Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-191-2015.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/191/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Ľubicou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: BenátCentrum, spol. s.r.o., so sídlom Bernolákova 1, 953 00 Zlaté Moravce, IČO: 36 518 212, proti odporcovi: Ľudovít Segíň, s miestom podnikania 951 94 Hostie, IČO: 46 321 063, o zaplatenie sumy 5.869,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.869,33 eura s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 19.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania 352 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.11.2015, doručeným na Okresný súd Nitra dňa 18.11.2015 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 5.869,33 eura spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a to z dôvodu, že mu odporca nezaplatil hodnotu dodaného a prevzatého tovaru.
Okresný súd Nitra v danej veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 32Cb/191/2015-27 zo dňa 18.12.2015, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že tovar fakturovaný navrhovateľom bol dodaný právnickej osobe SIL corp, s.r.o., v ktorej je on jedným z konateľov, a nie jemu ako fyzickej osobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov navrhovateľa N..N. P. a N..Y. P., výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, a to konkrétne: faktúra č. 2141035 č.l. 3, 36-38, dodacie listy č.l. 7-22, 39-55, odpor č.l. 28-29, vyjadrenie k odporu č.l. 32-33 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ dodával odporcovi na základe opakovaných telefonických objednávok rôzny stavebný materiál.
Hodnotu dodaného stavebného materiálu v období od 16.10.2014 do 15.11.2014 navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrou č. 2141035 zo dňa 15.12.2014, s dátumom splatnosti dňa 18.12.2014 v sume 5.869,33 eura.
Odporca dodanie a prevzatie stavebného materiálu potvrdil svojim podpisom, resp. podpisom poverenej osoby, na dodacích listoch č. 55346 zo dňa 28.10.2014 , č. 55392 zo dňa 29.10.2014, č. 55515 zo dňa 30.10.2014, č. 55516 zo dňa 30.10.2014, č. 56008 zo dňa 10.11.2014, č. 56274 zo dňa 15.11.2014, č. 79796 zo dňa 16.10.2014, č. 79931 zo dňa 20.10.2014, č. 79931 zo dňa 20.10.2014, č.79796 zo dňa
16.10.2014, č. 79704 zo dňa 17.10.2014, č. 55515 zo dňa 30.10.2014, č. 55392 zo dňa 29.10.2014, č. 55346 zo dňa 28.10.2014.
Odporca hodnotu dodaného a fakturovaného tovaru však nezaplatil.
Konateľ navrhovateľa N.. N. P. na pojednávaní vypovedal, že na základe telefonickej objednávky dodával navrhovateľ odporcovi v období asi 2 rokov rôzny stavebný materiál. Nebol problém so zaplatením dodaného tovaru, okrem prípadu, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Po objednaní tovaru, tovar naložili a dodali na miesto, ktoré určil odporca. Pri dodaní tovaru odovzdávali dodací list, na ktorom vždy osoba, ktorá tovar prevzala, svojim podpisom potvrdila prevzatie tovaru. Tieto dodacie listy potvrdzujú prevzatie tovaru odporcom, keď je na nich uvedená hodnota dodaného tovaru a súčet hodnoty dodaného tovaru tvorí cenu, ktorú fakturovali odporcovi. Keď odporca v lehote splatnosti faktúru nezaplatil, navrhovateľ opakovane urgoval jej zaplatenie, avšak odporca len sľuboval, že zaplatí, čo sa nestalo. Tovar odporcovi dodávali postupne, avšak ho po každej dodávke nefakturovali. Faktúrou č.2141035 zo dňa 15.12.2014 fakturovali tovar dodaný v hodnote 5.869,33 eura. Potvrdil, že navrhovateľ dodával tovar aj pre právnickú osobu uvedenú odporcom v odpore, avšak tento tovar pre spoločnosť objednával druhý spoločník a nie odporca.
Konateľ navrhovateľa N..Y. P. vypovedal, že sa pridržiava tvrdení konateľa Ing.N. P..
Odporca O. U. vypovedal, že tovar neprevzal ako osoba fyzická, ale ako konateľ právnickej osoby a o tejto skutočnosti informoval aj navrhovateľa. Potvrdil, že navrhovateľom fakturovaný tovar faktúrou č.2141035 navrhovateľ skutočne dodal a cena za tento tovar nebola zaplatená. Tvrdenú skutočnosť o tom, že tovar kupoval ako právnická osoba, nevedel preukázať.
Obchodnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posudzoval podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V danom prípade odporca svoj záväzok zaplatiť za dodaný stavebný materiál nesplnil a vo výpovedi na pojednávaní nepoprel dodanie fakturovaného tovaru, len tvrdil, že tovar bol dodaný nie jemu ako fyzickej osobe - živnostníkovi, ale bol dodaný právnickej osobe SIL corp s.r.o. so sídlom Duklianska 15, Zlaté Moravce, IČO: 46 768 769. Navrhovateľ však v konaní preukázal dodacími listami, že tovar dodal
odporcovi ako fyzickej osobe. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel v časti žalovanej istiny 5.869,33 eura predstavujúcej hodnotu dodaného tovaru, ako aj v časti uplatneného úroku z omeškania 8,05% ročne z uvedenej sumy od 19.12.2014 do zaplatenia. Súd tak rozhodol pri zohľadnení neunesenia bremena tvrdenia odporcom, keď tento nepredložil dôkazy preukazujúce, že tovar kupoval ako konateľ právnickej osoby. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Odporca je so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní a navrhovateľovi patrí podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj ročný úrok z omeškania a to v uplatnenej výške 8,05 % ročne, preto súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. od 19.12.2014 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania súd aplikoval § 153 ods.2 O.s.p., keď nemohol prekročiť návrh navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď mal navrhovateľ plný úspech v konaní a priznal mu náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 352 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, rozhodne o ňom Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.