Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/87/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Agrochemický podnik Tomášovce, a.s., so sídlom 985 56 Tomášovce, IČO: 31 574 238, zast. advokátom JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, so sídlom 9. mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 00 196 231, zast. advokátkou JUDr. Iveta Bračoková, M. Rázusa 29, 984 01 Lučenec o zaplatenie 76.803,- Eur s príslušenstvom, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -372 zo dňa 20. júna 2014, v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -433 zo dňa 18. januára 2016 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Lučenec č.k. -372 zo dňa 20. júna 2014 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -433 zo dňa 18. januára 2016 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 58.508,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 28.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 3.510,37 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 14.071,86 Eur. Dopĺňacím rozsudkom zamietol okresný súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 58.508,78 Eur ročne od 11.10.2012 do zaplatenia a v časti istiny 18.294,22 Eur s prísl. Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14.071,86 Eur a 1.056,97 Eur.

Rozhodnutia odôvodnil okresný súd tým, že z pôvodne uplatnenej sumy vo výške 76.803,- Eur, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 20120253 dňa 11.09.2012 kúpnu cenu 197,5t liadku 27% a 10t AMOFOSU, priznal navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 58.508,78 Eur, ktorá zodpovedala peňažnej náhrade vyplývajúcej z objemu tovaru preukázateľne prevzatého odporcom len v rozsahu 188,82 t liadku 27%, a nie v rozsahu 197,5 t liadku a 10 t AMOFOSU tak, ako bol fakturovaný. Súd určil výšku bezdôvodného obohatenia voľnou úvahou na základe výpočtu priemernej trhovej ceny liadku 27% podľa zistení u iných spoločností dodávajúcich rovnaký tovar ako navrhovateľ tak, že za 1 t liadku 27% stanovil peňažnú náhradu v sume 279,- Eur a priemernú trhovú cenu za 1 t AMOFOSU 12/52 vo výške 582,80 Eur. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd o zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. o zaplatení sumy 18.294,22 Eur tak, že návrh v tejto časti z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané dodanie liadku 27% v objeme aj 8,68 t, ako aj v rozsahu nepriznanej DPH k priznanej sume, zamietol. Okresný súd neuznal navrhovateľom uplatnenú DPH z dôvodu, že sa nejedná o priznanie kúpnej ceny, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia a neuznal ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu prevzatia liadku v množstve 86,8q/8,68t podľa výdajky zo dňa 17.04.2012 založenej na čl. 101, na ktorej je podpis šoféra, ktorý svedok L. U. neuznal za svoj. Navrhovateľ inú osobu, ktorá mala ako šofér odporcu prevziať túto dodávku pre odporcu, neoznačil. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2012 do zaplatenia zo sumy 58.508,78 Eur, pretože k riadnemu uplatneniu nároku navrhovateľa

voči odporcovi na zaplatenie kúpnej ceny hnojív došlo až podaním žaloby na súd, t.j. 28.08.2012, kedy mal odporca možnosť z predložených dôkazov, najmä výdajok tovaru v pohovore so svojimi zamestnancami - šoférmi T. D., F. Y. a L. U. zistiť, ktoré dodávky boli nimi uskutočnené. Okresný súd preto priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% podľa § 517 ods.2 a § 3 ods.1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 87/1995 Z.z. až od tohto dátumu a odporcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 58.508,78 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 28.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 3.510,37 Eur a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 14.071,86 Eur a 1.056,97 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Aj keď si navrhovateľ uplatnil návrhom právo na zaplatenie kúpnej ceny ním dodaného tovaru - hnojív a liadku pre odporcu na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obch. zák., okresný súd už v priebehu konania vyjadril predbežný názor pre účastníkov konania v súlade s § 100 O.s.p., že vec bude potrebné posúdiť podľa § 451 a nasl. Obch. zák., s ktorým oboznámil účastníkov konania. Z výsluchu I.. Y., ktorý bol oprávnený v prejednávanej veci konať za navrhovateľa a z výsluchu I.. B., ktorý bol oprávnený konať za odporcu v čase do 01.07.2012, ako aj z dôkazov predložených navrhovateľom označených ako výdajka - prevodka tovaru zo dňa 10.09. a 11.09.2012 (čl. 14 a 15 spisu), na ktorých sa za odporcu nachádzajú podpisy o prevzatí tovaru 197,5 t liadku a 10 t AMOFOSU I.. Y., ktorý však dňa 02.09.2012, t.j. už predtým zomrel, dospel súd k záveru, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy na navrhovateľom deklarovaný rozsah tovaru -hnojív. Mal však za preukázané, že k určitým dodávkam tovaru - hnojív a liadku navrhovateľom pre odporcu došlo, preto na prejednávanú vec aplikoval § 451 ods.1 a 2 Obč. zák.. Podľa názoru okresného súdu vzniklo u odporcu dodaním tovaru z neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie, ktoré vzhľadom k tomu, že ho nie je možné vydať vo forme, v ktorej ho odporca prevzal, je odporca povinný vydať jeho peňažnú hodnotu, výšku ktorej určil súd úvahou podľa § 136 O.s.p. ako obvyklú cenu podobne, ako to stanovuje § 448 ods.2 Obch. zák.. Okresný súd pri stanovení priemernej ceny voľnou úvahou za 1 t hnojív vychádzal z priemeru cien, za ktoré dodávali porovnateľný tovar viacerí dodávatelia hnojív, pričom za riadne dodané množstvo hnojiva stanovil okresný súd na základe listinných dôkazov - výdajok tovaru, pracovných výkazov a výsluchov svedkov - šoférov, ktorí potvrdili dodanie tovaru odporcovi množstvo, zodpovedajúce sume 58.508,78 Eur. Pre zvyšnú časť navrhovateľom deklarovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný odporcovi nepovažoval okresný súd dôkazy o prevzatí tovaru za relevantné, preto návrh, a to aj v časti nepriznanej DPH uvedenej vo faktúre č. 20120253, vystavenej na sumu celkom 18.294,22 Eur s prísl. dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.01.2016 pre nezvládnutie dôkazného bremena zamietol.

Navrhovateľovi priznal okresný súd zo sumy 58.508,78 Eur úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 v súlade s vyhl. MS SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75% len od podania žaloby, t.j. od 28.12.2012 do zaplatenia, pričom návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 18.294,22 Eur s príslušenstvom, ktorého výšku bližšie nešpecifikoval zamietol rovnako, ako zamietol aj návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil úrok z omeškania vo výške nad súdom priznanú percentuálnu sadzbu 8,75%, t.j. vo výške 9% ročne za obdobie, ktoré si pôvodne navrhovateľ v návrhu uplatnil pre omeškanie odporcu od 11.10.2012 do zaplatenia súdom priznanej sumy 58.508,78 Eur.

S prvým rozhodnutím okresného súdu zo dňa 20.06.2014 sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu včas odvolanie. Uviedol v ňom, že v rozhodnutí súdu, ktorým ho zaviazal na zaplatenie sumy 58.508,78 Eur pokiaľ ide o istinu, absentuje výrok týkajúci sa zvyšnej časti navrhovateľom uplatnenej sumy, ktorá je v návrhu vyčíslená čiastkou 76.803,- Eur, a to vo výške 18.294,22 Eur s prísl., ktorým by bol okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa v tejto časti. Namietol tiež tú skutočnosť, že okresný súd nerozhodol správne o dni začiatku omeškania odporcu s úhradou sumy 58.508,78 Eur, pretože odporca s úhradou sumy meškal už od 11.10.2012.

Nesúhlasil ani s právnym posúdením veci okresným súdom, že na strane odporcu vzniklo prevzatím tovaru dodaného mu navrhovateľom, ktorého cenu ku dňu podania žaloby nezaplatil bezdôvodné obohatenie, pretože dodávka tovaru - hnojív bola realizovaná na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, v ktorej boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti z hľadiska dodania tovaru, čo vyplýva aj z výsluchu bývalého štatutárneho zástupcu odporcu I.. B., ktorý potvrdil, že k uzavretiu dohody došlo a že bol k dispozícii cenník dodaného tovaru. Len pre prípad, že dodanie tovaru bude fakturované neskoršie, sa mala cenníková cena primerane zvýšiť. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd nepriznal ním

predloženému dôkazu - výdajke dodaného liadku v množstve 8,68 t, ktorú mal podpísať vodič odporcu p. P., čo bolo potvrdené aj výpoveďou I.. Q. a svedkyne U. žiadnu dôkaznú silu, pričom z neho vyplýva, že tovar odporca riadne prevzal. K tomuto záveru by bol okresný súd dospel, pokiaľ by bol porovnal podpisy vodiča P. z výdajky č. 00003002 zo dňa 29.02.2012, kedy bola týmto šoférom u navrhovateľa prevzatá dodávka hnojív a dovezená odporcovi, ktorú odporca nerozporoval. Bol by tak zistil, že sa jedná o rovnaký podpis, pričom vodič P. nebol predvolaný ako svedok, aby sa k tejto skutočnosti vyjadril.

Namietal aj matematický výpočet priznanej sumy, kedy súd zabudol pripočítať k cene tovaru, ktorú stanovil určitým priemerovaním ponúk od ďalších dodávateľov DPH, čo by znamenalo zvýšenie okresným súdom priznanej sumy z 58.508,78 Eur na 70.210,34 Eur, pretože DPH predstavuje rozdiel 11.701,56 Eur, v dôsledku čoho by tak zostala spornou len suma 6.592,66 Eur, čo zodpovedá približne hodnote spornej dodávky podľa výdajky zo dňa 17.04.2012. Navrhol preto, aby okresný súd doplnil rozhodnutie ohľadom zvyšnej časti ním uplatneného nároku a aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu následne zmenil a priznal mu právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu okresného súdu sa odvolal aj odporca. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach o tom, že tovar, za ktorý navrhovateľ žiada v prejednávanej veci zaplatiť sumu 76.803,- Eur s prísl. mu dňa 10.09. a 11.09.2012 nebol reálne dodaný, napriek tomu, že jeho prevzatie zamestnancom odporcu I.. T. Y. je na výdajkách potvrdené podpisom, pretože tento zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda v čase prevzatia hnojív už výdajky podpísať nemohol. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom a svedecké výpovede nekorešpondujú so žiadnou náležitosťou určitej ústnej kúpnej zmluvy, na ktorú sa navrhovateľ odvolával a tieto boli len vykonštruované, prepisované, pozmeňované a obsahujú formálne chyby, preto sa nimi navrhovateľovi nepodarilo preukázať ním tvrdené skutočnosti.

Poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd sa nezaoberal nosnosťou nákladných áut, a teda či táto mohla zodpovedať hmotnosti údajne dodaného tovaru pre odporcu a túto skutočnosť ani nijakým spôsobom nevyhodnotil. Spoľahol sa len na svedecké výpovede šoférov odporcu, ktorí nevedia a nemajú možnosť overiť si, o aký tovar ide, pokiaľ ho odoberajú od navrhovateľa. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá ústna kúpna zmluva podľa § 409 a nasl., a teda že navrhovateľ dodal odporcovi tovar na základe neplatného právneho úkonu, preto mu vzniklo právo voči odporcovi na vydanie jeho peňažnej náhrady. Podľa jeho názoru neboli preukázané základné náležitosti pre aplikáciu § 451 a nasl. a ich splnenie sa navrhovateľovi v konaní nepodarilo preukázať. Okresný súd sa ani nevysporiadal s okamihom vzniku bezdôvodného obohatenia, čo je podstatnou skutočnosťou pre počítanie lehôt v záväzkovo-právnych vzťahoch, a to najmä z toho dôvodu, že návrh sa viaže na tovar dodaný dňa 10. a 11.09.2012, pričom dokazovanie vykonávané súdom malo preukázať úplne iné dodávky, ktoré boli odporcom riadne zaplatené. Podľa jeho názoru úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 nie je možné priznať od 28.12.2012, keďže tento moment nie je možné považovať za moment vzniku bezdôvodného obohatenia.

Prekvapivou sa javila odporcovi aj výška sumy, na ktorú zaviazal navrhovateľ odporcu, k čomu dospel na základe vlastnej úvahy podľa § 136 O.s.p. Za neprípustné považoval, aby súd v konaní, kde sa požaduje zaplatenie za tovar dodaný v mesiaci september 2012 bol odporca zaviazaný zaplatiť za tovar dodaný v mesiacoch apríl až máj, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o kúpnu cenu alebo bezdôvodné obohatenie. Za nevykonateľný považoval výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, pretože neobsahuje lehotu, do ktorej má odporca povinnosť plniť. Výška trov právneho zastúpenia, ktorú priznal okresný súd navrhovateľovi je neprimeraná, preto mal okresný súd postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 150 O.s.p. Namietal pritom priznanie náhrady trov pre právneho zástupcu za čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 26.07.2013. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že celý návrh navrhovateľa sa zamietne a odvolací súd mu prizná právo na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 100%, ako aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo svojom podaní zo dňa 05.09.2014 vyčíslil.

Odporca podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu zo dňa 18.01.2016, ktorým súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 18.294,22 Eur s prísl., ako aj v časti o zaplatenie príslušenstva úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2012 do zaplatenia a sumy 58.508,78 Eur zamietol.

V odvolaní odporca poukázal na tú skutočnosť, že súd zamietol návrh v časti o zaplatenie 18.294,22 Eur s prísl. z dôvodu, že nemal preukázané dodanie liadku 27% v objeme 197,50 t, a teda že nebola realizovaná dodávka v množstve 8,68 t podľa navrhovateľom predloženého dokladu výdajka - prevodka zo dňa 17.04.2012 (čl. 101 spisu), na ktorej prevzatie svedok L. U. poprel, poprel aj to, že by bol podpis na nej jeho podpisom a že navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, kto túto výdajku, keď to nebol L. U., za odporcu podpísal. Podľa navrhovateľa podpísal túto výdajku vodič odporcu P., ktorý však v konaní na túto skutočnosť vypočutý nebol. Namietol tiež matematický výpočet priznanej sumy, kde súd zabudol pripočítať k cene tovaru stanovenú priemerovaním cenových ponúk od iných dodávateľov DPH. Poukázal na doterajšie ním tvrdené skutočnosti, že ústna zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom u navrhovateľa, nie u odporcu, pričom sa výpoveď štatutárnych zástupcov navrhovateľa I.. Y. a v tom čase I.. B. v podstatných bodoch, a to ohľadom miesta konania, druhu dodávaného tovaru - liadok 27% a AMOFOS, času odberu ihneď v deň jednania a následne podľa potreby odporcu, ako aj zvýšeniu jednotkovej ceny o 3,- Eur za mesiac v prípade neskoršej fakturácie, k dohode o cene, zhodli.

Výdajka zo dňa 17.04.2012 pod č. 00003180, ktorú súd nepovažoval za relevantný dôkaz o prevzatí tovaru je podpísaná a je na nej uvedené vozidlo PT 037AB, ktoré patrí odporcovi a ktoré mu tovar od navrhovateľa odviezlo. Podpis osoby je rovnaký ako aj na výdajke zo dňa 29.02.2012 pod č. 0003002, ktorý odporca nenamietal a za tovar, ktorý ňou bol vyskladnený a prevzatý odporca riadne zaplatil. Poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ žaloval cenu dodaného tovaru s DPH, ktorú zaplatil a ktorú si aj odporca ako vratku uplatnil voči štátu, pričom pri priemerovaní cien okresný súd žiadnu DPH nepripočítal. Dodanie tovaru - hnojív odporcovi vyplýva aj z výšky ním vykázanej spotreby hnojív, ktoré hlásenie podal odporca kontrolnému orgánu ÚKSÚP a korešponduje s množstvom navrhovateľom dodaného hnojiva podloženého výdajkami tovaru, čo okresný súd neakceptoval. Za relevantný dôkaz uznal okresný súd výdajky tovaru, na základe ktorých odporca prevzal od navrhovateľa 188,82 t LAD 27% a 10 t AMOFOSU podpísaného šoférom T. D., zamestnancom odporcu, 10 t AMOFOSU a 87,26 t LAD 27%, ktoré prevzal šofér odporcu F. Y. spolu s 80,56 t LAD 27%, ako aj výdajku potvrdenú šoférom odporcu L. U., ktorou deklaroval navrhovateľ prevzatie tovaru odporcom v rozsahu 21 t LAD 27%. Neuznal však čiastkovú dodávku LAD 27% vo výške 8,68 t zo dňa 17.04.2012 uvedenú na výdajke pod č. 00003180 napriek tomu, že tento tovar bol prevzatý pracovníkom odporcu, ktorým je p. P., keďže tento podpis je zhodný s podpisom na predchádzajúcej výdajke pod č. 0003002, ktorá bola podkladom úhrady zo strany odporcu. Pán P. ako šofér a zamestnanec odporcu prevzal aj dodávku liadku v rozsahu 8,68 t dňa 17.04.2012 a odviezol ho rovnakým autom s evidenčným č. PT XXX AB, ktoré patrí odporcovi, ako to bolo urobené aj v predchádzajúcom prípade, kedy bola vystavená výdajka č. 00003002.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s výpočtom a určením priemernej ceny hnojív, pretože túto určil súd z cenových ponúk jednotlivých dodávateľov bez DPH, preto trval na tom, aby okresný súd priznal k takto stanovenej cene za 1 t liadku 27% 334,80 Eur, ku ktorej dospel okresný súd a za 1 t AMOFOSU vo výške 699,36 Eur, ktorá je vrátane DPH vyššia než si navrhovateľ uplatnil v návrhu, a to aj z toho dôvodu, že sám navrhovateľ daň z pridanej hodnoty vo výške 12.800,50 Eur dňa 22.10.2012, kedy mu vznikla daňová povinnosť voči štátu subsumovanú v sume 33.355,84 Eur, zaplatil. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že mu prizná celú ním uplatnenú čiastku v návrhu vrátane príslušenstva a trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.03.2016. Poukázal v ňom opakovane na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia za tovar, ktorý dodal odporcovi v septembri 2012, ktorý sa do dispozície odporcu nikdy neodstal, preto ani nemal zamestnanec odporcu žiadnu povinnosť tento prevziať a ani ho po svojej smrti podpísať. Navrhovateľ nevedel preukázať hodnoverným spôsobom uzavretie kúpnej zmluvy a aj jednotlivé zaznamenané jazdy, na základe ktorých sa mala vykonať preprava tovaru nepreukazujú, o ktorý konkrétny tovar šlo, ktorý mali šoféri odporcu prevážať. Zotrval na tej skutočnosti, že dokazovanie vykonávané okresným súdom bolo vedené zásadou vyšetrovania, a nie prejednania veci, a neviedlo k jasným záverom, dôkazom čoho je aj vydanie dopĺňacieho rozhodnutia okresným súdom. Odporca na svoju obranu predložil všetky dôkazy a vyjadril svoje stanovisko už k odvolaniu proti pôvodnému rozhodnutiu, na ktorom naďalej trvá, navrhol preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a v prípade, že by odvolací súd samostatne rozhodoval o dopĺňacom rozsudku, tento navrhol potvrdiť a o trovách konania rozhodovať podľa § 150 a § 151 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolania sú podané dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dodával odporcovi v roku 2012 hnojivá, a to liadok označovaný aj ako LAD 27% a AMOFOS 12-52 B.B. Prvá dodávka hnojív v množstve 66,880 t bola v roku 2012 uskutočnená na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy č. 4/2012 zo dňa 20.03.2012. Za navrhovateľa ju podpísal I.. T. Y., riaditeľ a za odporcu bývalý predseda I.. T. B. a I.. T. Q. ako podpredseda. Z obsahu čl. 5 tejto zmluvy vyplýva, že napriek tomu, že dodávky hnojív boli dohodnuté v marci 2012 a v tomto čase boli aj uskutočnené, zmluvné strany sa dohodli na platení kúpnej ceny až na základe faktúry, ktorú mal navrhovateľ vystaviť k 31.08.2012. Vyplýva z neho aj to, že v prípade úhrady v inom termíne sa ku kúpnej cene hnojiva napočíta alikvotná čiastka podľa mesačného nárastu ceny k dátumu pripísanej platby na účet predávajúceho. Na základe tejto zmluvy dodal navrhovateľ odporcovi 66,880 t liadku 27% za dohodnutú kúpnu cenu 291,- Eur za 1 t bez DPH postupne, od 29.02.2012 do 01.03.2012. Podkladom fakturácie bola súhrnná výdajka celého, navrhovateľom postupne dodaného množstva liadku s dátumom vystavenia 01.08.2012, ktorý je zhodný s dátumom vystavenia faktúry č. 20120214 so splatnosťou 21.08.2012 v celkovej sume 23.354,50 Eur, aj keď v tento deň nebola navrhovateľom dodaná odporcovi žiadna dodávka hnojív v množstve uvedenom v tejto výdajke. Odporca túto faktúru zaplatil, aj keď s omeškaním, pretože na takomto postupe sa zmluvné strany dohodli.

Dňa 11.09.2012 vystavil navrhovateľ pre odporcu v poradí druhú faktúru pod č. 20120253 za dodávku liadku 27% v množstve 197,5 t a 10 t. AMOFOS 12-52 B.B so splatnosťou 21.09.2012. Navrhovateľ v konaní pôvodne tvrdil, že faktúru č. 20120253 vystavil dňa 11.09.2012 na základe výdajok vystavených dňa 10.09. a 11.09.2012 na sumu 76.803,- Eur, ktoré tvrdenie v priebehu konania spresnil tak, že tieto výdajky síce obsahujú množstvo hnojív a AMOFOSU, ktoré však nebolo dodané v septembri 2012, ale už na jar roku 2012 počnúc dátumom 05.04.2012 do 11. mája 2012, o čom predložil čiastkové výdajky z rôznych dátumov a že dátum 10.09. a 11.09.2012 bol do konečnej výdajky vystavenej zvlášť pre liadok 27% a zvlášť pre AMOFOS dopísaný až v deň vystavenia faktúry, pretože na takomto spôsobe fakturácie bol s odporcom vopred dohodnutý. Faktúru vystavoval za ním dodaný tovar vždy až potom, ako mal odporca po zbere úrody dostatok finančných prostriedkov na úhradu hnojív.

Celkové množstvo hnojív - liadku 27% dodané v roku 2012 navrhovateľom odporcovi zodpovedalo objemu 264,38 t (66,880 t + 197,50 t) a AMOFOS 12-52 B.B bol dodaný v množstve 10 t. Za odporcu takéto množstvá hnojív odsúhlasil ako zostatky na sklade, a teda dodané a nevyfakturované hnojivo v presne rovnakom množstve dňa 25.06.20112 aj I.. Y., vtedy zodpovedný pracovník odporcu a potvrdil tiež, že takéto množstvo súhlasí so skutočným stavom. Odporca v tejto súvislosti namietal tú skutočnosť, že podpis na zázname je za odporcu len jeden namiesto dvoch tak, ako to vyžadovali stanovy.

Potom, ako odporca v odpore poukázal na tú skutočnosť, že dňa 10. a 11.09.2012 mu navrhovateľ nedodal žiadne hnojivá, a to ani liadok 27% v množstve 197,5 t a ani AMOFOS 12-52 B.B v množstve 10 t, na ktoré nebola uzavretá ani písomná zmluva, pričom na výdajkách tovaru je za odporcu podpísaný I.. Y., ktorý už v tom čase nežil, došlo zo strany navrhovateľa k prešetreniu odporcom tvrdených skutočností a k podaniu vysvetlenia, ako k tomu došlo. Navrhovateľ uviedol, že výdajky liadku 27% v množstve 197,5 t a 10 t datované dňom 10. a 11.09.2012 boli podpísané v čase, keď tovar bol reálneho odporcovi dodaný, pretože k jeho dodaniu dochádzalo postupne od apríla až po máj 2012, pričom s dodávkou tovaru odporcovi v objeme 66,880 t podľa kúpnej zmluvy 4/2012 zo dňa 20.03.2012 začal už vo februári 2012, o čom svedčia jednotlivé výdavkové doklady z tohto obdobia podpísané šoférmi odporcu, preto výdajky k dodávkam hnojív deklarovaných vo výdajkách zo dňa 10. a 11.09.2012 v mesiaci september 2012 boli len súhrnnými dokladmi bez toho, že by svedčili o dodaní tovaru v nimi stanovených dňoch, keďže v týchto dňoch reálne k žiadnemu dodaniu liadku a ani AMOFOSU odporcovi zo strany navrhovateľa nedošlo, čo potvrdil aj I.. R. W.. Dodávky hnojív od navrhovateľa sa v roku 2012 pre odporcu uskutočnili v dvoch fázach. Prvá fáza bola od 29.02.2012 do 01.03.2012 (omylom uvedené 2013) a k ďalšej fáze dodávok došlo od 05.04.2012 až do 11.05.2012. Už v deň ústneho jednania dňa 05.04.2012 za účasti riaditeľa navrhovateľa, I.. Y., predsedu odporcu I.. B. a I.. T. Y. sa dohodlo množstvo dodaného liadku cca 200 t a cena podľa cenníka navrhovateľa, dátum vystavenia a splatnosť faktúry za dodaný tovar tak, že prvá časť dodávky z februára a marca 2012 mala byť fakturovaná v čase od 13. do 28.08.2012 a následne mal byť fakturovaný liadok dodávaný odporcovi od 05.04.2012 až do 11.05.2012. Na dodávky tovaru boli navrhovateľom vystavené v čase reálneho plnenia výdajky, a to pre prvú fázu v rozsahu 66,880 t a za druhú fázu v rozsahu 197,5 t liadku a 10 t AMOFOSU, ktoré podpísali vodiči odporcu ako

jeho zamestnanci s uvedením evidenčných čísel áut, pričom cena za dodaný tovar bola dňa 05.04.2012 pri jednaní I.. B. a I.. Y. s I.. Y. dohodnutá. Rovnako bol medzi účastníkmi dohodnutý neskorší termín fakturácie pre druhú časť dodávok odporcovi.

Odporca zotrval na svojom tvrdení, že k jednoznačnému uzavretiu kúpnej zmluvy s dojednaním všetkých podstatných náležitostí tak, ako to predpokladá § 409 a nasl. Obch. zák., ako ani k dohode o úrokoch z omeškania medzi zmluvnými stranami nedošlo. Navrhovateľom uvádzané množstvo a cena hnojív nezodpovedá cenovej ponuke podľa cenníka navrhovateľa zo dňa 01.03.2012, takýto cenník nebol odporcovi nikdy zaslaný či predložený a prevzatie tovaru nepodpísali oprávnené osoby.

Navrhovateľ vzal návrh v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania, ktorú si uplatnil pôvodne v návrhu sadzbou 0,05% denne z dlžnej sumy, čo zodpovedá úroku z omeškania 18,25% ročne vo výške 8,25% zo sumy 76.803,- Eur od 22.09.2012 až do zaplatenia, ako aj ohľadom dĺžky trvania omeškania, a to od dátumu 21.09.2012 do 10.10.2012 späť. Čiastočné späťvzatie návrhu okresný súd napriek nesúhlasu odporcu pripustil a uznesením zo dňa 10.09.2013 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 76.803,- Eur od 22.09.2012 do 10.10.2012 a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 11.10.2012 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2013.

Navrhovateľ následne svoj návrh na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.06.2013 spresnil tak, že predmetom sporu zostala úhrada kúpnej ceny liadku 27% za dodané množstvo 197,5 t pri jednotkovej cene 295,- Eur za 1 t a AMOFOS 12-52 B.B. v množstve 10 t za jednotkovú cenu 574,- Eur bez DPH, spolu s 20% DPH v čiastke 76.803,- Eur, ktorú odporca navrhovateľovi v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil a 9% úrok z omeškania z tejto sumy od 11.10.2012 do zaplatenia.

Na čl. 98 a 99 je založená výdajka č. 00003141 a č. 00003140 z dátumu 05.04.2012 o dodaní 10 t AMOFOSU 12-52 a liadku 27% v množstve 21,7 t autom odporcu PT 179AA, podpísaná šoférom odporcu T. D., ktorý svoj podpis na nich potvrdil. V dňoch 11.04.2012 bolo dovezené tým istým autom PT XXXAA . odporcovi 23,04 t liadku 27% a autom ŠPZ PT XXXAA množstvo 22,26 t liadku 27%, ktorú výdajku za odporcu podpísal ten istý šofér. Dňa 10.04. bol odporcovi dodaný liadok v množstve 21 t autom ŠPZ PT XXXAA, ktoré za odporcu na výdajke č. 00003159 podpísal šofér odporcu L. U.. Podľa výdajky č. 00003179 zo dňa 17.04.2012 bolo odporcovi dovezené množstvo 8,94 t liadku autom ŠPZ PT XXXAA, dňa 20.04. bol dovezený odporcovi tovar 7,86 t liadku 27% autom ŠPZ PT XXXAF, čo je uvedené na výdajke č. 00003210, dňa 24.04.2012 bolo autom ŠPZ PT XXXAF dovezených odporcovi 8,68 t, čo vyplýva z prevodky č. 00003213 autom ŠPZ PT XXXAF, dňa 24.04.2012 bolo dovezené podľa prevodky č. 00003230 odporcovi 8,32 t liadku, 8,9 t liadku podľa výdajky č. 00003235 z toho istého dňa a 8,36 t liadku podľa výdajky bez čísla, ktoré podpísal ten istý šofér F. Y.. Dňa 25.04. dodal navrhovateľ odporcovi 20,26 t liadku, ktorý odviezol šofér odporcu autom ŠPZ PT XXXAAa potvrdil to na výdajke tovaru bez čísla. V dňoch 11.05.2012 dodal navrhovateľ odporcovi liadok v množstve 10,24 t, 9,8 t a 9,46 t autom ŠPZ PT XXXAF, čo podpísal ten istý šofér odporcu na výdajkách tovaru bez čísla.

Tovar dovezený odporcovi autom PT XXXAB dňa 17.04.2012 v množstve 8,68 t podpísal na výdajke č. 00003180 šofér odporcu, identifikácia ktorého nebola v konaní pred okresným súdom vykonaná.

Skutočnosť, že došlo k odváženiu a naloženiu tovaru deklarovaného navrhovateľom v jeho sklade v množstve uvedenom vo výdajkách na autá odporcu vyplýva nielen z výsluchu šoférov, ktorí liadok odvážali a tonáž svojim podpisom na uvedených výdajkách potvrdili, ale aj z vážnej knihy, ktorú navrhovateľ predložil súdu v originály, fotokópie strán ktorej sú založené na čl. 107-114. T. D., ktorý vykonával funkciu šoféra u odporcu od roku 1971 na Škode 706 s ramenami a na cisterne, ako aj na PT XXXAA potvrdil, že na výdajkách v predložených origináloch je jeho podpis. L. U., šoféra odporcu vyplýva, že jazdí na 4-5 autách. Podpis na výdajke (čl. 101) pod č. 00003180 zo dňa 17.04.2012 na množstvo 8,68 t liadku 27% nepotvrdil. Potvrdil však svoj podpis na výdajke z 12.04.2012 pre dodávku liadku 27% v množstve 21 t pod č. 00003159 (čl. 101). Svoj podpis na výdajkách uvedených vyššie považoval za svoj aj F. Y..

Svedok T. D., ktorý vykonával funkciu šoféra u odporcu od roku 1971 na Škode 706 s ramenami a na cisterne, ako aj na PT XXXAA potvrdil, že na výdajkách v predložených origináloch pod č. 00003141, 00003153, 00003150, 00003140 a na výdajke zo dňa 25.04.2012 bez čísla je jeho podpis. Podpísal aj údaj o metrických centoch, ktoré sa odvážali.

Z výsluchu svedka - šoféra odporcu F. Y. vyplýva, že u odporcu pracuje od roku 1980 a jazdí na žeriave, Tatre, ale aj na Škodovke. Uviedol, že nákladné vozidlo PT XXXAF Škoda 706 je polonákladné auto, že sa na škodovkách v čase žatvy robili nadstavby a je vhodné na všetky sypké materiály, pričom sa tam odvezie 8 t sypkého materiálu, ale nevylúčil aj 9 t. Potvrdil, že bez toho, že by sa tovar na sklade navrhovateľa neodvážil, by nemohli šoféri odísť. Výdajku, ktorú podpísal odovzdával I.. Y.. Bola to jedna miestnosť, kde sa vypisovala výdajka a kde sa vážilo, takže na to šoféri videli a pani si váhu zapísala do vážnej knihy.

Z výsluchu svedka L. U., šoféra odporcu vyplýva, že jazdí na 4-5 autách. Podpis na výdajke (čl. 101) pod č. 00003180 zo dňa 17.04.2012 na množstvo 8,68 t liadku 27% nepotvrdil. Potvrdil však svoj podpis na výdajke z 12.04.2012 pre dodávku liadku 27% v množstve 21 t pod č. 00003159 (čl. 101). Pokiaľ odporca vyslal vodiča na prevzatie tovaru k navrhovateľovi, tak prevzatie tovaru aj podpíše ako poverený pracovník odporcu. Nie je to predseda, ktorý chodil preberať tovar - hnojivá, ale vždy to boli len šoféri, ktorí prevzatie tovaru na výdajkách potvrdili.

Z oznámenia OR PZ v Lučenci zo dňa 17.09.2013 a z predloženého zoznamu vozidiel, ktorý dôkaz je v prejednávanej veci relevantný vyplýva, že odporca bol v roku 2012 držiteľom týchto motorových nákladných vozidiel U U U U U U U U U U U U U U U U U a troch X. (čl. 180-182), pričom štyri z nich odvážali v roku 2012 tovar, cena ktorého je predmetom sporu, od navrhovateľa k odporcovi a jedná sa o motorové vozidlá U Liaz, U Škoda, U Škoda a U Liaz. Odporca nenamietal, že uvádzané motorové vozidlá nevlastní.

Súčasťou spisového materiálu sú viaceré cenníky vyhotovené navrhovateľom, medzi nimi aj cenník priemyselných hnojív pre konečného pestovateľa, ktorý bol platný v apríli 2012, kedy došlo k prvej čiastkovej dodávke hnojív pre odporcu. Vyplýva z neho, že liadok voľne ložený mal stanovenú cenu za 1 t 265,- Eur a pre AMOFOS bola stanovená cena 585,- Eur. Vyplýva z neho aj tá skutočnosť, že za big- bagovaný tovar - BB (balený vo veľkých vreciach), vo výdajke uvedený ako BIG BAG, je príplatok 8,- Eur/t, za vrecovaný tovar je príplatok 10,- Eur/t a za paletizáciu 8,- Eur/t bez DPH.

Z výsluchu riaditeľa navrhovateľa I.. Y. (čl. 126 spisu) vyplýva, že dňa 05.04.2012 dohodol s I.. B., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva odporcu, ktorý prišiel na jednanie spolu s I.. Y. dodávku hnojív. V tento deň bolo ústne dohodnuté množstvo, druh a cena hnojív a keďže šlo o vysoký, t.j. pokročilý dátum pre hnojenie, pretože hnojivá liadok 27% a AMOFOS boli určené na hnojenie na jar, bol dohodnutý aj okamžitý odber hnojív ešte v ten istý deň - 05.04.2012, o čom sú v spise doklady - výdajky tovaru podpísané navrhovateľom a pracovníkom odporcu. Potvrdil tiež, že takýto systém ústneho dojednania obchodu mali zaužívaný s odporcom takmer 20 rokov. Vyplývalo z neho, že navrhovateľ dopredu odovzdal tovar odporcovi a keďže je odporca akcionárom navrhovateľa, tento ho zvýhodňoval v tom, že keď nemal dostatok finančných zdrojov alebo nemal peniaze na zaplatenie DPH, navrhovateľ súhlasil s odkladom platenia kúpnej ceny hnojív do augusta, na čom sa I.. Y. s I.. B. vždy dohodli. Na základe objednávky odporcu z jednania, ktoré sa uskutočnilo 05.04.2012 dodal navrhovateľ len časť hnojív, pretože rozdiel musel najskôr dokúpiť u svojich dodávateľov, avšak už za vyššie ceny, než keď dohoduje dodávky v decembri, resp. v novembri predchádzajúceho roka.

Z výsluchu I.. Y. tiež vyplýva spôsob odberu hnojív tak, že skladníčka navrhovateľa presunie auto odberateľa do skladu priemyselných hnojív, kde je buď tovar bagovaný vo veľkých vreciach o hmotnosti 500 kg, 750 kg alebo 1000 kg ( na dokladoch uvedený ako BB alebo BIG BAG) alebo je sypký. Zamestnanec navrhovateľa naloží na auto-súpravu tovar a za účasti vodiča zákazníka ide tovar na váhu, ktorý kontroluje skladníčka, pričom auto odváži najskôr prázdne a druhýkrát brutto váhu naloženej súpravy aj s tovarom. Potom z brutto váhy odpočíta tonáž prázdneho auta, čím sa získa čistá váha tovaru, ktorá sa zapíše do vážnej knihy vrátane ŠPZ vozidla odberateľa. Tento údaj napíše skladníčka aj na výdajku spolu s ŠPZ vozidla, s druhom tovaru, váhou tovaru a výdajku podpíše pracovník navrhovateľa a osoba, ktorá tovar za odporcu prevzala, a teda šofér. Uviedol, že niekedy sú prípady, kedy si odberateľ najme svojho technicko-hospodárskeho pracovníka, ktorý vykonáva kontrolu. I.. Y. potvrdil, že navrhovateľ má digitálnu váhu, ktorá váži presne na kg a odporca má tiež kvalitnú váhu, preto si môže tovar prevážiť. K úbytku na váhe po odídení motorového vozidla od navrhovateľa môže dôjsť napr. z dôvodu zníženia spotrebovaných pohonných hmôt, pretože auto sa na digitálnej váhe predtým, než sa naň nasypal liadok, odvážilo aj s nimi. Jeho hmotnosť sa tak môže znížiť práve o spotrebované

pohonné hmoty, nie však o váhu tovaru. Potvrdil, že za celý čas obchodovania odporca nemal žiadne reklamácie a ani spochybňovania dodaného množstva tovaru.

I.. Y. vysvetlil, ako mohlo dôjsť k uvedeniu dátumu 10. a 11.09.2012 na dvoch súhrnných výdajkách tovaru, ktorý nebol reálne dodaný v týchto dňoch, ale prv, a to od 05.04.2012 do 11.05.2012. Stalo sa to tak, že tovar dodáva navrhovateľ odporcovi postupne na základe viacerých výdajok, ktoré sú za obe strany podpísané v deň prevzatia tovaru odporcom. Po dodaní objednaného množstva sa váha tovaru podľa čiastkových výdajok sčíta. Keď odporca oznámi, kedy má navrhovateľ vystaviť faktúr, výsledný sumár váhy podpíše zodpovedný pracovník odporcu na jednej súhrnnej výdajke, ktorá je vystavená v ten istý deň ako aj faktúra, zväčša agronóm, ktorým bol I.. Y., čo sa stalo aj v prejednávanej veci, pretože vtedy ešte žil. Kým došlo k zaslaniu tejto výdajky s dopísaným dátumom odporcovi, na výdajke podpísaný I.. Y. ako agronóm odporcu zomrel. Do faktúry sa následne dopísalo len množstvo a druh hnojív podľa sumárnej výdajky a dátum, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom dopredu, ako na dátume vystavenia faktúry, dohodol. Tento systém sumarizovania výdajok bol zaužívaný preto, že odberateľ nebol schopný v tom momente, kedy odobral čiastkový tovar za neho zaplatiť a vtedy sa robí sumárna výdajka bez dátumu s tým, že sám zákazník si povie, kedy je schopný dodávateľom vystavenú faktúru reálne zaplatiť. Takéto podklady potom obchodný referent dáva účtovníčke, ktorá na základe sumárnej výdajky vystaví faktúru a navrhovateľ ju zasiela zákazníkovi.

Z výsluchu I.. Y. (čl. 217) tiež vyplynulo, že pre odporcu ako akcionára bola stanovená cena výhodnejšia, čo znamená, že pokiaľ bola platba vykonaná neskôr, mala by byť zvýšená o 3,- Eur za každú t a za každý mesiac, avšak na stretnutí 05.04.2012 sa s I.. B. dohodli na presnej cene, aj keď to pre navrhovateľa nebol výhodný obchod, pretože sa robil narýchlo a z toho dôvodu nebola ani písomná zmluva uzatváraná. Cena preto bola stanovená dohodou s tým, že sa nebude zvyšovať a v ten deň, kedy došlo k dohode, hneď aj I.. B. poslal prvé auto. Potvrdil, že podkladom dohodnutej ceny bol cenník s tým, že sa nejednalo o štandardný obchod.

Z výsluchu svedka I.. T. B. ako bývalého predsedu družstva, ktorý svoju činnosť skončil 30.06.2012 a ktorý s navrhovateľom obchodoval 17 rokov, a teda dohodoval aj konkrétnu dodávku hnojív cca 200t liadku a 10t AMOFOSU vyplýva, že s riaditeľom navrhovateľa dohodol túto dodávku v apríli 2012 tak, že dovoz bude uskutočnený podľa potreby a druhu v zmysle vegetačného obdobia a platby budú uskutočnené s odkladom podľa finančného vývoja družstva. Potvrdil, že dohoda s riaditeľom navrhovateľa o dodaní hnojív bola uzavretá ústne, so stanovením druhov tovaru a objemov, ktoré im má navrhovateľ dodať, pričom cena bola určená podľa cenníka tovaru. Množstvo a druh podľa potreby odporcu a termín platby, keď neboli prostriedky sa dohodoval s odkladom a faktúra sa vyplatila potom, keď sa predala úroda alebo sa to kombinovalo podľa možností odporcu.

Potvrdil, že s navrhovateľom uzatváral ústne zmluvy, pričom uzatvoril aj zmluvu písomnú a potvrdil, že tovar, ktorý objednal u navrhovateľa bol odporcovi dodaný. Jeho množstvo kontroloval I.. Y. ako agronóm odporcu, pretože on vedel, aký sortiment je potrebný, preto na jednania chodieval I.. B. s I.. Y.. Potvrdil tiež, že odporca objednal tovar aj v spoločnosti TAJBA, pri ktorom sa však objavili problémy s kvalitou, a preto došlo k jednaniu s navrhovateľom. Potvrdil tiež, že okrem liadku bol dodaný aj AMOFOS a potvrdil aj tú skutočnosť, že dodávky hnojiva uvedené na výdajkových lístkoch sa evidovali aj na družstve - u odporcu, pretože šli cez sklad a skladníkom bol tiež I.. Y.. Potvrdil, že ak boli vydané výdajky navrhovateľom, musel tovar prejsť cez sklad odporcu a musela byť o ňom vedená evidencia. Odporca mal k dispozícii motorové vozidlá Liaz a Tatry, iné nemal a ako vodiči na nich chodili p. B., p. Y.. Za to, ktorý šofér pôjde po hnojivá zodpovedal vedúci dopravy I.. B..

Z opakovaného výsluchu I.. T. B. tiež vyplýva, že liadok bol dodaný pre odporcu na základe ústnej dohody o množstve a o tom, že termíny dodania budú spresnené vzhľadom na aplikáciu hnojív, pričom cena bola dohodnutá na základe cenníka, ktorý mal k dispozícii agronóm odporcu a z neho vychádzala aj cena s tým, že čím neskôr bude vykonané zaplatenie ceny, tým bude cena dodaného tovaru vyššia, preto sa konkrétna cena tovaru odvíjala od termínu zaplatenia. Opakovane preto potvrdil, že cena bola určená podľa cenníka s ohľadom na zaplatenie tovaru, lebo tam šlo o časové rozlíšenie ceny. Znamená to, že ak by bol odporca zaplatil za dodávku hnojiva vo februári, bola by platená cena stanovená za február a pokiaľ by zaplatil v auguste, bola by to cena za august.

Z vyjadrenia I.. L. Q., externého ekonóma odporcu zo dňa 25.07.2013 vyplýva, že odporca obdržal faktúru, zaplatenie ktorej je predmetom sporu dňa 17.09.2012 na sumu 76.803,- Eur, z ktorej DPH predstavovala sumu 12.800,50 Eur, preto bola na základe tohto daňového dokladu v septembri 2012 uplatnená odporcom vratka DPH v plnej výške, a to podľa Zákona o DPH č. 222/2004 Z.z., ktorú je povinný odporca uplatniť z nadobudnutia tovaru alebo z prijatia služby v deň vzniku daňovej povinnosti.

Navrhovateľ predložil daňové priznanie k DPH za mesiac september 2012, ktorú odviedol. Na čl. 153 je výpis z účtu navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že dňa 25.09.2012 bola vykonaná platba za daňovú povinnosť navrhovateľa v celkovej sume 144.014,52 Eur, a teda daňová povinnosť zo strany navrhovateľa voči štátu z ním vystavenej faktúry, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, bola splnená. Originál vážnej knihy navrhovateľa bol predložený súdu k nahliadnutiu a fotokópie jej listov sú súčasťou súdneho spisu na č. l. 107-114. Vážna kniha je vedená navrhovateľom od 19.02.2010 a posledná objednávka bola vykonaná 10.09.2013.

Z výsluchu vedúceho dopravy p. B. vyplýva, že šoférov pre tovar posielal na základe príkazu I.. B., ktorý mu dal pokyn, aby poslal šoférov pre tovar či už k navrhovateľovi alebo k inému dodávateľovi, pričom šofér, ktorý prišiel po tovar, podpísal aj dodací list vrátane množstva. Pri výdajke č. 00003235 potvrdil, že podpis na nej (čl. 104) by mohol byť podpisom p. Y., šoféra. Pri podpise na prevodke (čl. 105) nevedel povedať, ktorého šoféra sa podpis týka. Potvrdil tiež, že stazky, ktoré sa vypisovali ku každej jazde boli podpísané šoférom, ktorý jazdu uskutočnil, čo sa týka výjazdu, času a práce, ktorú vykonávali a tieto boli označované ako výkazy o pracovnej činnosti. Množstvo, druh tovaru a objem tovaru sa v týchto stazkách neuvádzali.

Zástupca odporcu - predseda na pojednávaní dňa 22.11.2013 (čl. 208) uviedol, že „...my nehovoríme, že tovar vo februári, marci, apríli nebol dodávaný. Bol dodávaný ten tovar, ktorý sme zaplatili. Tovar dodávaný v apríli až do 11.05.2012 však odporcom zaplatený nebol.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave poskytol na základe žiadosti okresného súdu prehľad o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku odporcu za hospodársky rok 2011/2012, ktorý bol odporca povinný vyplniť podľa § 9 a § 10 ods.8 Zákona o hnojivách č. 136/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a ktorý za odporcu podpísala zodpovedná osoba p. L. U.. Z prehľadu o spotrebe hnojív v hospodárskom roku 2011/2012 vyplýva, že odporca spotreboval priemyselné hnojivá

- druh - LAD 27%, t.j. liadok v množstve 264,38 t a AMOFOS 12/52 v množstve 10 t, ako aj maštaľný hnoj HD v množstve 11 638 t, pričom odporca predložil do spisu čestné prehlásenie I.. L. F. zo dňa 12.03.2014 o tom, že ho predseda odporcu I.. U. T. požiadal vyplniť tlačivo - prehľad o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku za hospodársky rok 2011/2012, ako aj hlásenia o skladovacích kapacitách hospodárskych hnojív a stave hospodárskych zvierat v poľnohospodárskom subjekte za rok 2012 pre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSUP) v Bratislave z dôvodu, že v čase jeho vypracovania u odporcu nebol žiadny agronóm, ktorý by toto hlásenie vedel vypracovať. Za účelom vyplnenie tlačiva mal k dispozícii z ekonomického úseku dve faktúry, z obsahu ktorých vychádzal, pričom skutočnosť, či hnojivá boli dodané alebo či dodávky boli uskutočnené, neskúmal. Prehľad o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku odporcu za hospodársky rok 2011/2012 pritom reálne vyhotovil I.. U., ktorý ho aj podpísal, a nie I.. L. F., čo potvrdil pri výsluchu aj I.. W..

Odporca doložil do spisového materiálu faktúry a dodacie listy - výdajky a prepravné doklady vystavené, až na jednu dodávku zo spoločnosti Tajba a.s., navrhovateľom, ktorými preukazoval tú skutočnosť, že faktúry vystavené navrhovateľom zodpovedali skutočnému termínu dodania tovaru, a teda že faktúra bola vystavená v deň jeho dodania, prípadne nasledujúci deň a splatnosť bola dojednaná na cca 30 dní. Pri dohode o neskoršej splatnosti bol termín určený v samotnej faktúre. Z takto predložených faktúr však nevyplýva, či celé množstvo tovaru bolo dodané v ten istý deň, kedy bola vystavená faktúra alebo sa aj v týchto prípadoch jednalo o súhrnný výdavkový doklad. Odporca tiež tvrdil, že spotreba hnojív podľa štatistického výkazu na rok 2010/2011 pre ÚKSUP Bratislava bola podstatne nižšia, a to len 66 t pri takmer rovnakej výmere obhospodarovanej pôdy, preto navrhovateľom fakturované množstvo ním tvrdeného dodaného hnojiva nie je reálne.

K tejto skutočnosti I.. W. za navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.03.2014 (čl. 332) uviedol, že odporca neuviedol podstatnú vec, a to, že okrem liadku v množstve 66 t v roku 2010/2011 odoberal odporca aj hnojivo - močovinu, ktoré je podobné ako liadok, ale s vyšším obsahom dusíka, a to až 46% oproti

liadku, ktorý má len 27% s tým, že močovinu odobral v množstve 148 t, ktoré po pripočítaní k liadku 27% v množstve 66 t dosahuje obdobné množstvo, aké bolo dodané navrhovateľom v nasledujúcich rokoch.

K čestnému prehláseniu I.. L. F. uviedol, že v hlásení o hnojivách sú rozpísané množstvá, ktorými sa hnojila ozimná pšenica, jarný jačmeň, ozimná raž, ozimný ovos, slnečnica, kukurica na zrno, ako aj orná pôda a trvalé trávne porasty, ktoré údaje nie je možné získať len z dvoch faktúr, ktoré mal mať pri vypisovaní tohto tlačiva za rok 2012, na ktorom je podpísaný I.. U., a nie I.. L. F., k dispozícii.

Navrhovateľ v konaní predložil zoznam dodávateľov hnojív, od ktorých hnojivá nakupoval a na základe čoho aj aktualizoval svoj cenník, pretože je dodávateľom hnojív aj pre iných odberateľov, nielen pre odporcu.

Z faktúry spoločnosti HOKR s.r.o. Pardubice pod č. 123080, od ktorej navrhovateľ dňa 27.04.2012 odobral 204,12 t liadku 27% pod č. 123080 vystavenej dňa 18.04.2012 vyplýva, že cena 1 t liadku bola 274,- Eur bez DPH, pričom plnenie sa uskutočnilo dňa 18.04.2012 a dátum splatnosti posunula táto spoločnosť pre navrhovateľa až do 30.09.2012. Navrhovateľ odoberal hnojivá aj od iných spoločností, napr. AGROSPRA s.r.o. Bratislava, kedy za liadok zaplatil 250,- Eur za 1 t bez DPH.

Navrhovateľ predložil na preukázanie ceny AMOFOSU ďalšiu faktúru tejto istej spoločnosti, vystavenú 06.06.2011 so splatnosťou 31.08.2011, z ktorej vyplýva, že AMOFOS 12-52, bal BB v množstve 98 t mu bol dodaný za jednotkovú cenu pre 1 t 539,- Eur.

Okresný súd zisťoval priemernú cenu hnojív - liadku 27% a AMOFOSU 12-52 BB u spoločnosti REMARK s.r.o. Bratislava, spoločnosti BOREALIS L.A.T. Slovakia s.r.o. Chotín, u spoločnosti AGROSPRA s.r.o. Bratislava, u spoločnosti HOKR s.r.o. Pardubice a spoločnosti INSI s.r.o. Podhoroď, pričom dospel k záveru, že priemerná cena hnojiva AMOFOS 12/52 bola v rozhodujúcom čase u rôznych dodávateľov 582,80 Eur/t a liadku 27% určil na sumu 279,- Eur/t, a to voľnou úvahou.

Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obch. zák., pretože nedošlo k dohode o cene, ani o spôsobe jej určenia, keď bývalý predseda odporcu I.. B. pri výsluchu tvrdil, že cena bola dohodnutá podľa cenníka a riaditeľ navrhovateľa I.. Y. tvrdil, že cena bola určená dohodou, ktorý rozpor sa okresnému súdu nepodarilo odstrániť, a to aj preto, že I.. Y., agronóm odporcu, ktorý bol pri jednaní prítomný, medzitým zomrel. Nárok navrhovateľa preto posúdil súd podľa § 451 OZ, podľa ktorého je odberateľ povinný zaplatiť cenu tovaru, ktorý mu bol dodaný na základe neplatne uzavretej zmluvy, v dôsledku čoho zaviazal odporcu na zaplatenie peňažnej náhrady v súlade s § 458 vo výške určenej voľnou úvahou súdu podľa § 136 O.s.p. ako obvyklej ceny, za ktorú v rozhodujúcom čase bolo možné kúpiť rovnaký druh tovaru od iných dodávateľov. Z navrhovateľom uplatnenej sumy mu priznal len časť, a to vo výške 58.508,78 Eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena o dodaní tovaru v sume 18.294,22 Eur zamietol, pretože prevzatie tovaru odporcom podľa výdajku tovaru, a to liadku 27% v množstve 8,68 t (čl. 101 spisu) zo dňa 17.04.2012 nebolo preukázané, keďže svedok L. U. poprel podpis na výdajke ako svoj a navrhovateľ inú osobu, ktorá mala vykonať odber týchto hnojív pre odporcu od navrhovateľa, neoznačil. Súd preto nemal preukázané, že uvedená dodávka bola zo strany navrhovateľa pre odporcu uskutočnená. Návrh v tejto časti zamietol súd aj z dôvodu nepriznania 20% DPH, na ktorú dodávateľovi tovaru pri bezdôvodnom obohatení právo nevzniká. Pri uplatnení DPH nejde o dodanie tovaru a prevod práva podľa § 2 ods.1 a § 8 ods.1 a 2 zák.č. 222/2004 Z.z., preto mu priznal náhradu len za skutočne dodaný tovar.

Súd zamietol aj návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2012 zo sumy 58.508,78 Eur do zaplatenia, pretože podľa názoru súdu k riadnemu uplatneniu navrhovateľom deklarovanej sumy došlo až podaním žaloby, t.j. dňom 28.08.2012, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75% podľa § 517 ods.2 a § 3 ods.1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 87/1995 Z.z. v uvedenej výške, keďže v tom čase bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75%. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne.

Podľa § 269 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení platnom ku dňu 04.05.2012 ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len

na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ods. 2 cit. ust. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 266 ods.3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 272 ods.1 cit. zák. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 275 ods.4 cit. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 409 ods.1 cit. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ods.2 cit. ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 411 cit. zák. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 412 ods.2 cit. zák. ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

Podľa ods.3 cit. ust. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Podľa § 447 cit. zák. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré je pre zistenie skutkového stavu potrebné a ktoré nie je možné vykonať v odvolacom konaní. Odvolací súd zruší rozhodnutie okresného súdu aj v prípade, ak podľa § 205a/ ods.1 písm.b/ O.s.p. pri zisťovaní skutkového stavu veci neboli v rozpore s § 120 O.s.p. okresným súdom zisťované okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli predložené dôkazy. V takom prípade sa jedná o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z okresným súdom zisteného skutkového stavu, ku ktorému dospel na základe rozsiahleho a podrobného dokazovania vykonaného nielen listinnými dôkazmi, ale najmä výsluchmi účastníkov konania a svedkov nesporne vyplynulo, že medzi účastníkmi sporu, ktorí sú podnikateľmi, vznikol záväzkový, a nie mimozáväzkový vzťah tak, ako to nesprávne právne posúdil okresný súd, pretože obaja

štatutárni zástupcovia, ktorí nimi boli v roku 2012 za navrhovateľa a aj za odporcu potvrdili, že obchodný vzťah na dodávku hnojív vznikol medzi nimi na základe ústnej dohody.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené. Z výsluchov - riaditeľa navrhovateľa I.. Y. a bývalého predsedu predstavenstva I.. B. vyplýva, že u navrhovateľa sa 5. apríla 2012 uskutočnilo ústne jednanie, na ktorom došlo zo strany odporcu k predloženiu návrhu na uzavretie zmluvy na dodávku hnojív, a to liadku 27% a AMOFOSU a k dohodnutiu termínov plnenia počnúc dňom 05.04.2012, t.j. v deň podania návrhu odporcu na uzavretie zmluvy ústnou formou, ktorý bol zo strany dodávateľa hnojív, a teda navrhovateľa, akceptovaný aj tým, že v ten istý deň sa uskutočnila prvá dodávka liadku dovezená šoférom odporcu do skladu odporcu. S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy, ale najmä v dôsledku praxe, ktorú mali strany medzi sebou minimálne 17-20 rokov zavedenú, prihliadali obaja jeho účastníci pri určení práv a povinností z takéhoto záväzkového vzťahu k obchodným zvyklostiam, ktoré boli medzi nimi pri uskutočňovaní obchodu tohto typu zaužívané, kedy odporca na základe osobných kontaktov dlhodobo odoberal od navrhovateľa hnojivá určitého druhu, dodávané mu navrhovateľom v termínoch, ktoré si sám určil, keďže dovoz tovaru nezabezpečoval navrhovateľ, ale si ho zabezpečoval on sám. Pri každom obchode boli počas posledných 20 rokov rešpektované ustálené pravidlá zo strany oboch účastníkov zmluvného vzťahu, a to bez toho, že by boli pri každom jednom obchode uzatvárali písomnú zmluvu, čomu nasvedčuje to, že v konaní bola predložená len jedna písomná zmluva v roku 2012, ale aj to, že odporca nikdy u navrhovateľa žiadnu dodávku pred rokom 2012 a ani v roku 2012 nereklamoval. V prejednávanej veci tak došlo k obvyklej situácii, kedy na základe praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli ako dvaja podnikatelia a korektní obchodníci a ktorú až do doby, kedy odporca nezaplatil faktúru č. 20120253 zo dňa 11.09.2012 aj vzájomne dodržiavali, sa obchod uskutočňoval formou čiastočných dodávok, o ktorých sa vystavovali čiastočné výdajky bez toho, že by sa na každú čiastkovú výdajku vystavovala ihneď faktúra. Dohoda medzi oboma účastníkmi záväzkového vzťahu bola taká, že navrhovateľ vyjde v ústrety odporcovi a faktúru mu vystaví až s dátumom, na ktorom sa s odporcom vopred dohodne podľa toho, či má odporca finančné prostriedky. Odporcu ako odberateľa mohol totiž faktúry obvykle platiť až po zbere a po predaji novej úrody, čo vyplynulo aj z výpovedí štatutárnych zástupcov oboch strán, pričom podkladom faktúry sa, a to tiež len z dôvodov na strane odporcu stala súhrnná výdajka, ktorá zahŕňala celé, dovtedy dodané množstvo tovaru prevzatého odporcom.

Je možné preto konštatovať, že každá jedna dodávka hnojív uskutočnená navrhovateľom pre odporcu bola vykonaná preto, že navrhovateľ prijal návrh odporcu, a tým, že mu dodal objednaný tovar jednoznačne prejavil vôľu, že ofertu prijíma, t.j. konal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo prejavovateľ vôle zamýšľal. Takéto faktické konanie preto nahrádza prejav vôle na strane akceptanta, ktoré nemusí mať povinne písomnú podobu.

Je tak možné dospieť k záveru, že k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom došlo tým spôsobom, že osoba, ktorej bol návrh určený, a teda navrhovateľ vyjadril s návrhom odporcu súhlas už tým, že vykonal určitý úkon, a teda podľa požiadavky odporcu naložil tovar na auto odporcu, poverený zamestnanec ktorého jeho prevzatie vždy po odvážení na sklade dodávateľa podpísal na čiastočnej výdajke, pričom odporca ako odberateľ na základe vopred odsúhlasenej ústnej dohody za ním prevzatý tovar nezaplatil kúpnu cenu hneď, ale až neskôr, inak by nemal navrhovateľ ako dodávateľ žiaden dôvod, aby svojho odberateľa niekoľko mesiacov bez nároku na odplatu úveroval. Nie je tak dôvodné predpokladať, že by úkony kontrahentov vyjadrujúcich ich vôľu uzavrieť zmluvu neboli bývali dostatočne určité a zrozumiteľné, aby z nich nebolo možné zistiť, aký návrh na uzavretie zmluvy bol odporcom predložený navrhovateľovi ako dodávateľovi a či dodávateľ prejavil vôľu takýto návrh akceptovať.

Aj keď základným obsahom kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu v určitej dobe tovar, ktorý je určený a previesť na neho vlastnícke právo a na druhej strane záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, obom účastníkom záväzkového vzťahu bolo od začiatku zrejmé, aký druh tovaru má byť dodaný, a to konkrétnym uvedením jednotlivej veci - hnojiva, určením jeho druhu - liadok 27% - LAD a AMOFOS BB, ako aj jeho množstva cca 200t liadku a 10t AMOFOSU, čo obaja štatutárni zástupcovia jednoznačne potvrdili. Z ich výsluchu ohľadom prejavu vôle uzavrieť dobrovoľne kúpnu, a nie inú zmluvu na dodávku a odber liadku a AMOFOSU od apríla do mája 2012, nebol deklarovaný žiaden rozpor. Ich vyjadrenie je dostatočne jasné a určité, pričom výpoveď I.. Y., ktorý medzitým zomrel, by nemohla priniesť

zásadnejší zvrat do záveru, ktorý z ich výsluchu vyplynul, že sa na uzavretí kúpnej zmluvy na dodávku 197,5 t liadku a 10 t AMOFOSU riadne dohodli, a to aj preto, že obaja boli jedinými zodpovednými osobami oprávnenými uzatvoriť zmluvný vzťah v ústnej forme. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva, je v § 411 Obch. zák. formulované pravidlo, že k nemu dochádza vtedy, keď predávajúci umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo spôsobmi uvedenými v § 443 a § 446 Obch. zák.

Aby šlo o kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchodného zákonníka, musí táto obsahovať okrem určenie tovaru aj priame alebo nepriame určenie ceny. Ostatné podmienky vzťahu nie sú pre platné uzatvorenie obchodného záväzkového vzťahu, aj keď nebudú určené zmluvou, podstatné.

Dojednanie kúpnej ceny môže byť pritom výslovné, a to uvedením ceny za dohodnuté plnenie celkom alebo ceny za kus alebo za určité množstvo, ale aj odkazom na určitý cenník predávajúceho, ktorý je kupujúcemu známy alebo stanovením postupu, ktorý umožní určiť cenu objektívne až po uzavretí zmluvy. Je možná aj taká situácia, pokiaľ vyplynie z jednania o uzavretí zmluvy, že táto bude uzatvorená bez priameho určenia ceny alebo spôsobu určenia ceny v zmluve, čím vlastne strany vyjadria, že má byť zaplatená cena bežná v čase uzatvorenia zmluvy tak, ako to vyplýva z § 448 Obch. zák., kedy ide o cenu určenú nepriamo. Treba preto zdôrazniť, že pri posudzovaní vzniku záväzkového vzťahu, akým je v prejednávanej veci kúpna zmluva na dodávku hnojív, je rozhodujúca skutočná vôľa strán tak, ako vyplýva z celého jednania o uzavretí zmluvy a nie je rozhodujúce jej formálne výslovné vyjadrenie priamo v zmluve. Kúpna zmluva zásadne nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, preto je platnou aj taká kúpna zmluva, ktorá je dohodnutá aj len ústne. Aj keď býva dodacia lehota spravidla určená v zmluve, nie je jej presné stanovenie dátumov nevyhnutným obsahom právneho úkonu - kúpnej zmluvy k tomu, aby táto bola uzavretá platne. Ak nie je dodacia lehota zmluvou určená, platí pravidlo uvedené v § 416 Obch. zák.

Ak teda okresný súd dospel po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov záväzkového vzťahu, predmetom ktorého nesporne bola dodávka hnojív, a to liadku 27% a AMOFOSU v množstvách, ktoré určil sám odporca a ktoré navrhovateľ akceptoval za ceny na základe cenníka, s ktorým bol odporca pri jednaní oboznámený a ktorý mu bol doručený, čo I.. B. pri výsluchu jednoznačne potvrdil, keďže prevzatie a vedomosť o ňom I.. B. nesporne mal, potom z obchodného jednania medzi oprávnenými osobami za navrhovateľa a odporcu, keďže sa plnenie, ktoré je predmetom fakturácie uskutočnilo na základe čiastočných dodávok a k nim vystavených výdajok tovaru v čase od 05.04.2012 do 11.05.2012 nemohla vyplynúť iná vôľa oboch účastníkov, než uzatvoriť kúpnu zmluvu s jednoznačným predmetom plnenia, množstvom a aj cenou aktuálnou v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, ku ktorej došlo dňa 05.04.2012. Podľa vyjadrenia I.. B., ako jedinej kompetentnej osoby za odporcu v tom čase, s cenami stanovenými navrhovateľom ako dodávateľom pre hnojivá za odporca nesporne súhlasil, inak by sa dňa 05.04.2012 nebola uskutočnila pre odporcu žiadna dodávka hnojív. Súhlasil aj s tým, a nasvedčuje tomu dovtedajšia medzi oboma obchodníkmi zaužívaná prax a obchodná zvyklosť, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v ten mesiac, v ktorom bol tovar dodaný, bude kúpna cena zvýšená, a to v rozsahu stanovenom v cenníku, v ktorom tieto zvýšenia boli presne deklarované.

Odvolací súd sa preto s právnym posúdením veci okresným súdom, vychádzajúcim z ním zisteného skutkového stavu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom na dodanie hnojív za ceny, ktoré boli vopred odporcovi, a to aj s i ch prípadným navýšením známe, nedošlo a že by z tohto dôvodu bolo vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo medzi navrhovateľom a odporcom k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obch. zák., preto nie je rozhodnutie okresného súdu na základe ním vykonaného zistenia skutkového stavu posúdeného podľa § 451 a nasl. Obch. zák. v tej časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel, správne. V nadväznosti na takto vyslovený právny názor odvolacieho súdu nie je správne ani rozhodnutie okresného súdu o tom, že by navrhovateľ nemal právo na zaplatenie dane z pridanej hodnoty, na ktorú mu vzniká právo vždy, pokiaľ je dodávateľom tovaru. Na základe nesprávneho právneho posúdenia nároku nie je správne stanovený ani začiatok omeškania odporcu s úhradou dlžnej čiastky, s ktorou stále mešká.

Okresný súd správne dospel k záveru, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu ním deklarovaného množstva a druhu podľa čiastkových výdajok, ktoré sú založené v spise a ktorých pravosť ani vierohodnosť odporca nenamietal. Tovar, ktorý bol podľa jednotlivých výdajok v čase od 05.04.2012 dodávaný odporcovi prevzali tak, ako to aj vyplýva z výsluchov, šoféri nákladných motorových vozidiel

patriacich odporcovi, čo odporca v konaní nepoprel. Tovar deklarovaný vo výdajkách bol naložený u navrhovateľa, kde bolo miesto nakládky a kde jeho prevzatie šoféri, ktorí sú boli prítomní pri nakládke a sú zamestnancami odporcu na výdavkových dokladoch potvrdili, tento odviezli do skladu odporcu v Poltári, kde ho vyložili. Tvrdenie odporcu o tom, že žiaden tovar od navrhovateľa, zaplatenie ktorého je predmetom sporu neprevzal, nie je preto pravdivé.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tým názorom okresného súdu, že medzi tvrdeniami štatutárnych zástupcov navrhovateľa a odporcu pri výsluchu ohľadom ceny bol rozpor, keď I.. B. tvrdil, že cena bola dohodnutá podľa cenníka a riaditeľ navrhovateľa I.. Y. tvrdil, že cena bola určená dohodou, ktorý rozpor sa okresnému súdu nepodarilo odstrániť, čo bolo dôvodom na aplikáciu § 136 O.s.p. súdom a stanovenie ceny tovaru voľnou úvahou súdu v sume 58.508,78 Eur. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že z obsahu výpovedí oboch štatutárnych zástupcov, a to aj opakovaných jednoznačne vyplýva, že cena bola určená dohodou odkazom na cenník, platný v deň dodania tovaru odporcovi, pričom si dohodli spôsob jej navýšenia v závislosti od meškania odporcu s úhradou faktúry, splatnosť ktorej bola výlučne v kompetencii odporcu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ a odporca obchodovali s touto istou komoditou hnojív - liadku 27% a AMOFOSU dlhodobo, nebolo potrebné vykonávať doplňujúce dokazovanie pre určenie kúpnej ceny liadku 27% a AMOFOSU u iných dodávateľoch takéhoto tovaru, a to aj z toho dôvodu, že sám navrhovateľ odoberal liadok a AMOFOS od konkrétneho dodávateľa, a to spoločnosti HOKR, ktorý mu dodal a aj fakturoval cenu liadku v apríli 2012, pričom je dôvodné predpokladať, že práve tento liadok následne dodal navrhovateľ odporcovi. Nasvedčuje tomu aj lehota splatnosti, ktorú poskytol navrhovateľovi až do 30.09.2012, keďže odporca mal navrhovateľovi platiť za tovar objednaný v apríli až v septembri 2012. Navrhovateľ bol navyše dodávateľom liadku 27% a AMOFOSU, ktoré sám nevyrábal, preto suma uvedená vo faktúre od dodávateľa HOKR v apríli 2012 bola dostatočne objektívnym meradlom, a to aj v nadväznosti na kúpne ceny, ktoré boli dohodované pre tento istý tovar medzi navrhovateľom a odporcom pred touto spornou dodávkou v marci 2012 ako podklad na stanovenie ceny tovaru, zaplatenie ktorého je predmetom sporu. Postup súdu pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia na strane odporcu nebol preto objektívny, a navyše by pri AMOFOSE bola súdom stanovená cena po pripočítaní DPH bola ešte vyššia, ako si v návrhu uplatnil navrhovateľ.

Okresný súd bude preto pri stanovení kúpnej ceny vychádzať z cenníka platného ku dňu 05.04.2015, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorá nemusí byť písomná, ktorý bol podkladom pre dohodu o cene, čo potvrdil aj výsluch oboch štatutárnych zástupcov účastníkov sporu, ktorí ústnu kúpnu zmluvu dňa 05.04.2012 uzavreli. Takto dohodnutý spôsob určenia kúpnej ceny liadku 27% a AMOFOSU bol podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určitý. Spriemerovanie kúpnych cien okresným súdom nie je preto pri vyššie uvedenom vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu o záväznosti dohody o kúpnej cene a spôsobe, akým bude príp. modifikovaná, relevantné.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym posúdením veci okresným súdom, pokiaľ ide o rozsah dokazovania, ktoré zo strany navrhovateľa podľa názoru okresného súdu nebolo navrhnuté v tej časti navrhovateľom uplatneného nároku, v ktorej mu okresný súd návrh zamietol. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ predložil ako dôkaz o dodaní tovaru, a to aj v rozsahu 8,68 t súdu výdajku zo dňa 17.04.2012 (čl. 101 spisu), ktorú podpísal za odporcu jeho pracovník, ktorý odviezol a tovar autom ŠPZ PT XXX AB, držiteľom ktorého je nesporne odporca. Tá skutočnosť, že svedok L. U. na tejto výdajke podpis neuznal za svoj ešte neznamená, že tento tovar nebol odporcovi dovezený do jeho skladu iným jeho pracovníkom, čo odporca v konaní nevyvrátil. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, že nemal preukázané dodanie tovaru v množstve 8,68 t zo strany navrhovateľa pre odporcu, keď okresný súd mohol postupovať aj podľa § 120 ods.1 O.s.p. a vykonať aj taký dôkaz, ktorý účastníci nenavrhli, ak bolo jeho vykonanie pre rozhodnutie veci nevyhnutné. Pokiaľ teda okresný súd mal z predloženého dôkazu navrhovateľom, ktorým výdajka zo dňa 17.04.2012 (čl. 101) nesporne je za to, že v nej deklarovaný tovar bol odvezený autom, ktoré patrilo ako držiteľovi odporcovi, mal postupovať v konaní tak, že mal vyzvať navrhovateľa na označenie osoby, ktorá tento výdavkový doklad podpísala, aby bolo možné s určitosťou zistiť, či táto osoba je pracovníkom odporcu alebo nie. Je pravdou, že dôkazné bremeno je na účastníkovi, ktorý tvrdí, že mu nejaké právo svedčí a za tým účelom má povinnosť navrhovať dôkazy a je pravdou aj to, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané patrí výlučne do právomoci súdu, a nie účastníka konania, napriek tomu nie je možné v prejednávanej veci dospieť k záveru, že by bol navrhovateľ porušil svoju povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď do spisu doložil výdajku tovaru, odvezeného autom odporcu a keď v konaní tvrdil, že aj toto množstvo liadku 27% odporca

skutočne prevzal, čo potvrdil podpisom jeho šofér. Nie je preto bez ďalšieho možné dospieť k záveru, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu je odporca za takto odvezený tovar jeho vozidlom, pokiaľ bol prevzatý jeho pracovníkom, povinný zaplatiť kúpnu cenu.

K tvrdeniu odporcu o tom, že žiaden tovar, ktorý je predmetom fakturácie zo strany navrhovateľa v množstve uvedenom v čiastočných výdajkách a vo faktúre č. 20120253 od navrhovateľa neprevzal, nie je pravdivé. Samotní pracovníci odporcu vo funkciách šoférov, ktorí boli podľa § 15 ods.1 Obchodného zákonníka osobami poverenými u odporcu určitou činnosťou a splnomocnení ku všetkým tým úkonom, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza pri výsluchu potvrdili, že boli oprávnení prevziať od navrhovateľa tovar podľa čiastkových výdajok založených v súdnom spise, navrhovateľom odvážené množstvo deklarované vo výdajkách overiť a podpísať, pretože tam boli celý čas prítomní, doviezť ho na sklad odporcu a tam ho vyložiť. Bez príkazu na cestu a bez výslovného poverenia by nemohli tovar prevziať a ani podpisovať výdajky. Takéto ich oprávnenie vykonávať činnosť prevzatia navrhovateľom odváženého tovaru a podpísania výdajky u navrhovateľa ako vyplýva pre zamestnanca povereného určitou činnosťou aj priamo zo zákona, bez vystavovania zvláštnej plnej moci, pretože sa jedná o obvyklé úkony, ktoré pravidelne vykonávali, o čom odporca vedel, pretože tak robili pri prevádzke podniku počas niekoľkých rokov a bola to zaužívaná a obvyklá prax.

Pokiaľ boli teda šoféri ako pracovníci odporcu pri vykonávaní svojej obvyklej práce poverení prevzatím hnojív a ich dovezením do prevádzky odporcu, boli podľa § 15 Obch. zák. splnomocnení ku všetkým úkonom, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza, a teda aj k podpísaniu výdajok o prevzatí tovaru, čo bolo pri takejto činnosti, pokiaľ so šoférom nešla iná zodpovedná osoba, určená výlučne na podpísanie výdajky tovaru, obvyklé. Ust. § 15 Obch. zák. neupravuje totiž zmluvné, ale zákonné zastúpenie podnikateľa, z ktorého ustanovenia vyplýva jednak to, že zamestnanec musí byť poverený určitou činnosťou a jednak to, že takáto činnosť je činnosť pri prevádzke podniku. Práve preto sa zvláštna plná moc nevyžaduje a ani zákon pre takéhoto zástupcu, čo do jeho pomeru k zastupovanému podnikateľovi, nestanovuje žiadne ďalšie obmedzenia. Ak by takýto pracovník prekročil svoje oprávnenie robiť za právnickú osobu právne úkony, nejde podľa § 20 ods.2 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon a právnická osoba je, pokiaľ sa týka predmetu jej činnosti a ak ide súčasne o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť, takýmto právnym úkonom viazaná. Tvrdenie odporcu, že mu ten tovar, ktorého zaplatenie je predmetom sporu dodaný nebol, nie je preto pravdivé.

Tvrdenie odporcu nemôže byť pravdivé ani z toho dôvodu, že ak by nebol prevzal tovar, cenu ktorého si navrhovateľ uplatnil v prejednávanej veci, nebol by mal žiaden dôvod hlásiť ÚKSUPU Bratislava pre rok 2012 množstvo a druh hnojív v nadväznosti na presnú špecifikáciu plodín na hnojenie, na ktoré boli hnojivá použité a ani uplatniť si vratku DPH od štátu.

Navyše, ak by bolo tvrdenie odporcu o tom, že predmetom fakturácie je cena tovaru, ktorý mu nikdy nebol dodaný pravdivá, je na mieste preukázať kedy presne zaplatil navrhovateľovi za tovar dodávaný mu ním v období od 05.04.2012 do 11.05.2012, pretože predmetom sporu je úhrada len tohto tovaru, a to o to skôr, že sám navrhovateľ vysvetlil, že odporcovi reálne dodal tovar len podľa čiastkových výdajok za uvedené obdobie a že mu v septembri 2012 žiaden tovar nedodal. V septembri bola len formálne vystavená súhrnná výdajka, ktorá by bez čiastkových výdajok ani nemohla byť vystavená a pre navrhovateľa bola podstatná len z dôvodu uvedenia dátumu pre vystavenie faktúry, ktorý v konečnom dôsledku určil až odporca. Je treba zdôrazniť, že pri rozhodovaní tohto sporu má faktúra len evidenčný charakter, keďže sama o sebe nie je dôkazom o prevzatí tovaru, ale len účtovným dokladom.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, ktorú navrhovateľ v priebehu konania upravil na 8,75% ročne z dlžnej sumy, je takto určená sadzba úroku s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti z celej ním uplatnenej sumy, správna. Nie je však možné súhlasiť s rozhodnutím okresného súdu o tom, že navrhovateľovi nepatrí úrok z omeškania vo výške 8,75% už od dátumu 11.10.2012 tak, ako začiatok omeškania určil sám navrhovateľ, ale až od dátumu podania návrhu na súd dňa 28.12.2012, pretože navrhovateľ sám stanovil napriek tomu, že mal právo na zaplatenie kúpnej ceny ihneď po dodaní tovaru odporcovi termín pre zaplatenie kúpnej ceny na základe dohody s odporcom až na september 2012. Sám navrhovateľ posunul dátum splatnosti až na termín 10.10.2012, ktorý zo strany odporcu nesporne dodržaný nebol. Rozhodnutie okresného súdu preto nie je vecne správne ani v tejto časti.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že žiaden tovar vyfakturovaný faktúrou č. 20120253 vystavenou dňa 11.09.2012 na základe výdajok zo dňa 10. a 11.09.2012 neprevzal, je potrebné uviesť, že z dokazovania vykonaného okresným súdom nesporne vyplynulo, že navrhovateľ sa zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý mal byť dodaný 10. a 11.09.2012 nedomáha. V konaní bolo vysvetlené a preukázané, akým spôsobom a za akých podmienok došlo k vystaveniu výdajok v dňoch 10. a 11.09.2012, kedy reálne navrhovateľ odporcovi žiaden tovar nedodal a tieto výdajky boli len sumárnymi výdajkami, v ktorých sa sumarizovali množstvá a druh tovaru dodaného reálne navrhovateľom odporcovi v termíne od XX.XX. do 11.05.2012, pretože neskôr už navrhovateľ odporcovi žiaden tovar nedodal. Ak však odporca zaplatil tovar, ktorý mu bol preukázateľne dodaný v čase od 05.04. do 11.05.2012 podľa výdajok založených v spise, hodnota ktorého bola reálne fakturovaná až faktúrou č. 20120253, má právo predložiť na túto skutočnosť bankové doklady. Inak z dokazovania vykonaného okresným súdom doteraz vyplynula len tá skutočnosť, že na vyššie uvedenú faktúru, ktorú navrhovateľ, ale aj odporca nesporne zahrnuli do svojho účtovníctva, si odporca uplatnil len vratku DPH bez toho, že by bol tovar, za ktorý si vratku DPH voči štátu uplatnil, dodávateľovi - navrhovateľovi aj reálne zaplatil, a to bez ohľadu na to, či bol dodaný v apríli, máji alebo septembri 2012, keďže daňová povinnosť vznikla až v septembri 2012.

K tvrdeniu odporcu, že sa okresný súd nezaoberal množstvom dodaného tovaru odvolací súd uvádza, že k odváženiu a naloženiu tovaru deklarovaného navrhovateľom v jeho sklade v množstve uvedenom vo výdajkách na autá odporcu došlo vyplýva nielen z výsluchu šoférov, ktorí liadok odvážali a tonáž svojim podpisom na uvedených výdajkách potvrdili, ale aj z vážnej knihy, ktorú navrhovateľ predložil súdu v originály, fotokópie strán ktorej sú založené na čl. 107-114.

Z výsluchu svedka - šoféra odporcu F. Y. vyplýva, že nákladné vozidlo PT XXXAF Škoda 706, ktoré on používal je polonákladné auto, že sa na škodovkách v čase žatvy robili nadstavby a že je vhodné na všetky sypké materiály, pričom sa na ňom odvezie 8 - 9t sypkého materiálu.

Ak by nebolo bývalo celkové množstvo hnojív - liadku 27% dodané odporcovi v roku 2012 navrhovateľom zodpovedalo objemu 264,38 t (66,880 t + 197,50 t) a AMOFOS 12-52 BB v množstve 10 t, nemal odporca žiaden dôvod odsúhlasiť takéto množstvá hnojív ako zostatky na sklade, čo dňa 25.06.20112 potvrdil I.. Y., vtedy zodpovedný pracovník odporcu a potvrdil aj to, že takéto množstvo súhlasí so skutočným stavom. Na tejto skutočnosti nič nemení námietka odporcu len o jednom podpise, pretože ide o obvyklé úkony zamestnanca odporcu, ku ktorým dochádza pri bežnej obchodnej činnosti, na ktorý sa nevyžaduje podpis viacerých osôb, a už vôbec nie štatutárneho orgánu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v znení opravného uznesenia nie je vo výroku vecne správne, preto musel obe rozhodnutia okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikla platná kúpna zmluva, ktorá obsahuje podstatné náležitosti upravené v § 409 a nasl. Obch. zák., že poverení pracovníci odporcu ako šoféri, ktorí sú jeho zamestnancami prezvali tovar, čo potvrdili svojim podpisom na výdajkách tovaru vystavených navrhovateľom, až na výdajku č. 00003180 zo dňa 17.04.2012, na ktorej je podpis pracovníka odporcu podľa tvrdenia navrhovateľa v odvolaní patriaci p. P., čo je potrebné v rámci dokazovania okresného súdu preskúmať a doplniť, v prípade popretia odporcom výsluchom p. P., prípadne inými, účastníkmi navrhnutými dôkazmi. V nadväznosti na doplnené dokazovanie okresný súd o nároku uplatnenom v návrhu navrhovateľom opätovne rozhodne v súlade s § 409 a nasl., vrátane rozhodnutia o DPH, ako aj o začiatku doby omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku podľa § 365 a § 369 ods.2 Obch. zák. a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.. Odporca v odvolaní namietal výšku trov a navrhol pri rozhodnutí o trovách konania aplikáciu § 150 O.s.p., preto okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania zaujme právny názor aj k tomuto návrhu odporcu.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.