Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-65-2016.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, U. W. M., t. č. L.. N. XXXX, U. W. M., proti odporcovi I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, U. W. M., za účasti mal. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky X. M., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a odporcu I. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo U. W. M. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. I. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa vo výške 150,- EUR mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk odporcu s mal. synom je n e o b m e d z e n ý.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom žijú oddelenie a jediné východisko vidí v rozvode. V prípade rozvodu navrhla mal. syna zveri do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného vo výške 200,- EUR mesačne.
Odporca potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a s rozvodom súhlasil. Uviedol, že v prípade rozvodu súhlasí so zverením mal. syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky a s úhradou výživného v sume 100,- EUR mesačne.
Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu, rodného listu, potvrdenia o spoločnom bydlisku účastníkov, správy od zamestnávateľa navrhovateľky a odporcu, správy kolízneho opatrovníka, správy z RPPS, oboznámením spisu sp. zn. 7P/272/2005 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z manželstva sa podľa rodného listu narodil mal. I. dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo vo Vranove nad Topľou.
Podľa výpovede navrhovateľky pred svadbou udržiavali známosť s odporcom po dobu 1 roka. Tehotenstvo urýchlilo ich rozhodnutie uzavrieť manželstvo. Vzťah bol usporiadaný prvých 6 mesiacov, vtedy prvýkrát zistila, že odporca jej bol neverný. Snažila sa udržať manželstvo, ale správanie odporcu sa nezmenilo, opakovane nadväzoval vzťahy so ženami. Vzhľadom na uvedené sa od neho odsťahovala a v tom čase podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. synovi. Žijú oddelene 8 rokov, komunikujú obmedzene, len vo veciach týkajúcich sa mal. syna. Mal. I. je žiakom 7. ročníka základnej školy, je zdravý a má rovnaké potreby ako ostatné deti v jeho veku. Stravuje sa v školskej jedálni a venuje sa skautingu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Toho času jej odporca prispieva na syna sumou 70,- EUR mesačne. Nad rámec výživného mu neprispieva. Príjem navrhovateľky je v priemere mesačne 540,- EUR v čistom. Poberá rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 EUR.
Odporca potvrdil, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené. Uviedol však, že dôvody sú iné ako uvádza navrhovateľka. Aj ona si našla priateľa v čase, keď nastúpila do práce po materskej dovolenke. V práci dosahuje priemerný čistým mesačný príjem 1 070,- EUR a vedľajší príjem nemá. Vlastní 1-izbový byt, za ktorý mesačne uhrádza nájomné 90,- EUR. Ide spoločný byt, nadobudnutý počas manželstva. Má priateľku, ktorej prispieva na domácnosť sumou 500,- EUR a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. M., nar. XX.XX.XXXX. jej matka od januára 2016 pracuje s priemerným mesačným príjmom v sume 450,- EUR. starostlivosť o dcéru zabezpečuje opatrovateľka. Za každý deň pobytu uhrádzajú pre dieťa 10,- EUR.
Podľa správy kolízneho opatrovníka z manželstva účastníkov konania pochádza 1 mal. dieťa. K vážnemu narušeniu vzájomného vzťahu došlo už po pol roku manželstva, kedy otec nadviazal známosť s inou ženou. Účastníci konania žijú oddelene od roku 2007. Matka žije spolu so synom v 1-izbovom byte. V práci dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 550,- EUR, na nájomnom uhradí 180,- EUR mesačne, 30,- EUR poplatok za elektrinu a plyn, spláca pôžičku v sume 103,- EUR mesačne. Má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou skautského krúžku mal. I.. Otec žije s priateľkou a ich mal. dcérou. Udáva priemerný mesačný príjem 1 070,- EUR. Voči synovi si plní vyživovaciu povinnosť v sume 70,- EUR mesačne. Ich vzájomný vzťah je dobrý. Na základe zistených skutočností doporučil kolízny opatrovník návrhu na rozvod manželstva vyhovieť a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomeroch.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/272/2005 je zrejmé, že rozsudkom zo dňa 12.12.2005 bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 2 000,- Sk mesačne.
V správe RPPS sa uvádza, že do poradne sa dostavila navrhovateľka, ktorá sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva, pretože manželstvo dlhodobo neplní svoju funkciu. Partneri žijú oddelene 8 rokov, komunikujú len ohľadom syna, navrhovateľka striktne trvá na rozvode manželstva. Obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Za týchto okolností psychológ poradne nemá reálne možnosti pozitívne ovplyvniť vážne narušený manželský vzťah.
Podľa odpisu mzdového listu od zamestnávateľa navrhovateľky táto v práci dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 558,- EUR a odporca v sume 1 297,- EUR.
V zmysle ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo dlhodobo neplní svoje funkcie, účastníci konania žijú oddelene 8 rokov a prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Navrhovateľka striktne trvá na rozvode a odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Partneri sa navzájom citovo odcudzili a jedine východisko vidia v rozvode.
Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, vek a citové potreby mal. dieťaťa zveril súd mal. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného v sume 150,- EUR mesačne. Bral pritom do úvahy vek, potreby mal. dieťaťa, ako aj príjem a výdavky odporcu. Vzhľadom na výšku jeho príjmu je v schopnostiach odporcu uhrádzať takto určené výživné, aj keď má mimo mal. I. ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Na základe dohody rodičov upravil styk odporcu s mal. synom ako neobmedzený, pretože ich vzájomný vzťah je dobrý a rodičia sú schopní sa na úprave styku dohodnúť. Je v záujme mal. dieťaťa, aby aj po rozvode rodičov malo čo najširší kontakt s otcom.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.