Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-163-2014.pdf
PDF · 197 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa T., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad P., L. V. XXXX/XXX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom Dubnica nad Váhom, Bottova 1341/101, proti odporcom 1/ T. W., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. nad P., V. XXXX/XX, 2/ Y. X., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 3/ Y. X., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. X. XXXX/X, 4/ X. X., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XX/X, 5/ H. Y., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad P., S. I XX/XX, 6/ T. U., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T. XXXX/XX, 7/ Y. X., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. XX, 8/ Y. X., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ľ. P. XX, 9/ L. X., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., P. nad T., S. XXX, XX/ Q. L., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, V. O. XX, 11/ H. X., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XX, 12/ L. P., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L., 13/ R. H., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 14/ T. P., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom R., G. štvrť XXX/XX, 15/ T. H., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad P., S. II XX/XX, 16/ H. H., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. S. XX/XX, odporcovia 3/ až 9/, 12/ až 16/ zastúpení JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, o určenie, že osoba je dedičom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha určenia, že je ako spolužijúca osoba dedičom v III. dedičskej skupine po poručiteľke T. T., zomr. dňa XX.XX.XXXX, nap. bytom J. nad P., L. V. XXX/X. Uviedol, že bol pojatý za dediča súdnou komisárkou Y.. Z. L. v dedičskom konaní po poručiteľke T. T., zomr. dňa XX.XX.XXXX, vedenom pod sp. zn. 15D/311/2011, Dnot 3/2012. Na pojednávaní dňa 03.07.2013 odporcovia 2/, 4/, 5/, 6/, 9/, 12/, 13/, 14/ a 15/ popreli jeho dedičské právo, pričom odporkyňa 15/ podala návrh na vyšetrenie splnenia podmienok dedičského práva u osoby navrhovateľa. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 15D/311/2011 zo dňa 30.10.2013 odkázal navrhovateľa na podanie žaloby o určenie, že je dedičom v III. dedičskej skupine po poručiteľke. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.06.2014, pričom navrhovateľ podal žalobný návrh v stanovenej 30-dňovej lehote. Trvalý pobyt navrhovateľa je síce vedený na adrese Z.., avšak minimálne v období jedného roka pred smrťou poručiteľky nepretržite býval na adrese J. nad P., L. V. XXX/X, pretože si to vyžadoval jej zdravotný stav a v predmetnom byte sa trvale zdržiaval. Evidencia trvalého bydliska mal len administratívny charakter a nezohľadňuje, kde sa človek fyzicky nachádza. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom sa osoba zdržiava v úmysle trvale sa tam zdržiavať. Nie je rozhodujúce, či bol prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt na adrese poručiteľky alebo či bol nahlásený ako ďalšia osoba užívajúca byt poručiteľky u Okresného stavebného bytového družstva. Skutočnosť, že sa u poručiteľky trvale zdržiaval, môže preukázať svedeckými výpoveďami
susedov, známych, priateľov. S poručiteľkou viedol spoločnú domácnosť, hradil spolu s ňou náklady spojené s jej liečbou (preprava do zdravotníckych zariadení, cestovné, lieky), ale aj iné výdavky, ktoré boli nevyhnutné. Hospodárili spoločne s peňažnými prostriedkami, čo spolu s faktom, že býval s poručiteľkou, znamená, že tvorili spoločnú domácnosť.
Odporcovia 3/ až 9/, 12/ až 16/ sa k veci písomne vyjadrili tak, že žiadali, aby súd návrh zamietol. Poukázali na znenie § 475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, akoby bola členom rodiny, vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť, napríklad obstarávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte, obstarávaním bielizne a údržbou šiat, prípravou jedla a podobne alebo poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej domácnosti alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa. V tomto smere poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/436/2011 zo dňa 16.01.2002. Spoločná domácnosť predstavuje len skutočné a trvalé súžitie (nepostačuje len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie dovoleniek a podobne), v ktorom osoby spoločne a bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Podľa rozpisu platieb nájomného za roky 2011 až 2013 Okresného stavebného bytového družstva počet osôb prihlásených na užívanie bytu poručiteľky bol jedna, pričom žiadna skutočnosť nebránila navrhovateľovi prihlásiť sa za ďalšiu osobu žijúcu s poručiteľkou ako osoba v spoločnej domácnosti. Platby za služby spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádzala poručiteľka sama, zo svojho príjmu. Navrhovateľ nepreukázal, že by aj on prispieva na úhradu týchto platieb. Taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by prispieval na potreby spoločnej domácnosti, že by s poručiteľkou spoločne finančne hospodárili a viedli spoločnú domácnosť. Podľa potvrdenia Mesta J. nad P. nebola v byte poručiteľky na trvalý alebo prechodný pobyt prihlásená žiadna iná osoba. Potvrdenie riaditeľa Zariadenia pre seniorov J., T. nemá žiadnu výpovednú hodnotu čo do trvalosti súžitia navrhovateľa s poručiteľkou. Nikto nemôže byť príslušníkom dvoch domácností súčasne, spolupatričnosť k jednej domácnosti bráni fyzickej osobe, aby súčasne založila iné spotrebné spoločenstvo.
Odporkyňa 1/ a odporkyňa 13/ písomne uviedli, že vec prenechávajú na rozhodnutie súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľa, odporkyne 1/, odporcu 2/, odporkyne 5/, odporkyne 15/, oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 11.01.2016 a zo dňa 31.03.2016, písomnými vyjadreniami odporcov 3/ až 9/, 12/ až 16/ a odporkyne 1/, potvrdeniami Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 13.11.2013, zo dňa 20.10.2015, zo dňa 29.02.2016, útržkom papiera, predloženým navrhovateľom, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 05.04.2011, 12.01.2012 a 13.08.2013, obsahom zošitu v pevných čierno-sivých doskách, predloženého navrhovateľom, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby vrátane výpočtového listu zo dňa 29.10.2010, smernicou č. 5/2014, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15D/311/2011, konkrétne listinami: oznámenie o úmrtí poručiteľky, zápisnica o predbežnom vyšetrení zo dňa 11.01.2012, zápisnica zo dňa 06.03.2013, zápisnica zo dňa 03.07.2013, podanie JUDr. Žedényiovej, uznesenie č.k. 15D/311/2011-86 zo dňa 30.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoD/3/2014-103 zo dňa 31.03.2014, fotografiami, predloženými navrhovateľom, výsluchom svedkov: X. G., T. Z., T. P., T. L., T. Y. a zistil nasledujúci skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15D/311/2011, konkrétne oznámenia o úmrtí poručiteľky vyplýva, že poručiteľka T. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. nad P., L. V. XXX/X (ďalej len „poručiteľka“), zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom vec vybavoval Mestský úrad J. nad P.. Vec bola pridelená notárke Y.. Z. L., ktorá vykonala predbežné vyšetrenie dňa 11.01.2011 s pracovníčkou Mestského úradu J. nad P., z ktorej zápisnice vyplýva, že poručiteľka nezanechala závet, ako spolužijúce osoby sú vyznačené: žiadne. Poručiteľka užívala družstevný byt, pričom nezanechala žiadnu hotovosť, zariadenie bytu, šatstvo, peňažné vklady, pohľadávky, členské podiely ani iný majetok. Trovy pohrebu uhradilo mesto J. nad P. vo výške 468,92 €. Podľa zápisnice zo dňa 06.03.2013, ktorého sa zúčastnili odporkyne 1/, 10/, 11/ a 16/ poručiteľka zomrela ako rozvedená, pričom závet ani listinu o vydedení nezanechala. Ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy odporcovia 1/ až 16/, pričom navrhovateľ prichádza do úvahy ako dedič ako spolužijúca osoba s dedičským podielom 1/6- ina. Prítomní dedičia navrhli, aby celé dedičstvo nadobudol navrhovateľ, nakoľko sa tento o poručiteľku
ako spolužijúca osoba dôsledne staral v chorobe i starobe viac ako 5 rokov. Zo zápisnice zo dňa 03.07.2013, spísanej za prítomnosti odporcov 2/, 4/, 5/, 6/, 9/, 13/, 15/ a navrhovateľa, vyplýva, že ako dedičia do úvahy prichádzajú jednako odporcovia 1/ až 16/ a jednak navrhovateľ ako spolužijúca osoba s dedičským podielom 1/6-ina. Poručiteľka bola vlastníčkou členského podielu v Okresnom stavebnom bytovom družstve L. X., ktorého zostatková hodnota na základe dohody dedičov predstavuje sumu 10 000,- €. Pasíva predstavovali trovy pohrebu, uhradené Mestským úradom J. nad P. vo výške 468,92 €; čistá hodnota dedičstva bola vo výške 9 531,08 €. Odporcovia 2/, 4/, 5/, 6/, 9/, 12/, 13/, 14/ a 15/ popreli dedičské právo navrhovateľa. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 15D/311/2011-86 zo dňa 30.10.2013 bol navrhovateľ odkázaný na podanie žaloby o určenie, že je ako spolužijúca osoba dedičom v III. dedičskej skupine po poručiteľke, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoD/3/2014 zo dňa 31.03.2014.
Podľa potvrdenia Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 13.11.2013 N.. Y. V. ako riaditeľ zariadenia potvrdil, že navrhovateľovi koncom roka 2010 a počas roka 2011 umožnil zdržiavať sa mimo zariadenia z dôvodu starostlivosti navrhovateľa o chorú priateľku T. T..
Podľa potvrdenia Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 20.10.2015 navrhovateľ podľa denného prehľadu prítomnosti využil možnosť prerušenia starostlivosti (t.j. nezdržiaval sa v zariadení celý deň) a tiež možnosti odhlásenia stravy, pričom sa v zariadení mohol a nemusel zdržiavať nasledovne: november 2010 - prerušenie starostlivosti 20.11.2010 (1 deň), december 2010 - prerušenie starostlivosti od 20.12.2010 do 31.12.2010 (12 dní), január 2011- prerušenie starostlivosti od 01.01.2011 do 09.01.2011 (9 dní), február 2011 - celý mesiac bol v zariadení, marec 2011 - celý mesiac bol v zariadení, apríl 2011
- prerušenie starostlivosti 21.04.2011 (1 deň) a odhlásenie zo stravy od 22.04.2011 do 25.04.2011 (4 dni), máj 2011 - celý mesiac bol v zariadení, jún 2011 -odhlásený zo stravy v dňoch 02.06. a 04.06.2011 (2 dni), prerušenie starostlivosti od 13.06.2011 do 20.06.2011 (8 dní), júl 2011 -odhlásený zo stravy v dňoch 14.07. - 16.07. a 25.07.2011 (4 dni), prerušenie starostlivosti od 18.07.2011 do 24.07.2011 (10 dní), august 2011 - celý mesiac bol v zariadení, september 2011 - odhlásený zo stravy v dňoch 10.09., 22.09., 23.09.2011 (3 dni), prerušenie starostlivosti od 11.09.2011 do 18.09.2011 (3 dni), október 2011 - celý mesiac bol v zariadení, november 2011 - celý mesiac bol v zariadení. Podľa zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 42/2010 bola úhrada za poskytované služby určená vo výške 172,10 €/30 dní, resp. 174,97 €/31 dní. Dodatkom k zmluve platným od 01.02.2011 došlo k zmene mesačného predpisu úhrad na sumu 161,60 €/30 dní, resp. 163,72 €/31 dní. Dodatkom k zmluve platným od 01.04.2011 došlo k zmene mesačného predpisu úhrad na sumu 169,- €/30 dní, resp. 166,88 €/31 dní.
Podľa potvrdenia Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 29.02.2016 sa navrhovateľ jednoznačne v zariadení zdržiaval celé mesiace február, marec, máj, august, október a november 2011. V zariadení sa nezdržiaval celý deň nasledujúce dni: 20.11.2010, 20.12.2010 až 31.12.2010, 01.01.2011 až 09.01.2011, 21.04.2011, 13.06.2011 až 20.06.2011, 18.07.2011 až 24.07.2011, 11.09.2011 až 18.09.2011. Pokiaľ ide o dni odhlásenia zo stravy uvedené v predošlom vyjadrení, prijímatelia sociálnych služieb v zariadení majú možnosť odhlásiť sa 4 dni v mesiaci zo stravy, pričom nemusia prerušiť starostlivosť, čo znamená, že sa zdržiavajú v zariadení, môžu si uvariť vlastné jedlo alebo zjesť jedlo prinesené od rodiny. Túto možnosť využívajú vtedy, keď si chcú odhlásiť iba stravu, ale ostatné služby sú im poskytované. V tomto prípade im je v nasledujúcom mesiaci vrátená úhrada za neodobratú stravu, ale nie za odborné činnosti. V prípade celodennej neprítomnosti - prerušenie starostlivosti - sa vracia úhrada za neodobratú stravu aj úhrada za pomoc pri odkázanosti. U navrhovateľa výlučne o odhlásenie stravy, nie o celodennú neprítomnosť išlo v dňoch 22.04.2011 až 25.04.2011, 02.06.2011, 04.06.2011, 14.07.2011 až 16.07.2011, 25.07.2011, 10.09.2011, 22.09.2011, 23.09.2011, teda celkom 13 dní. Nie je možné, aby sa osoba, ktorej poskytujú starostlivosť v zariadení, trvale zdržiavala na inom mieste po dobu 1 roka, v takom prípade by zvážili, či je osoba odkázaná na starostlivosť zariadení, pretože denne ich kontaktujú záujemcovia o umiestnenie. Podľa čl. IX ods. 2 zmluvy uzavretej s navrhovateľom prijímateľ môže požiadať o prerušenie poskytovania sociálnych služieb v priebehu kalendárneho roka maximálne spolu na 60 kalendárnych dní.
Dňa 29.10.2010 došlo medzi poskytovateľom sociálnej služby Zariadenia pre seniorov J., T.. a navrhovateľom ako prijímateľom sociálnej služby k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 42/2010, na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal pre prijímateľa poskytovať sociálnu službu v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa čl. IV zmluvy sa sociálne služby budú poskytovať
prijímateľovi v Zariadení pre seniorov J., T., L. V. XXXX/XXX, a to odo dňa 01.11.2010 na dobu neurčitú. Podľa čl. VII bod 13 zmluvy je prijímateľ povinný stravovať sa v zariadení. Podľa čl. IX bod 1, 2 zmluvy prijímateľ môže požiadať o prerušenie poskytovania sociálnych služieb na základe písomnej žiadosti podanej poskytovateľovi, a to v priebehu kalendárneho roku maximálne spolu na 60 kalendárnych dní. Podľa výpočtového listu k zmluve, platného od 01.11.2010 bola úhrada za poskytované služby určená vo výške 172,10 €/30 dní, resp. 174,97 €/31 dní.
Podľa smernice 5/2014 Zariadenia pre seniorov J., T. - Domáci poriadok - sa prijímateľ po prijatí do zariadenia ubytuje v bytovej jednotke. Prijímateľovi je daná do užívania vybavená bytová jednotka (čl. 3.1 a 3.2 smernice). Prijímatelia môžu slobodne vychádzať a pohybovať sa mimo areál zariadenia. V záujme bezpečnosti sa odporúča, aby prijímateľ pri odchode nahlásil, kde sa bude zdržiavať a približnú dobu návratu (čl. 14.1. smernice). Zariadenie neobmedzuje právo klienta opustiť zariadenie na prechodné obdobie, neobmedzuje ho v slobode pohybu a pobytu. Prijímateľ sa môže na základe svojho rozhodnutia zdržiavať mimo zariadenia. Dobu svojej neprítomnosti zariadení (1 a viac dní) je povinný nahlásiť na sesterskej izbe, najneskôr deň vopred do 10,00 hod (čl. 15.1. a 15.2. smernice). Za dobu strávenú mimo zariadenia (nahlásená neprítomnosť) sa prijímateľovi vracia úhrada za stravu obslužné činnosti v plnej výške. V prípade, že prijímateľ nenahlási včas odchod a dobu neprítomnosti nemá nárok na vrátenie úhrady za obslužné činnosti a stravu (čl. 15.4. a 15.5. smernice).
Navrhovateľ sa dňa 11.01.2016 písomne vyjadril tak, že poukázal na výpoveď svedkov X. G., T. Z. a T. P., z ktorých vyplynulo, že zdravotný stav poručiteľky bol posledný rok pred jej smrťou natoľko vážny, že si vyžadoval sústavnú starostlivosť a prítomnosť navrhovateľa, ktorý sa v jej byte z tohto dôvodu trvale zdržiaval a býval. Za účelom starostlivosti o osobu poručiteľky mu bol aj udelený súhlas zo zariadenia. Poručiteľka si hradila svoje náklady na bývanie, navrhovateľ sa podieľal na ďalších nákladoch, ktoré vyplynuli z ich spoločného spolužitia (strava, výlety, lieky, mágio, benzín a podobne), taktiež sa podieľal na domácich prácach - varenie, upratovanie. Jeho spolužitie s poručiteľkou vykazovalo znaky spoločnej domácnosti. Spochybnil oznámenie Zariadenia pre seniorov zo dňa 20.10.2015, mal ho za rozporné, pretože sa v ňom konštatuje, že navrhovateľ sa v zariadení mohol a nemusel zdržiavať. Posledné 3 mesiace - september až november 2011 sa podľa výpovedí svedkov zdržiaval v byte u poručiteľky, ale v oznámení je uvedené, že v týchto mesiacoch bol v zariadení.
Navrhovateľ sa ďalej dňa 31.03.2016 písomne vyjadril tak, že navrhol vyžiadať zo zariadenia pre seniorov doklad o udelení výnimky riaditeľom navrhovateľovi v zmysle potvrdenia riaditeľa Y. V. zo dňa 13.11.2013 a ak takýto doklad neexistuje, výsluch riaditeľa Y. V.; zabezpečiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu (nemocničnú aj od ošetrujúceho lekára) ohľadne zdravotného stavu poručiteľky za obdobie od novembra 2010 do novembra 2011 za účelom zistenia, či poručiteľka bola imobilná, bezvládna a či si jej zdravotný stav vyžadoval starostlivosť tretej osoby. Do spisu doložil fotografie zachytávajúce jeho spolužitie s poručiteľkou, domáci poriadok zariadenia pre seniorov a zdravotné záznamy, týkajúce sa poručiteľky.
Odporcovia 3/ až 9/, 12/ až 16/ písomným podaním zo dňa 15.02.2016 uviedli, že zdravotný stav poručiteľky v rozhodnom období nevyžadoval sústavnú trvalú pomoc - odkázanosť na tretiu osobu, poručiteľka bola sebestačná, pohybujúca sa, chodiaca. Navrhovateľ a jeho svedkovia ju však opísali ako osobu ťažko zdravotne chorú, imobilnú, vyžadujúcu si trvalú starostlivosť tretej osoby. Ani jeden zo svedkov navrhovateľa však nevedel jednoznačne uviesť, či poručiteľka a navrhovateľ disponovali spoločne s finančnými prostriedkami, svedkovia nevedeli vôbec popísať obsah spoločného hospodárenia poručiteľky a navrhovateľa. Navrhovateľ a žiaden zo svedkov neuviedli ani nepreukázali, ako finančne navrhovateľ prispieval do domácnosti poručiteľky, čo je jeden z podstatných znakov charakterizujúcich spoločnú domácnosť. Poukázali na to, že napriek tomu, že navrhovateľ tvrdí, že sa s poručiteľkou poznal už 10 až 12 rokov pred jej smrťou a v podstate žili ako manželia, poručiteľka nemala prístup k jeho účtu, nemohla disponovať s jeho finančnými prostriedkami a teda nemohla voľne nakladať aj s jeho finančnými prostriedkami podľa vlastného uváženia. Je však úplne bežné, že osoby, ktoré žijú ako manželia, majú vzájomný prístup k svojim účtom a môžu nimi disponovať. Za celé obdobie tvrdeného spolužitia navrhovateľa s poručiteľkou sa vo výpisoch a rozpisoch platieb nájomného uvádza vždy iba 1 osoba. Ak by navrhovateľ naozaj býval trvalo s poručiteľkou 2 až 3 roky pred jej smrťou alebo ešte dlhšie, správca alebo vlastník bytu by aj sám, na základe vlastnej vedomosti, zmenil na predpise počet osôb žijúcich v byte poručiteľky a adekvátne tomu upravil výšku zálohových platieb. Nikto z vypočutých svedkov nevedel bližšie popísať obsah spoločnej domácnosti navrhovateľa a poručiteľky,
vypočutí svedkovia prichádzali do domácnosti poručiteľky len sporadicky a na kratší čas. Svedok L. prijal záver o tom, že navrhovateľ trvalo býva u poručiteľky len z toho, že ho občas videl v okne alebo na ulici s poručiteľkou. Nie je možné, aby navrhovateľ nepretržite po dobu 10-12 rokov, respektíve 2-3 roky, trvalo sa zdržiaval v domácnosti poručiteľky a zároveň mal poskytovanú starostlivosť v zariadení pre seniorov. Bolo by aj nehospodárne a neekonomické, aby takú dlhú dobu navrhovateľ a poručiteľka platili z ich pomerne nízkych príjmov 2 domácnosti - domácnosť poručiteľky a bývanie navrhovateľa v zariadení pre seniorov. Podľa záznamov zariadenia pre seniorov mal navrhovateľ za obdobie od novembra 2010 do novembra 2011 prerušenú starostlivosť, teda sa v zariadení po celý deň nezdržiaval, len na obdobie asi 50 dní. Ak by navrhovateľ skutočne nepretržite býval u poručiteľky, bol by sa zo starostlivosti odhlásil, pretože za obdobie prerušenia starostlivosti sa ponižuje mesačná úhrada za starostlivosť.
Na útržku papiera, predloženého navrhovateľom dňa 21.08.2015, sa nachádza nedatovaný, nepodpísaný rukou písaný text „T. pomohol si mi, ďakujem,“ ...nečitateľné... „buď zbohom“.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.04.2011 navrhovateľ Mestu J. nad P. uhradil dňa 05.04.2011 sumu 50,- € hrobové miesto na 10 rokov za hrobku.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.01.2012 navrhovateľ uhradil kamenárstvu G. W. dňa 12.01.2012 18,- € za prípis dátumu úmrtia a zlátenie.
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.08.2013 navrhovateľ uhradil Mestu J. nad P. 3,- € za overovanie podpisov.
V zošite s tvrdými čiernobielymi doskami, ktorý navrhovateľ predložil dňa 21.08.2015, sa nachádzajú rukou písané záznamy: recepty na jedlá, rozpis obedov a olovrantov za nedatované a neoznačené dni, vyúčtovanie elektriky z roku 2006, výdavky na sťahovanie z roku 2006, denník navrhovateľa z niektorých dní roku 2006, zoznam vykonaných drobných prác v nešpecifikovanom byte v roku 2008, zoznam nákupov, denník navrhovateľa z niektorých dní roku 2008 a 2010.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že rok pred smrťou s poručiteľkou žili, opatroval ju. Rok predtým strávili spolu aj Vianoce. Popritom býval v domove dôchodcov, ale si vypýtal povolenie, aby tam mohol byť pri nej. Volával záchranku, spával pri nej, chodil s ňou po lekároch do Ilavy, Dubnice, Považskej Bystrice, Martina. V Martine bola na operácii, tam ju aj s kamarátom viezli autom. Pred pobytom v nemocnici bola čiperná, potom zistili, že má nádor na hlave, musela byť operovaná. Žili spolu, spolu gazdovali, aj s jeho peniazmi. Ona mala malý dôchodok, niečo poberala aj zo sociálky, ale to bolo málo a tak jej pomáhal. Platila si elektrinu, plyn, všetko si uhrádzala sama, ale jej to nestačilo. Vypomáhal pri nákupoch, varení, okná umýval, vymaľoval byt a podobne, pral. Vypomohol jej aj na úpravu hrobky, o čom má aj potvrdenie. Boli si blízki, volal ju mama, ona jeho tato. Postaral sa aj o pohreb. Poručiteľku spoznal asi 15 rokov pred jej smrťou, býval v podnájme v tom istom činžiaku. Keď sa nasťahoval, prišla ho navštíviť, bola zvedavá. Potom ho zavolala na kávičku, vypytovala sa, kde robí a tak. Neskôr ho poprosila, aby jej urobil nejaké opravy, napríklad, keď tiekol radiátor, plynový varič, bola rada, že jej pomohol. Bývali oddelene, ale sa navštevovali, neskôr sa väčšinou zdržiaval u nej, občas u nej prespal. Na základe rozhovorov zistili, že majú spoločné korene, priatelili sa, žili ako manželia alebo snúbenci. Žiadosť o domov dôchodcov si podal, keď dovŕšil 60 rokov. Z prenájmu nastúpil bývať hneď do domova dôchodcov a tam je už 10 rokov. Mesiac predtým býval L. W., pretože byt musel uvoľniť. U poručiteľky nebýval, lebo nechcela, chcela žiť sama, s tým, že nepotrebuje, aby u nej niekto prespával. Jeho dôchodok je asi 320,- € mesačne, ona mala asi 270,- € mesačne. Náklady na bývanie v domove sú mesačne asi 150,- € vrátane stravy. Poručiteľka za byt platila tiež asi 150,- € mesačne. Platila si aj telefón, niečo aj šetrila, požičiavala peniaze, aj odporkyni 15/. On jej platil napríklad Magio TV. V byte u nej mal nohavice, košele, topánky. Náklady na pohreb pani T. znášal on aj mesto, mesto hradilo truhlu, ostatné on. S poručiteľkou mali spoločné peňažné prostriedky, z ktorých spoločne hradili svoje náklady, ale spoločný účet v banke nemali, on má účet, kde mu chodí dôchodok. Poručiteľka k nemu prístup nemala, lebo by to nevedela vybrať. Vzťah s poručiteľkou nezlegalizovali úradným spôsobom, lebo boli starí, stačila im láska. Poručiteľka neprejavila vôľu byt alebo iný majetok vysporiadať v jeho prospech. Okrem nájmu spolu platili iné veci, je to v tej knižke, čo súdu predkladá, to je v podstate taký denník, čo kupovali. Chodili aj na výlety, aj zájazdy.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že poručiteľka sama neplatila platby do fondu opráv, tieto jej boli strhávané inkasom z dôchodku, on jej pomáhal. Je pravdou, že u nej v byte nemal trvalý pobyt, ale keď bola chorá, bol pri nej. Spolu hospodárili. Čo sa týka pohrebu, mesto zaplatilo truhlu, ostatné výdavky platil a obstarával on, napríklad farára. Nemali spoločný účet, to ale bolo vzhľadom na ich vek a akúsi nedôveru. Minimálne dvaja svedkovia potvrdili, že spolu hospodárili, každý si uhrádzal svoje potreby a čo zostalo, použili spoločne, na stravu, výlety a podobne. Jeho spolužitie s poručiteľkou vykazovalo znaky spoločnej domácnosti v období jedného roka pred jej smrťou, čo vyplýva najmä zo svedeckých výpovedí. Svedkovia sa stretávali s poručiteľkou častejšie a potvrdili, že jej zdravotný stav bol tak vážny, že si vyžadoval starostlivosť zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ vykonával v domácnosti práce, varil, upratoval a uhrádzal náklady na domácnosť. Správu zo Zariadenia pre seniorov spochybnil, pretože navrhovateľovi bola riaditeľom udelená výnimka. Taktiež poukázal na smernicu, podľa ktorej navrhovateľ nebol obmedzený v pohybe a pobyte a mohol byť v zariadení neprítomný.
Odporkyňa 1/ pri výsluchu uviedla, že navrhovateľa nepoznala, nevedela nič o spolužití navrhovateľa a poručiteľky.
Odporca 2/ pri výsluchu nevedel uviesť žiadne rozhodujúce skutočnosti.
Odporkyňa 5/ pri výsluchu uviedla, že odporkyňa 15/ je jej sesternica. O spolužití navrhovateľa a poručiteľky v období od novembra 2010 do novembra 2011, vedela to, že sa poznali, sem-tam chodil k nej, nebývali spolu, neprespával tam, boli len kamaráti. Poručiteľku navštevovala asi 2-krát mesačne. To, že tam navrhovateľ nebýval, vyvodzovala z toho, že ju poznala, keď prišla, nebol tam, nemal tam veci, nebol ani náznak toho, že by tam býval. Aj sa jej na to pýtali, povedala, že nie. Aj jej navrhli, prečo nebývajú spolu, ona povedala, že v žiadnom prípade, že v byte nikoho nechce. S poručiteľkou sa rok pred jej smrťou vídala 2-3-krát mesačne, buď prišla ona, alebo tam prišli oni. Posledné 3 mesiace bola po operácii, chodila, ale nie von. Starostlivosť inej osoby nevyžadovala, zvládala to sama. Raz bola u nich s navrhovateľom, väčšinou chodila sama. Poručiteľka mala kryptu ešte v čase, keď navrhovateľa nepoznala, platila ho sama, nechcela korunu od nikoho. Keď zomrela, pýtal sa navrhovateľ, či dajú na pohreb, truhlu. Keď mu manžel povedal, že mala peniaze, navrhovateľ povedal, že sa minuli na lekárov. Poručiteľka od nich nikdy peniaze nepýtala, skôr ona by im požičala. Sama si platila aj benzín, keď ju napríklad niekam viezli. O navrhovateľovi hovorila ako o kamarátovi, nechcela s ním bývať, ona nechcela prísť ani k nim, chcela byť sama. Nebývala ani s tým priateľom, čo mala predtým. Cez Vianoce, Veľkú noc a podobne nechcela chodiť ani k nim, bola sama, že sa sama pomodlí, len jej doniesli koláče alebo niečo iné. Jej byt pôsobil, že tam býva len sama, ako obývaný len 1 osobou. Nikdy nevidela dve postele, dva paplóny a podobne, keď prišla doobeda, videla jednu válendu, jeden paplón, iné nič. Navrhovateľa nevidela robiť u nej v byte opravy, variť a podobne. Naposledy ju vonku viedla asi v septembri 2011. Nikdy jej nepovedala, že by s navrhovateľom spolu niečo urobili, uvarili, niekde spolu boli, bol s nimi raz na hrobe rodičov. Nepamätala si, kedy jej navrhovateľ volal, že je poručiteľka v nemocnici, nikdy sa nesťažovala, že má zdravotné problémy. Nikdy nepovedala, že s navrhovateľom majú spoločné peniaze, že by jej dal peniaze, že by prispieval na domácnosť, všetko si hradila sama. Byt na navrhovateľa previesť nechcela, povedala, že ona má svoje, on svoje. Aj oni jej navrhli, že by im bolo lepšie, keby bývali spolu, ale nechcela. Preto aj navrhovateľ musel ísť bývať na slobodáreň, lebo ho nechcela v byte. Navrhovateľ býval v domove, predtým musel ísť na slobodáreň, kým ho tam umiestnia. Preto jej viackrát navrhli, nech ho vezme k sebe, nechcela. Hoci sa bála bývať sama, aj tak v byte nikoho nechcela.
Odporkyňa 15/ pri výsluchu uviedla, že poručiteľka bola jej teta, s ktorou bola v styku od detstva, chodila tam na prázdniny. Neskôr bývala v O., potom v J., bola s ňou v styku, neskôr už toľko času nemala, ale dala jej telefón, že som ochotná pomôcť. Ona ale bola samostatná a nechcela ľudí obťažovať. Rozprávala sa s ňou, vie o spolužití s navrhovateľom. S tým ich stretávaním nikto nesúhlasil, nie je to dobrý človek. To, čo predložil na súde, sú len jeho záznamy. K tete chodila často, raz tam bol, inokedy nie. Posledných 5 rokov pracovala v H., už s tetou nebola v takom častom styku, chodila tak raz do roka. Je pravdou, že jej požičala peniaze, keď bola v tiesni, všetko jej vrátila, ona si peniaze schovala. O jej chorobe sa dozvedela až v r. 2011, dovtedy všetko tajili. Poručiteľka bola šetrná osoba, povedala jej, že ak sa jej niečo stane, že má peniaze v obálkach, poschovávané kade-tade, asi aj viac ako treba na pohreb. Nábytok si kúpila predtým, ako sa s navrhovateľom spoznali. Keď tam prišla, nikdy nevidela košele, nohavice, osobné veci navrhovateľa. Keď mu dali výpoveď z bytu, so sesternicou vraveli poručiteľke, prečo si ho nevezme k sebe bývať, ale ona povedala, že nie, že ho pozná, nechce ho tu,
že chce bývať sama. Pomáhal jej, ale je to na báze pomoci a priateľstva. Poručiteľka jej tiež povedala, že keď sa prisťahoval, bol skleslý, prihovorila sa mu. Brala to tak, že ona mu pomohla, tak aj on jej pomáha. V auguste 2011 jej dala 350,- € na výdavky, nakúpila plnú chladnicu, aj na cigarety mu dala. Je pravdou, že si hovorili mama a tato, ale to sa len tak hrali. Navrhovateľ ju ohováral, že je stará korytnačka. Celé to nejavilo známky spolužitia, bolo to len navštevovanie. Keď sa poručiteľky pýtala, či spolu hospodárili, povedala, že nie, že chce byť sama a samostatná. Za byt podľa bytového družstva nechodil platiť nikto iný, len poručiteľka. Tetu navštívila za posledný rok v auguste - septembri 2011. Boli to návštevy, poručiteľka nechcela, aby tam prespala, nechcela u seba nikoho. To, že navrhovateľ tam v tom čase nežil, vyvodila z toho, že sa pred ňou dohadovali, aby si v zariadení vybavil povolenie na tie 3 mesiace. Peniaze dala poručiteľke, hoci táto bola samostatná, aby mala na výdavky, videla, v akom je stave, aby nemala núdzu. Dobre zarábala, mohla si to dovoliť. Nevedela, kto chodil platiť byt, keď bola poručiteľka bezvládna.
Odporcovia 3/ až 9/, 12/ až 16/ uviedli, že je jedno, či poručiteľka peniaze zaniesla na bytové družstvo alebo boli strhané formou inkasa z jej dôchodku, je zrejmé, že ich platila sama, čo navrhovateľ potvrdil. Vo veci neboli splnené dve základné podmienky stanovené § 115 Občianskeho zákonníka, a to súčasne. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu navrhovateľa a z potvrdenia zariadenia pre seniorov, je zrejmé, že u navrhovateľa a poručiteľky nešlo o skutočné a trvalé spolužitie. Navrhovateľ neprispieval na úhradu potrieb domácnosti, ani potrieb poručiteľky, nehospodárili spoločne so svojimi príjmami. Preto nie je daný právny nárok navrhovateľa na to, aby bol dedičom.
Svedkyňa X. G. uviedla, že keď chodila navštevovať krstnú - poručiteľku, žila tam s navrhovateľom. V období od novembra 2010 do novembra 2011 k nej chodila častejšie, pretože bola chorá. Navrhovateľ u nej býval, staral sa o ňu, vodil ju po nemocniciach, na vyšetrenia, až kým neskonala. Neprespávala tam, prišla, keď jej navrhovateľ zavolal, že jej je zle, zavolali pohotovosť, okúpali ju a podobne. Vedomosť o tom, ako navrhovateľ s poručiteľkou hospodárili, či a ako spoločne nakupovali napríklad potraviny, bežné veci do bytu, kto a akou formou platil za byt, nemala. Počas jej návštev u poručiteľky bol navrhovateľ vždy prítomný. Nevedela, či mal u nej aj osobné veci. Nevedela, z čoho usudzuje, že tam býval, vyznal sa tam. Ich vzťah bol veľmi dobrý, mali sa radi. Poručiteľka o ňom pekne rozprávala, on sa o ňu staral až dokonca, kto by ju nemal rád, by tak neurobil. Menovanú poznala od detstva, navštevovali sa na narodeniny, meniny, aj pri iných príležitostiach. Rok pred jej smrťou ju navštevovala asi 3-krát do týždňa. Nevedela, ako sa navrhovateľ s poručiteľkou spoznali, nikdy sa o tom nerozprávali. Navrhovateľa u nej prvýkrát videla asi 13-14 rokov spätne, keď prišli k nim, prišli spolu. Vedela o tom, že navrhovateľ býva v domove seniorov, ale spolu trávili čas, stretávali sa spolu na oslavách. Či tam navrhovateľ prebýval alebo nie, to nevedela. O spoločnom bývaní s navrhovateľom sa s poručiteľkou nerozprávala, takto sa do ich súkromia nestarala. Bola to len garsónka. Keď prišla, boli spolu, jedli spolu, ale či večer šiel každý do svojho, nevedela, neprespávala tam. Nemali veľa peňazí, navrhovateľ tiež dačo kúpil, napríklad, keď boli tie oslavy. Keď nakúpili, niekedy zaplatil aj navrhovateľ. S nimi na nákupoch nebola, ale poručiteľka sa vyjadrila, že boli na nákupe. V období od novembra 2010 do novembra 2011 bola poručiteľka zdravotne odkázaná, neprešla sama ani k doktorovi. Vtedy začala aj tá jej choroba, navrhovateľ s ňou chodil k lekárom ako sprievod, sama tam nechodila. Chodila ešte po vlastných, ale asi sa bála. Navrhovateľ ju vozil aj so známym, aj do Martina. Potom, keď sa jej nádor zväčšil, bola na tom zle psychicky, mala strach. Asi pol roka dozadu dva-trikrát týždenne volali pohotovosť. Potom už sama ani neprešla. V tom čase sa o jej domácnosť staral navrhovateľ, varil, nakupoval, umýval ju, sem-tam prišla ona a pomohla. Navrhovateľ potom u nej prespával, nenechával ju samu, to vie preto, lebo jej volal aj v noci, keď sa pani T. pohoršilo. Pokiaľ ide o správu z domova seniorov, podľa ktorej napríklad celý august 2011, október, november 2011 bol navrhovateľ celý deň v zariadení, keď prišla k poručiteľke večer o desiatej, bol tam, on jej volal, stretávala ho tam. Nevedela, ako mohol navrhovateľ vedieť, že je poručiteľke zle, keď podľa správy domova mal byť v domove. Nevedela uviesť, či poručiteľka a navrhovateľ uvažovali o tom, že by bývali spolu. S odporkyňou 15/ sa pri návštevách stretla za tie roky asi raz. Navrhovateľ s poručiteľkou za ňou chodili do roboty, pritom sa držali za ruky.
Svedkyňa T. Z. uviedla, že pozná navrhovateľa od poručiteľky, ktorú poznala, boli priateľky, robili spolu. Navrhovateľ s ňou býval skoro 15 rokov, staral sa o ňu, keď ochorela v r. 2010, chodil s ňou po nemocniciach, vozil ju aj s iným pánom. V období od novembra 2010 do novembra 2011 navrhovateľ s poručiteľkou spolu nažívali, chodil k nej, potom ju opatroval, keď ochorela v septembri 2010, staral sa o ňu, chodil s ňou po nemocniciach v Martine, Trenčíne, chodil s ňou na ožarovanie, aj s tým kamarátom ju tam vozili. V tom období u nej aj býval. Vie to, lebo ju sem-tam navštevovala, keď už bola vážne
chorá, návštevy neprijímala, bola unavená. Navrhovateľ ju aj požiadal, aby niekedy niečo kúpila, lebo nemohol od nej odísť. Keď bola zdravá, chodila k nej asi raz za dva týždne. Pokiaľ ide o nákupy, stretla sa s navrhovateľom, povedal, že by potreboval pomôcť s nákupmi, nechcel ju nechať sám, na nákup dal peniaze. To bolo, keď už bola vážne chorá, asi mesiac pred jej smrťou. Poručiteľka si platila byt, ostatné platili spolu, napríklad jedenie, nosili si obedy. Navrhovateľ u poručiteľky prespával, vždy tam bol, poručiteľka jej to spomínala, keď prišla na kávu. Bol medzi nimi veľmi dobrý vzťah. To, že spolu 15 rokov žili, myslela tak, že žili spolu, chodil ju navštevovať, bývali v jednom paneláku, stretávali sa. Bývali oddelene, ale niekedy býval u nej. Stále sa stretávali, on sa presťahoval do penziónu, tam býval. Riaditeľ mu ale dovolil, že sa o ňu môže starať. Boli ako druh a družka, priatelia, boli skoro ako manželia. Staral sa o ňu, chodili spolu aj na výlety. Boli ako priateľ s priateľkou, takto žili 15 rokov. Na opakovanú otázku, aby charakterizovala vzťah medzi navrhovateľom a poručiteľkou, opätovne uviedla, že boli ako druh s družkou, spolu nažívali v jednom byte, ale nevedela, prečo potom bývali oddelene. Väčšinou boli spolu. Keď tam prišla, boli spolu, bývali spolu, občas tam navrhovateľ prespával. V období od novembra 2010 do novembra 2011 tam bol stále, povolil mu to riaditeľ, aby mohol byť s ňou. Možno si v domove platil, ale chodil za ňou, keď ona prišla, bol tam. Od novembra 2010 do novembra 2011 bola poručiteľka dosť vážne chorá, bola odkázaná na druhú osobu. Navrhovateľ ju kúpal, bol pri nej, chodil s ňou na vyšetrenia, dával jej lieky. Niekedy jej zdravotný stav vyžadoval trvalú starostlivosť, najmä posledný mesiac. Kým mohla, starala sa sama, od novembra 2010 tam už bol on a staral sa. Od novembra 2010 do novembra 2011 si jej zdravotný stav vyžadoval sústavnú prítomnosť inej osoby, ktorou bol navrhovateľ. Na operácii bola asi v septembri v Trenčíne, potom aj v Martine.
Svedok T. P. uviedol, že navrhovateľ je jeho spolupracovník, aj priateľ, už asi 15 rokov, stýka sa s ním často. Poručiteľku poznal, chodil tam často, k meninám, narodeninám a podobne. S navrhovateľom žili spolu dávno predtým, ako bola chorá, žili ako manželia, aj keď ona žila v byte a on vo svojom byte. Pomáhali si, on jej opravoval veci, napríklad sporák, kúpeľňu a podobne. Nakupoval navrhovateľ. Dal jej spraviť aj mágio, aby mohla pozerať telenovely, aj ho platil. Keď bola chorá, k obvodnému lekárovi chodil on, doprovody k lekárovi - on, je to aj v záznamoch. Potom chodila aj do Martina, to bol s nimi, minimálne 3-krát. Potom chodil do Trenčína na ožarovanie, to už bola na tom zle. V období od novembra 2010 do novembra 2011 býval navrhovateľ u poručiteľky trvale, ona ho potrebovala aj v noci. Boli tam aj nejaké peniaze. Zomrela mu v náručí. To, že tam navrhovateľ býval, vie, lebo tam chodil, a to každý týždeň, cestou z práce jej kýval obdeň. Návštevy trvali asi 30 minút až 2 hodiny, neprespával tam. Navrhovateľ mal v byte v kúpeľni takú skrinku, mohol si ale veci behom dňa priniesť. Žili spolu, varil navrhovateľ. Asi nemali spoločný účet. Čo mala poručiteľka našetrené, išlo inde. Ona zaplatila byt, jemu zostávalo viac peňazí, dostal aj odstupné, predtým bol zamestnaný, pomáhal jej finančne. Nakupoval stravu, ráno, na sobotu - nedeľu, čo varil. Platil to mágio, zabezpečoval hrobku. Navrhovateľ býval v tom paneláku, neskôr na slobodárke, odkiaľ denne dochádzal. Potom býval v zariadení. Má tam izbičku, chodí za ním. Za posledný rok sa zdravotný stav poručiteľky zhoršoval, bol s ňou všade a navrhovateľ jej bol nápomocný vo dne v noci. Bola odkázaná na iných ľudí. Navrhovateľ s poručiteľkou nebývali spolu, lebo on mal svoj byt, nevyužíval ju, nepriživoval sa, čas trávili spolu. Aj ich nahováral, aby sa vzali, ale ona bola nábožensky založená, zasmiala sa tomu. To, že spolu žili aj po zvyšok týždňa, okrem jeho návštev, vedel tak, že keby tam bol človek len na pol hodinu, videl by, ako spolu žili, oslovovali sa tato, T., bolo upratané, klapalo im to, žili ako druh a družka. Navrhovateľ vysával aj upratoval. Navrhovateľa bol zo stravy odhlasovať aj on, asi 2-krát mesačne, na sobotu, nedeľu, niekedy stravu doniesol k nej. Asi 3-krát boli spoločne v L. na hrobe rodičov, viezol ju do Martina - na predoperačné vyšetrenia, hospitalizáciu, šiel pre ňu, na kontrolu. Na konci s ňou chodil do Trenčína na ožarovanie, tam boli asi 6-krát. Náklady na tieto cesty hradil navrhovateľ, od nej peniaze nepýtal. Obaja mali jediný príjem - dôchodky. On zaplatil svoje, ona svoje, zvyšok mali v šuplíku pod TV. Nevedel, či mala poručiteľka prístup k účtu navrhovateľa a naopak. Ona bola rada, že sa o ňu navrhovateľ stará, nerozmýšľali asi o nejakom spoločnom budovaní. Všetko to bolo len ústne, že byt bude jeho, neprikladá tomu váhu. Isto ale hovorila, že to bude jeho.
Svedok T. L. uviedol, že s navrhovateľom býval niekoľko rokov v jednom paneláku, taktiež poznal poručiteľku, pretože v tom paneláku býva od mala. Navrhovateľ v tom paneláku žil, staral sa o ňu, stále ho tam vídaval. Poručiteľka bývala nad vchodom, bývala podráždená, ale posledné 2-3 roky, keď bola s navrhovateľom, sa zmenila, bola to normálna pani, ktorej nič nevadilo. Stalo sa aj, že navrhovateľ raz v noci prišiel dole v pyžame, aby nebúchali, že v akom je poručiteľka stave. Nebolo to len raz, čo ich upozornil. Boli puberťáci, teraz má XX rokov, vtedy mal 27. Videl ho s nákupnými taškami, aj spolu chodili na nákupy, držiavali sa. Mal za to, že navrhovateľ s poručiteľkou trvale žil, pretože ho vídal každý deň, či už s taškami, aj v okne ho vídaval. U poručiteľky nastal zvrat, bola šťastná. Predtým bola uzavretá,
potom začala rozprávať, všimli si to aj ostatní. Keď ich videl spolu vonku, vyzerali spokojne. Keď s ňou už bolo zle, susedia ho povzbudzovali, aby boli spolu. Nikto nevedel, že poručiteľka má rodinu, nikto za ňou nechodil, stále bola v okne, bola taký samotár, videl tam len navrhovateľa. Navrhovateľa registroval tak 2-3 roky dozadu pred smrťou poručiteľky, predtým býval v byte hore, potom sa dali dohromady, vídal ho u nej v garsónke. Nie je ženatý, podniká v taxi službe, má čas aj na koníčky. Keď nemá klientov, je doma. Zazvoní telefón, vezme zákazníka, potom sa vrátim domov. S partiou nevyvádzali každý deň, ale taxík potrebuje bežnú údržbu a predtým poručiteľke vadil hluk. K poručiteľke do bytu nechodil. Vedomosť o tom, že navrhovateľ mal v byte poručiteľke osobné veci, ako spolu žili a hospodárili, nemal, pretože tam nechodil, vídal ich len v okne a vonku. K poručiteľke iné osoby nevidel chodiť, nie je jej priamy sused, ale s nikým iným, ako s navrhovateľom ju ale vonku nevidel. Nemal vedomosť o tom, či poručiteľka prijímala návštevy. O tom, že za ňou rodina nechodila, usúdil z toho, že s ľuďmi komunikujete, videl to aj na pohrebe. Okrem navrhovateľa nikoho neregistroval. Nevedel, ako dlho sa navrhovateľ s pani poručiteľkou poznali, asi 2-3 roky pred jej smrťou tam navrhovateľ žil. Záver, že navrhovateľ žil u poručiteľky trvale, vyvodil z toho, že keď vidí človeka v pyžame, asi tam býva. Navrhovateľa vídaval v okne aj večer po desiatej, to tam asi býva. Nebolo to denne, bolo to 3-4-krát týždenne. Navrhovateľ prosil tiež všetkých, aby boli tichšie, keď už bola chorá, ona nechodila nikde potom, kto by sa o ňu staral. Poručiteľku prestal vídavať vychádzať z bytu asi 4-6 mesiacov pred smrťou, nevidel ju ani v okne. Potom už nevídal poručiteľku chodiť na nákup samú alebo s navrhovateľom, videl len navrhovateľa v okne a nariekať vo vestibule. Poprel, že by mal záujem o kúpu bytu poručiteľky.
Svedok T. Y., manžel odporkyne 5/, uviedol, že navrhovateľ je priateľ tety jeho manželky, odporkyňa 15/ je sesternica manželky. Spolužitie navrhovateľa a poručiteľky za obdobie od novembra 2010 do novembra 2011, bral ako normálny priateľský vzťah, ako predtým, čo mala priateľa, ktorý potom zomrel, asi aby nebola sama. Potom sa stretla s navrhovateľom, skamarátili sa, navštevovali. Navrhovateľ s poručiteľkou v tomto období nebývali spoločne v jej byte, keď jej to aj s manželkou navrhol, že prečo si ho nevezme k sebe, aj z toho ekonomického hľadiska, zásadne odmietla, že to tak nechce. Potom sa už o tom nebavili. Toto poručiteľke navrhli, keď navrhovateľ býval na slobodárni, mal sa sťahovať do penziónu. Poručiteľku navštevoval, bol tam aj asi 3 týždne pred jej smrťou, bola po operácii, bolo jej zle. Bol tam aj predtým, asi v septembri, robil v K., nemohol chodiť často, v období rok pred jej smrťou tam bol asi 4-5-krát. V tom čase bola až do posledka čiperná, potom tie posledné 2-3 týždne už jej bolo zle. Bola ale usmiata, brala to dobre. Pri poslednej návšteve videl u nej navrhovateľa, aj párkrát predtým ho tam stretol. Poručiteľka nepôsobila ako osoba vo finančnej tiesni, odkázaná na iného, bola schopná peniaze aj požičať, nikdy od neho alebo manželky nepýtala peniaze. V byte poručiteľky nevidel osobné veci navrhovateľa alebo jeho iné veci. Poručiteľka bola samotársky typ, ale potrebovala sa s niekým porozprávať. Preto mala aj toho priateľa predtým, aj priateľku. Tiež chcela byť videná, že nie je sama, už sa aj bála. Nemal za to, že medzi navrhovateľom a ňou bol obdobný vzťah ako v manželstve, čo sa týka spoločnej domácnosti, hospodárenia, deľby práce a podobne, bol to len normálny priateľský vzťah. Pokiaľ vie, nemali spoločné finančné prostriedky, nič nepotrebovala, bola sebestačná, v byte sa nič neprerábalo. Naposledy videl poručiteľku v stave, keď bola sebestačná, v septembri 2011, bola normálna, usmiata, vládala chodiť. Hoci bola v auguste 2011 bola na operácii a v septembri 2011 chodila na ožarovanie, naposledy sa mu zdala dobrá, ani nevedel, že chodila na ožarovanie. Nevedel, či v septembri 2011 chodila na nákupy, vtedy k nim na návštevy už nechodila. Naposledy bola u nich na jar 2011, a to sama. Predtým bola u nich raz s navrhovateľom. Keď bol u nej naposledy, nebola bezvládna, nebolo jej treba nosiť veci, podopierať ju, sama sa postavila aj hýbala. V roku 2011 neboli akcie v rámci rodiny, kde by prišla spoločne s navrhovateľom. Na také akcie ani nechodila. O spoločných aktivitách s navrhovateľom, výletoch a podobne nehovorila. Hoci bola v auguste 2011 na operácii a v septembri 2011 chodila na ožarovanie, naposledy sa mu zdala dobrá, ani nevedel, že chodila na ožarovanie.
Súd vec vyhodnotil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa § 460 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 461 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Výpočet možných návrhov na začatie občianskeho súdneho konania je uvedený v § 80 O.s.p.. Nejde však o výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že do úvahy prichádza i podanie takej žaloby (návrhu), s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom v takom prípade je však vždy požiadavka právneho záujmu navrhovateľa. Právny záujem v takom prípade nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pri ktorých je nutné preukazovať kvalifikovaný právny záujem), pretože vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 80 O.s.p. je teda vždy podmienená tým, že podaná žaloba alebo právo ňou uplatnené, má oporu v právnych predpisov.
V posudzovanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa na určenie, že je ako spolužijúca osoba dedičom v III. dedičskej skupine po poručiteľke T. T., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobu podal na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 15D/311/2011-86 zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoD/3/2014 zo dňa 31.03.2014, a to v súlade s § 175k ods. 1, 2 O.s.p.. Na strane navrhovateľa je tak daný právny záujem na ním podanej žalobe ako základný predpoklad poskytnutia právnej ochrany súdom.
Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Ustanovenie § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje III. skupinu zákonných dedičov - poručiteľových súrodencov (resp. podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich deti) a tých, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ide o osoby, ktoré s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal. Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní výživou. Musí teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka, napríklad o spolužitie druha a družky, spolužitie dospelých súrodencov, rôzne prípady neúplných rodín, spolužitie poručiteľa s nevlastnými deťmi, pestúnov a podobne. Ten, kto s poručiteľom síce žil v spoločnej domácnosti, ale o domácnosť sa nestaral, môže dediť v druhej skupine z dôvodu spolužitia s poručiteľom iba vtedy, keď bol na neho odkázaný výživou,
ktorá ale nie je totožná s nárokom na výživu voči poručiteľovi podľa v zákone o rodine. Za osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa považuje aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu, poručiteľ jej však dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval.
Domácnosť podľa § 115 Občianskeho zákonníka možno pritom pojmovo vymedziť ako spoločenstvo fyzických osôb, ktoré síce nemá právnu subjektivitu, avšak napriek tomu má vplyv na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, práv a povinností determinovaných existenciou pomeru určitej skupiny fyzických osôb. Domácnosť podľa § 115 Občianskeho zákonníka vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok. Fyzické osoby (najmenej dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo.
Pokiaľ ide o trvalé spolužitie, toto spravidla predpokladá spoločné bývanie, avšak nie bezvýnimočne. V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle osoby žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti. Pri skúmaní, či fyzická osoba žila v spoločnej domácnosti, sa v zásade nemožno obmedziť iba na dĺžku trvania tohto spotrebného spoločenstva, ktorá je bezvýznamná, ak sa nepochybne preukáže, že fyzická osoba po určitý čas mala úmysel trvale žiť v spotrebnom spoločenstve s inými osobami. V určitých, zákonom ustanovených prípadoch - ako v prejednávanej veci
- sa však vyžaduje aj minimálna dĺžka trvania spoločnej domácnosti. Na druhej strane platí, že osoby, napríklad i manželia, ktorí síce bývajú v spoločnom byte, ale nehospodária spolu s príjmami (napríklad každý z nich platí alikvotnú časť nájomného, ďalších platieb, stravujú sa osobitne), nie sú členmi domácnosti. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod..
I podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie, publikované pod č. R 34/1960) bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z uvedenej spotrebnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti.
Podľa rozhodnutia publikovaného pod č. R 12/1968 pojem spoločná domácnosť v zmysle § 474 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná, len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď.. Pritom ďalej pod pojmom spoločná domácnosť treba rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli § 115 OZ. Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo.
Osoba, ktorá sa starala o poručiteľa (osamelého a nevládneho), ale nežila s ním v spoločnej domácnosti, nie je dedičom zo zákona podľa § 474 Občianskeho zákonníka, ktorý záver Najvyššieho súdu (Z IV. / s. 836/) je aplikovateľný i na ust. § 475 Občianskeho zákonníka.
Posúdiac vec z hľadiska vyššie popísaných právnych názorov, dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by s poručiteľkou, T. T., žil po dobu jedného roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa staral o ich spoločnú domácnosť, pričom navrhovateľ v konaní netvrdil, že by bol odkázaný výživou na poručiteľku.
Prvou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo, či navrhovateľ v konaní preukázal svoje tvrdenie, že s poručiteľkou žil po dobu jedného roku pred jej smrťou (od 05.11.2010 do 05.11.2011) v spoločnej domácnosti v tom smere, či spolu v uvedenom období spoločne bývali.
Navrhovateľ, svedkovia X. G., T. Z., T. P., T. L. tvrdili, že navrhovateľ v rozhodnom období s poručiteľkou v spoločnej domácnosti žil, na rozdiel od tvrdení odporcov 3/ až 9/, 12/ až 16/ a svedka T. Y., manžela odporkyne 5/.
Svedkyňa X. G. však najprv síce jednoznačne uviedla, že v období od novembra 2010 do novembra 2011 navrhovateľ u poručiteľky býval a staral sa o ňu, avšak nevedela konkretizovať, z čoho usudzuje, že tam býval, len keď tam prišla, bol tam a vyznal sa tam. Na druhej strane ale uviedla, že vie o tom, že navrhovateľ býva v domove seniorov, ale s poručiteľkou trávil čas. O spoločnom bývaní s navrhovateľom sa s poručiteľkou nerozprávala, do ich súkromia sa nestarala. Keď poručiteľka ochorela, chodila po vlastných, len sa bála, a preto po lekároch chodila s navrhovateľom. Asi pol roka dozadu pred jej smrťou už sama neprešla, v tom čase sa o jej domácnosť staral navrhovateľ, potom u nej prespával, volal aj v noci, keď sa poručiteľke pohoršilo. Svedkyňa, ktorej výpovede sa dovolával navrhovateľ, tak jednoznačne nepotvrdila, že počas celého rozhodného obdobia býval navrhovateľ v byte s poručiteľkou spoločne s ňou, toto tvrdila až ohľadne obdobia asi pol roka pred smrťou poručiteľky (nie rok).
Výpoveď svedkyne T. Z., ktorej sa dovolával navrhovateľ, bola podľa názoru súdu rozporná a vnútorne nekonzistentná. Svedkyňa najprv uviedla, že navrhovateľ s poručiteľkou býval skoro 15 rokov, teda i v období, keď i navrhovateľ uviedol, že býval sám vo vlastnom, resp. prenajatom byte alebo na ubytovni L. W. a toto jej tvrdenie je tak nesporne nepravdivé. Pokiaľ ide o rozhodné obdobie, svedkyňa najprv uviedla, že navrhovateľ býval s poručiteľkou, následne že za ňou len chodil, potom opätovne, že u nej býval. Ako jediná zo svedkov i účastníkov konania uviedla, že jej poručiteľka povedala, že u nej navrhovateľ v byte prespáva. Na výzvu, aby presne špecifikovala, čo myslela tým, že navrhovateľ s poručiteľkou spolu 15 rokov žili, uviedla, že žili spolu, chodil ju navštevovať, bývali v jednom paneláku, stretávali sa. Bývali oddelene, ale niekedy býval u nej. Vzťah medzi navrhovateľom a poručiteľkou charakterizovala raz ako vzťah druh a družka, raz ako priateľ s priateľkou. Uviedla, že spolu nažívali v jednom byte, ale nevedela, prečo bývali oddelene. Taktiež najprv uviedla, že poručiteľka bola od novembra 2010 do novembra 2011 vážne chorá, odkázaná na druhú osobu a jej zdravotný stav vyžadoval sústavnú prítomnosť inej osoby. Následne však v rozpore s tým uviedla, že zdravotný stav poručiteľky si vyžadoval trvalú starostlivosť len niekedy, najmä posledný mesiac pred jej smrťou s tým, že kým mohla, starala sa sama. Potom opätovne uviedla, že od novembra 2010 tam už bol navrhovateľ a staral sa o poručiteľku. Z takýchto nekonzistentných a rozporných tvrdení potom súd nemohol vyvodiť žiadne relevantné závery ohľadne spolužitia navrhovateľa s poručiteľkou v rozhodnom období.
Svedok T. P. taktiež nepotvrdil tvrdenie navrhovateľa, že s poručiteľkou trvale býval rok pred jej smrťou. Svedok totiž najprv uviedol, že poručiteľka s navrhovateľom žili spolu dávno predtým, ako bola chorá, žili ako manželia, aj keď ona žila v byte a on vo svojom byte, čo znamená, že svedok ako trvalé spolužitie chápe skôr citový vzťah osôb, ako ich spoločné bývanie v jedinej domácnosti. Tomu nasvedčuje i jeho následná výpoveď, že navrhovateľ s poručiteľkou nebývali spolu, lebo on mal svoj byt, nevyužíval ju. Potvrdil, že navrhovateľ poručiteľke pomáhal, opravoval veci, upratoval, sprevádzal ju k lekárovi, avšak z jeho výpovede nemožno vyvodiť, že by išlo o starostlivosť, presahujúcu rámec bežnej priateľskej výpomoci. Napokon, aj sám svedok sprevádzal poručiteľku k lekárom, vozil ju na ošetrenia do Martina a v Trenčíne. To, že navrhovateľ v období od novembra 2010 do novembra 2011 býval u poručiteľky trvale, vyvodil z toho, že tam navrhovateľ bol, keď sa asi raz týždenne u poručiteľky zastavil na návštevu a zo spôsobu, akým sa oslovovali, z toho, že v byte bolo upratané, čo je nepochybne na vyvodenie tak závažného záveru nepostačujúce. Svedok tiež pripustil, že navrhovateľ býval v zariadení, kam za ním svedok chodí. Svedok uviedol, že navrhovateľa bol on osobne v rozhodnom období zo stravy zo zariadenia pre seniorov odhlasovať asi 2-krát mesačne, čo je však v rozpore so správami samotného zariadenia zo dňa 20.10.2015 a 29.02.2016, podľa ktorých zhodne navrhovateľ minimálne v mesiacoch február, marec, máj, august, október a november 2011 nebol zo stravy odhlásený vôbec. V tomto smere sa súdu javí jeho výpoveď ako tendenčná, s cieľom napomôcť nároku navrhovateľa. Záverom napokon sám svedok uviedol, že poručiteľka bola síce rada, že sa o ňu navrhovateľ stará, ale nerozmýšľali asi o nejakom spoločnom budovaní, hoci hovorila, že byt bude po smrti jeho, z čoho možno tiež vyvodiť, že poručiteľka nevidela vo vzťahu s navrhovateľom trvalé spolužitie vo forme spoločnej domácnosti.
Ani svedok T. L. nepotvrdil bez pochybností, že by navrhovateľ v rozhodnom období s poručiteľkou trvale býval. Tvrdenie, že navrhovateľ s ňou žil v spoločnej domácnosti asi 2-3 roky pred jej smrťou, vyvodil z toho, že poručiteľka bývala podráždená, ale posledné 2-3 roky, keď bola s navrhovateľom, sa zmenila. Taktiež uviedol, že navrhovateľ raz v noci prišiel dole v pyžame, aby nebúchali, že v akom je poručiteľka
stave, pričom oni ako puberťáci vyvádzali (v roku 2011 mal pritom XX rokov). Mal za to, že navrhovateľ s poručiteľkou trvale žil, pretože ho vídal každý deň, či už vonku s taškami alebo v okne u poručiteľky, on sám ale v byte poručiteľky nikdy nebol. Tvrdil, že za poručiteľkou okrem navrhovateľa nikto nechodil, čo je v priamom rozpore so svedectvom nielen odporcov, ale i svedkov samotného navrhovateľa, ktorí tvrdili, že poručiteľku pomerne často navštevovali (X. asi 3-krát týždenne, T. Z. asi raz za dva týždne, T. P. minimálne raz týždenne), na druhej strane následne uviedol, že k poručiteľke iné osoby nevidel chodiť, pretože nie je jej priamy sused. Nemal vedomosť o tom, či navrhovateľ mal v byte poručiteľke osobné veci, ako spolu konkrétne žili, pretože k nim nechodil, vídal ich len v okne a vonku. Záver, že navrhovateľ žil u poručiteľky, trvale vyvodil z toho, že párkrát videl navrhovateľa v pyžame, keď ich prišiel napomenúť dole, presný časový údaj ale neuviedol. Poručiteľku prestal vídavať vychádzať z bytu asi 4-6 mesiacov pred smrťou (čo je v rozpore s tvrdeniami, že bola bezvládna po celé rozhodné obdobie, ale súhlasí to s tvrdeniami svedkyne X. G.).
Žiaden zo svedkov neuviedol, že by bol osobne prítomný pri výkone domácich prác v byte poručiteľky navrhovateľom, pričom navrhovateľom predložený zošit obsahuje len jeho vlastné písomné záznamy, ktoré nemožno priradiť obsahovo, časovo ani priestorovo k bývaniu spoločne s poručiteľkou v jej byte. Žiaden zo svedkov nemal vedomosť o akejkoľvek spoločnej aktivite navrhovateľa s poručiteľkou s výnimkou občasných návštev hrobu jej rodičov. Navrhovateľ, hoci tvrdil, že spoločne chodili na výlety a kultúrne podujatia, žiadnu takúto konkrétnu udalosť neoznačil a nepreukázal, že by sa jej s poručiteľkou zúčastnil. Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom vyplýva len fakt, že sa s poručiteľkou poznal a že je spoločne s ňou odfotografovaný pri bližšie nešpecifikovaných a nedatovaných (okrem rukou písaných dátumov samotným navrhovateľom) stretnutiach s tretími osobami.
Navrhovateľ na preukázanie toho, že s poručiteľkou v rozhodnom období spoločne býval v jednej domácnosti tiež odkázal na potvrdenie Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 13.11.2013, ktorým riaditeľ zariadenia potvrdil, že navrhovateľovi koncom roka 2010 a počas roka 2011 umožnil zdržiavať sa mimo zariadenia z dôvodu starostlivosti navrhovateľa o chorú priateľku T. T.. Súd v tomto smere doplnil dokazovanie podrobnejšími správami Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého navrhovateľ podľa denného prehľadu prítomnosti využil možnosť prerušenia starostlivosti (t.j. nezdržiaval sa v zariadení celý deň) nasledovne: november 2010 - prerušenie starostlivosti 20.11.2010 (1 deň), december 2010 - prerušenie starostlivosti od 20.12.2010 do 31.12.2010 (12 dní), január 2011
- prerušenie starostlivosti od 01.01.2011 do 09.01.2011 (9 dní), február 2011 - celý mesiac bol v zariadení, marec 2011 - celý mesiac bol v zariadení, apríl 2011 - prerušenie starostlivosti 21.04.2011 (1 deň) a odhlásenie zo stravy od 22.04.2011 do 25.04.2011 (4 dni), máj 2011 - celý mesiac bol v zariadení, jún 2011 -odhlásený zo stravy v dňoch 02.06. a 04.06.2011 (2 dni), prerušenie starostlivosti od 13.06.2011 do 20.06.2011 (8 dní), júl 2011 -odhlásený zo stravy v dňoch 14.07.- 16.07. a 25.07.2011 (4 dni), prerušenie starostlivosti od 18.07.2011 do 24.07.2011 (10 dní), august 2011 - celý mesiac bol v zariadení, september 2011 - odhlásený zo stravy v dňoch 10.09., 22.09., 23.09.2011 (3 dni), prerušenie starostlivosti od 11.09.2011 do 18.09.2011 (3 dni), október 2011 - celý mesiac bol v zariadení, november 2011 - celý mesiac bol v zariadení. Na návrh strán súd doplnil dokazovanie i potvrdením Zariadenia pre seniorov J., T.. zo dňa 29.02.2016, podľa ktorého sa navrhovateľ jednoznačne v zariadení zdržiaval celé mesiace február, marec, máj, august, október a november 2011. V zariadení sa nezdržiaval celý deň nasledujúce dni: 20.11.2010, 20.12.2010 až 31.12.2010, 01.01.2011 až 09.01.2011, 21.04.2011, 13.06.2011 až 20.06.2011, 18.07.2011 až 24.07.2011, 11.09. 2011 až 18.09.2011. Nie je možné, aby sa osoba, ktorej poskytujú starostlivosť v zariadení, trvale zdržiavala na inom mieste po dobu 1 roka, v takom prípade by zvážili, či je osoba odkázaná na starostlivosť v zariadení, pretože denne ich kontaktujú záujemcovia o umiestnenie.
Potvrdenia Zariadenia pre seniorov J., T. zo dňa 20.10.2015 a 29.02.2016 jednoznačne uvádzajú, že minimálne v mesiacoch február, marec, máj, august, október a november 2011 sa podľa záznamov zariadenia navrhovateľ v zariadení zdržiaval trvale, bez prerušenia, a v ostaných mesiacoch došlo len ku krátkodobému prerušeniu starostlivosti poskytovanej navrhovateľovi zariadením, spolu na 44 dní. Je pravdou, že podľa domového poriadku zariadenia navrhovateľ nie je pri pobyte v zariadení obmedzovaný v slobode pohybu a pobytu a je možné, že v zariadení sa nezdržiaval i v iné dni, ktoré prevádzkovateľovi zariadenia nenahlásil, avšak súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno zaťažuje práve navrhovateľa.
V tomto smere súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie dokladom o udelení výnimky riaditeľom navrhovateľovi v zmysle potvrdenia riaditeľa zo dňa 13.11.2013, resp. výsluchom riaditeľa,
pričom navrhovateľ zrejme ani nemal vedomosť, že by taký doklad o udelení výnimky vôbec existoval, pretože pre prípad, že taký doklad neexistuje, žiadal vykonať výsluch riaditeľa Y. V.. Cieľom dokazovania v občianskom civilnom konaní je však vykonanými dôkazmi preukázať skutkové tvrdenia účastníka konania a nie naopak, teda vyvodzovať skutkové tvrdenia účastníka z vykonaných dôkazov. Navrhovateľom navrhnuté doplnenie dokazovania by ďalej bolo podľa názoru súdu nadbytočné a nehospodárne, pretože potvrdenia zariadenia pre seniorov, vyžiadané súdom, sú jednoznačné, konzistentné a úplné a o ich správnosti a úplnosti súd nemal pochybnosti (pričom navrhovateľ jednotlivé údaje, uvádzané v potvrdeniach o počte odhlásených dní stravy a počte dní prerušenia starostlivosti ani nespochybnil). Potvrdenia zo dňa 20.10.2015 a zo dňa 29.02.2016 napokon nie sú ani v rozpore s navrhovateľom predloženým potvrdením zo dňa 13.11.2013 (ako sa domnieva navrhovateľ), pretože riaditeľ zariadenia ním síce potvrdil, že navrhovateľovi koncom roka 2010 a počas roka 2011 umožnil zdržiavať sa mimo zariadenia z dôvodu jeho starostlivosti o chorú priateľku T., avšak časové rozpätie tejto situácie nekonkretizoval, k tomuto súd dospel vyššie popísanými potvrdeniami zariadenia, ktoré jediné (nie riaditeľ ako fyzická osoba) je poskytovateľom sociálnej starostlivosti vo vzťahu k navrhovateľovi, ako to vyplýva zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 42/2010.
Je pravdou, že v zmysle popísanej judikatúry nie je pri vyslovení záveru, že osoba býva v spoločenstve s inou osobou rozhodujúce to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt, pretože ide totiž o administratívnu záležitosť. Podporne však súd vzal do úvahy i skutočnosť, že napriek dlhoročnému vzťahu navrhovateľa s poručiteľkou (až 15 rokov), pričom v byte poručiteľky mal navrhovateľ bývať spoločne s ňou minimálne 2-3 roky pred jej smrťou, navrhovateľ, ale ani poručiteľka v tomto smere neprejavili žiadnu vôľu legalizovať tento stav, teda nahlásiť navrhovateľa na trvalý alebo prechodný pobyt alebo ako spolužijúcu osobu v súvislosti s platbami nájomného a platieb za úhrady spojené s užívaním bytu bytovému družstvu. Súd pritom poukazuje i na závery rozsudku NS ČR sp. zn. 21Cdo/678/2011 zo dňa 10.10.2012, podľa ktorých žiadna fyzická osoba nemôže žiť trvalo v spotrebnom spoločenstve s inou fyzickou osobou proti svojej vôli; dve alebo viac fyzických osôb tvoria spoločnú domácnosť len, ak všetci spolu naozaj chcú trvalo žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Aj keď spoločná domácnosť je založená na skutočnom (faktickom) spolužití dvoch alebo viacerých fyzických osôb a skutočnom (faktickom) spoločnom uhradzovaní nákladov na ich potreby, jej vznik a ďalšie trvanie nutne predpokladá, že každá z fyzických osôb, ktorá tvorí spoločnú domácnosť prejavila vôľu byť členom takéhoto spotrebného spoločenstva a že v takomto spotrebnom spoločenstve aj naďalej zotrváva. Fyzická osoba nemôže súčasne žiť v dvoch alebo viacerých spotrebných spoločenstvách (s rôznym okruhom osôb), tak aby išlo (v oboch alebo vo všetkých prípadoch) o súžitie skutočné (faktické) a trvalé; súčasné skutočné (faktické) a trvalé spolužitie jednej fyzickej osoby a spoločné uhradzovanie nákladov na potreby v dvoch alebo viacerých spoločných domácnostiach je z povahy veci vylúčené.
Predovšetkým však súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by s poručiteľkou v rozhodnom období spoločne uhrádzali náklady svoje potreby, teda spoločne hospodárili a tvorili spotrebné spoločenstvo.
Samotný navrhovateľ uviedol, že spolu hospodárili tak, že každý si uhrádzal svoje potreby a čo zostalo, použili spoločne, na stravu, výlety a podobne. Poručiteľka platila sama za byt, platila si aj telefón, niečo aj šetrila, požičiavala peniaze. On jej platil napríklad Magio TV, stravu. Ako je uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí, publikovanom pod č. R 34/1960, bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 21Cdo/2026/2011 zo dňa 19.02.2013 však spotrebné spoločenstvo členov domácnosti nevylučuje, aby časť príjmov jedného z členov domácnosti tomuto členovi zostala a ten s ňou podľa svojho uváženia nakladal.
Navrhovateľ ale v konaní nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na úhradách spoločných nákladov jeho a poručiteľky. V konaní bolo zistené, čo navrhovateľ ani nespochybnil, že poručiteľka si úhrady za byt a energie platila sama, taktiež si hradila poplatky za telefón, šetrila si. Navrhovateľ si zasa sám uhrádzal náklady na starostlivosť a stravu v zariadení pre seniorov, a to i v období, počas ktorého mal podľa vlastného tvrdenia bývať v byte poručiteľky. Poručiteľka nemala účet v banke, navrhovateľ účet v banke založený v rozhodnom období mal, avšak poručiteľka k nemu dispozičné právo nemala. V konaní tak bolo zistené, že finančné prostriedky navrhovateľa boli oddelené od finančných
prostriedkov poručiteľky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by do domácnosti poručiteľky prispel akýmkoľvek peňažným obnosom s výnimkou TV služby Magio. Pokiaľ navrhovateľ a svedkovia tvrdia, že spolu s poručiteľkou chodili na nákup, žiaden zo svedkov pri spoločnom nákupe osobne prítomný nebol, nepotvrdil, čo navrhovateľ s poručiteľkou nakupovali a kto za nákup reálne platil. Z príjmových pokladničných dokladov predložených v konaní navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ hradil po smrti poručiteľky drobnú úpravu na nešpecifikovanom náhrobku a matričnému úradu za overenie podpisov na listinách a dňa 05.04.2011 sumu 50,- € za hrobové miesto, čo nemožno považovať za úhradu spoločných nákladov navrhovateľa a poručiteľky. Za úhradu spoločných nákladov jeho a poručiteľky nemožno taktiež považovať drobné príspevky navrhovateľa na oslavy, na ktorých sa za života poručiteľky mal podľa svedkyne X. G. zúčastňovať. Taktiež úhrada za pohonné hmoty za cesty, vykonané motorovým vozidlom svedka P. k lekárom poručiteľky zo strany navrhovateľa podľa názoru súdu nepresahuje rámec bežnej priateľskej výpomoci, pričom tvrdená úhrada za lieky navrhovateľom v konaní nebola preukázaná.
Tvrdeniami navrhovateľa ohľadne bezvládnosti poručiteľky v rozhodujúcom období, ktorý v tomto smere navrhol doplniť dokazovanie kompletnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľky (ku ktorému procesnému návrhu sa v zásade pripojili i odporcovia 3/ až 9/, 12/ až 16/) sa súd potom už nezaoberal, čo je odôvodnené zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom vzhľadom k vyššie uvedenému nebolo pre rozhodnutie súdu vykonanie toho dôkazu potrebné. I keby totiž súd zistil, že poručiteľka bola v rozhodnom období odkázaná na starostlivosť tretej osoby (čo je ale v rozpore s výpoveďami odporkyne 5/, 15/, svedka T. Y. i svedkov povolaných navrhovateľom: X. G., T. Z., T. L.), sama osebe by táto skutočnosť nemala vplyv na posúdenie toho - s ohľadom na vyššie popísané - či navrhovateľ tvoril s poručiteľkou v spoločnú domácnosť podľa § 115 Občianskeho zákonníka alebo nie.
S poukazom na všetky popísané dôvody súd rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danej veci, s ohľadom na väčší počet účastníkov konania, súd vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.