Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 19.04.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie číslo sp. zo dňa 19.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.05.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného (Predseda Úradu pre verejné obstarávanie) číslo spisu: vydaného dňa 19.04.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. spisu: 13471-3000/2017 zo dňa 27.11.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Spolu s podanou správnou žalobou žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku tejto žalobe, ktorý návrh správny súd uznesením č. k. - 53 zo dňa 21.09.2018 zamietol.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných skutočností obsahuje: podnet Podpredsedníčky Národnej rady SR zo dňa 08.06.2016 na začatie konania vo veci posúdenia oprávnenosti vylúčenia uchádzača zo súťaže, Oznámenie žalovaného zo dňa 21.06.2016 o začatí kontroly, Protokol žalovaného č. 11221-7000/2016-Ok/6 zo 18.08.2018 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len Protokol), Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 09.11.2016 (Dodatok č. 1), Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania Vestník č. 188/2015 zo dňa 23.09.2015, zápisnicu o prerokovaní Protokolu zo dňa 15.11.2016, oznámenie žalovaného zo dňa 26.07.2017 o začatí správneho konania.

3. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím č. spisu: 13471-3000/2017 zo dňa 27.11.2017 uložil žalobcovi pokutu podľa a) o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len , resp. zákon o verejnom obstarávaní) vo výške 25 000 eur za to, že pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 188/2015 z 23.09.2015 pod zn. 19226-MSS a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 184/2015 z 23.09.2015 pod č. 334589 spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne: 1. poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách v hodnote cca 4 900 000 eur bez DPH spolu s 2. dodávkou, inštaláciou a servisom pochôdzkového elektronického systému v hodnote cca 34 000 eur bez DPH, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca v bode II.1.5/ Stručný opis zákazky alebo nákupu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej len „oznámenie“) uviedol, že predmetom zákazky je poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách, ktoré spravuje a priľahlých pozemkov, výkon strážnej služby za účelom zabezpečenia prepravy peňažných hotovostí z ústredia a pobočiek žalobcu (verejného obstarávateľa) do pobočiek Všeobecnej úverovej banky a jej následné vloženie na účet žalobcu a dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integrácia do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4 v súlade so o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len , resp. zákon o súkromnej bezpečnosti), ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi žalobcu.

5. Žalobca pod bodom II.1.8/ „Časti“ oznámenia uviedol, že sa zákazka nedelí na časti. Z bodu VI.2/ oznámenia bolo zrejmé, že predmet zákazky nie je spolufinancovaný z fondov EÚ.

6. V bode III.1.4/ „Ďalšie osobitné podmienky“ oznámenia žalobca požadoval, aby bol uchádzač oprávnený na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa , pričom uchádzač sa musí preukázať platnou licenciou na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Žalobca zároveň požadoval, aby bol uchádzač oprávnený na dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému. Uchádzač sa musel preukázať nasledujúcimi certifikátmi:

- Licencia na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti,

- Certifikát business partnera C4,

- Certifikát systémového integrátora C4,

- Certifikát na inštaláciu elektronického pochôdzkového systému,

- Certifikát na integráciu pochôdzkového elektronického systému do integračného bezpečnostného systému C4,

- Certifikát kompatibility pochôdzkového elektronického systému a C4, ktorým sa potvrdzuje kompatibilita zariadenia pochôdzkového elektronického systému a integračného bezpečnostného systému C4.

7. Ako výsledok predmetného procesu verejného obstarávania uzatvoril žalobca 26.05.2016 zmluvu „Zmluva na poskytovanie strážnej služby pre Sociálnu poisťovňu“ s úspešným uchádzačom BONUL, s. r. o., ktorej celkový finančný objem počas jej platnosti bol 4 935 000 eur bez DPH.

8. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení (bod 45) prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ by žalobca rozdelil predmet zákazky na časť týkajúcu sa dodania, inštalácie a servisu elektronického pochôdzkového systému a poskytovania a výkonu strážnej služby, zabezpečil by tým širšiu hospodársku súťaž, nakoľko by potenciálni záujemcovia, poskytujúci len výkon strážnej služby neboli povinní predkladať licencie a certifikáty, ktoré sú potrebné pre dodanie, inštaláciu a servis elektronického pochôdzkového systému a ktoré s výkonom strážnej služby nesúvisia. Na základe uvedeného preto prvostupňový správny orgán uviedol, že nerozdelením týchto vecne a funkčne oddeliteľných plnení žalobca postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. Porušením princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov žalobca spôsobil, že ponuku predložili len dvaja uchádzači (z ktorých jeden bol žalobcom vylúčený), nakoľko pri

zohľadní nerozdelenia zákazky v kombinácií so stanovenými podmienkami účasti spočívajúcimi v obligatórnom predložení certifikátu systémového integrátora C4 obmedzil súťaž na veľmi úzky diapazón hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú nielen služby súkromnej bezpečnostnej služby a inštaláciu pochôdzkového elektronického systému, ale disponujú aj certifikátom systémového integrátora C4. Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov a teda porušenie, ktorého sa dopustil žalobca mohlo mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania.

9. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 07.02.2018, voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo spisu: zo dňa 19.04.2018, pričom podaný rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu a prvostupňové rozhodnutie a dospel k nasledovným zisteniam: Správne konanie voči žalobcovi vo veci uloženia pokuty začal prvostupňový správny orgán z úradnej povinnosti na základe zistení uvedených v Protokole v znení Dodatku č. 1, ktorý bol prerokovaný dňa 15.11.2016. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. spisu 13471-3000/2017 zo dňa 27.11.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 25 000 eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní.

11. Výsledkom kontrolných zistení v Protokole v znení Dodatku č. 1 ako aj konania na prvom stupni boli závery o tom, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní určil predmet zákazky takým spôsobom, že spojením funkčne oddeliteľných činností strážnej služby a dodávky, inštalácie a servisu pochôdzkového systému došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, t. j. k stanoveniu súťažných podmienok, ktoré boli v rozpore s princípmi nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Žalobca pritom vo svojej argumentácii vychádzal z toho, že zákonná úprava nestanovuje povinnosť rozdeľovania zákaziek, ale zakotvuje to iba ako možnosť.

12. K uvedenému žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, či zákon zakotvuje povinnosť rozdeľovania zákaziek alebo nie, je základnou povinnosťou verejného obstarávateľa postupovať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania. To okrem iného znamená, že k definícii súťažných podmienok (podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, zmluvných podmienok a pod.) má verejný obstarávateľ pristupovať tak, aby bezdôvodne nezužoval hospodársku súťaž. Jedným zo základných cieľov verejného obstarávania je totiž vytvárať rovnaké príležitosti pre podniky a podporovať súťaž, ktorá je spravodlivá, čím sa následne vytvára predpoklad na zdravé konkurenčné prostredie a dosiahnutie najlepšej hodnoty za vynaložené prostriedky. Snahou verejného obstarávateľa by tak malo byť, aby mu v súťaži bolo doručených čo najviac relevantných ponúk. V opačnom prípade nepôjde o skutočnú súťaž a verejný obstarávateľ sa vystavuje riziku, že ponúknuté riešenie nebude pre neho výhodné z hľadiska nákladového a/alebo technického, prípadne, že sa pri výkone niektorej z činností, ktorú je povinný zabezpečovať, stane závislým na jednom dodávateľovi. Uvedeným žalobca fakticky konal v rozpore s tým, čo by malo patriť medzi jeho primárne záujmy.

13. V danom prípade predmet zákazky pozostával z 1) výkonu strážnej služby za účelom zabezpečenia prepravy peňažnej hotovosti z ústredia a pobočiek žalobcu (verejného obstarávateľa) do pobočiek Všeobecnej úverovej banky a jej následné vloženie na účet žalobcu a 2) dodávky, inštalácie a servisu pochôdzkového elektronického systému a jeho integrácie do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4. Z hľadiska typológie zákaziek podľa § 3 zákona o verejnom obstarávaní výkon strážnej služby možno zaradiť medzi zákazky na poskytnutie služieb a dodávku pochôdzkového systému, vrátane jeho inštalácie a servisu, medzi zákazky na dodanie tovaru.

14. Podľa žalovaného vyplýva, že kým strážna služba zahŕňa činnosti ochrany osôb alebo majetku a prevádzkovanie zabezpečovacích a poplachových systémov, technická služba zahŕňa projektovanie, montáž, údržbu, revíziu alebo opravu týchto systémov, ako aj systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osôb. Na základe toho je tak zrejmé, že úmyslom zákonnej úpravy je oddeliť činnosti „fyzického stráženia“ a monitorovania chránených objektov a činnosti zahŕňajúce projektovanie, dodávku a montáž „monitorovacích“ zariadení.

15. Čo sa týka požiadavky na dodávku pochôdzkového systému, žalovaný upriamil pozornosť na to, že účelom tohto systému je monitorovanie pohybu strážnikov počas pracovnej doby. Podľa predajcov

pochôdzkových systémov medzi ich výhody patrí to, že zabezpečujú efektívne využitie pracovného času, nakoľko sú nástrojom manažmentu pri plánovaní produktivity strážnikov. Systém poskytuje prehľady vykonaných obchôdzok a zároveň informuje o prípadných nezrovnalostiach pri vykonávaní obchôdzok. Je pritom založený na princípe snímania identifikátorov počas obhliadky objektu. Tieto identifikátory sú umiestnené na trase obchôdzky a ľahko premiestniteľné. Pracovník strážnej služby pomocou prenosnej čítačky sníma postupne jednotlivé kontrolné body v stanovenom poradí. V prípade, že sa v stanovenom čase a mieste neuskutočnila obchôdzka, systém následne generuje chybové hlásenie pre nadriadeného pracovníka. Inak povedané, ide o systém, ktorý slúži na overenie činnosti strážnika, a síce či vykonáva obhliadky v určených intervaloch a či dodržuje stanovené poradie kontrolných bodov. Vzhľadom na opis predmetu zákazky je zrejmé, že požiadavka žalobcu, aby dodávateľ bol držiteľom licencie na technickú službu súvisela práve s dodávkou pochôdzkového systému. Okrem toho s dodávkou pochôdzkového systému nepochybne súviseli aj požiadavky na predloženie certifikátov C4 rôzneho druhu.

16. Z informácií dostupných na webovom sídle N..C..C. je zrejmé, že cieľom systému C4 je integrácia rôznych technológií z oblasti fyzickej bezpečnosti do jedného riešenia - to znamená od prístupového systému cez zabezpečovací systém, až po požiarny a kamerový systém. Ďalej sa v tejto súvislosti uvádza, že ide o otvorenú architektúru, ktorá podľa aktuálnych potrieb dokáže integrovať systémy od viacerých výrobcov, a že každá integrácia sa realizuje prostredníctvom ovládača, ktorý následne komunikuje so zariadením. Integrácia systémov fakticky znamená, že údaje z jednotlivých zabezpečovacích alebo poplachových systémov (CCTV kamier, snímačov pohybu, hlukov, detektorov dymu, zaplavenia a pod.), a to aj z viacerých chránených objektov sú prenášané do jedného softvérového rozhrania a môžu byť ukladané a následne spravované prostredníctvom serveru, čo poskytuje výhody pri centralizácii ochrany. Tvorcom rozhrania C4 je obchodná spoločnosť Gamanet, a. s., ktorá ho distribuuje prostredníctvom svojich certifikovaných business partnerov a systémových integrátorov, pričom pravidlá certifikácie si spoločnosť stanovuje sama, na základe svojej obchodnej politiky. Zoznam partnerov, tzv. systémových integrátorov, ako aj business partnerov je pritom uvedený na webovom sídle N..C..C., pričom v zmysle zistení kontrolnej skupiny bolo v danom období ako systémový integrátor certifikovaných päť subjektov (dva v SR a tri v ČR). V zoznamoch partnerov z ostatných krajín systémoví integrátori uvádzaní neboli. Pre úplnosť treba dodať, že aj samotný žalobca v odpovediach na žiadosti o nápravu v prípade podnetov na diskriminačnosť požiadavky na predloženia certifikátov C4 poukazoval iba na to, že v SR existujú dva subjekty, ktoré sú systémovými integrátormi a 13 subjektov, ktoré sú business partnermi.

17. Zo správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb v roku 2015, ktorá je zverejnená na webovom sídle ministerstva vnútra (O.:/..F..Q.?R.-Q.-B.- Q.-X.-X.) vyplýva, že v danom roku na území Slovenskej republiky bolo v držbe osôb 3590 licencií na prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb, pričom 634 z nich pripadalo na strážnu službu a 2334 na technickú službu.

18. Vzhľadom na to, že žalobca požadoval, aby uchádzač, resp. skupina dodávateľov boli držiteľmi licencií na strážnu službu a technickú službu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a súčasne, aby aj disponovali certifikátom systémového integrátora C4, je na základe uvedených údajov nesporné, že práve posledná menovaná podmienka bola faktorom, ktorý určoval okruh potenciálnych uchádzačov a teda aj ponúk. Ak sa teda súťaže chcel zúčastniť niektorý zo 634 subjektov disponujúcich licenciou na strážnu službu v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti, musel byť súčasne držiteľom licencie na technickú službu a v nadväznosti na to aj systémovým integrátorom C4, resp. musel s takým subjektom spolupracovať, pričom okruh takýchto subjektov bol prísne obmedzený a závislý od podnikateľského subjektu, ktorý „udeľuje“ certifikáty výlučne na základe svojej obchodnej politiky.

19. Žalobca argumentačne smeroval k navodeniu dojmu, že rozdelením zákazky by bolo zasiahnuté do bezpečnosti interných údajov, resp. jeho aktív, pričom vypočítava rôzne typy osobných údajov, vrátane údajov o poistencoch. Samozrejme, je nepochybné, že v chránených objektoch sa takéto údaje môžu nachádzať (napr. vo forme spisových materiálov, resp. na digitálnych pamäťových nosičoch - HDD, CD a pod.), pričom je potrebné zabrániť ich úniku, resp. zničeniu ich nosičov. Obdobné, resp. identické legislatívne povinnosti však majú všetci verejní obstarávatelia a postavenie žalobcu ako Sociálnej poisťovne mu nezabezpečuje žiaden „špeciálny“ status, na ktorý by sa malo pri zadávaní zákaziek prihliadať. Rovnako je evidentné, že vyjadrenia žalobcu odkazujú na právne predpisy, podľa ktorých sa riadi celá štátna správa, ako aj samospráva, čo len podporuje tento argument. Zamedzenie úniku

osobných údajov, resp. zničenia ich nosičov je prirodzenou súčasťou ochrany objektu, a teda aj obsahu strážnej služby ako takej.

20. Podľa žalovaného pritom nebol celkom zrejmý poukazovaný súvis ochrany osobných údajov nachádzajúcich sa v informačných systémoch súvisiacich s výkonom kompetencií žalobcu s integráciou informačného systému zaznamenávajúceho obchôdzky zamestnancov strážnej služby.

21. Neexistoval totiž objektívny dôvod, na základe ktorého by informačný systém pochôdzkového elektronického systému mal byť prepojený s inými informačnými systémami žalobcu, ktoré súvisia s jeho kľúčovými činnosťami, ako aj ich databázami. Okrem toho, takúto argumentáciu ani samotný žalobca nikdy predtým neuvádzal. Informačné systémy obsahujúce údaje napríklad o poistencoch, platiteľoch poistného, či o osobách, ktorým Sociálna poisťovňa vypláca poistné plnenia alebo napríklad informačný systém týkajúci sa zamestnancov Sociálnej poisťovne, nemajú vecný súvis s pochôdzkovým elektronickým systémom slúžiacim na kontrolu výkonu strážnej služby. Ohrozenie elektronického pochôdzkového systému a jeho databáz, či prípadný únik dát z nich, by preto nemali predstavovať ohrozenie informačných systémov a teda ani „aktív“ Sociálnej poisťovne.

22. Žalovaný konštatoval, že nebolo možné prijať ani argumenty, že dodanie pochôdzkového elektronického systému a zabezpečenie strážnej služby jedným a tým istým subjektom vedie k zníženiu rizika ohrozenia zabezpečenia chránených aktív žalobcu. V prvom rade ide o ničím nepodložené tvrdenia, pri ktorých žalobca odkazoval na analýzu rizík, ktorú však nepredložil a ani neuviedol bližšie tvrdenia v dôsledku čoho by malo dôjsť k zvýšeniu rizika ohrozenia zabezpečenia chránených aktív. Okrem toho, tieto tvrdenia žalobcu vedú k tomu, že poskytovateľ strážnej služby a dodávateľ pochôdzkového systému by mal byť jedna a tá istá osoba, čo však žalobca na inom mieste popiera tým, že sám pripúšťa, že dodávateľ pochôdzkového systému, ktorý je systémovým integrátorom C4 mohol vystupovať ako člen skupiny dodávateľov alebo ako subdodávateľ. Pokiaľ teda je z bezpečnostného hľadiska prijateľné, aby dodávateľ pochôdzkového systému bol v skupine s poskytovateľom strážnej služby alebo jeho subdodávateľom, nie je celkom zrejmé, ako by došlo k zvýšeniu bezpečnostného rizika, ak by tento istý subjekt vystupoval ako samostatná zmluvná strana v inej časti zákazky, resp. v inej zákazke.

23. Žalovaný poukázal na zjavnú protichodnosť tvrdení žalobcu, ktorý v podanom rozklade uviedol, cit.: „z bezpečnostných dôvodov nebolo, a nie je možné a v podmienkach kontrolovaného ani žiadúce, aby do interných údajov, ktoré sú obsahom pochôdzkového elektronického systému, a ku ktorým by subjekt zabezpečujúci servis mal prístup, boli sprístupňované aj iným subjektom okrem subjektu zabezpečujúcemu výkon strážnej služby, ktorý spĺňa všetky zákonné požiadavky týkajúce sa, okrem iného aj, bezpečnosti a ochrany údajov...“ no na druhej strane, v bode 10 svojho rozkladu uviedol, cit: „...Sociálna poisťovňa žiadnym spôsobom nebránila potenciálnym uchádzačom ani v tom, aby sa uchádzali o zákazku v spolupráci so subdodávateľmi, resp. mohli vytvoriť skupinu dodávateľov podľa zákona o verejnom obstarávaní.“ Z citovaného je jasné, že argumentácia žalobcu je nekonzistentná a sama o sebe indikuje skutočnosť, že vymedzenie predmetu zákazky bolo diskriminačné. Interpretácia napádaného rozhodnutia žalobcom je pritom odlišná od jeho textácie.

24. Okrem toho, argumentácia žalobcu popiera aj samotný zmysel úpravy zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorý rozlišuje činnosti bezpečnostnej, resp. strážnej služby a technickej služby a priznáva im status samostatných a oddeliteľných činností, nakoľko na povolenie každej činnosti je potrebné udelenie osobitnej licencie. Podmienky vykonávania jednej služby nie sú viazané na vykonávanie druhej, a teda v zásade nemožno predpokladať, že vykonávanie iba jednej z uvedených činností znamená poskytovanie služieb nižšej kvality. V neposlednom rade treba vychádzať aj z toho, že Krajské riaditeľstvo policajného zboru by neudelilo licenciu nedôveryhodnému subjektu, a teda žalobcom vyzdvihované zvýšenie rizika ohrozenia vymenovaných aktív v prípade dvoch dodávateľov (na rozdiel od jedného dodávateľa) je aj logicky neopodstatnené.

25. Ďalší bod rozkladu žalobcu (bod č. 8) tvorí argumentácia smerujúca k odôvodneniu spôsobu výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky a údajného spochybnenia správnosti tohto výpočtu správnym orgánom. Je potrebné uviesť, že prvostupňový správny orgán v žiadnej časti svojho rozhodnutia nespochybnil správnosť výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí len poukázal na, cit.: „očividnú disproporciu vyhradených finančných prostriedkov na

jednotlivé časti, z ktorých najmenšiu predstavuje položka na pochôdzkový elektronický systém“, čím len argumentačne podporoval svoje tvrdenia o nutnosti rozdelenia zákazky na časti za účelom dosiahnutia hospodárnejšieho výsledku v súťaži.

26. V ďalšom bode svojho rozkladu žalobca tvrdil, že prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca tým, že vyžadoval certifikáty C4 diskriminoval potenciálnych uchádzačov. Na tomto mieste žalovaný konštatuje, že aj toto tvrdenie žalobcu bolo nepresné a neodrážalo argumentačnú logiku prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, cit.: „...pri zohľadní nerozdelenia zákazky v kombinácií so stanovenými podmienkami účasti spočívajúcimi v obligatórnom predložení certifikátu systémového integrátora C4 obmedzil súťaž na veľmi úzky diapazón hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú nielen služby súkromnej bezpečnostnej služby a inštaláciu pochôdzkového elektronického systému, ale disponujú aj certifikátom systémového integrátora C4“. Relevantné je pritom kumulatívne naplnenie viacerých skutočností a síce: Ad1) žalobca nerozdelil zákazku na dve časti, t. j. na časť týkajúcu sa dodania pochôdzkového systému a na časť týkajúcu sa fyzického výkonu strážnej služby (už len táto skutočnosť naplňuje znaky skutkovej podstaty správneho deliktu), Ad2) žalobca v spojitosti s dodávkou pochôdzkového systému vyžadoval certifikáty C4 (táto skutočnosť je zostrujúca, resp. žalobca touto požiadavkou so súčasným nerozdelením zákazky ešte markantnejším spôsobom zúžil okruh potenciálnych záujemcov na konkrétne 1 spoločnosť v podmienkach Slovenskej republiky).

27. Tak ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, je pritom nepochybné, že keby žalobca rozdelil zákazku na (minimálne) dve časti, nedopustil by sa zúženia hospodárskej súťaže v takom rozsahu, ako v predmetnom prípade.

28. K poukazu žalobcu na možnosť zapojenia hospodárskych subjektov z EÚ žalovaný uviedol, že aj keď tejto argumentácií prvostupňový správny orgán nevenoval širší priestor (žalobca túto skutočnosť počas správneho konania nenamietal) je jasné, že žalobca vyžadoval v bode III.1.4/ „Ďalšie osobitné podmienky“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania doklad, ktorý preukazuje, cit.: „prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ čo sa následne premietlo aj do skutočnosti, že žalobca vylúčil uchádzača „skupina dodávateľov“ z dôvodu, že nepredložil licenciu na prevádzkovanie technickej služby v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. Po vykonaní bližšieho skúmania žalovaným je zrejmé, že vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie bezpečnostnej služby nie je vo všetkých členských štátoch EÚ vykonávané na základe licencií tak, ako to platí v podmienkach Slovenskej republiky, môže zahraničná právnická osoba tieto činnosti vykonávať len na základe licencie udelenej podľa zákona o súkromnej bezpečnosti. V prípade, že o poskytovanie súkromnej bezpečnostnej služby na území Slovenska má záujem subjekt, ktorý má udelenú licenciu v štáte v ktorom má sídlo, nie je takáto licencia automaticky považovaná za ekvivalent licencie udeľovanej podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, ale podlieha schváleniu slovenskými orgánmi (min. vnútra SR). Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti bez uznania odbornej spôsobilosti z iného členského štátu nie je možné poskytovať bezpečnostnú/technickú službu v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti. Je preto evidentné, že na to, aby uchádzač spĺňal túto podmienku, musí byť dostatočne etablovaný na slovenskom trhu. Žalovaný preto predpokladá, že uchádzač, ktorý sa dozvedel o predmetnej zákazke z vestníka EÚ a v danej dobe nedisponoval licenciou podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, nespĺňal žalobcom zadefinované požiadavky na predmet zákazky, nakoľko nie je možné od hospodárskych subjektov z iných členských krajín očakávať, že budú disponovať licenciou špecifickou pre slovenský právny poriadok v čase zadávania predmetnej zákazky.

29. Príklad „ad absurdum“ v bode 10 rozkladu nepovažuje žalovaný s prihliadnutím na špecifiká predmetného prípadu za adekvátny. Búranie budovy obsahujúcej „azbest“ nie je totiž možné bez odstránenia azbestu, zatiaľ čo fyzické stráženie objektu, sledovanie kamerových záznamov a obchôdzky nie sú podmienené dodávkou a servisom pochôdzkového systému slúžiacemu na evidenciu obchôdzok strážnikov. Tvrdenia žalobcu by naopak ad absurdum mohli viesť k záverom, že rovnako nevyhnutné by bolo, aby subjekt zabezpečujúci strážnu službu bol napríklad súčasne aj dodávateľom monitorov, resp. TV prijímačov, na ktorých dochádza k zobrazovaniu výstupov z CCTV kamier. Prípadne, ak by sa evidencia dochádzky strážnikov zapisovala do tzv. knihy dochádzky, bolo by taktiež nevyhnutné, aby dodávateľom tejto knihy bol výlučne poskytovateľ strážnej služby.

30. K spôsobu výpočtu výšky sankcie žalovaný uviedol, že zmluvná cena zákazky predstavuje hodnotu 4 935 000 eur bez DPH, čo je 5 922 000 eur s DPH. V predmetom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa a) , t. j. pokutu v zákonnom rozpätí od 500 do 30 000 eur. Žalovaný považoval za dôležité zdôrazniť, že rozhodujúcim faktorom vo výpočte výšky pokuty bola hodnota zmluvy, rovnako ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktoré sú špecifické pre každý prípad. V tejto súvislosti poukázal na správne delikty reglementované v zákona o verejnom obstarávaní, ktoré predstavujú najzávažnejšie zásahy do zákonom chráneného záujmu a sú preto sankcionované 5% zo zmluvnej ceny. V predmetnom prípade pokuta vo výške 25 000 eur predstavuje cca 0.4% zo sumy 5 922 000 eur s DPH. Prvostupňový správny orgán pri výpočte výšky sankcie pritom zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť, ktorou je prvopáchateľstvo žalobcu a z uvedeného dôvodu pristúpil k upusteniu od uloženia pokuty v maximálnej hornej hranici sankčného pásma, čo v danom prípade predstavuje zníženie pokuty o 0.1 % z jej zamýšľanej výšky. Z dôvodu zachovania elementárneho výchovného účelu sankcie, rovnako aj s prihliadnutím na rozsah zákazky a dôsledkov porušenia zákona o verejnom obstarávaní preto žalovaný považuje uloženú pokutu za primeranú a odpovedajúcu spáchanému deliktu.

31. Na záver žalovaný konštatoval, že na základe kombinácie skutočností, že:

- poskytovanie strážnej služby a dodanie pochôdzkového systému sú činnosti, ktoré sú z pohľadu zákona o súkromnej bezpečnosti oddeliteľné, nakoľko bezpečnostná služba a technická služba sú samostatné činnosti so samostatnými licenciami, pričom jedna činnosť nepodmieňuje výkon druhej,

- z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní ide o zákazky rôzneho druhu (na poskytnutie služby a na dodanie tovaru),

- z hľadiska podstaty samotných predmetov ide o vzájomne oddeliteľné činnosti, pričom žalobca nepreukázal opak,

- kumulatívnym vyžadovaním predloženia licencie na strážnu službu, technickú službu a certifikátu systémového integrátora C 4, v dôsledku čoho z potenciálnych 634 subjektov s licenciou na strážnu službu sa mohli o zákazku uchádzať len tie subjekty, ktoré sú spôsobilé dodať pochôdzkový systém a uvedené podmienky spĺňajú kumulatívne, prípadne tie subjekty, ktoré uzavrú dohodu s niektorým zo systémových integrátorov C4, ktorý súčasne je spôsobilý dodávať pochôdzkový systém, došlo na základe spojenia strážnej služby a dodávky pochôdzkového systému do jednej zákazky k neprimeranému a diskriminačnému zúženiu hospodárskej súťaže.

32. Žalovaný bol názoru, že prvostupňové rozhodnutie zodpovedalo vykonanému dokazovaniu a primeranosti udelenej sankcie, ktorá neplní len represívny, ale aj preventívny a výchovný účel a do budúcnosti má motivovať žalobcu na dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní a z rozhodnutí úradu.

33. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za správne, zákonné a zároveň výšku uloženej pokuty nepovažoval za neadekvátnu porušenej povinnosti v súlade s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v predmetnom prípade vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

Žaloba

34. Žalobca považoval postup žalovaného a jeho napadnuté rozhodnutie za nezákonné vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň pokladal zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

35. V úvode žaloby stručne opísal skutkový stav s tým, že dňa 30.04.2018 mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného - predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. , ktorým zamietol rozklad žalobcu zo dňa 07.02.2018 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. spisu 13471-3000/2017 zo dňa 27.11.2017.

36. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí nezohľadnil predovšetkým nasledujúce skutočnosti: a) žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v roku 2015 bolo na území Slovenskej republiky v držbe 3 590 licencií na prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb, pričom 634 z nich pripadlo na strážnu službu a 2 334 na technickú službu. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že cit.: „Vzhľadom na to, že účastník konania požadoval, aby uchádzač, resp. skupina dodávateľov boli držiteľmi licencií na strážnu a technickú službu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a súčasne, aby aj disponovali certifikátom systémového integrátora C4, je na základe uvedených údajov nesporné, že práve posledná menovaná podmienka bola faktorom, ktorý určoval okruh potenciálnych uchádzačov a teda aj ponúk.“ Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, cit.: „K poukazu účastníka konania na možnosť zapojenia hospodárskych subjektov z EÚ druhostupňový správny orgán uvádza, že aj keď tejto argumentácii prvostupňový správny orgán nevenoval širší priestor, je jasné, že účastník konania vyžadoval v bode II. 1.4) „ďalšie osobitné podmienky“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania doklad, ktorý preukazuje, cit.: „prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa zákona c. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (pozn. žalobcu: žalovaný mal zrejme na mysli požiadavku žalobcu na poskytovanie technickej, nie bezpečnostnej služby), čo sa následne premietlo aj do skutočnosti, že účastník konania vylúčil uchádzača „skupina dodávateľov“ z dôvodu, že nepredložil licenciu na prevádzkovanie technickej služby... Druhostupňový správny orgán preto predpokladá, že uchádzač, ktorý sa dozvedel o predmetnej zákazke z vestníka EÚ a v danej dobe nedisponoval licenciou podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, nespĺňal účastníkom konania zadefinované požiadavky na predmet zákazky, nakoľko nie je možné od hospodárskych subjektov z iných členských krajín očakávať, že budú disponovať licenciou Špecifickou pre slovenský právny poriadok v čase zadávania predmetnej zákazky. “

37. Žalobca nesúhlasil s týmto tvrdením žalovaného a uviedol predovšetkým fakt, že žalobca nikde, v žiadnom dokumente potrebnom na vypracovanie ponuky, tzn. ani v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch, ani v odpovediach na žiadosti o vysvetlenie zo strany záujemcov a ani v iných dokumentoch neuviedol, že určené podmienky na preukázanie licencie na prevádzkovanie technickej služby podľa o a certifikát systémového integrátora C4 musia byť preukázané kumulatívne. Inými slovami, žalobca nikde, v žiadnom dokumente nezakázal, aby napríklad jeden člen skupiny dodávateľov preukázal licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, iný alebo aj ten istý člen skupiny dodávateľov preukázal licenciu na prevádzkovanie technickej služby, a aby ďalší člen skupiny dodávateľov preukázal certifikát systémového integrátora C4. Žalobca uviedol, že vlastniť certifikát systémového integrátora C4 nie je podmienené udelením akejkoľvek licencie podľa akéhokoľvek právneho predpisu platného či už na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov EÚ a štátov dohody a európskom hospodárskom priestore. Dôkazom tohto tvrdenia sú aj podmienky pre získanie/obnovenie certifikátu systémového integrátora C4 dostupné na webovom sídle O.:/..C..C..T.?K.. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že cit.: „nie je možné od hospodárskych subjektov z iných členských krajín očakávať, že budú disponovať licenciou špecifickou pre slovenský právny poriadok v čase zadávania predmetnej zákazky“ považoval žalobca za nelogické, nakoľko takúto podmienku ani nestanovil a hospodárske subjekty z iných členských štátov mohli ako členovia skupiny dodávateľov preukázať certifikát systémového integrátora C4 aj bez toho, aby zároveň mali licenciu na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti, že podľa správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb v roku 2015, na ktorú sa aj samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva a ktorá je dostupná na webovom sídle O.:/..F..Q.- Q.-B.-Q.-X.-X., bolo k 31.12.2015 v držbe 954 platných licencií na bezpečnostnú službu a 2 338 platných licencií na technickú službu, a teda nemohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže [v tejto súvislosti žalobca uviedol, že nerozumie argumentácii žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že v roku 2015 bolo v držbe 634 licencií na strážnu službu, ktorú žalobca nevyžadoval (žalobca vyžadoval preukázanie licencie na poskytovanie bezpečnostnej služby, ktorých bolo, ako je už uvedené vyššie, k 31.12.2015 v držbe 954) a rovnako v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že v roku 2015 bolo v držbe 2 334 licencií na technickú službu, pričom podľa vyššie uvedenej správy ich bolo 2 338, a teda preskúmavanie žalovaným bolo celkom zjavne nedôsledné a v dôsledku tejto nedôslednosti na ujmu žalobcu]. Na základe uvedených údajov existuje reálny predpoklad, že medzi 954 držiteľmi licencie na bezpečnostnú službu a 2 338 držiteľmi licencií na technickú službu existuje dostatočný počet subjektov, ktoré sú schopné vytvoriť skupinu dodávateľov, tzn. zmluvu o združení s niektorým z mnoho relevantných držiteľov certifikátu systémového integrátora C4 spomedzi hospodárskych subjektov zo Slovenskej republiky, ako aj z iných členských krajín EÚ.

Žalobca zdôraznil, že interpretácia žalovaného o podmienke na kumulatívne preukázanie certifikátu systémového integrátora C4 a licencie na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je účelová, nepravdivá a za žiadnych okolností teda nemohla odradiť žiadne hospodárske subjekty od podania ponuky na predmetnú zákazku. Žalobca sa dôrazne ohradil proti preukázateľne nepravdivému tvrdeniu žalovaného uvedenému v napadnutom rozhodnutí, cit: „...Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov...“.

38. Žalobca sa pridržiaval svojej argumentácie uvedenej v podanom rozklade, že žiadnym spôsobom nebránil potenciálnym uchádzačom ani v tom, aby vytvorili skupinu dodávateľov a uviedol, že žalovaný sa týmto argumentom vôbec nezaoberal a v rozhodnutí ho účelovo interpretoval a považuje za nevyhnutné, aby bol preskúmaný, nakoľko ho považuje za kľúčový v argumentácii žalovaného, ako aj v jeho rozhodnutí o uložení sankcie. Žalobca upozornil, že tiež žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť obchodnú politiku podnikateľského subjektu, ktorý udeľuje certifikáty systémového integrátora C4. b) žalovaný v napadnutom rozhodnutí účelovo interpretuje argumentáciu žalobcu uvedenú v podanom rozklade, resp. zo strany žalovaného došlo k jej nepochopeniu. Žalovaný v bode 46. napadnutého rozhodnutia uviedol, cit.: „Neexistuje totiž objektívny dôvod, na základe ktorého by informačný systém pochôdzkového elektronického systému mal byť prepojený s inými informačnými systémami účastníka konania, ktoré súvisia s jeho kľúčovými činnosťami, ako aj ich databázami.“ Žalobca poukazuje na celkom zjavné nepochopenie argumentácie žalobcu uvedené v podanom rozklade, cit.: „v prípade údržby a servisu pochôdzkového elektronického systému bude miera rizika ohrozenia zabezpečenia chránených aktív Sociálnej poisťovne vysoká v dôsledku prístupu ďalšieho dodávateľa k informáciám o presných umiestneniach kontrolných bodov a presného časového harmonogramu pochôdzok. Dopad by v takomto prípade bol kritický (viď. ISO/IEC ) Žalobca nikdy a nikde neuviedol, že pochôdzkový elektronický systém by mal byť prepojený s inými informačnými systémami žalobcu, ako interpretuje žalovaný. Ako bolo uvedené v podanom rozklade, ohrozenie by spočívalo v informáciách tretieho subjektu (okrem poskytovateľa strážnej služby, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu a na tieto účely má uzatvorenú aj poistnú zmluvu s dostatočným poistným krytím) o presných umiestneniach kontrolných bodov a presného časového harmonogramu pochôdzok, pričom nie je vylúčené zneužitie, resp. poškodenie týchto informácií a tým aj prístup práve k citlivým dátam napr. o poistencoch, ktoré sú v „iných“ informačných systémoch žalobcu. Žalobca na vysvetlenie uviedol, že objektom poskytovania strážnej služby sú napr. aj dátové sály, kde sú všetky dáta spracúvané, ako aj objekty kancelárskych priestorov, kde sú „iné“ informačné systémy dátami napĺňané. Žalobca v tejto súvislosti považoval za nevyhnutné poukázať a vyjadriť sa aj k interpretácii žalovaného uvedenej v bode 47. napadnutého rozhodnutia, cit: „Pokiaľ teda je z bezpečnostného hľadiska prijateľné, aby dodávateľ pochôdzkového systému bol v skupine s poskytovateľom strážnej služby alebo jeho subdodávateľom, nie je celkom zrejmé, ako by došlo k zvýšeniu bezpečnostného rizika, ak by ten istý subjekt vystupoval ako samostatná zmluvná strana v inej časti zákazky, resp. v inej zákazke.“ Tak, ako žalobca uviedol už v podanom rozklade, v prípade spôsobenej škody by poskytovateľ služby zodpovedal aj za škodu spôsobenú v dôsledku vykonávania činnosti subdodávateľom, resp. skupina dodávateľov by zodpovedala za spôsobenú škodu v zmysle zmluvy o združení so stanovenou zodpovednosťou za prípadnú škodu, a práve v tomto je zásadný rozdiel, nakoľko pre žalobcu je vzhľadom na povahu a charakter údajov, ktorými disponuje v rámci svojej činnosti nevyhnutné nevystaviť tieto údaje akýmkoľvek rizikám a zneužitiu. Práve z tohto dôvodu je pre žalobcu kľúčové, aby za výkon strážnej služby ako aj nastavenie pochôdzkového systému a s tým súvisiaceho harmonogramu pochôdzok a umiestnenia bezpečnostných bodov zodpovedal jeden subjekt, resp. subjekty tvoriace skupinu dodávateľov, ktoré služby poskytujú na základe zmluvy o združení s jasne stanovenou zodpovednosťou za prípadnú škodu. c) Žalovaný v bode 38. napadnutého rozhodnutia zaradil z hľadiska typológie dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému ako dodávku „tovaru“ s čím žalobca nesúhlasil z dôvodu, že § 7 zákona o súkromnej bezpečnosti ju definuje ako: „Technická služba je vývoj, výroba, predaj, projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí." Pochôdzkový elektronický systém síce v detailoch pozostáva z technických prvkov, ktoré je samostatne možné nazvať tovarom alebo technickými prvkami jeho riešenia. Samotné technické prvky však nenapĺňajú pre žalobcu žiaden zmysel a nemajú žiadnu prakticky využiteľnú funkciu, pokiaľ nie sú inštalované, udržiavané, revidované a podobne; zmysel pre žalobcu má až riešenie alebo systém, ktorý je integrovaný okrem iného aj do fyzického objektu, kde má plniť plánovanú funkciu kontroly strážnej služby v určitých vopred určených - pevných kontrolných

bodoch objektu. Integrácia tak pozostáva z rozmiestnenia daných technických prvkov do pevnej konštrukcie objektu a jeho následného prepojenia s elektronickým kontrolným a vyhodnocovacím systémom, ktorým je pre žalobcu priamo integračný bezpečnostný systém C4, na ktorého obstaranie už vynaložil značné finančné prostriedky. Integrovaný bezpečnostný systém C4 je určený na zabezpečenie integrácie už existujúceho systému požiarnej ochrany, monitorovacieho systému, systému sledovania a evidencie fyzických prístupov ako aj na sledovanie evidenciu kontroly strážnej služby prostredníctvom pochôdzkového elektronického systému na zabezpečenie primeranej ochrany aktív žalobcu. d) Žalovaný v bode 44. napadnutého rozhodnutia napádal žalobcu, že sa snažil navodiť dojem, že rozdelením zákazky by bolo zasiahnuté do bezpečnosti interných údajov žalobcu a že legislatívne povinnosti žalobcovi nezabezpečujú žiadny „špeciálny status“, na ktorý by sa pri zadávaní zákaziek malo prihliadať. Z uvedeného názoru žalovaného je nepochybné, že nerešpektuje dôležitosť postavenia žalobcu, ktorý je jedinou verejnoprávnou inštitúciou v Slovenskej republike, ktorá vykonáva sociálne poistenie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, povinnou osobou v zmysle o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľom v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a aj v zmysle o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, subjektom hospodárskej mobilizácie podľa zákona a orgánom verejnej moci a ako taký je povinný chrániť svoj majetok, ako aj všetky údaje o poistencoch a poberateľoch dávok (fyzických osobách), zamestnávateľoch (právnických osobách) a zamestnancoch (vrátane osobných údajov), ktoré sa nachádzajú v uzavretých, kontrolovaných a strážených objektoch žalobcu v digitálnej, ale tiež papierovej forme. Práve žalobca je prevádzkovateľom, ktorý spracováva objemovo aj rozsahovo jednoznačne najviac údajov v rámci orgánov verejnej moci. Základom pre výkon sociálneho poistenia sú údaje získavané od osôb zúčastnených na sociálnom poistení a osôb plniacich oznamovacie povinnosti v sociálnom poistení, vzhľadom na čo je nevyhnutné zabezpečiť primeranú ochranu týchto vstupov, bez ktorých by bola činnosť žalovanej nemožná. e) k bodom 36. a 37. napadnutého rozhodnutia žalobca zdôraznil, že žalovaný neskúmal zásadnú právnu otázku, či platná právna úprava stanovila zákaz rozdeľovania zákaziek, pretože nadlimitná zákazka na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ bola vyhlásená za účinnosti o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý striktne neupravoval „rozdelenie zákazky na časti“. Možnosť, nie povinnosť rozdelenia zákazky na časti zohľadnil až , ktorý sa stal účinným až po vyhlásení predmetnej verejnej súťaže. Žalobca sa teda objektívne nemohol dopustiť porušenia zásad a princípov verejného obstarávania tak, ako ich popisuje žalovaný. f) v bode 55. napadnutého rozhodnutia žalovaný pri uložení výšky zmluvnej pokuty, ktorá je podľa a) možná v rozpätí od 500 eur do 30 000 eur, ak bol porušený princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality, okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania nezohľadnil povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti a uložil žalobcovi pokutu vo výške 25 000 eur, teda takmer v maximálnej sadzbe, ktorú tento zákon pripúšťa, pričom pri určení spôsobu jej výšky použil „vlastné uváženie“, resp. správnu úvahu, porovnaním s uložením pokuty podľa , ktorá podľa názoru žalobcu je neprimeraná a nie je v súlade s vyššie uvedenou dikciou tohto zákona, čím neplní ani svoju výchovnú a predovšetkým preventívnu funkciu. g) žalobca svojím konaním sledoval cieľ čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie obstarať nevyhnutný predmet zákazky, ktorý bol definovaný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní platným a účinným v čase zadania verejného obstarávania. Žalovaný síce uvádza, že mohlo dôjsť k neefektívnemu verejnému obstarávaniu a prípadným rozdelením zákazky mohlo dôjsť k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu obstaraniu predmetu zákazky, no tieto tvrdenia zostali v teoretickej rovine. Žalovaný napr. v bode 5. napadnutého rozhodnutia uviedol: „...Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov...“. Žalobca mal za to, že závažné tvrdenia žalovaného o tom, že predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov sú nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalovaného a nie je možné považovať ich za pravdivé a preukázané, a preto ani nemôžu byť v rozhodnutí uvádzané a nemôže byť na základe nich udelená sankcia. Okrem toho, v žiadnej časti správneho konania pred žalovaným nebolo preukázané,

že toto verejné obstarávanie bolo neefektívne a nehospodárne; postupom žalobcu nebol preukázaný vznik škody ani na strane žalobcu a ani na strane iných uchádzačov.

Vyjadrenie žalovaného

39. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.05.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal žalobcom vznesené námietky a nesúhlasil s nimi, nepovažoval ich za relevantné a mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo správne a zákonné, ako aj dôsledne odôvodnené.

40. K tvrdeniam žalobcu, že o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) účinný v čase zadávania predmetnej zákazky výslovne neustanovoval povinnosť verejnému obstarávateľovi rozdeliť predmet zákazky na časti, poukázal žalovaný na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a opätovne zdôraznil, že bez ohľadu na to, či zákon zakotvoval povinnosť rozdeľovania zákaziek alebo nie, bolo základnou povinnosťou žalobcu ako verejného obstarávateľa postupovať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania. Vychádzajúc z definície verejného obstarávateľa uvedenej v zákona o verejnom obstarávaní bol žalobca v čase zadávania predmetnej zákazky na účely tohto zákona verejným obstarávateľom podľa a mal ako verejný obstarávateľ podľa zákona o verejnom obstarávaní povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, s výnimkami ustanovenými v až ods. 5 tohto zákona. Vymedzenie predmetu zákazky bolo plne v kompetencii žalobcu, a teda za opis, resp. definovanie predmetu zákazky bol plne zodpovedný žalobca ako verejný obstarávateľ, ktorý mal určiť jasné pravidlá zabezpečujúce rovnaký postup voči všetkým záujemcom v procese verejného obstarávania. Vytvorenie prostredia zabezpečujúceho rovnosť šancí týchto subjektov je jedným z elementárnych predpokladov existencie čestnej hospodárskej súťaže. Vytvorenie prostredia čestnej hospodárskej súťaže je zase predpokladom hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných zdrojov v postupoch zadávania zákaziek. Takýmito princípmi čestnej hospodárskej súťaže sú najmä princíp rovnakého zaobchádzania a taktiež princíp nediskriminácie.

41. Uvedené okrem iného znamená, že k definícii súťažných podmienok (podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, zmluvných podmienok a pod.) má verejný obstarávateľ pristupovať tak, aby bezdôvodne nezužoval hospodársku súťaž. Jedným zo základných cieľov verejného obstarávania je totiž vytvárať rovnaké príležitosti pre podniky a podporovať súťaž, ktorá je spravodlivá, čím sa následne vytvára predpoklad na zdravé konkurenčné prostredie a dosiahnutie najlepšej hodnoty za vynaložené prostriedky. Snahou verejného obstarávateľa by tak malo byť, aby mu v súťaži bolo doručených čo najviac relevantných ponúk. V opačnom prípade nepôjde o skutočnú súťaž a verejný obstarávateľ sa vystavuje riziku, že ponúknuté riešenie nebude pre neho výhodné z hľadiska nákladového a/alebo technického, prípadne, že sa pri výkone niektorej z činností, ktorú je povinný zabezpečovať, stane závislým na jednom dodávateľovi. V posudzovanom prípade bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, (či už v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v konaní na druhom stupni) že žalobca pri zadávaní predmetnej zákazky spojil rôzne a navzájom funkčne a vecne oddeliteľné predmety zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, keď požadoval poskytovanie strážnej služby a súčasné dodanie pochôdzkového systému v rámci jednej zákazky, čím došlo k neprimeranému a diskriminačnému zúženiu hospodárskej súťaže.

42. Žalobca v podanej žalobe podľa žalovaného účelovo uviedol, že nevyžadoval, aby podmienky na preukázanie licencie na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a certifikát systémového integrátora C4 museli byť preukázané kumulatívne. Žalobca teda poukazoval na možnosť hospodárskych subjektov vytvoriť napr. skupinu dodávateľov, nakoľko podľa jeho názoru existoval reálny predpoklad, že medzi 954 držiteľmi licencie na bezpečnostnú službu a 2 338 držiteľmi licencií na technickú službu, (ako uvádza Správa o činnosti súkromných bezpečnostných služieb z roku 2015) bol dostatočný počet subjektov, ktoré boli schopné vytvoriť takúto skupinu, t. j zmluvu o združení s niektorým z mnoho relevantných držiteľov certifikátu systémového integrátora C4 spomedzi hospodárskych subjektov zo Slovenskej republiky, ako aj z iných členských krajín EU.

43. Žalovaný k tejto obrane žalobcu uviedol, že z predloženej dokumentácie z verejného obstarávania a z následných zistení kontrolnej skupiny žalovaného v rámci výkonu kontroly vyplýva, že v čase vyhlásenia zákazky boli systémovými integrátormi elektronického bezpečnostného systému C4 v Slovenskej republike len dve spoločnosti, a to spol. BONUL, s. r. o. (ktorá predložila ponuku samostatne) a spol. SYTELI, s. r. o., Michalovce a tri spoločnosti z Českej republiky. Žalovaný pre úplnosť dodal, že aj v súčasnosti (t. j. po takmer troch rokoch od zadania predmetnej zákazky) je na webovej stránke výrobcu elektronického pochôdzkového systému C4 uvedených len 6 spoločností (iba z ČR a SR), ktoré sú systémovými integrátormi. Z uvedeného je teda nepochybné, že v čase zadávania zákazky existovalo na relevantnom trhu výrazne obmedzené množstvo spoločností, ktoré by boli schopné dodať celý predmet zákazky bez toho, aby za týmto účelom vytvorili skupinu dodávateľov. Podľa zistení žalovaného išlo o jediný hospodársky subjekt, ktorý bol súčasne držiteľom licencie na prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby a súčasne certifikátu C4, a síce spol. BONUL, s. r. o, (nakoľko spol. SYTELI, s. r. o. je predovšetkým výrobcom hardvéru a nebola držiteľom licencie na prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby) ktorá sa zároveň stala úspešným uchádzačom a bola s ňou uzatvorená Zmluva na poskytovanie strážnej služby.

44. Ani žalobcove odporúčania na vytvorenie skupiny dodávateľov neboli vzhľadom na vyššie uvedené počty subjektov disponujúcimi certifikátom C4 spôsobilé preukázať, že nedošlo z jeho strany k obmedzeniu hospodárskej súťaže, nakoľko takýchto skupín mohlo byť vytvorených maximálne 4 (nepočítajúc uchádzača BONUL, s. r. o., ktorý predložil ponuku samostatne) aj to len za predpokladu, že by tieto hospodárskej subjekty mali vôbec záujem zúčastniť sa predmetného verejného obstarávania, a teda na zákazku v hodnote 4 935 000 eur bez DPH s dobou trvania 48 mesiacov mohlo byť predložených (ak vôbec) maximálne 5 ponúk (nakoľko v zmysle § 39 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní môže uchádzač predložiť iba jednu ponuku s tým, že zároveň nemôže byt' v tom istom postupe zadávania zákazky členom skupiny dodávateľov, ktorá predkladá ponuku). Tvrdenia žalobcu, že medzi 954 držiteľmi licencie na bezpečnostnú službu a 2 338 držiteľmi licencií na technickú službu existoval dostatočný počet subjektov pre vytvorenie skupiny dodávateľov boli potom evidentne nesprávne, nakoľko tieto subjekty nedisponovali zároveň aj certifikátom systémového integrátora C4 a teda, aby predložili ponuku podľa požiadaviek žalobcu mohli osloviť maximálne 4 hospodárske subjekty ako systémových integrátorov certifikátu C4. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom použité slovíčko „mnoho“ znamená podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka: veľký počet, veľké množstvo (čomu nemôže zodpovedať vyššie uvedený maximálny možný počet ponúk). Aj tieto skutočnosti potom jednoznačne preukazujú, že žalobca evidentne účelovo prichádza s novou argumentáciou, v snahe dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia, avšak tieto jeho nové tvrdenia sú v absolútnom rozpore s jeho postojom v čase priebehu zákazky, ako aj so zisteniami žalovaného. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazoval na 634 udelených licencií za rok 2015 na strážnu službu žalovaný uviedol, že poukazovanie žalobcu na vyšší počet licencií je napokon v jeho neprospech, nakoľko je evidentné, že až 954 držiteľov licencií na bezpečnostnú službu sa mohlo zúčastniť predmetnej zákazky, avšak napriek obmedzeniu hospodárskej súťaže im to nebolo umožnené.

45. Na podporu svojich tvrdení ďalej žalovaný poukázal aj na Žiadosti o nápravu (nachádzajúce sa v dokumentácii žalobcu) zo dňa 30.09.2015, doručené žalobcovi záujemcom SECURITAS SK. s. r. o., a záujemcom DUG s. r. o., ktorí vytýkali žalobcovi diskriminačné, vyžadovanie certifikátu C4, pričom poukazovali na tú skutočnosť, že v tom čase bola držiteľom certifikátu systémového integrátora C4 len spol. BONUL, s. r. o., ktorá sa napokon stala úspešným uchádzačom a spol. Syteli s. r. o. V odpovedi na žiadosť o nápravu č. 48825- 7/2015-BA „Oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu s odôvodnením“ zo dňa 07.10.2015, t. j. vo svojom oficiálnom stanovisku žalobca poukazoval len na 2 subjekty pôsobiace na slovenskom trhu, ktoré boli systémovými integrátormi (z toho, ako žalovaný uviedol spol. BONUL, s. r. o., nemohla byť reálnym partnerom pre potenciálnych uchádzačov na vytvorenie skupiny dodávateľov či možným subdodávateľom) a 13 subjektov, ktoré boli business partnermi. Tým sa opätovne potvrdzuje, že žalobca svojimi tvrdeniami uvedenými v žalobe zavádza a sú v priamom rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami o existencií mnohých zahraničných subjektov disponujúcimi certifikátom C4. Ak teda mal žalobca vedomosť o existencií týchto subjektov v čase vyhlásenia zákazky, nie je žalovanému zrejmé, prečo na túto skutočnosť neupozornil aj potenciálnych uchádzačov v odpovedi na žiadosť o nápravu. Podľa stránky N..C..C..T. sú aj v súčasnosti systémovými integrátormi len subjekty zo SR a ČR a v zozname sa neuvádzajú žiadni zástupcovia z EÚ. Tvorcom rozhrania C4 je navyše súkromná obchodná spoločnosť Gamanet, a. s., ktorá ho distribuuje prostredníctvom svojich certifikovaných

business partnerov a systémových integrátorov, pričom pravidlá certifikácie si spoločnosť stanovuje sama, na základe svojej obchodnej politiky.

46. Žalovaný nemohol akceptovať ani argument žalobcu, že z dôvodu zamedzenia prístupu tretích osôb k presnému časovému harmonogramu pochôdzok strážnikov bolo pre neho nevyhnutné, aby nastavenie pochôdzkového systému a s tým súvisiaceho harmonogramu pochôdzok a umiestnenia bezpečnostných bodov zodpovedal jeden subjekt, resp. subjekty tvoriace skupinu dodávateľov. Žalobca sa snažil navodiť dojem, že rozdelením zákazky by bolo zasiahnuté do bezpečnosti interných údajov, resp. jeho aktív, pričom vypočítava rôzne typy osobných údajov, vrátane údajov o poistencoch. Žalovaný nespochybňuje, že žalobca má zákonnú povinnosť chrániť osobné údaje svojich zamestnancov, ako aj poistencov. Uvedenú povinnosť však majú všetci verejní obstarávatelia a postavenie žalobcu ako Sociálnej poisťovne mu nezabezpečuje žiaden „špeciálny“ status, na ktorý by sa malo pri zadávaní zákaziek prihliadať. Tvrdenia žalobcu, že dodanie pochôdzkového elektronického systému a zabezpečenie strážnej služby jedným a tým istým subjektom vedie k zníženiu rizika ohrozenia zabezpečenia jeho chránených aktív, sú podľa žalovaného výlučne špekulatívne a najmä nepreukázané, a preto nemôžu obstáť. Taktiež odvolávanie sa na uzatvorenú poistnú zmluvu neobstojí, nakoľko žalobca mohol uzatvoriť v súvislosti s inštaláciou pochôdzkového systému aj samostatnú poistnú zmluvu.

47. Nepresvedčivá až absurdná bola aj argumentačná línia žalobcu o nutnosti utajenia pochôdzok strážnikov a ich trás, pričom žalobca špekulatívne tvrdil, že ak by tento pochôdzkový systém inštaloval iný subjekt, mohlo by dôjsť k poškodeniu či zneužitiu týchto informácií a tým by zároveň mohlo dôjsť zneužitiu prístupu k citlivým údajom, napr. o poistencoch. Žalovaný akcentuje, že informácia o pohybe pracovníka strážnej služby a o čase jeho pochôdzky bola pomerne ľahko zistiteľná, a preto táto skutočnosť naozaj nemohla byť dôvodom na spojenie nesúvisiacich častí zákazky do jedného celku a zamedzeniu riadnej hospodárskej súťaže. Pre vysvetlenie poukázal žalovaný na prílohu č. 1 Zmluvy na poskytovanie strážnej služby pre Sociálnu poisťovňu „Rozsah výkonu strážnej služby za účelom zabezpečenia ochrany osôb a majetku a harmonogram výkonu strážnej služby za účelom zabezpečenia prepravy peňažných hotovostí“, platnú v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ktorá je voľne dostupná (napr. aj pre potenciálneho narušiteľa) na portáli centrálneho registra zmlúv a z ktorej vyplýva, že nepretržitý výkon strážnej služby prebieha v 15 pobočkách žalobcu, pričom v 14 z nich má nočnú službu od 18.00 do 6.00 len jeden pracovník. Hypoteticky teda, osoba, ktorá by mala eminentný záujem narušiť pochôdzkový či iný systém žalobcu za účelom získania osobných údajov, by jednoduchým pozorovaním týchto administratívnych budov vedela zistiť, kedy pracovník bezpečnostnej služby vykonáva obhliadku, a teda je mimo svojho pravidelného miesta na vrátnici. Ad absurdum, napr. vo večerných hodinách by bol jeho pohyb ľahko zistiteľný podľa zapnutého osvetlenia na tom ktorom poschodí, keďže sa dá predpokladať, že vo večerných hodinách sa v strážených administratívnych pobočkách žalobcu nenachádzajú zamestnanci či klienti. Podľa žalovaného, by pre potenciálneho narušiteľa mohla byť viac zaujímavá možnosť zmocniť sa napr. finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v priestoroch žalobcu ako vykonávať zásah do pochôdzkového systému. Tie sa však na jednotlivých pobočkách žalobcu nedržia, ale v zmysle Zmluvy na poskytovanie strážnej služby sú každý pracovný deň prepravované pracovníkmi bezpečnostnej služby do pobočiek Všeobecnej úverovej banky a vkladané na účet žalobcu. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že žalobca pri vyhlásení zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“, neurčil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania ani v súťažných podkladoch informácie týkajúce sa pochôdzkového systému za dôverné. Z toho potom vyplýva, že v prípade doručenia žiadosti uchádzačov o vysvetlenie, by bol povinný uviesť napr. podrobnosti aj o časovom harmonograme týchto pochôdzok či informácie o umiestnení kontrolných bodov, respektíve sa s takou žiadosťou náležíte vysporiadať.

48. K námietke žalobcu, že dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému nemožno považovať za zákazku na dodanie tovaru žalovaný uviedol, že vychádzal zo znenia § 3 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou odkúpenia alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru. Vzhľadom na uvedenú definíciu potom nezáleží na tom, ako označuje službu zákon o súkromnej bezpečnosti, keďže jeho cieľom je rozlišovať činnosti v rámci súkromnej bezpečnosti. Účelom delenia zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní je rozlišovať ich z vecného hľadiska, t. j. čo je predmetom plnenia. V danom prípade išlo o dodávku hardvéru a jeho montáž. Je predsa prípustné, že môže ísť o zákazku na dodanie tovaru, ktorú plní subjekt vykonávajúci činnosť v oblasti služieb. Napríklad, osobný

počítač (vrátene inštalácie operačného systému OS) je možné kúpiť od subjektu, ktorého predmetom činnosti je maloobchod v oblasti IT.

49. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, je z hľadiska limitov bezpredmetné, ako bude zákazka na dodanie pochôdzkového systému označená. Dôležité je to, že išlo o podstatne odlišné činnosti, pričom cieľom žalovaného bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä upriamiť pozornosť na hodnotu tejto časti zákazky, kde cena za dodávku, inštaláciu, licenciu a servis pochôdzkového elektronického bola stanovená približne vo výške 34 000 eur bez DPH a hodnota služieb týkajúcich sa poskytovania a výkonu strážnej služby predstavovala približne cenu 4 900 000 eur bez DPH. Bez ohľadu na skutočnosť, či by sa dodávka pochôdzkového systému považovala za zákazku na dodanie tovaru alebo služby, došlo na základe spojenia strážnej služby a dodávky pochôdzkového systému do jednej zákazky k neprimeranému a diskriminačnému zúženiu hospodárskej súťaže, keďže pre nesplnenie osobitných podmienok týkajúcich sa časti zákazky, ktorá má hodnotu 34 000 eur bez DPH, bola obmedzená účasť vo verejnom obstarávaní tým záujemcom/uchádzačom, ktorí by dokázali zabezpečiť výkon strážnej služby v hodnote cca 4 900 000 eur bez DPH, avšak nie sú spôsobilí zabezpečiť dodanie, inštaláciu a servis elektronického pochôdzkového systému, nakoľko certifikátom C4 disponovalo len obmedzené množstvo subjektov.

50. V súvislosti s výškou uloženej pokuty žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí jasne a jednoznačne uviedol správnu úvahu, resp. dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty vo výške 25.000 eur. Žalovaný uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s odôvodnením výšky uloženej sankcie, ktorá bola stanovená v hornej polovici zákonom stanoveného sankčného rozpätia a vzhľadom na závažnosť preukázaných porušení zákona o verejnom obstarávaní, (t. j. porušenie základných princípov verejného obstarávania) bola podľa žalovaného adekvátna, zároveň nie neprimerane mierna a plnila primerane represívny, ako aj preventívny účinok. V konaní na prvom stupni zároveň žalovaný zohľadnil, že žalobca sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní dopustil prvýkrát, čo však neznamená automatickú povinnosť žalovaného uložiť pokutu v najnižšej sadzbe. Ako priťažujúca okolnosť bola zohľadnená skutočnosť, že žalobca kombináciou nerozdelenia zákazky na časti a súčasnej podmienky predloženia certifikátu systémového integrátora C4 výrazne obmedzil konkurenčné prostredie, čoho následkom bola aj skutočnosť, že ponuku predložili len dvaja uchádzači, z ktorých jeden bol vylúčený. Zároveň nebolo možné prehliadnuť aj skutočnosť, že celkový zmluvný objem zákazky predstavoval hodnotu 4 935 000 eur bez DPH, a teda išlo o zákazku s potenciálnym významom pre celý vnútorný trh Európskej únie.

51. Záverom žalovaný dodal, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na prísne objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné), resp. nevedomosť žalobcu o tom, že porušil právnu normu. Zákon o verejnom obstarávaní nepozná žiadne liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti právnickej osoby za správny delikt. Žalovaný preto skúmal len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne za preukázaný.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie

52. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci v súlade s a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňujú jeho zrušenie.

53. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

56. Podľa , zákazka na dodanie tovaru na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou odkúpenia alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru.

57. Podľa verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.

58. Podľa pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

59. Podľa , , (1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na účasť alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti, (2) Ak verejný obstarávateľ nerozdelí zákazku na časti, odôvodnenie uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke; táto povinnosť sa nevzťahuje na zadávanie koncesie.

60. Podľa , Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške a) 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, b) 5% zmluvnej ceny, ak nedodržal kritériá na vyhodnotenie ponúk, ak to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, c) 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky, d) 5 % zmluvnej ceny, ak uzavrel zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu napriek zákazu podľa .

61. Podľa a) Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

62. Podľa pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b).

63. Podľa , postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.

64. Podľa , druhy bezpečnostnej služby sú: a) strážna služba, b) profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou, c) detektívna služba, d) odborná príprava a poradenstvo.

65. Podľa strážna služba je a) ochranu majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, c) ochranu osoby, d) ochranu majetku a osoby pri preprave, e) ochranu prepravy majetku a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta, h) vypracúvanie plánu ochrany, i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.

66. Podľa , technická služba je projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí.

67. Podľa zabezpečovacím systémom je sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo použitia sily, písm. h) poplachovým systémom je sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na chránenom objekte alebo na chránenom mieste, alebo v chránenom objekte, ktorý po neoprávnenom zásahu na chránenom objekte alebo na chránenom mieste alebo po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo do chráneného miesta, alebo konaním osoby v chránenom objekte alebo na chránenom mieste v súlade so zákonom a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál.

68. Podľa Čl. 50 ods. 6 SR č. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

69. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle žalobných námietok.

70. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

71. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

72. Správny súd uvádza, že žalobca ako verejný obstarávateľ mal povinnosť postupovať pri zadávaní predmetnej zákazky tak, aby zabezpečil dodržanie základných princípov, na ktorých je postavený zákon o verejnom obstarávaní a medzi ktoré patrí aj princíp zákazu diskriminácie uchádzačov, princíp rovnakého zaobchádzania, a to za súčasného dodržania nezúženia hospodárskej súťaže. Zároveň je treba uviesť, že vymedzenie predmetu zákazky je vždy plne v kompetencii verejného obstarávateľa (žalobcu), ktorý má povinnosť určiť jasné pravidlá zabezpečujúce rovnaký postup voči všetkým záujemcom v procese verejného obstarávania. Podmienky účasti na verejnom obstarávaní má verejný obstarávateľ povinnosť stanoviť tak, aby nedošlo bezdôvodne k zúženiu hospodárskej súťaži, a to najmä z hľadiska počtu subjektov (uchádzačov), ktorí by sa mohli (pri splnení podmienok súťaže) vyhláseného verejného obstarávania zúčastniť a predložiť relevantnú ponuku.

73. Základnou otázkou v predmetnom prípade je zodpovedanie, či postupoval žalobca v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní (jeho princípmi), ak pri vyhlásení posudzovaného verejného obstarávania danú zákazku vyhlásil ako nedeliteľnú aj keď predmet zákazky zahŕňalo 1/ poskytovanie a výkon strážnej služby a zároveň 2/ dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integrácia do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4.

74. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa jeho názoru nie je v danom prípade rozhodujúce posúdenie charakteru predmetu zákazky, t. j. či sa jedná o poskytnutie služby alebo tovaru. Taktiež v danom prípade nemal žalobca ako verejný obstarávateľ povinnosť v zmysle o verejnom obstarávaní (za účinnosti ktorého bolo verejné obstarávania vyhlásené) predmetnú zákazku rozdeliť na časti. V prípade dodávky zákazky 1/ výkon strážnej služby sa bezpochyby jednalo o dodávku služby. V druhej časti zákazky 2/ dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integrácia do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4, túto by bolo možné v zmysle () pokladať za technickú službu, naproti tomu zo znenia , by ju bolo možné považovať za zákazku na dodanie tovaru. Správny súd má za to, že v danom prípade časť 2/ predmetnej zákazky - dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integrácia do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4 sa jedná o dodávku tovaru a nie o poskytnutie služby, nakoľko zo znenia , vyplýva, že technickou službou je výlučne činnosť spojená s naprojektovaním, namontovaním, opravami a servisom bezpečnostného systému, ale nie s jeho fyzickým dodaním (absentuje prvok kúpy systému), pričom predmetom zákazky v danom prípade bolo dodanie pochôdzkového elektronického systému, t. j jeho kúpa a jeho následná inštalácia a servis. Zároveň definícia technickej služby pri dodávke bezpečnostného systému sa uplatňuje v súvislosti zo , avšak pre potreby posúdenia charakteru takejto dodávky (pochôdzkový elektronický systém) v danom prípade - verejného obstarávania je potrebné prioritne vychádzať zo zákonnej úpravy zákona o verejnom obstarávaní - , podľa znenia ktorého je možné ako zákazku na dodávku tovaru pokladať okrem samotnej kúpy tovaru aj jeho navrhnutie umiestnenia, následnú montáž, resp. servis. Bez uskutočnenia dodania tohto systému by nebolo možné realizovať ani jeho montáž a následný servis. Podľa znenia , zákazka na dodanie tovaru prestavuje kúpu systému a zároveň môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou dodaného tovaru, čo sa aj realizovalo v danom prípade.

75. Správny súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobca nemal zákonnú povinnosť rozdeliť obstaranie zákazky na časti 1/ výkon strážnej služby a 2/ dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému, mal povinnosť postupovať pri danom verejnom obstarávaní v súlade s princípmi verejného obstarávania a potom v záujme zabezpečenia čo možno najširšieho konkurenčného prostredia spočívajúceho v neobmedzení prístupu k zákazke prípadných uchádzačov (ich nediskriminovaní) nemal spájať do jednej zákazky také zákazky, ktoré sú vzájomne oddeliteľné. Zákazky tak ako tvorili predmet vyhlásenej súťaže je treba vyhodnotiť ako vzájomne sa nepodmieňujúce, nakoľko neboli funkčne, vecne ani personálne prepojené, resp. podmienené a potom je treba prijať jednoznačný záver, že tieto bolo možné obstarať aj samostatne. Zároveň je treba poukázať na ďalšie obmedzenie uchádzačov stanovené v podmienkach verejného obstarávania, a to skutočnosť, že uchádzač musel v prípade dodávky, montáže a servisu pochôdzkového elektronického systému zároveň aj zabezpečiť jeho integráciou do existujúceho systému C4, čo si vyžadovalo okrem toho, aby bol držiteľom Licencie na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti ako aj Certifikátu na inštaláciu elektronického pochôdzkového systému aj disponovanie viacerými certifikátmi: Certifikát business partnera C4, Certifikát systémového integrátora C4, Certifikát

na integráciu pochôdzkového elektronického systému do integračného bezpečnostného systému C4, Certifikát kompatibility pochôdzkového elektronického systému a C4, ktorým sa potvrdzuje kompatibilita zariadenia pochôdzkového elektronického systému a integračného bezpečnostného systému C4. Ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutie v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania držiteľmi požadovaných vyššie uvedených certifikátov C4 na Slovensku boli len dve spoločnosti, pričom však jedna z nich nemala oprávnenie na prevádzku bezpečnostnej/strážnej služby, čo bolo predmetom 1/ zákazky a ani technickej služby - predmet 2/ zákazky.

76. Správny súd z hľadiska posudzovania predmetnej zákazky uvádza, že v vymedzuje strážnu službu ako jeden z druhov bezpečnostnej služby, ktorá je širšia a mimo iných činností zahŕňa aj strážnu službu, ktorej výkon bol predmetom posudzovaného verejného obstarávania. Potom, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na počet subjektov v Slovenskej republike disponujúcich oprávnením (licenciou) na poskytovanie strážnej služby (634) postupoval správne. Podľa správneho súdu je rozhodujúce v tejto súvislosti a je treba vychádzať z vymedzenia predmetu zákazky tak ako vyplýva z Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejneného vo Vestníku, a tu bol predmet zákazky vymedzený ako výkon strážnej služby. Potom poukazovanie žalobcu na počet subjektov (954), ktorí v danom období (rok 2015) boli držiteľmi licencie na bezpečnostnú službu je irelevantný a to aj napriek tomu, že v Ďalších osobitných podmienkach oznámenia žalobca požadoval, aby bol uchádzač oprávnený na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa , a tento sa mal preukázať platnou licenciou na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Treba poukázať na to, že počet subjektov - držiteľov licencie na bezpečnostnú službu bol väčší ako držiteľov licencie na prevádzkovania strážnej služby, čo by ešte viac prispelo k možnému zvýšeniu počtu uchádzačov. Rozhodujúcim podľa súdu však bol opis činností zákazky v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktorá zahŕňala výlučne výkon strážnej služby ( ) a nie iných druhov bezpečnostnej služby (cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou, detektívna služba, odborná príprava a poradenstvo). Zároveň je treba poukázať na počet subjektov, ktorí boli v rozhodnom období (2015) držiteľmi licencie na technickú službu (2338, resp. 2334) disponujúcich oprávnením na dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému. Ak by žalobca rozdelil zákazku na dve časti počet subjektov strážnej služby by nebol limitovaný licenciou na technickú službu, keďže dodávku pochôdzkového elektronického systému žalobca podmienil Certifikátom systémového integrátora C4, ktorého držiteľmi boli na Slovensku len dva subjekty - úspešný uchádzač spol. Bonul s. r. o., a spol. Syteli s. r. o., ktorá však nebola držiteľom licencie na technickú službu (ani bezpečnostnú službu). Držba Certifikátu systémového integrátora C4 bola v danom prípade určujúcim faktorom vymedzujúcich (zužujúco) okruh možných uchádzačov/ záujemcov. Zároveň správny súd vyhodnotil ako nedôvodný argument o bezpečnostných dôvodoch pre nerozdelenie zákazky s možným uzatvorením zmluvy s dvoma rozdielnymi subjektami. Túto skutočnosť vyvracia pritom aj samotný žalobca, ktorý pripúšťa možnosť predkladania ponúk skupinou dodávateľov, ktorá by musela pozostávať s dvoch (viacerých) subjektov. Samozrejme nič by ani nebránilo žalobcovi uzatvoriť poistné zmluvy pri rozdelení zákazky s dvoma samostatnými subjektami.

77. Správny súd musí potom uzatvoriť, že žalobca pri zadávaní predmetnej zákazky neoprávnene spojil dva rôzne a navzájom funkčne a vecne oddeliteľné predmety zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, keď požadoval poskytovanie strážnej služby a súčasné dodanie, montáž a servis pochôdzkového elektronického systému spolu s jeho integráciou do existujúceho systému C4 v rámci jednej zákazky. Nerozdelením zákazky za súčasného vyžadovania certifikátov systémového integrátora C4 bezpochyby došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže a porušeniu princípu nediskriminácie možných uchádzačov/záujemcov, ako to správne identifikoval žalovaný v napadnutom (prvostupňovom) rozhodnutí.

78. K námietke ohľadom uloženej pokuty žalobcovi správny súd uvádza, že uložený druh sankcie

- peňažná pokuta a ani jej výška (25 000 €) nevybočili zo zákonom stanoveného rozpätia pre správny delikt, za ktorého spáchanie bol žalobca uznaný vinným a sankcionovaný. Správny súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku ohľadom odôvodnenia výšky udelenej pokuty žalobcovi v napadnutom rozhodnutí. V predmetnej veci žalovaný uložil žalobcovi pokutu (25 000 €) v zmysle ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré stanovuje zákonné rozpätie výšky pokuty od 500 € do 30 000 €, a to za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov verejného obstarávania. Pri takto zistenom správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil zákon o verejnom obstarávaní stanovuje možnosť uloženia pokuty vo vyššie uvedenom rozmedzí,

pričom pri ukladaní pokuty v konkrétnej výške by mal konajúci orgán verejnej správy prihliadať na kritéria príkladmo vymedzené v zákona o verejnom obstarávaní (povaha, závažnosť, spôsob, následky porušenia povinností). V napadnutom rozhodnutí žalovaný svoju správnu úvahu o dôvodnosti výšky uloženej pokuty však odôvodnil ustanovením , podľa ktorého sa uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny zákazky, a to za porušenie v tomto ustanovení vymenovaných povinností, medzi ktoré však nepatrí v administratívnom konaní identifikované porušenie povinností žalobcom - nedodržanie princípu zákazu nediskriminácie uchádzačov. Výška možnej uloženej sankcie - pokuty za správny delikt, za ktorý bol žalobca sankcionovaný je vymedzená v a) citovaného zákona a určená v rozpätí 500 € - 30 000 €. Žalobcovi bola uložená pokuta v hornej časti takto určeného zákonného rozpätia (cca 80% maximálnej výšky pokuty). Správny súd odôvodnenie výšky uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako celkom zjavne nesprávne a potom uloženú pokutu je treba pokladať za nedostatočne odôvodnenú a napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Správny súd na margo odôvodnenia výšky uloženej pokuty uvádza, že ak by žalovaný zotrval na svojej správnej úvahe tak ako to odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, keď maximálnu možnú pokutu 5% z výšky plnenia hodnoty v dôsledku verejného obstarávania uzatvorenej zmluvy znížil na 0,4%, potom by mal pri správne určenom rozpätí pokuty (500 € - 30 000 €) jej výšku určiť menej ako cca 10% z maximálne možnej pokuty 30 000 €, čo je 3 000 € a nie 25 000 €. Odôvodnenie uloženej pokuty žalovaným, resp. prvostupňovým rozhodnutím nie je správne, nakoľko kritérium - hodnota posudzovanej uzatvorenej zmluvy nemá v danom prípade pri identifikovanom správnom delikte žiadnu relevanciu a vonkoncom sa nejedná o rozhodujúci faktor, tak ako to dôvodil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zároveň správny súd poznamenáva, že ani v prvostupňovom rozhodnutí nebola výška uloženej pokuty riadne odôvodnená. Preto vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné a teda nezákonné.

79. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať riadne odôvodnené rozhodnutie v naznačenom smere.

80. O práve žalobcu na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a vzhľadom na jeho úspech v konaní bol mu tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( v spojení s ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).