Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-165-2015.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. U. S., C.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov B.. B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. O., I.. C. XX/XX X. U. S., C.. XX.X.XXXX, S. O., B. X, práv. zast. JUDr. Martin Bašista, advokát, Poprad, Štefánikova 8, v konaní začatom na návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e súhlas namiesto otca mal. dieťaťa U. S., C.. XX.X.XXXX, k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. U. S., C.. XX.X.XXXX, na priezvisko „A.“.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh na zmenu priezviska u mal. U., v ktorom žiadala, aby súd udelil súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska u maloletého na priezvisko A. namiesto otca maloletého dieťaťa. Matka v predmetnom návrhu uviedla, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 13C/122/2003 zo dňa 10.10.2003 bolo manželstvo rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 2.000 Sk mesačne. Ďalej matka v návrhu uviedla, že otec si založil novú rodinu a so svojou priateľkou má dve maloleté deti. Taktiež aj na jej strane došlo k zmene pomerov, matka žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, z ktorého vzťahu pochádza ďalšie dieťa. V tejto domácnosti žije aj mal. U.. Matka si po rozvode vzala späť svoje rodné priezvisko a od r.2004 nesie priezvisko ako za slobodna „A.Č.“. Už v r.2004 žiadala po rozvode zmenu priezviska u svojho maloletého syna, avšak tento návrh bol súdom zamietnutý. Dôvodom pre zmenu priezviska bolo to, že bola viackrát upozorňovaná na pôvod priezviska, spôsobovalo jej to problematickú komunikáciu najmä s lekármi a úradmi. Vekom sa mal. U. stretával čoraz častejšie s upozornením na pôvod svojho priezviska a to aj v škole a tiež u lekárov. Zmena priezviska by mu uľahčila komunikáciu s ľuďmi, ktorí ho nepoznajú. Matka uviedla, že jej syn má veľmi blízky vzťah s jej rodičmi a jej bratom a je pre neho prirodzené, aby niesol priezvisko A.. V r.2016 nadobudne vek 15 rokov, bude mu vydaný občiansky preukaz a matka poukázala na to, že je v záujme dieťaťa, aby táto zmena prebehla ešte pred vydaním občianskeho preukazu a pred nástupom na strednú školu. Na pojednávaní matka uviedla, že maloletý mal aj v minulosti problémy s priezviskom a v čase, keď sa aj ona takto volala, mala tiež tieto problémy. Aj z týchto dôvodov si po rozvode priezvisko zmenila. Čím je syn starší, tým boli tieto problémy väčšie, pretože na druhom stupni ZŠ sa v triede deti spájajú aj s rómskymi deťmi z osád v blízkosti mesta a je tu problém, že deti ho považujú za blízkeho rómskym skupinám, keďže nesie priezvisko takéhoto pôvodu. Maloletý sám chce niesť iné priezvisko ako S.. Navštevuje 8.ročník ZŠ. Dieťa vyrastá v rodine, ktorú si matka po rozvode založila a ako rodina žijú
v jednej spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa, ktoré pochádza z terajšieho družského vzťahu, nesie priezvisko po svojom otcovi. Matka si ponechala svoje rodné priezvisko. Čo sa týka priezviska dieťaťa, v nižších ročníkoch ZŠ s týmto priezviskom nebol vážnejší problém, až na druhom stupni prichádzali do triedy deti z rómskych osád a problémy sa začali stupňovať. Samotný syn niekedy nechcel o tom hovoriť, ale matka má vedomosti, že v minulosti bol napadnutý aj pred školou a vrámci školy sa stretáva s takýmto správaním aj zo strany ostatných spolužiakov. Na otázky právneho zástupcu otca vo vzťahu k riešeniu danej situácie v rodine matka uviedla, že v minulosti so synom o tom veľmi často rozprávala, chcela vedieť jeho názor a zistila, že aj syn chce niesť iné priezvisko. Čo sa týka problémov v škole, neriešila túto vec iným spôsobom, napríklad oznámením u riaditeľa školy, pretože nechcela synovi priťažovať a vie ako by to dopadlo. Otca dieťaťa s týmto problémom nekontaktovala. V súčasnosti matka pracuje ako terénna pracovníčka na ÚPSVaR Poprad. Pokiaľ sa týka zisťovania pôvodu tohto priezviska, matka uvádzala, že si zisťovala informácie o tomto priezvisku, vysvetľovala to aj synovi ako to má ďalej podať svojim spolužiakom, tí to však chápali úplne inak. V tomto prípade nejde o to, aké priezvisko má jej syn, ale aký problém má s týmto priezviskom. Po narodení svojej dcéry neuvažovala o tom, že jej dá priezvisko A. a keďže žije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, dieťa nesie priezvisko po svojom otcovi. Matka ďalej uviedla, že ona prišla s iniciatívou zmeny priezviska. Maloletý ako dieťa nevedel, že existuje táto možnosť zmeniť si priezvisko a keď sa na to dieťaťa opýtala, maloletý s tým súhlasil. Pokiaľ sa týka vzájomného vzťahu a kontaktu s otcom, maloletý nechcel chodiť na styk s otcom, sám U. po mesiaci prázdnin, ktoré strávil u otca, nechcel viac k nemu chodiť a nechcel tam spávať. Samotný tvrdil, že k otcovi pôjde len keď tam nebude musieť spať a matka sa domnieva, že k týmto veciam dochádzalo v tom čase, keď otec začal mať problémy aj v ďalšom vzťahu, ktorý sa následne rozpadol a otec v súčasnosti nežije s bývalou partnerkou. Dieťa nemá ani telefonický kontakt na otca, o tomto sa dozvedela približne pred pol rokom a keď sa na to opýtala dieťaťa, maloletý povedal, že telefónne číslo na otca si vymazal.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasí. Jedná sa o to, že matka sa doposiaľ nevysporiadala s ich bývalým vzťahom a otec takéto konanie pokladá len za pomstu voči jeho osobe. Uviedol, že on celý život žije s týmto priezviskom a nikdy nemal problém. Aj z ďalšieho vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, ktoré sú v 1.ročníku ZŠ a nemajú problém s týmto priezviskom. Ďalej uviedol, že aj v minulosti podával viacero návrhom na úpravu styku a výkon rozhodnutia o úprave styku, avšak všimol si, že v tom čase sa maloletý dostával do puberty, bolo to vážnejšie obdobie a v tejto súvislosti už nechcel na dieťa tlačiť, aby styk riadne prebiehal len z povinnosti. Otec ďalej uviedol, že aj teraz by sa veľmi rád stretával s dieťaťom, nie je problém, aby išli spoločne na výlet, kúpalisko a to aj s ďalšími jeho dvoma deťmi. Bol v škole informovať sa u triednej učiteľky, či nedochádza k problémom, ktoré boli popísané v návrhu, v škole o tomto nemali žiadnu vedomosť. Uviedli, že s dieťaťom nie sú absolútne žiadne problémy a ani si nevšimli, aby mal maloletý nejaké problémy so svojimi spolužiakmi. Otec uviedol, že aj pokiaľ sa týka styku, má za to, že dieťa je pod vplyvom matky a až keď maloletý vyrastie, chcel by sa s ním kontaktovať a obnoviť predmetný styk.
Právny zástupca otca uviedol, že žiada návrh zamietnuť z viacerých dôvodov. Poukázal na to, že priezvisko je jediné, čo otca so synom spája, pričom maloletý pred otcom nikdy nepovedal, žeby mal nejaký problém s týmto priezviskom. Jedná sa o priezvisko, ktoré je ugrofínskeho pôvodu, je bežné u ľudí na juhu Slovenska a starý otec dieťaťa pochádzal od Rožňavy, kde je toto priezvisko úplne bežné. Nespája sa s rómskou komunitou. Čo sa týka problémov na strane dieťaťa, nejedná sa len o problém ohľadom priezviska, ale dieťa je vo veku, kedy medzi spolužiakmi môžu byť takéto veci bežné a ktoré vôbec nemusia súvisieť s daným priezviskom. Vypočutím mal. U. je zrejmé, že súčasné priezvisko mu nespôsobuje žiadne tak závažné problémy a komplikácie, ktoré by si vyžadovali rozhodnutie súdu o tom, aby povolil zmenu jeho priezviska. Ako sa sám vyjadril, iniciatívna v tomto smere bola jeho matka a dôvodom, pre ktorý on vidí zmenu priezviska, je ten, aby mal priezvisko ako jeho ostatná rodina. Avšak jeho nevlastná sestra nemá priezvisko po matke a teda ani zmenou priezviska sa nedosiahne ten účel, ktorý pôvodne mal. U. sledoval, teda aby niesol rovnaké priezvisko ako celá jeho rodina. Vyjadrenia matky, ktoré prezentovala ako vyjadrenia jej syna, nie sú pravdivé. Prioritný problém týkajúci sa jeho údajnej šikany v škole, o tomto sa samotný mal. U. nevyjadril ani nezmienil. Otec dieťaťa pri návšteve školy zistil, že takéto problémy sa tam nijakým spôsobom neprejavili a škola o nich vedomosť nemá. Aj ďalšie vyjadrenia je možné považovať len za vyjadrenia matky a nie mal. U.. V minulosti boli riešené viaceré spory ohľadom mal. dieťaťa, bol riešený aj samotný styk a zo strany matky už v minulom období bolo výrazne popierané právo na strane otca vo vzťahu k úprave styku a podľa ich názoru matka prejavovala snahu o to, aby sa otec s dieťaťom nestretával. Vplyvom takýchto matkiných
vyjadrení svoj vzťah dieťa k otcovi negatívne zmenilo a bude zrejmé otázkou času, kedy samotný mal. U. si začne uvedomovať niektoré veci a prejaví záujem o stretávanie sa s otcom, keďže tento nechce násilným spôsobom styk realizovať, pretože by to mohlo výchovu mal. U. negatívne ovplyvniť. Dôvodom pre zmenu priezviska mal. U. nemôže byť v žiadnom prípade skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. Už aj matka si mala možnosť dobre zvážiť, či po rozvode manželstva zmení svoje priezvisko alebo nie. Na základe týchto skutočností tento návrh nepokladajú za dôvodný a žiadajú ho zamietnuť.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že priezvisko nie je jediné, čo by malo otca so synom spájať. Naopak, ak by bol tento vzťah medzi otcom a synom na dobrej úrovni, možno by o týchto problémoch vedel sám otec a dieťa by vedelo v škole istým spôsobom nejako reagovať. Kolízny opatrovník poukázal na samotnú výpoveď maloletého dieťaťa pred súdom ako aj vrámci vykonaného pohovoru, kde sa taktiež jednalo o autentickú výpoveď dieťaťa, jeho názoru bola venovaná náležitá pozornosť a z týchto dôvodov doporučil návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu.
Maloletý U. S. bol vypočutý pred súdom a uviedol, že je žiakom 8.ročníka ZŠ na ul. Mierovej vo Svite. Čo sa týka zmeny priezviska, s takouto iniciatívou prišla mamka a on hneď s tým súhlasil. S otcom sa nestretáva už od r.2012, v súčasnosti nemá ani jeho telefónne číslo a nie je s ním v kontakte ani vrámci sociálnych sietí. Od r.2012 s ním vôbec nebol a to ani na jednom styku s otcom. Ani zo strany otca nebola žiadna iniciatíva voči nemu. Otec mu od r.2012 nevolal a ani ho neoslovil. Nedal mu vedieť, či by mohli ísť na nejaký spoločný výlet alebo aby k nemu prišiel na návštevu. ČO sa týka školy, učí sa dobre, má jednotky a dvojky, učivo zvláda a má tam aj kamarátov. Chcel by sa volať A. po mamke. Zmenu priezviska zvažovali a rozprávali sa o tom už asi pred rokom. Dobre sa cíti v terajšej rodine, je spokojný. Mamka má priateľa, z ich vzťahu pochádza jeho sestra a taktiež má dobrý vzťah k partnerovi svojej mamky. Oslovuje ho krstným menom. Počas víkendov chodievajú vonku ako rodina na výlety. V popoludňajších hodinách po vyučovaní chodí na fyzikálny krúžok, občas si ide zabicyklovať alebo s kamarátmi von. Kamarátov má aj z Gerlachova a zo Svitu. Nie je často chorý. Na otázku právneho zástupcu otca prečo by chcel zmeniť priezvisko, dieťa uviedlo „Pretože celá rodina sa volá inak ako ja.“
Zo správy z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom na ÚPSVaR Poprad, ktorý bol uskutočnený dňa 2.3.2016, vyplýva, že s nápadom zmeniť priezvisko prišla matka mal. dieťaťa po tom, čo opakovane v škole mal nepríjemnosti. Maloletý ďalej uviedol, že je tmavšej pleti a aj priezvisko má také ako niektorí Rómovia. Títo spolužiaci ho opakovane chceli k sebe priradiť, žiadali od neho rôzne služby, vyrušovali ho na vyučovaní. Keď odmietol urobiť to, čo mu prikázali, tak ho zbili a fackovali. Ďalej mu vadí, že jeho mama má iné priezvisko a takisto aj jeho sestra sa ináč volá. Domnieva sa, že má vek na to, aby sa mohol slobodne rozhodnúť, ako sa chce volať. So svojím biologickým otcom sa naposledy stretol pred troma rokmi a nemá s ním ani telefonický ani písomný kontakt. Všetku starostlivosť oňho zabezpečuje mama.
V zmysle článku III ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaný verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa § 43 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Za podstatné veci v tomto smere možno považovať aj ďalšie v tomto ustanovení nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa a podobne. Súd v konaní o udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska vždy skúma, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa, napríklad či to bude prospievať jeho zdravému vývoju, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si plní svoje rodičovské povinnosti a podobne.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že vzťah medzi otcom mal. dieťaťa a mal. U. v súčasnosti je problematický. Už po dobu troch rokov tento kontakt nie je nijakým spôsobom udržiavaný. Maloletý samotný uviedol, že dokonca telefónne číslo svojho otca vymazal z kontaktov. Taktiež s ním nie je v spojení ani prostredníctvom sociálnych sietí, ani žiadnym iným spôsobom. Je zrejmé, že tento vzťah otca a syna je v súčasnosti narušený až natoľko, že dieťa svojho otca momentálne odmieta. Samotný maloletý vyjadril názor, že chce niesť iné priezvisko ako to, ktoré nesie v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že ani otec nemá v poslednom čase záujem o stretnutie sa s maloletým dieťaťom, došlo k ochladeniu vzájomných citových vzťahov. S poukazom na svoj vek maloletý už vie jasne rozoznať aj následky svojho konania a aj z týchto dôvodov súd názor dieťaťa pokladal za rozhodujúci. V prípade, ak by sa aj v minulosti vyskytli určité problémy a vzťah medzi otcom a synom by bol primeraný a stotožnený s priezviskom je prirodzené, že dieťa by pri týchto problémoch ako prvého oslovilo svojho otca, konflikt riešilo za jeho pomoci. Po rozvode manželstva, keď matka prijala svoje rodné priezvisko a podávala návrh na zmenu priezviska, tieto skutočnosti v tom čase ešte nevyvstali, maloletý bol v útlom veku a nebolo potrebné riešiť daný problém tak ako v súčasnosti. Aj z týchto dôvodov bol návrh na zmenu priezviska zamietnutý. Je pravdou, že zmena priezviska je jedným z najvážnejších zásahov do rodičovských práv a súd sa stotožňuje s tým, že v podstate zo strany otca je to jediné, čo ich spája so synom. Dôležitý je však aj názor maloletého dieťaťa, ktorý jednoznačne prezentoval, že chce zmeniť priezvisko. Jedná sa o dieťa, ktoré je vo veku blízko 15 rokov, je pred nástupom na strednú školu a zmena priezviska s ním bola konzultovaná a dlhodobo s matkou túto možnosť zvažovali. Nejedná sa teda o nejaký unáhlený návrh, preto sa súd stotožnil s názorom maloletého dieťaťa a bral do úvahy aj väzby na rodinu matky, jej brata, ktorý tiež nesie priezvisko A. a s ktorým má veľmi blízky vzťah. Po rozvode rodičov dieťa na túto rodinu bolo fixované, vzťah sa prehlboval a maloletý sa stotožnil aj s týmto priezviskom. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrhu matky vyhovel berúc do úvahy názor maloletého dieťaťa a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.