Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-25-2015.pdf
PDF · 89.15 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: M. Q., nar. XX.X.XXXX, I. XX, Y., zastúpený opatrovníčkom N.. C. S., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 2.001,24 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Konanie v časti zmluvných pokút a poplatkov vo výške 205,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 4.2.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 1.795,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.2.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania vo výške 120 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,21 EUR na účet jeho advokáta JUDr. Jána Šoltésa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.001,24 EUR titulom zostatku úverovej istiny, ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.2.2012 až do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Žalobca návrh odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku poskytla žalovanému úver vo výške 3.594,30 EUR na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, uzavretej dňa 3.8.2011, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných 60 mesačných splátok v sume po 41,93 EUR. Doposiaľ žalovaný uhradil z vyššie uvedenej sumy 1.078,50 EUR. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil v čase určenom v zmluve, čím sa dostal do omeškania a veriteľovi tak vzniklo právo požadovať od neho zaplatenie zostatku dlžnej úverovej istiny vo výške 2.001,24 EUR. Žalovaný svoj záväzok neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca získal pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanému prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanému, preto mu bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.
Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2016 žalobca zmenil návrh na začatie konania tak, že vzal návrh v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 205,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 4.2.2012 do zaplatenia spať a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.795,40 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.2.2012 do zaplatenia a zároveň požadoval náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Podľa §96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu súd konanie čo do zaplatenia časti istiny 205,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 4.2.2012 do zaplatenia zastavil.
Na pojednávanie vytýčené na deň 24.1.2016 sa účastníci nedostavili. Na pojednávanie boli účastníci konania riadne predvolaní, žalobca doručením predvolania 11.4.2016, teda riadne, žalovaný doručením predvolania jeho opatrovníkovi dňa 13.4.2016, teda riadne. Žalobca, resp. jeho právny zástupca sa z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnil písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.4.2016 s tým, že ospravedlňuje neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu zaneprázdnenosti a uvádza, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhuje, aby súd rozhodol aj bez jeho účasti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich prílohu návrhu na začatie konania a na základe týchto dôkazných prostriedkov a zistil tento skutkový stav veci:
Z písomnej Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 3.8.2011 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 3.594,30 EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku uhradiť 60-timi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 41,93 EUR. RPMN bolo dohodnuté na 19,58 %. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutú pôžičku v termínoch určených zmluvou. Pôžička bola poskytnutá na zakúpenie tovaru, špecifikovaného v zmluve (stavebný materiál - UFO). Žalovaný zároveň vyhlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, platných, súd zistil, že pod pojmom pôžička sa rozumie spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015 súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154.
Nakoľko žalobca získal pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015, súd uznesením č.k. 38C/25/2015-25 zo dňa 10.6.2015 pripustil zmenu účastníkov tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a do konania vstúpil nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.
Podľa §52 ods.1 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa §52 ods.2 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd posudzoval právny vzťah podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou obchodnou zmluvou.
Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 14.6.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade zmluva o pôžičke patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa podľa § 100 OZ nie je premlčaný.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 3.8.2011 v písomnej forme zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému sumu 3.594,30 EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku v zmysle prvej zmluvy splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 41,93
EUR v termínoch určených zmluvou. Doposiaľ žalovaný uhradil z vyššie uvedenej sumy 1.078,50 EUR a elektronickým podaním zo dňa 15.3.2016 žalobca oznámil, že berie žalobu v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 205,84 EUR späť. Žalovaný záväzok splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas neplnil, z toho dôvodu mu vznikol nedoplatok vo výške 1.795,40 EUR, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.795,40 EUR.
Podľa § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka ( OZ ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Aj keď v tomto prípade sa jednalo o zmluvu o pôžičke uzavretú podľa ustanovení obchodného zákonníka, zároveň sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi zmluvy. Preto úrok z omeškania súd posudzoval podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka.
Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z. účinného do 31.1.2013 je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre určenie okamihu vzniku omeškania žalovaného, je rozhodujúci dátum doručenie predžalobnej upomienky, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do troch dní od doručenia. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 30.1.2012 a keďže žalovaný dlh do troch dní od doručenia upomienky neuhradil, je žalovaný v omeškaní od 4.2.2012 do zaplatenia a preto súd priznal žalobcovi aj zákonný 9%-ný ročný úrok z omeškania od 4.2.2012 až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vo veci mal plný úspech žalobca, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania vo výške 120 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj k náhrade trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci a napísanie žaloby, pričom za každý úkon mu priznal odmenu vo výške 91,28 EUR, k tomu mu priznal 2 x režijný paušál po 8,39 EUR. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, súd odmenu a režijný paušál zvýšil o 20% DPH. Spolu súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 239,21 EUR.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Keďže žalobcu v konaní zastupoval advokát, je žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju v súlade s §149 ods.1 O.s.p. na účet advokáta JUDr. Jána Šoltésa.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.