Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-317-2011.pdf
PDF · 108.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/317/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. Č.. XX/XXXX, XXX XX F., zast.: E. W., T. Č.. XXX, XXX XX F., proti odporcovi v 1 rade: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ul. Pribinova č. 2, 812 73 Bratislava, odporcovi v 2 rade: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ul. Pribinova č. 2, 812 73 Bratislava, o zaplatenie náhradu škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 21.02.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 22.02.2011, sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu v 1 a 2 rade k zaplateniu náhrady škody (imateriálnej a materiálnej) s príslušenstvom s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a s poukazom na ust. § 11, § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ okrem iného namietal postup príslušníkov PZ zo dňa 29. 07. 2008, uvádzal, že bol násilím obmedzovaný a pozbavený osobnej slobody na základe príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Bratislava II. Uviedol, že udalosť bola odvysielaná v TV JOJ v relácii V. noviny. Poukázal na § 4 a § 11 a nasl. Obč.zák. a žiadal, aby súd zaviazal odporcu v 2.rade k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ nasledovne: "Suma vo výške 10.000,-eur je tvorená z protispoločenského chovania štátnej mafie spôsobená širokej verejnosti. K tomuto zločinu ako pamlsok bolo odvysielanie s uverejnením tváre a plného mena absolútne nevinného, netrestného navrhovateľa o hľadaných osobách, v TV R., v relácii V. noviny. Na tomto nezákonnom základe z varešky slovenských talármafie hnoja vzniklo od roku 2008 dodnes slovnými posmeškami pohoršujúco komentované pred blízkymi osobami, susedmi, z okruhu známych na osobu navrhovateľa, na ktorého sa dodnes na verejnosti dívajú pohoršene s poznámkami ako masového vraha, verejne známeho zločinca a kriminálnika, po ktorom je vyhlásené celoštátne pátranie, úspešne zavŕšené ozbrojeným prepadovým komandom, zakuklených policajných mafiánov, za účasti cvičených psov, vykonané dňa 29. 07. 2008 na verejnosti."
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC 48/2011-21 zo dňa 31.10.2011, bolo rozhodnuté, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pôvodne na OS BA II, pod sp.zn. 51C/121/2011, je Okresný súd Bratislava IV sp.zn. 7C/101/2011.
Súd požiadal o výsluch navrhovateľa (§ 131 O.s.p.) dožiadaným Okresným súdom Pezinok, avšak bezvýsledne. Z dôvodu hospodárnosti konania súd s ohľadom na vznesenú námietku premlčania
uplatneného nároku a námietku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1., 2 v konaní, upustil od vykonania dokazovania výsluchom navrhovateľa.
Odporca v 1 a 2 rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a to najmä z dôvodu premlčania uplatneného nároku a vzniesol dňa 23.06.2014 námietku premlčania pretože mal za to, že k údajnému zásahu došlo dňa 29.7.2008 a žalobný návrh bol doručený dňa 22.2.2011, z ktorého vyplýva, že bol podaný na základe ust. § 420 Občianskeho zákonníka , na ktorú sa vzťahuje 2 ročná premlčacia doba. Súčasne vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1 a 2 rade a to z dôvodu, že to čo namieta navrhovateľ, je zákonný príkaz sudcu, ktorý platí do odvolania sudcom a v prípade ak by súd posudzoval žalobný návrh podľa špeciálneho zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, odporca v 1.rade namietal nedostatok procesnej spôsobilosti konať v mene SR na strane odporcu v 1.rade a zastával názor, že procesne spôsobilé konať v mene SR v tomto súdnom spore v takomto prípade je MS SR, nakoľko príkaz na zatknutie bol vydaný Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. 2T/111/2004 zo dňa 05. 06. 2008. Na základe tohto príkazu sudcu bol zatknutý navrhovateľ príslušníkmi PZ aj napriek tomu, že od vydania príkazu uplynulo viac rokov, kde sa prelínali dva zákony Trestný zákon účinný do 31.12.2005 a novela účinná od 1.1.2006, kde už tam nebol obsiahnutý trestný čin verbálnej urážky. Keďže príkaz trvá až do odvolania, príslušníci PZ ho vykonali. Príkaz ako taký považoval za rozhodnutie sui generis. Súčasne odporca v 1 a 2.rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žiadne informácie o navrhovateľovi nešíril formou televízneho vysielania a ani iným prostriedkom masmediálnej komunikácie.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 21.04.2016. Navrhovateľ, zástupca navrhovateľa sa nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané fikciou doručenia, zásielky sa vrátili súdu dňa 18. 03. 2016 s oznamom "adresát nezastihnutý v odbernej lehote". Podľa ust. § 101 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a zástupcu navrhovateľa a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením upustil od vykonania dokazovania výsluchom navrhovateľa. Súd oboznámil, že vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV, ktorá bola vznesená navrhovateľom, bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa ust. § 15a O.s.p., ust. § 16 O. s. p. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený s tým, že Krajský súd Bratislava oznámil, že vec nemala byť predložená, nakoľko navrhovateľove podanie nespĺňa náležitosti predpokladané v ust. § 15a ods. 3 O. s. p. keď z jeho obsahu nie je zrejmé zaujatosť ktorých konkrétnych sudcov navrhovateľ namieta so špecifikovaním konkrétnych dôvodov zaujatosti vo vzťahu ku každému z nich a z jeho obsahu nie je možné posúdiť ani včasnosť jeho uplatnenia. Zo strany odporcu v 1. a 2. rade po písomnom a ústnom poučení podľa ust. § 120 O.s.p. neboli návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie : oboznámením sa s listinnými dôkazmi (a to najmä: zapožičaním spisového materiálu 2T/111/2004 (spisový materiál ČVS: SKIS-275/IS-1-V-2008, č.p. ORP-12-32-H-MD 2008, vedený na KR PZ, pod sp.zn. č.p. KRP-354/Kť-2008) ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Predmetom sporu je návrhom zo dňa 21.02.2011 uplatnený nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. a 2.rade náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne od 29. 07. 2008 do zaplatenia.
Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplýva, že bola vznesená obžaloba pod sp.zn. 2T/111/2006, vec bola prejednaná na Okresnom súde Bratislava III, vyšetrovanie prebiehalo pod sp.zn. ČVS: ORP 264/2004.
Bol vydaný Okresným súdom Bratislava II príkaz sudcu na zatknutie sp.zn. 2T/111/04 zo dňa 05.06.2008, podľa § 69 ods. 1 Tr.por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a/ Tr.por. v znení účinnom do 31.12.2005, aby bol zatknutý obžalovaný V. W. (stíhaný pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona) , pričom tento príkaz na zatknutie sudcom nebol zrušený.
Z obsahu zapožičaného spisu ČVS: SKIS- 275/IS-1-V-2008 okrem iného vyplýva, že uznesením č.k. ČVS:SKIS-275/IS-1-V-2008 zo dňa 30.09.2008 vyšetrovateľ PZ, podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vec oznámenia X. W., pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ tým, že dňa 29.07.2008 v čase od 16.15 hod. do 17.10.hod.bez súhlasu sudcu svojvoľne vtrhli do rodinného domu na T. G.. Č..XXX v F., preukázali sa iba trestným rozkazom OS BA II č.k. 2T/111/2004 na zatknutie V. W. a bez súhlasu oznamovateľky , v rozpore so zákonom vykonali domovú prehliadku, pričom drzo a svojvoľne pootvárali všetky jej súkromné priestory, nehnuteľnosť obkľúčili kukláči a tieto zasahujúce orgány nedovolili vstúpiť na verejnú komunikáciu ani majiteľom okolitých nehnuteľností a pri vstupe do obydlia spôsobili škodu na majetku, odmietol.
Príslušníci PZ na dosiahnutie účelu a to zatknutia osoby V. W. (§ 73 , § 99 ods. 4 ,§ 103 Trestného poriadku), na ktorého bol vydaný zatykač OS Ba II sp.zn. 2T/111/04 využili dňa 29.07.2008 oprávnenie a to vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok a na vykonanie tohto úkonu nie je potrebný príkaz predsedu senátu (a miesta uvedené v § 103 ods. 1 Tr.por. môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje). Pri zatýkaní osoby V. W. boli použité donucovacie prostriedky uvedené v § 52 ods. 1 písm. c/ zák.č. 171/1993 Z.z. a pri ich použití k zraneniu osoby neprišlo (použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené ako oprávnené).
Dňa 11. 08. 2010 bola Ministerstvu vnútra SR ako orgánu zastupujúceho štát, GP SR postúpená Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom žiadosti navrhovateľa nebolo vyhovené s tým, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda a teda účastníkom konania.
I.
S poukazom na ustálený skutkový stav a uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Z obsahu uznesenia č.k. ČVS:SKIS-275/IS-1-V-2008 zo dňa 30.09.2008 nesporne vyplýva že v danom prípade príslušníci PZ nevykonávali domovú prehliadku, ale príslušníci PZ na dosiahnutie účelu a to zatknutia osoby V. W. (§ 73 , § 99 ods. 4 ,§ 103 Trestného poriadku), na ktorého bol vydaný zatykač OS Ba II sp.zn. 2T/111/04 využili oprávnenie a to vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok a na vykonanie tohto úkonu nie je potrebný príkaz predsedu senátu (a miesta uvedené v § 103 ods. 1 Tr.por. môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje). Pri zatýkaní osoby V. W. boli použité donucovacie prostriedky uvedené v § 52 ods. 1 písm. c/ zák.č. 171/1993 Z.z. a pri ich použití k zraneniu osoby neprišlo (použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené ako oprávnené).
Dňa 11. 08. 2010 bola Ministerstvu vnútra SR (odporcovi v 2 rade) ako orgánu zastupujúceho štát, GP SR postúpená Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3.príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.
Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy preukazujúce
splnenie uvedených podmienok a vznik škody a nemajetkovej ujmy (t.j. neuniesol dôkazné bremeno), súd nemohol vychádzať ani z obsahov zapožičaných spisov.
Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody ním v návrhu označenej, ani jej výšku (ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol sumu 10.000,- eur s príslušenstvom bez bližšieho. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako v spoločnosti, a ani o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobami uvedenými vo všeobecnosti v podaniach, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti k namietaným úradným postupom.
Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe príslušníkov PZ, súdu, nepreukázal vznik ním opísanej škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk), nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy (t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani príčinnú súvislosť (pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, absentuje aj príčinná súvislosť), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci, v danom prípade po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo k vzniku škody uvedenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania údajným nesprávnym úradným postupom súdu, prokuratúry a príslušníkov OR PZ a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vydanými rozhodnutiami súdov, postupom PZ, prokuratúry a navrhovateľom označenou škodou, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
II.
Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
K uplatnenému nároku podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka súd podotýka, že navrhovateľ namietal postup príslušníkov PZ zo dňa 29. 07. 2008 s tým, že bol násilím obmedzovaný a pozbavený osobnej slobody na základe príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Bratislava II. Uviedol, že predmetná udalosť bola odvysielaná v TV JOJ v relácii V. noviny (a teda že uvedené bolo odvysielané s uverejnením tváre a plného mena o hľadaných osobách, v TV Joj, v relácii Krimi noviny). Navrhovateľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy aj titulom ochrany osobnosti z dôvodu šírenia jeho podobizne, mena a priezviska televíznym vysielaním, ktoré bolo prístupné širokej verejnosti , ale nebolo v konaní preukázané (navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno), že by odporca v 1 a 2.rade o navrhovateľovi šírili informácie formou televízneho vysielania či inými prostriedkami masmediálnej komunikácie, a preto súd návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy aj titulom ochrany osobnosti z dôvodu šírenia jeho podobizne, mena a priezviska televíznym vysielaním, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1 a 2 rade zamietol.
III.
Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Príslušníci PZ konali na základe Príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 2T/111/2004 zo dňa 05. 06. 2008. Občiansky zákonník (§ 13) v práve na osobné súkromie poskytuje osobnostnoprávnu ochranu len proti takému zásahu do osobného súkromia, ktorý je neoprávnený. Na to, aby mohli vzniknúť sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa citovaného ust. § 13 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené nasledovné hmotnoprávne účinky: 1. existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnosti FO, jej fyzickej a morálnej jednote, 2. neoprávnenosť tohto zásahu 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a nemajetkovou ujmou.
Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde tam, kde je tento zásah výslovne dovolený zákonom. Neoprávnenosť zásahu je teda vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Keďže v predmetnej veci bol Okrasným súdom Bratislava II vydaný príkaz na zatknutie, pracovníci odporcu v 2.rade (príslušníci PZ) konali plne v súlade s ust, § 73 ods. 3 Trestného poriadku (ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý).
S poukazom na uvedené navrhovateľ nepreukázal prvú zo základných podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorou je neoprávnenosť zásahu a súčasne nepreukázal ani jednu z už v odôvodnení uvedených hmotnoprávnych podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby mohli vzniknúť prípadné sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 Obč.zák., ktorým je neoprávnenosť zásahu. S poukazom na ustálený skutkový stav, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh navrhovateľa aj z tohto dôvodu voči odporcovi v 1.rade a odporcovi 2.rade zamietol.
IV.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Odporca v 1 a 2 rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku dňa 23.06.2014 do zápisnice pred súdom, pretože mal za to, že podľa navrhovateľa k údajnému zásahu došlo dňa 29.7.2008 a návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 22.2.2011 t.j. po uplynutí 2 - ročnej premlčacej lehoty, pričom z obsahu návrhu vyplýva, že bol podaný aj na základe ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Súd na vznesenú námietku s poukazom na citované ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka prihliadol a konštatuje, že právo navrhovateľa na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sa premlčalo, a preto jeho nárok aj z tohto titulu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pre prípad úspechu si náhradu trov konania odporca v 1.rade a odporca v 2.rade neuplatnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.