Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: F. F., Z.. XX.X.XXXX, K. B. V. E.D., P. C. XXXX/X, právne zastúpeného HODOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 77/85, IČO: 47 240 849, proti žalovanému: TL logistics s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moravská č. 95, IČO: 36 576 999, v konaní o zaplatenie 882,53 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 882,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 882,53 € od dňa 1.9.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 52,50 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 297,90 € za trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu HODOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 77/85, IČO: 47 240 849, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 8.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 882,53 €, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa 1.9.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného od 7.3.2011 až do skončenia pracovného pomeru do 5.7.2012 (spočiatku bol zamestnaný u právneho predchodcu žalovaného) a v súvislosti s výkonom práce ako vodič MKD vznikal žalobcovi aj nárok na cestovného náhrady, stravné, a to vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Za obdobie od 6.6.2012 do 3.7.2012 mu vznikol nárok na vyplatenie cestovných náhrad vo výške 1.199,19 €, ktoré žalovaný na základe vyúčtovania zo dňa 11.9.2012 síce priznal, ale vzhľadom na údajne spôsobenú škodu žalobcom, túto sumu mu nevyplatil v plnej výške, a preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje rozdiel medzi celkovou výškou nároku a tým, čo žalobcovi bolo skutočne zo strany žalovaného vyplatené. Súd vydal vo veci dňa 4.12.2013 platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému však podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko žalobca zamestnávateľovi - žalovanému spôsobil pri ukončení pracovného pomeru škody, ktoré prevyšujú jeho nárok, a ktoré mu vyúčtovali (ako aj v danom čase spoločnosti DAS ako právnemu zástupcovi navrhovateľa). Zároveň zamestnávateľ žiadal, aby žalobca pristúpil k dohode o vysporiadaní týchto škôd, ku ktorej však nedošlo. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.2.2015 č. k. -34 odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu a to v súlade s ust. § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, a k tomuto uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, nakoľko žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške prevyšujúcej nárok žalobcu. Tieto skutočnosti bude dokazovať na vytýčenom pojednávaní. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.7.2015 č. k. -47 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 11.2.2015, ktorým bol odmietnutý odpor žalovaného.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1.3.2016, ktoré bolo preročené na 21.4.2016, pričom účastníci boli vyzvaní, aby na pojednávaní predložili všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú. Na nariadené pojednávanie sa dostavil iba navrhovateľ so svojím právnym zástupcom a žalovaný, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňom 29.2.2016 sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal súd, aby pojednávanie odročil, preto súd prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom, výsluchom žalobcu a písomnými vyjadreniami žalovaného a zistil tento skutkový stav: Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 7.3.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou TL servis a.s., ktorá s účinnosťou od 1.7.2011 predala časť podniku, s ktorým bol spojený prechod zamestnancov vrátane žalobcu, právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti PODS s.r.o., so sídlom v Prešove, Košická 26 (pôvodný názov TL trucking, s.r.o.) vykonával žalobca od 7.3.2011 najskôr pre pôvodného zamestnávateľa - TL servis, a.s. a neskôr po predaji podniku pre právneho predchodcu žalovaného - TL trucking, s.r.o. a po zmene názvu PODS, s.r.o., prácu vodiča v medzinárodnej kamiónovej doprave (MKD), a to až do skončenia pracovného pomeru dňa 5.7.2012. Dňom 16.8.2013 (zápisom v Obchodnom registri) nastali účinky zlúčenia právneho predchodcu žalovaného so žalovaným, čím sa žalovaný stal právnym nástupcom spoločnosti PODS, s.r.o. Na žalovaného tak prešiel aj záväzok, ktorého splnenie si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca vykonával pre žalovaného resp. ešte aj jeho právnym predchodcov prácu ako vodič MKD, na základe čoho mu vznikal nárok na cestovné náhrady, stravné a to vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisov Zákonom o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v platnom znení. Z vyúčtovania pracovnej cesty uskutočnenej v dňom 6.6.2012 do 3.7.2012 zo dňa 11.9.2012 súd zistil, že žalovaný (ešte spoločnosť PODS s.r.o.) vyúčtovala ku dňu 5.7.2012 žalobcovi cestovný príkaz vo výške 1.199,19 €, pričom ide o sumu, ktorá mala byť žalobcovi za túto služobnú cestu vyplatená ako cestovné náhrady a stravné. Z tejto sumy si žalovaný však odrátal sumu 1116,66 za súkromné tankovania dňa 30.6.2012, zálohu vo výške 200,- € dňa 5.7.2012 a škodu spôsobenú zamestnávateľovi vo výške 205,23 € za poškodený disk z udalosti 19.1.2012, keď disk bol vyhodený, nebol prinesený, aby sa mohla určiť presná príčina poškodenia. Taktiež žalovaný odrátal zo sumy cestovného príkazu, ktorú mal vyplatiť žalobcovi ďalšie sumy a to za škodu spôsobenú zamestnávateľovi prekročením limitu na služobný mobilný telefón, a to za obdobie august, september, október, november, december 2011, február, marec, apríl, máj, jún, júl 2012, a to spolu vo výške 273,38 €. Ďalej si odrátal žalovaný za predčasné striedanie vodičom mimo dohodnutého a plánovaného termínu položku vo výške 303,54 €, a tiež škodu spôsobenú pri preprave na tovare vo výške 92,26 €, čo spolu činí -60,53 €, ktoré podľa žalovaného mu žalobca na základe tohto vyúčtovania pracovnej cesty ešte dlhuje. Z výpovede žalobcu súd zistil, že dohoda o odmene za prácu bola taká, že okrem základnej mzdy mal dostávať žalobca aj cestovné náhrady (diéty), ktoré mali byť vo výške 45,- € za deň. Tieto mali byť vyplácané po ukončení turnusu do 10 dní. Spočiatku, keď nastúpil žalobca ku žalovanému resp. ešte jeho právnemu predchodcovi, tieto náhrady boli vyplácané tak, ako mali byť, avšak v roku 2012 mu od banky začali chodiť pravidelne upomienky, že nebol hradený úver, a to z toho dôvodu, že zamestnávateľ mu neuhrádzal základnú mzdu aj s cestovnými náhradami včas. Žalobca ho niekoľkokrát ústne upozorňoval na to, že neboli vyplatené tieto náhrady, že je v omeškaní. Žalovaný mu to nakoniec, aj keď s omeškaním vyplatil. Následne sa žalobca rozhodol zmeniť zamestnanie práve z týchto dôvodov, že mal so žalovaným problém s vyplácaním mzdy, a ešte predtým než nastúpil na posledný turnus dňa 6.6.2012 dal výpoveď žalovanému resp. chcel ukončiť pracovný pomer formou dohody. Na tento turnus posledný však riadne nastúpil a odpracoval ho, pričom z tohto turnusu sa vrátil dňa 3.7.2012. Žalobca k jednotlivým položkám, ktoré si žalovaný vo vyúčtovaní pracovnej cesty zo dňa 11.9.2012 odpočítal zo sumy 1.199,19 €, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená ako vyúčtovanie cestovného príkazu uviedol, že ohľadom škody, ktorú mal údajne spôsobiť vo výške 205,23 € z titulu poškodeného disku z udalosti dňa 19.1.2012, že táto nie je opodstatnená. Poukázal na to, že, keď bol s kamiónom vo Francúzsku ráno po vyložení tovaru zistil, že disk na kamióne je znehodnotený. Okamžite volal pani Leškovú, ktorá bola konateľkou zamestnávateľa, pričom ona mu zohnala najbližší pneuservis, ktorý boli v Saint Etien, kde žalobca s kamiónom prišiel a vymenili mu tento disk, za čo riadne zaplatil. Vzhľadom na to, že tento disk bol veľký, nemohol ho zobrať so sebou, pretože mal v kamióne naložený tovar až povrch, preto ho tam nechal. A keď sa vrátil na Slovensko predložil vyúčtovanie cesty aj spolu s vyúčtovaním opravy. Vtedy bolo všetko v poriadku a zamestnávateľ od neho nežiadal ešte niečo predložiť, resp. aby doniesol poškodený disk späť. Až vtedy, keď dal zamestnávateľovi výpoveď, tak si zamestnávateľ túto údajnú škodu u žalobcu začal uplatňovať, a to na základe tohto vyúčtovania. Zo sumy, ktorá mu mala byť vyplatená za služobnú cestu vo výške 1.199,19 € žalobca v skutočnosti dostal iba sumu 200,- €, ktorá bola vyplatená iba

ako záloha, a tiež mu nebola uhradená ani suma 116,66 €, ktorú si žalovaný odrátal ako tankovanie služobnou tankovacou kartou na súkromné účely do súkromného motorového vozidla v období jún 2012. Žalobca uviedol, že túto sumu žalovanému uznal, a preto si ju ani v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca taktiež poukázal na to, že škody spôsobené za prekročenie limitu na služobný mobil mu nikdy neboli vyúčtované, a nikdy si ich žalovaný voči nemu neuplatnil, ale až pri tomto ukončení pracovného pomeru si ich prvýkrát voči žalobcovi žalovaný uplatnil, preto s nimi žalobca nesúhlasí, neuznáva ich, a preto s ním nepodpísal žiadnu dohodu o urovnaní ani započítaní. Čo sa týka predčasného striedania vodičov, za ktoré si zamestnávateľ odrátal sumu 303,54 €, pri tomto striedaní vodičov bol dokonca prítomný konateľ zamestnávateľa p. Leško, ktorý toto striedanie odobril, a preto nemá dôvod žiadať od žalobcu takúto náhradu škody. Žalobca poukázal na to, že nikdy počas celého trvania pracovného pomeru nebola voči nemu uplatnená zo strany zamestnávateľa žiadna náhrada škody, a preto si nie je vedomý toho, že by mal nejakú škodu zamestnávateľovi nahradiť. Z čl. IV. bod 1. Pracovnej zmluvy uzavretej 7.3.2011 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného TL servis a.s. vyplýva, že pracovný čas bol dohodnutý nerovnomerným ( turnusovým) rozdelením pracovného času, spravidla 4 týždne v zahraničí a jednej týždeň na Slovensku, prácou na zmeny, prípadne aj v noci. Z čl. VI bod 1. a 2. cit. pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec bude za výkon práce odmeňovaný mesačnou hrubou mzdou vo výške 380,40 €. Výška mzdy je určená s prihliadnutím na stupeň náročnosti vykonávanej práce. Mzda za vykonanú prácu je hradená zo mzdových nákladov zamestnávateľa a je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca ( a to na bankový účet). Pracovný pomer skončil ústnou dohodou ku dňu 5.7.2012, čo vyplynulo z výpovede žalobcu aj z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu PODS s.r.o. z 13.8.2012. K uzavretiu dohody o sporných nárokoch medzi žalobcom a jeho bývalým zamestnávateľom - žalovaným doposiaľ nedošlo. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení v odpore, a taktiež v odvolaní voči uzneseniu, ktorému bol odmietnutý odpor nepredložil okrem námietok, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, pretože žalobca mu spôsobil škodu, ktorá prevyšuje jeho nárok uplatnený v tomto konaní. Žalovaný však k týmto svojim vyjadreniam nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jediným listinným dôkazom, ktorý preukazuje tieto jeho tvrdenia je vyúčtovanie pracovnej cesty uskutočnenej v dňoch 6.6.2012 - až 3.7.2012 zo dňa 11.9.2012, ktoré predložil žalobca ešte pri podaní návrhu. Podľa § 130 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Uvedené sa vzťahuje rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť a výplatu. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktoré boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípade neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v zákonníku práce uvedený taxatívne, znamená to, že iným v zákonníku práce neuvedením spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinnosti nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné či sa jedná o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Aj keď by povinnému vznikol proti oprávnenému ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho „započítanie“ dôvodom pre zánik pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto konaní, keďže takýto zákonný postup nie je možný ( z uznesenie NS SR z 29.9.2009 sp. zn. ). Pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať, a ani proti ním nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Keďže nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 OZ, z toho vyplýva len ten záver, že

zamestnávateľ si svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou, a nie započítacou námietkou (rozsudok KS v Banskej Bystrici z 26.2.2013 sp. zn. ). V zmysle záverov judikatúry nie je teda započítanie v pracovnom práve prípustné, a teda ak majú zamestnávateľa a zamestnanec voči sebe navzájom pohľadávky, musia si ich reálne vyplatiť, a ak si ich dobrovoľne nevyplatia, musia si tieto pohľadávky uplatňovať na súde samostatnou žalobou bez možnosti vzájomného návrhu. Podľa ust. § 191 ods. 1,2,3,4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Teda zamestnávateľ a zamestnanec môžu uzavrieť dohodu o spôsobe náhrady škody. Absenciu započítania v pracovnom práve možno v pracovnoprávnej praxi kompenzovať napr. dohodou o sporných nárokoch podľa § 32 . V tejto dohode sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť, že ich vzájomné pohľadávky zanikajú vo výške, v ktorej sa kryjú, pričom druhá strana je povinná zaplatiť iba rozdiel týchto pohľadávok, t. j. prevyšujúcu čiastku. Dohoda o sporných nárokoch totiž spôsobuje, že doterajší právny nárok resp. nároky zaniknú, a vznikne nový nárok. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Z listiny nazvanej „Vyúčtovanie pracovnej cesty uskutočnenej v dňoch 6.6.2012 až 3.7.2012“ zo dňa 11.9.2012 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu ( ktorý pre žalovaného pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy od 7.3.2011 do 5.7.2012) vyúčtoval žalobcovi cestovný príkaz a je nepochybné, že za túto pracovnú cestu mal žalobca nárok na vyplatenie sumy celkovo 1.199,19 €. Z tejto sumy však žalobcovi bola zo strany žalovaného vyplatená iba suma vo výške 200,- € ako záloha dňa 5.7.2012 Zvyšnú sumu si žalovaný odrátal a nevyplatil ju žalobcovi z dôvodu, že zo strany žalobcu mu bola spôsobená škoda počas trvania pracovného pomeru, ktorá je špecifikovaná v tomto vyúčtovaní. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 882,53 €. Z celkovej sumy 1.199,19 € si okrem už uvedenej sumy 200 € za vyplatenú zálohu, neuplatnil ešte sumu 116,66 € za súkromné tankovanie do svojho súkromné motorového vozidla v období jún 2012. Žalovaný síce namietal, že mu žalobca spôsobil škodu, a že preto neuznáva nárok žalobcu, avšak žalovaný túto skutočnosť nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, nepreukázal, že bol dodržaný zákonný postup pri uplatnení náhrady škody voči žalobcovi v zmysle § 191 Zákonníka práce, iba tvrdil, že k dohode o sporných nárokoch nedošlo, nebola uzavretá ( čo potvrdil aj žalobca). Žalovaný škodu, ktorú mu mal údajne spôsobiť žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, pretože okrem tohto už uvedeného vyúčtovania pracovnej cesty neboli zo strany žalovaného súdu predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nárok. V zmysle vyššie uvedeného v pracovnoprávnom práve však ani započítanie medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je možné, a v danom prípade nedošlo ani k uzavretiu dohody o sporných nárokoch medzi zamestnancom a žalovaným, a teda žalovaný si voči žalobcovi nemôže nijakým spôsobom započítať v tomto konaní sumu, ktorú tvrdí, že mu žalobca dlhuje. V prípade, že žalobca skutočne žalovanému spôsobil nejakú škodu, a teda dlhuje mu z tohto titulu nejakú sumu, je žalovaný oprávnený si tento nárok voči žalobcovi uplatniť samostatnou žalobou, a nie kompenzačnou námietkou v rámci tohto konania. Z tohto vyúčtovania pracovnej cesty mal súd teda za jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie celkovej sumy 1.199,19 €, z čoho si žalobca uplatnil sumu 882,53 €, ktorá mu vyplatená nebola, a teda súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalovaný bol s vyplatením dlžnej sumy v omeškaní súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to od dňa 1.9.2012 ( t.j. nasledujúcu deň po uplynutí posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom mu mala byť vyplatená mzda) vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný súd mu priznal plnú náhradu náhradu trov konania, a to vo výške 52,50 € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 297,90 € za 5 úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava žaloby, podanie žaloby, vyjadrenie k odporcu, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 21.4.2016 á 51,45 € a 5x režijný paušál platný v čase, kedy boli právne úkony vykonané, priznané podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 251 ods. 1 O. s. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.