie svedok vyskúšal tak, že napustil vodu, spustil kúrenie, namontoval čerpadlo, ale žiaden termostat nemontoval ani na čerpadlo, ani na kotol, keďže pri ÚK na tuhé palivo sa termostaty nepoužívajú. Tieto sa montujú a dávajú na snímanie teploty v izbách len pri kúrení na plyn. Pripustil, že časový spínač mohol byť napojený na obehové čerpadlo

a ten funguje tak, že sa dá do zásuvky a keď sa nastaví na určitý čas, vtedy sa čerpadlo vypne alebo zapne. Svedok však časový spínač na obehové čerpadlo nedával a nemontoval. Z výpovede Ing. Miroslava Lissého (znalca) vyplýva, že tento vypracoval na ohodnotenie škody na základe objednávky žalobcu, v ktorom vyčíslil škodu na HB žalobcu a škodu na hnuteľných veciach žalobcu v dôsledku požiaru. Pri ohodnotení materiálu žalobcu, ktorý zhorel, vychádzal z orientačných cien, zo správy polície a z tvrdenia žalobcu, aký materiál mal v tejto HB uskladnený. Z ohliadky na mieste samom zistil, čo z poškodeného materiálu sa dá ešte použiť a čo sa použiť nedá.

7. Spornými ostali tieto skutočnosti:

1/ Kde vznikol požiar, či požiar vznikol v kotolni, ako tvrdil žalobca a požiarny technik OR HAZZ v Starej Ľubovni S. S. v odbornom posudku a vo výpovedi pred súdom alebo vznikol v drevenej šope, ako tvrdil žalovaný a jeho manželka a či sa požiar rozšíril z kotolne do dreveného prístreška a do kuchyne a následne na HB žalobcu alebo či sa rozšíril z drevenej šopy do kotolne a do kuchyne a následne na HB žalobcu 2/ Čo bolo príčinou požiaru, či príčinou požiaru bol elektrický skrat medzi obehovým čerpadlom a termostatom tak, ako tvrdil žalobca a požiarny technik S. S. v odbornom posudku a vo svojej výpovedi pred súdom alebo príčinou požiaru bolo úmyselné zapálenie požiaru, resp. nedbanlivostné konanie žalovaného alebo iných osôb pri manipulácii s otvoreným ohňom 3/ Či žalovaný porušil právne povinnosti a ktoré právne povinnosti porušil , t.j. či porušil právne povinnosti tvrdeného žalobcom a vyplývajúce zo stavebného zákona a ďalších právnych predpisov

- či žalovaný porušil povinnosť tým, že vykonal prístavbu k RD č. XX bez stavebného povolenia a bez vypracovania projektovej dokumentácie, tým, že užíval prístavbu RD č. XX bez kolaudačného rozhodnutia, tým, že nezabezpečil odborne spôsobilú osobu na vykonávanie prístavby k RD a z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe, 4/ Či medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom požiaru a aj škodou je príčinná súvislosť a či žalovaný zodpovedá za škodu žalobcovi.

8. Na návrh žalovaného a za účelom odstránenia týchto rozporov súd nariadil znalecké dokazovania znalcom Ing. Michalom Mihalikom, z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin požiarov horenie a hasenie plastických látok, horenie a hasenie tuhých látok, ktorému uložil zodpovedať na tieto otázky : 1. kde bolo ohnisko požiaru 2. čo bolo príčinou požiaru dňa 10.12.2008 v rodinnom dome č. XX E., 3. vyjadriť sa k odbornému posudku OR HaZZ v Starej Ľubovni zo dňa 17.12.2008 č.j. OR HaZZ- 453/2008, ktorý vypracoval S. S. 4. posúdiť postup hasenia požiaru na rod. dome č. XX v Obci E. dňa 10.12.2008 OR HaZZ, Stará Ľubovňa, t.j. rýchlosť, včasnosť a technickú vybavenosť, 5. či pri správnom postupe HaZZ sa mohlo predísť vzniku škody na RD č. XX žalovaného a na HB žalobcu. Súd tiež nariadil doplniť znalecký posudok znalca Ing. Michala Mihalika, č. 1/2012 z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti:

- aká mala byť odstupová vzdialenosť od hranice prístavby žalovaného ku hranici pozemku žalobcu, od hranice HB žalobcu ku hranici pozemku žalovaného, od hranice prístavby žalovaného po hranicu HB žalobcu s prihliadnutím na to, že žalovaný mal na prístavbe okná smerom ku pozemku a ku HB žalobcu

- či pri vybudovaní prístavby žalovaný dodržal odstupovú vzdialenosť od hranice prístavby po hranicu pozemku žalovaného a žalobcu a či dodržal odstupovú vzdialenosť od hranice dreveného prístrešku za RD ku hranici HB žalobcu a

- v prípade, že žalovaný nedodržal túto odstupovú vzdialenosť medzi objektmi uvedenými vyššie, či príčinou požiaru na HB žalobcu bolo aj nedodržanie tejto odstupovej vzdialenosti a v prípade, ak by tieto minimálne odstupové vzdialenosti boli dodržané, či by sa zabránilo vzniku a rozšíreniu požiaru na HB žalobcu,

- či vzhľadom na odstupové vzdialenosti medzi hranicou HB žalobcu a hranicou prístavby žalovaného z hľadiska zabezpečenia požiarnej ochrany a bezpečnosti, ak by bolo vydané stavebné povolenie, či by bolo nariadené žalovanému vybudovať, resp. zabezpečiť protipožiarne opatrenie -napr. vybudovať betónový múr medzi prístavbou žalovaného a hospodárskou budovou žalobcu a či by vybudovaním múra sa zabránilo rozšíreniu požiaru z prístavby žalovaného na HB žalobcu, prípadne, aké protipožiarne

opatrenia v tomto smere by bolo potrebné zabezpečiť, aby sa zabránilo rozšíreniu požiaru z prístavby žalovaného na HB žalobcu. Súd k jednotlivým otázkam určeným znalcovi, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie vo veci udáva: K otázke č. 1 - Kde bolo ohnisko požiaru? Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na závery znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalíka, s ktorými sa súd stotožnil, súd je toho názoru, že na základe časových skutkových súvislosti pri požiari a na základe logickej nadväznosti je možné konštatovať, že požiar nevznikol v kotolni a príčinou požiaru nebol elektrický skrat medzi termostatom(časovým spínačom) a obehovým čerpadlom v kotolni tak, ako to tvrdil žalobca a požiarny technik S. S. v odbornom posudku a vo výpovedi pred súdom, ale že požiar vznikol v drevenej šope - prístrešku, čo vyplýva z výpovede svedkyne - manželky žalovaného S. S., ako aj z výpovede svedka O. O. a tiež zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalika, s ktorými sa súd stotožnil. Svedkyňa S. S. už vo výpovedi v trestnom konaní uviedla, že po spozorovaní požiaru a po vyjdení na dvor zistila, že horí drevená šopa a túto skutočnosť potvrdil v svedeckej výpovedi pred súdom svedok O. O.. Súd tiež poukazuje na to, že pri obhliadke miesta požiaru bolo zisťovateľom požiaru - S. S. zistené, že požiar sa šíril zvnútra objektu. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalika poškodené časti drevených konštrukcií - dverí a okien nasvedčujú šírenie sa požiaru z priestorov drevenej šopy - prístreška na ostatné objekty a cez priestor kotolne sa požiar preniesol, čo bolo vidieť na pozostatkoch okenného rámu kotolne a na omietke v kotolni, ktorá bola za zásobníkom vody skoro neporušená. Ak by došlo k vzniku požiaru v kotolni a jeho dynamického rozvoja, nebolo by možné, aby za zásobníkom vody v kotolni ostala neporušená omietka. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede svedka O. O. tiež vyplýva, že pri upratovaní kotolne sa vynášalo z kotolne drevo obhorené zhora a neporušené zdola a z vykonaného dokazovania vyplýva, že pod spadnutou omietkou ostalo neporušené palivové drevo, čo by nebolo možné, ak by došlo k požiaru v kotolni, pretože palivové drevo v takom prípade by bolo zhorené na popol. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenie uvedené v odbornom posudku požiarneho technika S. S., že požiar vznikol v kotolni. Súd sa stotožnil s tvrdením a závermi znalca, že ak by požiar vznikol v kotolni a odtiaľ sa šíril ďalej, bol by zapálil cez okenný priestor stodolu a bol by viditeľný oveľa skôr, ako to uvádzajú svedkovia (I., O., A.). Následné horenie by bolo oveľa skôr zničilo drevený rám okna kotolne, ako bol zničený. Na skutočnosť, že požiar nevznikol v kotolni, poukazuje aj to, že okno vedúce z kotolne bolo obhorené len z vonkajšej časti aj napriek tomu, že v kotolni, podľa požiarneho technika S. S. mal požiar trvať najdlhšie a intenzita požiaru bola najvyššia. Súd pri stanovení ohniska požiaru uveril tvrdeniu manželky žalovaného, ktorá s dcérou videla cez strešné okno spálne žiaru, popol a úlet iskier, pričom z vysvetlenia znalca logicky vyplýva, že žiaru pri požiari v nočnej dobe - 0.30 hod. - 0.45 hod. vidieť zďaleka, ale úlet iskier a popola bolo možné vidieť až z rozvinutého požiaru, keďže okno spálne bolo vyššie položené (strešné okno na podkroví prístavby RD). V čase, keď bol požiar spozorovaný dcérou a manželkou žalovaného, musel byť v 2. až 3. fáze horenia, pretože ani popolček a ani iskry nelietajú, keď požiar je v 1. fáze horenia, keďže ide o fázu rozhárania sa tuhých horľavých materiálov a iskra nemá dostatočnú energetickú silu, aby v priestore nezhasla. Súd sa stotožňuje so záverom znalca Ing. Mihalika v znaleckom posudku (čl. 303 spisu), ktorý z hľadiska časového a logického vysvetlil, z čoho sa dá usudzovať, že požiar vznikol v drevenej šope. Podľa znalca, ak by došlo k požiaru v kotolni, do priestoru kuchyne by sa požiar rozšíril tou istou formou cez digestor oveľa skôr a v prípade jeho oneskoreného spozorovania, keď lietali iskry a popol, keď sa požiar v šope nachádzal v II. až v III. fáze horenia, by manželka žalovaného nemohla prechádzať cez otvorené schodište z nadzemného podlažia a následne evakuovať deti z horiaceho objektu. Manželka žalovaného však po spozorovaní požiaru vyšla z domu na dvor a po zistení, že horí drevená šopa za RD, mala čas vrátiť sa na druhé podlažie a dvakrát úspešne evakuovať deti z horiacej budovy. Následne vybrala doklady a odstavila motorové vozidlo do bezpečnej vzdialenosti od drevenej šopy - prístrešku. Od spozorovania požiaru približne 0.35-0.45 (II. a III. fáza horenia) po ohlásenie na operačné pracovisko, prešla skoro hodina (v priestore šopy bol už požiar pravdepodobne v IV. fáze horenia), začatie lokalizačných prác trvalo ďalších 25-30 minúť. Ak by došlo k požiaru v kotolni, drevená konštrukcia HB žalobcu, by sa v čase začatia lokalizačných prác nachádzala minimálne v II. fáze horenia a nie ako tvrdia svedkovia (O., I., A.), že k rozšíreniu požiaru na HB žalobcu došlo až v čase, keď boli nasadzované prvé hasebné prúdy na lokalizáciu požiaru. Súd sa stotožnil s tvrdením znalca, že z časového sledu udalostí vyplýva, že požiar vznikol v drevenej šope a nie v kotolni, keďže expanzná nádoba vybuchla, skôr sa roztrhla, pod tlakom prehriatej vody v čase, keď už bol požiar šopy v rozvinutej fáze horenia a konštrukcia šopy už bola zrútená. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, požiar sa šíri sálavým teplom a prenosom iskier z horiaceho objektu. Ohnisko požiaru nebolo v kotolni, ale v zadnej

časti objektu - v drevenej šope (prístrešku), odkiaľ sa požiar po drevených konštrukciách šopy a stodoly šíril a preniesol na ďalšie časti objektu. K otázke č. 2/ Čo bolo príčinou požiaru dňa 10.12.2008 v rodinnom dome č. XX E.? Ako je uvedené vyššie, žalobca a požiarny technik v odbornom posudku tvrdili, že požiar vznikol najpravdepodobnejšie elektrickým skratom medzi termostatom - časovým spínačom a obehovým čerpadlom v kotolni. Z vykonaného dokazovania, z výpovede svedkov - starostu Obce E. S. I., z výpovede svedka O. S., ale aj O. O., ako aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalika vyplýva, že požiar nemohol vzniknúť elektrickým skratom medzi termostatom a obehovým čerpadlom, keďže v kotolni bol namontovaný kotol na tuhé palivo VIADRUS, v ktorom je namontovaný termostat a samostatný termostat nebol namontovaný ani na kotol, ani na obehové čerpadlo, keďže pri ÚK na tuhé palivo sa nemontujú termostaty. Napokon termostat sa pri ohliadke požiaru a pri zisťovaní príčin požiaru na požiarovisku ani po uhasení požiaru v kotolni nenašiel a obehové čerpadlo bolo spečené. Súd sa stotožnil so stanoviskom znalca Ing. Mihalika a aj s tvrdením žalovaného, že ak by nastal elektrický skrat medzi termostatom a obehovým čerpadlom v kotolni a tak by vznikol požiar, resp. ak by bolo došlo k elektrickému skratu v elektroinštalácii v prístavbe RD č. XX, bolo by došlo k vypnutiu ističov - poistiek a k prerušeniu dodávky elektrickej energie v RD a jeho prístavbe, čo sa však nestalo, čo potvrdili aj svedkovia - starosta Obce S. I., ktorý musel na mieste požiaru pred jeho hasením zabezpečovať u elektrikárov vypnutie elektrickej prípojky žalovaného v trafostanice. Vyššie uvedené dôvody poukazujú na to, že požiar nevznikol v kotolni, ale v drevenej šope - prístrešku a odtiaľ sa rozšíril do kotolne, do kuchyne, chodby, na podkrovie a následne na HB žalobcu. Znalec na základe šetrenia na mieste požiaru a analýzy, zhodnotil výpovede svedkov prítomných v čase vzniku požiaru na požiarovisku, ako aj predloženej fotodokumentácie z požiaroviska a určil tieto verzie príčin vzniku požiaru: 1/ úmyselné zapálenie alebo podpaľačstvo, 2/ nedbalosť a neopatrnosť dospelých osôb - fajčenie, manipulácia s otvoreným ohňom, 3/ porucha elektrického zariadenia - vykurovacieho telesa (nevyhovujúci stav kotla a komínového telesa), 4/ porucha elektrického zariadenia - vykurovacieho telesa, 5/ porucha elektrickej inštalácie, 6/ porucha elektrického zariadenia na prenos teplej vody. Súd sa stotožnil so záverom znalca uvedeným v znaleckom posudku, že v prejednávanom prípade nie je možné vylúčiť: 1/úmyselné zapálenie požiaru v drevenej šope, pretože sa s odstupom času nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia a tiež sa nedá vylúčiť 2/nedbalosť a neopatrnosť dospelých pri fajčení a manipulácii s otvoreným ohňom.

S odstupom času sa totiž nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia, keďže z miesta požiaru požiarny technik - zisťovateľ príčin požiaru - nezobral vzorky pre rozbor možnej horľavej kvapaliny, resp. na vzduchu zápalných látok a aj pri zistení možného zdroja požiaru neboli odobrané vzorky na požiarnu expertízu primárnych, alebo sekundárnych hodnôt tokov elektrického prúdu v danom zariadení. Pri obhliadke miesta požiaru bolo zisťovateľom požiaru zistené, ako je uvedené vyššie, že požiar sa šíril zvnútra objektu, ale zisťovateľ požiaru - požiarny technik S. S. pri vypracovaní odborného posudku nebral do úvahy vyjadrenia svedkov prítomných na požiarovisku a na začiatku a nepracoval s inými možnými variantmi vzniku požiaru, ako úmyselným zapálením požiaru alebo nedbalosťou alebo neopatrnosťou dospelých osôb - fajčenie, manipulácia s otvoreným ohňom. Súd v tejto súvislosti dodáva, že manželka žalovaného bola okolo 23.00 hod. v kotolni prepnúť obehové čerpadlo na menšie obrátky, ale v tom čase nemanipulovala s nijakými horľavými predmetmi a nevynášala popol. Súd sa však stotožnil s tvrdením znalca, že nedbalosť a neopatrnosť dospelých pri fajčení a manipulácii s otvoreným ohňom nemusela byť v priestore drevenej šopy- prístreška, ale aj v jej blízkom okolí. Podľa záverov znaleckého posudku a aj podľa názoru súdu príčinou vzniku požiaru bolo: 1/ úmyselné zapálenie požiaru v drevenej šope za prístavbou RD č. XX alebo 2/ nedbanlivostné konanie alebo neopatrnosť neznámej osoby pri manipulácii s ohňom. 3/ Znalec vylúčil vznik požiaru v dôsledku poruchy elektrického zariadenia a tiež vylúčil 4/ vznik požiaru v dôsledku poruchy vykurovacieho telesa. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k poruche elektrického zariadenia, keďže z miesta požiaru neboli odobraté vzorky, ktoré by bolo expertízou možné preveriť, či v el. zariadení vznikol elektrický skrat alebo bolo dané zariadenie roztavené teplotou požiaru v kotolni a z fotografie kotolne sa to nedá určiť. 5/Znalec vylúčil aj poruchu elektrickej inštalácie. Elektrická inštalácia bola robená svojpomocne a nebola skolaudovaná. 6/ Znalec tiež vylúčil, ako je uvedené vyššie, poruchu elektrického zariadenia - čerpadla a časového spínača (termostatu) na prenos teplej vody. Pri elektrickom zariadení čerpadla na kotloch na tuhé palivo typu VIADRUS U 26 27-32 kW je totiž montovaný mechanický termostat priamo v telese kotla. Na prúdenie teplej vody v

systéme kúrenia sa využíva obehové čerpadlo, v prejednávanom prípade PICOLO, ktoré má 3 rýchlosti a tiež sa nastavujú ručne. Ako je uvedené vyššie, vážnejšia porucha el. inštalácie, resp. skrat na elektrickom zariadení by spôsobil skrat v elektrickej sieti, čím by sa vyhodili ističe (poistky) a následne by sa prerušila dodávka elektrického prúdu, čo sa v prejednávanom prípade nestalo, keďže elektrikári vypínali prívod elektrickej energie v trafostanici okolo 02.00 hod.

K otázke č. 3 - Vyjadrenie znalca k odbornému posudku požiarneho technika S. S. Znalec Ing. Michal Mihalik k tomu odbornému posudku uviedol, že vzhľadom na nezaistenie dôkazových stôp z požiaroviska a nekvalitnú detailnú fotodokumentáciu z pravdepodobného ohniska požiaru určenú zisťovateľom príčin požiaru HaZZ, Stará Ľubovňa, nie je možné s istotou určiť príčinu požiaru. Podľa záverov znalca, s ktorými sa súd stotožňuje, požiar nevznikol v kotolni, ako je uvedené v odbornom posudku, ale požiar vznikol v drevenej šope za rodinným domom č. XX s poukazom na dôvody, na časové a logické súvislosti priebehu požiaru vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ktoré sú uvedené vyššie. Podľa znalca miesto vzniku požiaru sa však nedá s istotou určiť, keďže požiar, ako je uvedené vyššie, bol spozorovaný v II. až III. fáze horenia drevenej šopy, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí ( manželky žalovaného, svedkov O.,a starostu Obce E. I. a A.) a totiž nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia, keďže z miesta požiaru požiarny technik - zisťovateľ príčin požiaru - nezobral vzorky pre rozbor možnej horľavej kvapaliny, resp. na vzduchu zápalných látok, preto sa nedá jednoznačne preukázať použitie zápalných látok alebo iného zdroja zapálenia a tiež aj pri zistení možného zdroja požiaru neboli odobrané vzorky na požiarnu expertízu primárnych, alebo sekundárnych hodnôt tokov elektrického prúdu v danom zariadení, preto sa nedá zistiť, či obehové čerpadlo bolo poškodené - spečené v dôsledku elektrického skratu alebo v dôsledku vysokej teploty pri požiari. Súd poukazuje na vyjadrenie znalca k odborného posudku uvedené k otázke č. 2, a to, že požiarny technik S. S. pri zisťovaní príčin požiaru a pri vypracovaní odborného posudku nebral do úvahy vyjadrenia svedkov prítomných na požiarovisku a na začiatku a nepracoval s inými možnými variantmi vzniku požiaru, ako napr. úmyselným zapálením požiaru alebo nedbanlivosťou a neopatrnosťou dospelých pri manipulácii s fajčením a otvoreným ohňom. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že ak zisťovateľ príčin požiaru S. S. si nebol 100 % istý príčinou požiaru, mal požiadať expertízny ústav o preverenie aj malého množstva odobratej vzorky, ktorú v expertíznom ústave by podrobili analýze. Nedostatkom odborného zisťovania príčin požiaru OR HaZZ v Starej Ľubovni bolo, že z miesta požiaru zisťovateľ príčin požiaru nedal odobrať predpokladaný zdroj požiaru orgánom činným v trestnom konaní a tento nebol expertízne preskúmaný. Predpokladaný zdroj požiaru - čerpadlo a termostat, nebol detailne zdokumentovaný. Odborné stanovisko zisťovateľa príčin požiaru bolo robené v rýchlom časovom slede a preto neboli splnené všetky potrebné znaky zisťovania príčin požiaru a teda neboli splnené všetky potrebné požiadavky Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru Pokynu č. 60/2002, ktorý dopĺňala Zbierka Pokynov č. 25/2005 P HaZZ „o obsahu o postupe pri spracúvaní dokumentácie o zdolávaní požiarov, určená pre činnosť na požiarovisku zisťovateľom príčin požiarov. Znalec zdôraznil, že nebola splnená zásada podľa čl. 2, ods. 13, prílohy č. 3 ods. II, čl. 3 ods. 8 a čl. III, IV. Zb. pokynov P HaZZ č. 25/2005. Pomoc jednotiek HaZZ bola privolaná cca 45 - 60 min. od spozorovania, pričom požiar bol už minimálne v druhej až tretej fáze horenia, čo znamená, že v drevenej šope horeli prakticky všetky horľavé materiály a celá drevená konštrukcia bola zasiahnutá požiarom. V čase spozorovania požiaru sa tento pôsobením sálavého tepla preniesol na HB žalobcu a tiež na prístavbu rodinného domu žalovaného. Na základe tejto Zb,. pokynov P HaZZ sa na požiarovisko dostavila ako prvá jednotka VHS Spišská Stará Ves a následne bola privolaná pomoc ďalších jednotiek HaZZ a DVPZ - E., Y., X. OR HaZZ, Stará Ľubovňa. K otázke č. 4 - posúdiť postup hasenia požiaru na rod. dome č. XX v Obci E. dňa 10.12.2008 OR HaZZ, Stará Ľubovňa, t.j. rýchlosť, včasnosť a technickú vybavenosť a k otázke č. 5, či pri správnom postupe HaZZ sa mohlo predísť vzniku škody na RD č. XX žalovaného a na HB žalobcu, znalec uviedol, že najväčší podiel na výške škôd malo neskoré spozorovanie požiaru a ohlásenie požiaru, čo spôsobilo jeho rozvoj a následne rýchle šírenie sa požiaru po drevených konštrukciách všetkých objektov. Nasadenie prvých prúdov na chránenie obytných miestností - letnej kuchyne rodiny E. a prístavby RD č. XX žalovaného bolo z taktického hľadiska správne. Tiež uviedol, že OR HaZZ, Stará Ľubovňa dodržali predpisy týkajúce sa hasenia požiarov, keďže hneď po hlásení požiaru poslali požiarne vozidlo, ktoré dostalo poruchu na N. kopci a následne bolo zaslané ďalšie požiarne vozidlo, ktoré na mieste požiaru tiež dostalo poruchu a nepoužilo vodu na hasenie požiaru. Z vykonaného dokazovania, zo žaloby, z vyjadrenia žalobcu a žalovaného a zo znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalíka (čl. 191-250) a z jeho doplnku ( 331-356) vyplýva, že v zadnej časti prístavby RD bola drevená šopa, prístrešok o rozmeroch 3x6 m, ktorý bol postavený ešte pred prístavbou

k RD č. XX. Okrem toho sa na dvore žalovaného nachádzala letná kuchyňa a rôzne drevené malé prístavby. V zadnej časti RD č. XX žalovaného sa vo vzdialenosti 1,5 m nachádzala udiareň a za ňou letná kuchyňa susedov E.. Vo vzdialenosti 1,2 m od RD č. XX a drevenej šopy žalovaného sa na parcele č. XXX/X k. ú. E. nachádzala HB žalobcu postavená v roku 1982, ktorá pozostávala z maštale, stodoly a garážového priestoru. Stavebným materiálom HB žalobcu bol betón, murivo tehla a kameň, vodorovná konštrukcia drevený strop, krytina pozinkovaný plech, dvere aj okná - boli drevené. Z predložených listinných dôkazov (čl. 84, 85, 120, 129) vyplýva, že prístavba k RD č. XX žalovaného bola vybudovaná bez stavebného povolenia v období od roku 1998 do roku 2002. OÚ E. boli ohlásené drobné stavby - sklad materiálu, kotolňa, chodba a schodište, s vykonaním ktorých OÚ E. súhlasil. Prístavba k RD sa začala užívať v roku 2002 bez kolaudačného rozhodnutia.

V doplnku k znaleckému posudku (čl. 331-340) znalec Ing. Michal Mihalík uviedol, že z hľadiska požiarnej ochrany v čase vzniku požiaru podľa noriem platných pre oblasť požiarna ochrana v danom čase, t.j. v čase vykonania prístavby k RD č. XX, a to zák. MV SR č. 126/1985 o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov, vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 82/1986 v znení vyhlášky MV SR č. 288/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane v oblasti požiarnej prevencie v znení neskorších predpisov, ani jedna legislatívna norma na úseku požiarnej ochrany nikdy neurčovala odstup stavieb od hraníc pozemkov. Právne normy určovali len odstupové vzdialenosti stavieb.

Podľa znalca na šírení požiaru mali najväčší vplyv tieto okolnosti: 1/ nedostatočné odstupové vzdialenosti jednotlivých stavieb. Medzi prístavbou rodinného domu, drevárňou - šopou a hospodárskou budovou žalobcu bola vzdialenosť 1,2 m, čo pri otvorených požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť, 2/drevené konštrukcie budov, nábytok, textílie, obklady a drevený krov na 2. nadzemnom podlaží, 3/ neskoré spozorovanie vzniku požiaru a jeho ohlásenie, 4/ neskoré privolanie hasičských jednotiek malo vplyv na začatie hasebných prác, 5/nedostatok hasebných látok ovplyvnil rozšírenie sa požiaru na celú konštrukciu hospodárskej budovy.

1. K šíreniu požiaru v dôsledku nedostatočnej odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD č. XX, drevenou šopou za prístavbou RD č. XX a HB žalobcu súd udáva: Medzi prístavbou rodinného domu, drevárňou - šopou a hospodárskou budovou žalobcu bola vzdialenosť 1,2 m, čo z hľadiska protipožiarnej ochrany pri otvorených požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť, teda odstupová vzdialenosť medzi objektmi drevená šopa - dreváreň a prístavba RD žalovaného a HB žalobcu nebola dodržaná. Podľa znalca výpočtová odstupová vzdialenosť od požiarne otvoreného objektu šopa - dreváreň žalovaného a HB žalobcu je minimálne 3,3 m.

2. K šíreniu požiaru v dôsledku drevených konštrukcií budov, nábytku, textílií, obkladov a v dôsledku dreveného krovu na 2. nadzemnom podlaží súd udáva: V čase vypuknutia požiaru bola prístavba RD č. XX o rozmeroch 8x8 m, požiarna výška objektu 6m, šopa- dreváreň žalovaného 3x3 m, výška objektu 3,1 m. HB žalobcu pri RD č. XX , a to prvé nadzemné podlažie bolo murované zo zmiešaného muriva - kvádre, kameň. Stanovovala technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb. Strop bol drevený a podkrovie bolo drevenej konštrukcie. Sedlová strešná konštrukcia drevená pokrytá pozinkovaným plechom. Objekt nemal elektroinštaláciu. Budova bola postavená v roku 1982. Prístavba k RD č. XX bola realizovaná od r. 1998 do roku 2002, kedy ju začal žalovaný s rodinou užívať. RD č. XX a jeho prístavba boli postavené z materiálov kvádre a tehly, základy betónové, omietka malta. V stene na strane smerom k HB žalobcu sa nachádzali 3 okná o rozmeroch 120 x 30 cm. Jedno okno viedlo z kotolne v zadnej časti objektu prístavby a ďalšie dve okná zo schodišťa prístavby. Drevená šopa za prístavbou RD bola drevenej konštrukcie pokrytá plechom. Z vykonaného dokazovania - z odborného posudku požiarneho technika S., z výpovede svedkov, zo znaleckého posudku znalca Ing. Michala Mihalika súd zistil, že pri posudzovaní požiarnotechnických vlastností materiálov použitých na výstavbu RD, šopy- drevárne a HB, drevo ako stavebný materiál bol použitý na 3 objektu drevená šopa- dreváreň žalovaného, stena k RD bola z tehál. Drevo podľa rozdelenia do stupňov horľavosti patrí do skupiny C3 - ľahko horľavé stavebné materiály. Z hľadiska zatriedenia konštrukčných prvkov podľa horľavosti použitých stavebných látok a ich vplyvu na intenzitu požiaru, nosnosť a stabilitu konštrukcie drevo patrí do druhu D3. Konštrukčné prvky druhu D3 tvoria konštrukciu, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru.

V objektoch zachváteným požiarom najväčší vplyv na šírenie požiaru mali drevené konštrukcie stavieb

- drevená šopa, HB žalobcu, nadstavba, strešná konštrukcia prístavby RD, drevená strešná konštrukcia letnej kuchyne a požiarne zaťaženie bolo tvorené dreveným obkladom v prízemnej a podkrovnej časti objektu a dreveným nábytkom. Znalec uviedol, že k vznieteniu dochádza pôsobením tepla okolia. Na šírenie požiaru mali vplyv aj drevené konštrukcie budov, nábytok v budovách, textílie, ale aj nedostatočná odstupová vzdialenosť medzi prístavbou RD, drevenou šopou žalovaného a HB žalobcu. Sálavým teplom pri nedostatočnej odstupovej vzdialenosti objektov môže dôjsť k preneseniu horenia na okolostojace objekty, kde sa vytvára prípravná zóna horenia. Sálavým teplom sa nahrieva materiál až do teploty vznietenia a po jej dosiahnutí sa vznieti. Požiar sa na drevenú konštrukciu strešnej krytiny HB žalobcu rozšíril pôsobením sálavého tepla z horľavej drevenej konštrukcie šopy- drevárne žalovaného, ako je uvedené vyššie. Podľa znalca, ak by minimálna odstupová vzdialenosť 3,3 m medzi hranicou prístavby RD č. XX, drevenou šopou za prístavbou a hranicou HB z hľadiska predpisov o protipožiarnej bezpečnosti bola dodržaná, hypoteticky by pri priaznivej meteosituácii a oneskorenom spozorovaní požiaru, ako to bolo dňa 10.12.2008, aj tak mohlo dôjsť k rozšíreniu požiaru na vedľajšiu stavbu - na HB žalobcu. K zabráneniu vzniku požiaru podľa znalca by mohol dôjsť, ak by sa dodržali opatrenia vyplývajúce z platných legislatívnych noriem na jednej, aj na druhej strane, t.j. aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zabráneniu rozšírenia požiaru na objekty stojace v požiarne nebezpečnom pásme by bolo potrebné: a/ nahradiť materiály s nízkou požiarnou odolnosťou materiálmi triedy A, resp. B b/ dodržaním odstupových vzdialeností objektov c/ vybudovaním požiarne deliacej konštrukcie, bez požiarne otvorených plôch, ktoré by prekrývali požiarne nebezpečné pásmo. Toto riešenie je v kompetencii špecialistu požiarnej ochrany, ktorý by mohol vypracovať projekt Požiarnej bezpečnosti stavby. K ostatným príčinám šírenia požiaru uvedeným pod bodom 3. až 5., a to z dôvodu neskorého spozorovania vzniku požiaru a jeho ohlásenia požiarnikom, neskorého privolania hasičských jednotiek, v dôsledku čoho sa neskoro začali hasebné práce a šírenia požiaru na celú konštrukciu HB z dôvodu nedostatku hasebných látok súd uvádza, že tieto príčiny šírenia požiaru sú uvedené vyššie a na doplnenie súd uvádza, že nedostatok hasebných látok ovplyvnil rozšírenie sa požiaru na celú konštrukciu HB žalobcu a tento nedostatok bol spôsobený tým, že požiarne vozidlá nemali k dispozícii vodu, museli ju zabezpečovať z potoka a z Obce S. a tiež nedostatok hasebných látok požiaru bol spôsobený poruchami na požiarnych vozidlách vyslaných OR HaZZ, Stará Ľubovňa.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca postavil hospodárku budovu asi 40 cm od hranice spoločného pozemku a prístavba RD č. XX je vzdialená od hranice spoločného pozemku asi 1m, teda tak žalobca, ako aj žalovaný, nedodržal bezpečnostné podmienky a odstupové vzdialenosti medzi stavbami

- prístavbou RD č. XX., drevenou šopou a HB žalobcu v zmysle predpisov o ochrane pred požiarmi. Žalovaný opakovane tvrdil, že požiar nevznikol v kotolni, ale v zadnej časti šopy, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom požiaru a škodou žalobcu a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik požiaru a za škodu spôsobenú žalobcovi. K námietke žalobcu k znaleckému posudku, ktorý tvrdil, že požiar vznikol v kotolni a nie v drevenom prístrešku, súd po stotožnení so závermi a vysvetlením znalca Ing. Mihalika v znaleckom posudku udáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že požiar vznikol v drevenej šope - v drevenom prístrešku a pri šírení požiaru do vedľajších priestorov v objekte sa otvory, ktoré sú uzatvorené konštrukciami bez požiarnej odolnosti, považujú za otvorené a nebránia voľnému šíreniu požiaru. To sa stalo aj v prípade rozšírenia sa požiaru z drevenej šopy na kotolňu a do kuchyne cez digestor a do ďalších priestorov RD žalovaného, ktoré neboli ohraničené požiarne deliacou konštrukciou. Ak by totiž požiar vznikol v kotolni a odtiaľ sa šíril ďalej, bol by zapálil cez okenný priestor stodolu a bol by viditeľný oveľa skôr, ako to uvádzajú svedkovia. Od spozorovania požiaru približne 0.35-0.45 (II. a III. fáza horenia) po ohlásenie na operačné pracovisko prešla skoro hodina (v priestore šopy bol už požiar pravdepodobne v IV. fáze horenia), začatie lokalizačných prác ďalších 25 - 30 minúť. Ak by došlo k požiaru v kotolni, drevená konštrukcia HB žalobcu, by sa v čase začatia lokalizačných prác nachádzala minimálne v II. fáze horenia a nie ako tvrdia svedkovia (O., I., A.), že k rozšíreniu požiaru na HB žalobcu došlo v čase, keď boli nasadzované prvé hasebné prúdy na lokalizáciu požiaru.

9. Z predloženej kúpnej zmluvy (čl. 119) vyplýva, že žalovaný s manželkou kúpil dňa 13.5.2002 od pôvodného vlastníka Z. K., svojho uja, rodinný dom súp. č. XX na par. č. XXX/X a prístavby k

rodinnému domu č. X, ktorá bola postavená v roku 1960 a aj prístavbu č. X, ktorá bola v čase kúpy rozostavaná, neukončená, za rodinným domom, vrátane príslušenstva rodinného domu č. 1 oplotenia, studne vedľajšej stavby, letnej kuchyne, maštale, stodoly, vonkajších úprav. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Starej Ľubovni pod číslom V 670/2002. 10. Z notárskej zápisnice N 809/78, N 646/78 zo dňa 8.12.1978 (čl. 140, 141) súd mal preukázané, že žalobca s manželkou odkúpili kúpnou zmluvou od S. S. a S. G. rodinný dom súp. č. XX (ďalej len RD č. XX) s oplotením, studňou, maštaľou, stodolou a pozemok na ktorom je postavený tento rodinný dom, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV XX k.ú. E.. Po oboznámení so znaleckým posudkom znalca Ing. Mihalíka a jeho doplnkom, žalobca uviedol, že hospodársku budovu za RD č. XX postavili s manželkou v roku 1982 na tom istom mieste, kde predtým stali staré hospodárske budovy bez stavebného povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca nepredložil súdu ani ohlásenie drobnej stavby OÚ E..

11. Právne posúdenie:

Žalobca uplatňoval náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto zákonnom ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípadoch, keď sa vyžaduje zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť. Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 sa zavinenie škodcu predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo - právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V zmysle § 420 ods. 1 Zodpovedá za škodu každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, ktorá spôsobila škodu porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a v dôsledku porušenia tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Ďalšou podmienkou je spôsobenie škody inej osobe, t.j. existencia škody a tiež príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním - porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle § 420 ods. 3 je potrebné konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti je zavinenie škodcu, aj keď nedbanlivostné zavinenie škodcu sa predpokladá. Zavinenie je určitý psychický vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Pod príčinnou súvislosťou je potrebné rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, to znamená medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t. j. škodou. Zavinenie ako vnútorný vzťah je založený na dvoch zložkách, a to na zložke vedomostnej a zložke vôľovej, pričom vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Prezumpcia zavinenia podľa tohto odseku znamená, že zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil a zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Ide o vyvrátiteľnú domnienku. Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Právny zástupca žalobcu pred posledným pojednávaním žiadal, aby žalovaný uhradil škodu aj v zmysle § 415 OZ, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na prírode a životnom prostredí. V § 415 je stanovená všeobecná prevenčná povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a samozrejme aj na toho, komu riziko vzniku škody hrozí. Ide o stanovenie generálnej prevencie, ktorá je súčasťou občianskoprávneho systému. Spočíva táto povinnosť v pravidlách chovania, pričom každý by si mal počínať tak, aby nevznikla škoda iným a ani jemu samému. Ide vlastne o súčasné vyjadrenie všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov a občianskoprávnych vzťahov, spočívajúcej v tom, že účastníci občianskoprávnych vzťahov sa majú chovať vždy tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku a právach iného na prírode, či životnom prostredí. Ak je príčinou vzniku škody protiprávne vykonanie, v takom prípade vzniká zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. V tomto prípade ide o bežnú mieru opatrnosti. Žalobca v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody voči žalovanému, musí preukázať skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda a ktorej náhradu požaduje. Škoda je vykladaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom peňazí. V prípade škody na majetku sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca v konaní preukázal vznik škody v dôsledku požiaru na HB a na hnuteľných veciach uskladnených v tejto HB. Súd preto v konaní musel vyriešiť otázku, či žalovaný porušil právnu povinnosť, akú právnu povinnosť porušil a či je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a

vznikom škody žalobcu. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti musí preukázať poškodený, t.j. žalobca, ktorý tiež musí jednoznačne preukázať aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Žalobca ako poškodený bol povinný preukázať skutkové okolnosti, týkajúce sa porušenia právnej povinnosti žalovaným a tiež musí preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného, porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. že existuje tu vzťah príčiny a následku. Súd ešte dodáva, že ak je vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, treba zistiť a ujednotiť, aký majú vplyv a odstupňovanie vo vzťahu ku škode a súčasne preukázať, že ku škode by nebolo došlo, t.j., že by nebola nastala bez tejto príčiny. Súd preto skúmal, či žalovaný porušil právnu povinnosť a či toto porušenie právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru a vznikom škody v dôsledku požiaru. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil stavebný zákon tým, že pred realizáciou prístavby rodinného domu nemal vypracovanú projektovú dokumentáciu na prístavbu RD, nemal vydané stavebné povolenie na túto prístavbu RD, nezabezpečil odborný dozor nad vykonaním stavby, na ktorý bol upozornený OÚ E. v súvislosti s ohlásením drobnej stavby. Žalovaný tiež nepreukázal, ktorá odborne spôsobilá osoba realizovala elektrické napojenie čerpadla do elektrickej siete a napojenie spínača, ktorým sa ovládalo čerpadlo, žalovaný nepredložil revíznu správu od elektroinštalácie v prístavbe RD a neboli dodržané odstupové vzdialenosti medzi stavbou žalovaného a HB žalobcu. Žalovaný porušil stavebný zákon tým, že prístavbu k RD užíval bez kolaudačného rozhodnutia, pričom absencia tohto rozhodnutia má podstatný význam pre vznik škody, keďže je dôvodné predpokladať, že pri jej realizácii neboli dodržané všetky normy a podmienky stanovené právnymi predpismi na realizáciu stavieb, čo mohlo mať vplyv na vznik požiaru. Žalobca však neuviedol, okrem porušenia povinností - nevydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia podľa stavebného zákona, aké konkrétne právne povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov alovaný porušil. Žalobca opierajúc svoje tvrdenie o odborný posudok požiarneho technika S. S. tvrdil , že k požiaru došlo v dôsledku elektrického skratu medzi termostatom, resp. medzi časovým spínačom a obehovým čerpadlom v kotolni RD žalovaného a preto obehové čerpadlo ku kotlu na tuhé palivo bolo požiarom roztavené.

12. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb (ďalej len stavebného zákona) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona Ohlásenie stavebnému úradu postačí a/ pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; b/ pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

Podľa § 77 ods. 1 stavebného zákona Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Podľa § 139 ods. 7 stavebného zákona Za drobné stavby sa považujú aj a/ stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, b/ oplotenie, c/ prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby, d/ nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase začatia prístavby RD Stavebník drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa§ 57 ods. 2 stavebného zákona Drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres. Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu. Podľa § 57 ods. 5 druhá veta stavebného zákona Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.

Podľa § 58a ods. 1 stavebného zákona Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre a/ samostatnú stavbu alebo jej zmenu, b/ súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, c/ jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania, d) podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

13. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd je toho názoru, že na prístavbu k RD č. XX, ktorá bola vykonaná v rokoch 1998 - 2002 bolo potrebné vydanie stavebného povolenia stavebným úradom, keďže išlo o zmenu pôvodného RD č. XX a prístavba, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebola prízemná budova, mala aj podkrovie a mala výmeru viac ako 25 m2 - celková výmera prístavby k RD uvedená v znaleckom posudku znalca Ing. Mihalika bola o rozmeroch 8x8 m, t.j. 64 m2.

14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný porušil stavebný zákon tým, že vykonával prístavbu RD bez stavebného povolenia súd udáva: Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase začatia prístavby k RD č. XX, vlastníkom RD č. XX a vlastníkom pozemku KNC XXX/X k. ú. E. bol Z. K., ujo žalovaného, ktorý ohlásil OÚ E. dňa 17. 12. 2001 drobnú stavbu - sklad hospodárskeho náradia podľa § 57 stavebného zákona (čl. 128 spisu ) a dňa 21.1.2002 ohlásil OÚ E. vykonanie drobnej stavby - kotolne, chodby a schodiska v RD 21. V čase ohlásenia týchto drobných stavieb a vykonávania prístavby k RD č. 21 žalovaný s manželkou neboli vlastníkmi ani RD č. XX, ani parcely KNC XXX/X, na ktorej stojí RD č. XX a tiež neboli vlastníkmi parciel KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, t.j. neboli vlastníkmi parcely, na ktorej bola realizovaná prístavba k RD č. XX. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalovaný neporušil právnu povinnosť podľa stavebného zákona tým, že nežiadal OÚ E. ako stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, keďže preukázal, že nebol vlastníkom uvedeného RD č. XX a pozemku č. KNC XXX/X k. ú. E., na ktorom bol postavený RD XX a na ktorom sa realizovala prístavba RD a ani neohlásil OÚ E. vykonanie drobných stavieb. Z predložených dôkazov tiež vyplýva, že OÚ E. podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona vydal Z. K. a nie žalovanému 1/ súhlas s vykonaním drobnej stavby - skladu poľnohospodárskeho náradia na o zastavanej ploche 24 m2 na par. č. XXX/X k.ú. E. pod č. 208/2001 dňa 18.12.2001 (čl. 84 spisu) a tiež mu vydal súhlas s vykonaním drobnej stavby - kotolne a chodby o zastavanej ploche 25 m 2 pod. č. 15/2002 dňa 22.1.2002 (čl. 85 spisu). OÚ E. v obidvoch súhlasoch na vykonanie drobných stavieb upozornil Z. K. podľa § 44 stavebného zákona na zabezpečenie primeraného technického vybavenia a odborného dozoru nad vykonaním stavby. V zmysle § 57 ods. 1 druhá veta stavebného zákona stavebný úrad OÚ E. mohol Z. K. určiť, že ohlásené drobné stavby môže uskutočniť na základe stavebného povolenia, čo však neurobil a Z. K. zrejme predpokladal, že vydanie stavebného povolenia stavebné nie je potrebné. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2002 (čl. 119 spisu) súd zistil, že žalovaný s manželkou pôvodného vlastníka Z. K. dňa 13.5.2002 kúpil rodinný dom súp. č. XX na par. č. XXX/X a prístavby k rodinnému domu, a to č. 1, ktorá bola postavená v roku 1960 a aj prístavbu č. X k rodinnému domu, ktorá bola v čase kúpy rozostavaná, neukončená, za rodinným domom, vrátane príslušenstva rodinného domu č. XX oplotenia, studne, vedľajšej stavby, letnej kuchyne, maštale, stodoly, vonkajších úprav. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Starej Ľubovni pod číslom V 670/2002. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že nežiadal vydanie stavebného povolenia na prístavbu RD č. XX a túto prístavbu

vykonal bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. K porušeniu tejto právnej povinnosti podľa stavebného zákona podľa názoru súdu došlo na strane pôvodného vlastníka Z. K..

15. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaný ÚK na tuhé palivo mohol urobiť len na základe stavebného povolenia, keďže stavebný zákon mu takúto povinnosť nestanovuje a z činnosti súdu je všeobecne známe, že na ÚK na tuhé palivo v rodinnom dome nie je potrebné žiadať stavebný úrad stavebné povolenie.

16. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný porušil právnu povinnosť, tým že užíval prístavbu k RD č. XX bez kolaudačného rozhodnutia. K tomu súd dodáva, že predmetom kúpy žalovaného od Z. K. dňa 13.5.2002 bol rodinný dom č. XX s prístavbou č. X a prístavbou č. X, ktorá bola rozostavaná, neukončená, postavená za rodinným domom.

Stavebný zákon v oddiele 7 upravuje užívanie stavieb a kolaudáciu stavieb. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele 7 len „stavba"), pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 77 stavebného zákona Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

Súd na základe tohto ustanovenia konštatuje, že dokončenú stavbu , prípadne jej časť, spôsobilú na samostatné užívanie alebo na tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, možno užívať len základe kolaudačného rozhodnutia vtedy, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie. S prihliadnutím na to, že na prístavbu RD č.XX pôvodnému vlastníkovi nebolo vydané stavebné povolenie, žalovaný sa domnieval, že môže prístavbu RD užívať bez kolaudačného rozhodnutia. Keďže žalovaný nadobudol rozostavanú prístavba RD č. XX do vlastníctva a dokončená prístavba RD č. XX bola spôsobilá na samostatné užívanie, keďže v nej bola na prízemí chodba, kuchyňa, obývacia izba a v podkroví spálňa a detská izba, žalovaný mal žiadať stavebný úrad OÚ E. o vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie tejto prístavby. Žalovaný podľa názoru súdu žalovaný porušil túto právnu povinnosť stanovenú v § 76 ods. 1 stavebného zákona. Súd preto skúmal, či je tu príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti žalovaným a vznikom škody spôsobenej požiarom. Žalobca tvrdil, že je tu príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaným. Žalovaný však tvrdil, že tu príčinná súvislosť nie je. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, v čom spočíva táto príčinná súvislosť medzi porušením tejto právnej povinnosti žalovaným a vznikom požiaru a vznikom škody žalobcovi v dôsledku požiaru. Žalobca však jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného, a to porušením právnej povinností spočívajúcej v užívaní prístavby RD bez kolaudačného rozhodnutia a vznikom požiaru a vznikom škody v dôsledku požiaru a tiež nepreukázal, že ku škode došlo len v dôsledku toho, že žalovaný užíval prístavbu RD bez kolaudačného rozhodnutia, resp., že ak by žalovaný mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ku požiaru a ku vzniku škody žalobcovi by nebolo došlo. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že ku požiaru a aj ku vzniku škody v dôsledku požiaru došlo z viacerých príčin tak, ako je to uvedené vyššie. Toto tvrdenie opiera súd o nasledovné skutočnosti: 1/ Žalobca nepreukázal, aby požiar vznikol v kotolni prístavby RD č. XX a aby príčinou požiaru bol elektrický skrat medzi termostatom, resp. časovým spínačom a obehovým a teda nepreukázal, aby v dôsledku takto vzniknutého požiaru bola žalobcovi spôsobená škoda. Podľa odborného posudku požiarneho technika S. S. najpravdepodobnejšou verziou vzniku požiaru bol elektrický skrat medzi termostatom (časovým spínačom) a obehovým čerpadlom, ale žalobca nepreukázal v konaní túto príčinu vzniku požiaru a teda ani vzniku škody spôsobenej mu požiarom. Objektívne bolo v konaní preukázané, že vznikol požiar na prístavbe RD č. XX žalovaného, ktorý sa rozšíril na HB žalobcu a žalobca preukázal, že mu v dôsledku požiaru vznikla škoda. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že OR PZ SR Stará Ľubovňa začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia z dôvodu, že v prístavbe RD č. XX E. došlo k požiaru pravdepodobne od nesprávne nainštalovanej pece na tuhé palivo, kedy došlo k vznieteniu kotolne a následne k vznieteniu celej prístavby RD č. 21 a HB žalobcu a podľa odborného posudku Milana Milaniaka najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bol elektrický skrat medzi termostatom a čerpadlom, pričom čerpadlo bol jediný elektrický spotrebič, ktorý bol v činnosti. Čerpadlo bolo požiarom spečené, znehodnotené a pri ohliadke sa časti termostatu nenašli (bolo preukázané, že žiaden termostat sa nemontoval ani na obehové čerpadlo, ani na kotol na tuhé palivo). Trestné

stíhanie bolo zastavené uznesením OR PZ v Starej Ľubovni, oddelenie kriminálnej polície dňa 10.2.2009 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, keďže bola preukázaná objektívna stránka, a to, že došlo k požiaru, najpravdepodobnejšie elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom, ale bez príčinnej súvislosti s konaním. V trestnom konaní nebolo preukázané, aby žalovaný zavinil svojim konaním vznik požiaru, aby tu bola príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom požiaru, teda vznikom škody. 2/ Pre záver o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody nepostačuje, ako je uvedené vyššie, pravdepodobnosť vzniku požiaru v kotolni elektrickým skratom medzi čerpadlom a termostatom, resp. časovým spínačom a v dôsledku toho aj vznik škody, ale musí byť jednoznačne preukázané, že protiprávne konanie žalovaného bolo príčinou vzniku požiaru, teda aj vzniku škody. V prejednávanom prípade však žalobca nepreukázal, aby príčinou vzniku požiaru a škody žalobcu spôsobenej bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným tým, že užíval prístavbu RD bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom požiaru a vznikom škody, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu zamietol. 3/ Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku F.. S. S. vychádzajúc z vykonaného dokazovania, z výpovedí svedkov (okrem iného manželky žalovaného, svedka O.) a z časových následností a logických súvislostí, týkajúcich sa priebehu požiaru, že požiar vznikol v drevenej šope za prístavbou RD a nie v kotolni a z tejto drevenej šopy sa rozšíril na ostatné časti prístavby RD č. XX a na HB žalobcu. Súd opakovane poukazuje na logické závery znaleckého posudku, a to, že ak by vznikol požiar v kotolni, nemohla by ostať neporušená omietka za elektrickým ohrievačom v kotolni, nemohlo by ostať nezhorené drevo v kotolni a na ňom spadnutá omietka, nemohlo by byť obhorené okno v kotolni viac zvonku ako zvnútra. Príčinou vzniku požiaru nemohol byť elektrický skrat medzi termostatom a čerpadlom v kotolni a ani skrat elektrickej energie, pretože v dôsledku elektrického skratu by došlo k vyhodeniu ističov a k prerušeniu dodávky elektrického prúdu, čo sa však pri požiari nestalo.

17. Príčinou vzniku škody mohlo byť aj úmyselné zapálenie požiaru v tejto drevenej šope, ktorá bola otvorená, drevené vráta na nej sa nezamykali a do ktorej bol voľný prístup a príčinou vzniku požiaru mohlo byť aj nedbalostné konanie alebo neopatrnosť osoby pri manipulácii s otvoreným ohňom aj mimo priestoru kotolne a prístavby RD.

18. Najväčší podiel na výške škôd podľa znalca malo neskoré spozorovanie požiaru manželkou žalovaného a jej dcérou a neskoré ohlásenie požiaru požiarnikom, čo spôsobilo rozvoj požiaru a následné rýchle šírenie požiaru po drevených konštrukciách všetkých objektov. Požiar bol ohlásený až v rozvinutej fáze a objekty v čase nasadenia prvých jednotiek boli v plameni. Neskoré spozorovanie požiaru a neskoré oznámenie požiaru požiarnikom nespôsobil žalovaný nedbanlivostným konaním, pretože tento v čase požiaru nebol doma, ale bol v práce mimo bydliska. Príčinou rozšírenia požiaru na HB žalobcu bol aj nedostatočný počet hasičov na mieste požiaru hneď po ohlásení požiaru, nedostatočné množstvo vody na hasenie požiaru a neskorý príchod požiarnikov z OR HaZZ Stará Ľubovňa v dôsledku porúch na požiarnych vozidlách. Súd ešte dodáva, že v čase vzniku požiaru žalovaný nebol doma, bol mimo bydliska pracovne a domov sa vrátil po tom, čo mu manželka volala, že došlo k požiaru.

19. Ďalšou z príčin vzniku škody a rozšírenia požiaru na HB žalobcu, ako uviedol znalec v znaleckom posudku, bolo aj nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD žalovaného, drevenou šopou žalovaného a HB žalobcu, kde bola vzdialenosť 1,2 m, čo z hľadiska protipožiarnej ochrany pri otvorených požiarnych plochách ako sú drevené konštrukcie je nedostatočná vzdialenosť. Výpočtová odstupová vzdialenosť od požiarne otvoreného objektu drevenej šopy a HB žalobcu mala byť minimálne 3,3 m. V čase realizácie prístavby RD technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb stanovovala vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 288/2000 Z.z . Podľa § 80 ods. 1 citovanej vyhlášky Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom požiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby, požiarneho úseku, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu a medzi hranicou požiarne nebezpečného priestoru; určuje sa podľa technickej normy Podľa § 80 ods. 2 cit. vyhlášky Odstupová vzdialenosť sa určuje pre každý požiarny úsek stavby a pre požiarny úsek voľného skladu osobitne podľa a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku, b) plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,

c) rozmerov požiarneho úseku, d) možnosti prenosu požiaru padajúcimi horiacimi časťami konštrukcií stavby. Podľa § 80 ods. 3 cit. vyhlášky Odstupovú vzdialenosť pre požiarne úseky v stavbách určených na bývanie a ubytovanie možno určiť podľa a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku, b) dĺžky požiarneho úseku, c) počtu podlaží v požiarnom úseku, d) druhu konštrukčného celku. Podľa § 80 ods. 5 cit. vyhlášky Pri určovaní odstupových vzdialeností podľa odsekov 1 až 4 sa prihliada na všetky podmienky brániace prenosu tepla. Konštrukcie brániace prenosu tepla musia mať počas predpokladaného trvania požiaru požadovanú požiarnu odolnosť. Druh konštrukčných prvkov a ich požadovaná požiarna odolnosť musia spĺňať požiadavky podľa § 43 ods. 5. Odstupové vzdialenosti medzi stavbami susediacich pozemkov a od hranice spoločných pozemkov upravovala vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. z 8.júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorá bola účinná od 1.12.2002. Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8.júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa § 6 ods.4 citovanej vyhlášky V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. V prejednávanom prípade tak žalovaný, ako aj žalobca porušil právne predpisy, týkajúce sa požiarnej ochrany a dodržania odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD č. XX, drevenou šopou a HB žalobcu, resp. medzi prístavbou RD a spoločnou hranicou pozemku žalobcu a žalovaného a medzi HB žalobcu a spoločnou hranicou pozemku žalobcu a žalovaného. Aj žalobca, aj žalovaný porušil stavebný zákon, a to žalovaný tým, že užíval prístavbu RD bez kolaudačného rozhodnutia a žalobca tým, že pred výstavou HB (staval ju v roku 1982), nemal vydané stavebné povolenie, nepožiadal o vydanie stavebného povolenia stavebný úrad, užíval HB bez kolaudačného rozhodnutia a žalobca nepredložil súdu ani ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu. Žalobca v tejto HB mal maštaľ, skladové priestory a garáž a išlo o stavbu, ktorá mala nadzemné podlažie.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného - porušením právnej povinnosti, spočívajúcej v užívaní prístavby RD bez kolaudačného rozhodnutia a vznikom požiaru a následne vznikom škody požiarom, preto súd žalobu zamietol. Podľa názoru súdu nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi prístavbou RD žalovaného a HB žalobcu bolo jednou z príčin šírenia, ale nie vzniku požiaru z prístavby RD na HB žalobcu a teda nebolo príčinou vzniku škody žalobcovi. Žalobca pri výstavbe HB tiež nedodržal odstupovú vzdialenosť ani od spoločnej hranice pozemku - postavil HB len 40 cm od spoločnej hranice pozemku so žalovaným a nedodržal odstupovú vzdialenosť medzi HB a drevenou šopou žalovaného, ktorá v čase výstavby HB žalobcom už bola postavená. Žalobca HB užíval bez kolaudačného rozhodnutia, teda aj žalobca porušil stavebný zákon a uvedenú vyhlášku č. 288/2000 a vyhl. č. 532/2002. Súd je toho názoru, že za nedodržanie odstupovej vzdialenosti medzi stavbami a medzi HB žalobcu a spoločnou hranicou pozemku a medzi prístavbou RD žalovaného a spoločnou hranicou pozemku zodpovedá tak žalobca, ako aj žalovaný.

Súd poukazuje na záver znalca F.. S. S. uvedený v znaleckom posudku, podľa ktorého, ak by minimálna odstupová vzdialenosť 3,3 m medzi hranicou prístavby RD č. XX, drevenou šopou za prístavbou a hranicou HB z hľadiska predpisov o protipožiarnej bezpečnosti bola dodržaná, hypoteticky by pri priaznivej meteosituácii a oneskorenom spozorovaní požiaru, ako to bolo dňa 10.12.2008, aj tak mohlo dôjsť k rozšíreniu požiaru na vedľajšiu stavbu - na HB žalobcu. K zabráneniu vzniku požiaru podľa znalca by mohol dôjsť, ak by sa dodržali opatrenia vyplývajúce z platných legislatívnych noriem na jednej, aj na druhej strane, t.j. aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zabráneniu rozšírenia požiaru na objekty stojace v požiarne nebezpečnom pásme by bolo potrebné: a/ nahradiť materiály s nízkou požiarnou odolnosťou materiálmi triedy A, resp. B b/ dodržaním odstupových vzdialeností objektov c/ vybudovaním požiarne deliacej konštrukcie, bez požiarne otvorených plôch, ktoré by prekrývali požiarne nebezpečné pásmo. Toto riešenie je v kompetencii špecialistu požiarnej ochrany, ktorý by mohol vypracovať projekt Požiarnej bezpečnosti stavby.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na závery znalca F.. S. S. uvedené v znaleckom posudku a jeho dodatku súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aby porušenie právnych povinností žalovaným (nevydanie stavebného povolenia na prístavbu RD, užívanie prístavby RD bez kolaudačného rozhodnutia, nedodržanie odstupovej vzdialenosti a pod.) bolo v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru a vznikom škody žalobcu na HB a na hnuteľných veciach uskladnených v HB, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti súd už nevykonával dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody požadovanej žalobcom.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.