Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom, v právnej veci navrhovateľa: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. B. XXX, XXXXX A. B., Q., R., zastúpený JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Švéniho 6, Prievidza, proti odporcom: 1/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, 3/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja bytom R. U. XXX, odporca 1/ zastúpený odporkyňou 3/, o zníženie vyživovacej povinnosti a iné takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov štátu na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vo výške 431,62 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 19.09.2014, doplneným a opraveným dňa 20.01.2015, domáhal (po vylúčení časti nároku na samostatné konanie) zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi 1/, svojmu synovi, zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, voči odporcovi 2/, svojmu synovi, zo sumy 117,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2011 a ďalej vrátenia preplatku na výživnom odporcovi 1/ za obdobie od 28.12.2010 do rozhodnutia súdu a vrátenia preplatku na výživnom odporcovi 2/ za obdobie od 29.09.2012 do rozhodnutia súdu, a to z účtu ich matky, odporkyne 3/. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou odporcov 1/ a 2/, odporkyňou 3/, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -13 zo dňa 29.01.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2004. Maloleté deti boli zverené matke a jemu bolo určené výživné 3 000,- Sk (99,58 eur) na každé dieťa. O zníženie výživného žiadal dvakrát, naposledy v roku 2007, kedy mu súd opakovane nevyhovel, ale naopak zvýšil mu výživné na odporcu 1/ na sumu 130,- eur a na odporcu 2/ na sumu 117,- eur, čím sa navrhovateľ dostal na úroveň biedy. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili schopnosti a možnosti navrhovateľa prispievať na výživu synov. Od 01.01.2005 bol prepustený do zálohy a jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok. Dňa 12.12.2010 sa mu narodila dcéra A. T., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. Jej matka nepracuje a nepoberá ani žiadne dávky. Je odkázaná len na sociálnu dávku zo R. úradov, pomoc charity, rodiny a známych. Navrhovateľ si nemôže dovoliť vziať mal. A. ani raz za týždeň na výlet. Maloletá A. žije v domácnosti so svojou matkou v podnájme a navrhovateľ im na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne prispieva takmer celým svojim príjmom. Pre maloletú A. je mesačne potrebných 35,- eur na povinné zdravotné prehliadky, 70,- eur spolu s poistením, očkovania, ošatenie 30,- eur, lieky, vitamíny, kozmetika 10,- eur, doplňujúca výživa. Od septembra 2013 začala navštevovať predškolskú výchovu. Na jej zabezpečenie bolo potrebné nakúpiť uniformy, kresliace potreby a vklad 120,- eur, stravné na mesiac 50,- eur. Navrhovateľ musí prispievať na domácnosť, pranie, čistenie, hygienu, stravu

jej matky, dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Navrhovateľ má zablokovaný účet v dôsledku exekúcie na výživné odporcov 1/ a 2/ a nezostáva mu ani zbytok dôchodku 270,- eur. Po týchto problémoch sa matka mal. A. O. P. rozhodla podať návrh na R. súd, aby určil výživné pre mal. A.. Navrhovateľovi bolo určené výživné 160,- eur plus doplatok od 12.12.2010. Matka A. k tomu, aby mohla mať priznané všetky dávky, musela vycestovať na J., v súvislosti s čím boli spojené výdavky minimálne vo výške 1 150,- eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 08.02.2016 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 21.04.2016. Dňa 04.04.2016 požiadal právny zástupca navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu, že v období od 10.04.2016 do 27.04.2016 čerpá riadnu dovolenku a klient trvá na jeho osobnej účasti. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodu, že právny zástupca dôvod žiadosti odročenie pojednávania nepreukázal, žiadosť nespĺňala zákonné náležitosti, keď právny zástupca neuviedol deň, kedy sa o dôvode na odročenie dozvedel a nebolo tak možné preskúmať, či bol dôvod na odročenie pojednávania oznámený súdu bez zbytočného odkladu. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp., že kolidujúce úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. V nadväznosti na toto uznesenie súd uvádza, že je analogicky možné rovnako argumentovať v prípade čerpania dovolenky zástupcu účastníka a v tomto prípade aj prísnejšie posudzovať dôvod na odročenie oproti pracovnej ceste zástupcu účastníka. Na oznámenie súdu advokát navrhovateľ reagoval tak, že doklady o dovolenke posielať nebude, načo nie je dôvod, pričom podľa neho má nárok požiadať o odročenie a jeho klient trvá na jeho osobnej účasti. K tomuto súd uvádza, že právny zástupca síce môže požiadať o odročenie pojednávania, no na odročenie pojednávania neexistuje právny nárok. Okrem toho navrhovateľ súdu mailom dňa 22.04.2016 oznámil, že nevie, na základe čoho žiadal jeho právny zástupca o odročenie pojednávania.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne 3/, výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu a oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní navrhovateľa, rodného listu mal. A. T., nar. XX.XX.XXXX, rozsudku prvostupňového súdu - D. de H. O. N4 I. zo dňa 12.02.2014 vo veci zverenia do osobnej starostlivosti a výživné na maloleté dieťa č. k. XXXXXXX/XXXX, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby - odporkyne 3/ za rok 2014, rozpisu výdavkov a dokladov o výdavkoch odporcov, potvrdení španielskych úradov a pripojených spisov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou , , a .

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Odporcovia 1/ a 2/ sa narodili v manželstve navrhovateľa a odporkyne 3/. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne 3/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -23 zo dňa 29.01.2004 a súd zveril odporcov 1/ a 2/ do výchovy matky, odporkyne 3/, a otca - navrhovateľa zaviazal platiť výživné v sume 3 000 Sk (99,58 eur) na každého zo synov. Posledná úprava vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi 1/ bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -155 zo dňa 10.12.2009, ktorým súd zvýšil výživné navrhovateľa na odporcu 1/ na sumu 130,- eur mesačne. Týmto rozsudkom bola vykonaná aj posledná úprava vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi 2/, keď súd zvýšil výživné navrhovateľa na odporcu 2/ na sumu 117,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 366 bol právoplatne zamietnutý návrh navrhovateľa na zníženie výživného na syna Q. a zamietnutý návrh odporcu 1/ na zvýšenie výživného. Návrh navrhovateľa bol podaný dňa 12.08.2011. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 262 bol právoplatne zamietnutý návrh

navrhovateľa na zníženie výživného na odporcu 2/, ktorý podal dňa 12.08.2011. Zároveň bol zamietnutý návrh odporcu 2/ na zvýšenie výživného.

R. nad T.. V súčasnosti obaja odporcovia, synovia navrhovateľa, navštevujú vysoké školy v zahraničí, v M. republike. Odporkyňa 3/, matka odporcov 1/ a 2/ bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná v štátnej správe s čistým priemerným mesačným zárobkom vo výške 510,84 € a k tomu poberala prídavok na 2 detí vo výške 42,50 € mesačne.

V súčasnosti navrhovateľ žije na Q. v spoločnej domácnosti s O. P.. Navrhovateľ je výsluhový dôchodca a jeho výsluhový dôchodok je 468,16 eur mesačne, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky na úhradu výživného pre odporcov 1/ a 2/ a na trovy exekúcie. Podľa potvrdenia Úradu práce Kanárskych ostrovov je navrhovateľ evidovaný na úrade práce od 22.06.2015, nepoberá žiadne dávky. O. P. poberá príspevok v nezamestnanosti 213,- eur mesačne. Podľa predloženej zmluvy mal navrhovateľ prenajatý byt na obdobie od 10.08.2015 do 09.02.2016 za sumu 2 400,- eur. Listom zo dňa 14.09.2015 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy za telefón v sume 70,86 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa platil navrhovateľ nájomné 200,- eur mesačne. Navrhovateľ mal v roku 2015 okrem výsluhového dôchodku jednorazový príjem vo výške 400,- eur. Dňa XX.XX.XXXX sa O. P., nar. XX.XX.XXXX, narodila dcéra A. T., ktorej otcom je navrhovateľ. Podľa rozsudku prvostupňového súdu

- D. de H. O. N4 I. zo dňa 12.02.2014 vo veci zverenia do osobnej starostlivosti a výživné na maloleté dieťa č. k. XXXXXXX/XXXX, bola schválená dohody rodičov, podľa ktorej mal. A. T. bola zverená do starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 160,- eur mesačne, pričom túto sumu vo svojej dohode navrhli obe strany.

Odporcovia žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi odporkyne 3/, ktorým táto prispieva polovicou sumy na výdavky na bývanie (62,67 eur mesačne elektrina a 60 eur mesačne plyn).

Odporca 1/ je študentom na A. fakulte v Z., v decembri 2014 platil 23 221,- Kč za zubné ošetrenie (implantát), predložil rozpis nákladov a doklady o platbách za učebnice a pomôcky v sume 6 978,- Kč,

Odporca 2/ je študentom VŠ - R. fakulty strojného inžinierstva v T., v septembri si kupoval notebook za 714,- eur, podľa potvrdenia platil dňa 05.05.2015 sumu 1 500,- Kč za ubytovanie na internáte, v decembri 2014 a v apríli 2015 si kúpil bundu za sumu spolu 5 454,- Kč. V období mesiacov jún 2014 - september 2014 si odporca 2/ brigádne privyrobil spolu 1 320,07 eur.

Odporkyňa 3/, matka odporcov 1/ a 2/, je zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a jej priemerná čistá mzda je približne 600,- eur mesačne a okrem toho má príjem z obce a urbáru v rozsahu neprevyšujúcom sumu 300,- eur ročne (brutto). Poberá prídavky na synov v sume 47,04 eur mesačne. Platí poistné štvrťročne 54,52 eur, poplatok za komunálny odpad 39,42 eur ročne, zálohu za plyn 48,- eur mesačne.

Navrhovateľ bol dňa 30.09.2015 vypočutý dožiadaným súdom v I., v R.. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že v súčasnosti je nezamestnaný, počas posledných 12 mesiacov si zarobil 400,- eur ako brigádnik v bare svojho brata, kde pracoval 12 hodín týždenne od 14.04.2015 do 14.06.2015. Jeho výdavky sú 160,- eur výživné pre dcéru, 60,- eur na školu pre dcéru, 200,- eur nájom bytu, 70,- eur za telefón, okolo 200,- eur vlastné jedlo a ošatenie. Má tri deti a bez práce je od začiatku roku 2005. Nezamestnaný je z dôvodu nedostatku práce. Býva so svojou družkou v jednoizbovom byte. Prácu si hľadá, pýta sa susedov, rozosiela do firiem svoj životopis a je evidovaný v O. s cieľom absolvovať kurzy a prijímať ponuky práce. Pred štyrmi rokmi bol hospitalizovaný, musí brať lieky, no nemôže kvôli nedostatku peňazí. Jeho zdravotný stav nie je veľmi dobrý. O príjmy sa delí spolovice so svojou družkou, no začína mať dlhy, dlhuje niečo na telefón, niečo na nájomnom, lebo mu nechodia peniaze. Jeho družka zarába len 213,- eur mesačne a to im nestačí. Žiadajú podporu od sociálnych služieb charity a z času na čas im susedia pomôžu s jedlom a šatstvom pre ich dieťa. Posledný raz navštívil J. v roku XXXX. Zaujíma sa o život svojich synov, volá im, posiela maily, komunikujú spolu cez facebook. Videl ich v roku 2009. Zadržujú mu penziu na J. a voči deťom si plní vyživovaciu povinnosť - na Q. 130,- eur a na O. 117,- eur. V roku 2007 dal viac peňazí svojim synom.

Odporkyňa 3/, zároveň matka odporcov 1/ a 2/ a zástupkyňa odporcu 1/ v tomto konaní, na pojednávaní v júni 2015 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a predkladá súdu doklady o poberaní prídavkov, potvrdenia

o príjme od svojho zamestnávateľa a ďalej potvrdenia o príjmoch od obce a urbáru, čo sú nepravidelné príjmy, vyplácané raz ročne. Všetci traja žijú v dome s jej rodičmi a platia polovicu všetkých výdavkov. Jej výdavky sú nasledovné, pričom výdavky na bývanie treba vydeliť dvomi: elektrika 51,16 eur / mesiac, zálohy za plyn 48,- eur mesačne, drevo 1 500,- eur ročne, poplatok za odpad len za odporcov 1/ - 3/ je 39,42 eur ročne, životné poistenie odporkyne 54,52 eur štvrťročne, tretí pilier na osobu odporkyne jej zráža zamestnávateľ 10,- eur mesačne, pôžička zo štátneho fondu rozvoja bývania 46,- eur mesačne, paušál 30,- eur a odporca 1/ a 2/ po 13,- eur mesačne, internet 13,50 eur mesačne, poistenie v zahraničí 25,- eur ročne každému z odporcov 1/ a 2/, keďže tam chodia do školy, poistenie 20,81 eur mesačne každému synovi, cestovné do práce 2,20 eur denne, strava a drogéria, čo sa nedá zdokladovať. Odporkyňa 3/ ďalej uviedla, že sa im v decembri pokazila práčka a museli kúpiť novú za 580,- eur. Odporkyňa 3/ pracuje na úrade práce, starší syn Q. študuje na Lekárskej fakulte v Z. v treťom ročníku. Príjmy nemá žiadne, tento rok nebrigádoval, lebo mal povinnú prax. Jeho výdavky sú: cestovné z T. do Z. 25,- eur jedna cesta, pričom sa snaží chodiť domov 2-3 krát do mesiaca, stravné 63 Kč/1 obed, ubytovanie 2 500 Kč mesačne, modelovacie nástroje 2 800,- Kč, električenka 458,10 Kč/3 mesiace, knihy od júna 2014 ho stáli 5 718 Kč, pomôcky 1 260 Kč, implantát zuba 23 221,- Kč, oblečenie na prax

- nohavice, trička, plášť, prezúvky, bežné oblečenie a drogéria, ktoré odporkyňa kupuje podľa potreby, cestovné na prax 8 dní v Q. a 2 dni v Q. - chodil autom, pretože bol od rána C. T. do T. F. T., tiež chodí domov 2-3 krát mesačne, ubytovanie 110 Kč na jeden deň, v septembri platili kauciu za internát 6 600,- Kč a teraz v máji platil 1 500,- Kč na budúci rok, o čom predkladám doklad, ak spraví skúšky a pôjde do ďalšieho ročníka, bude musieť do konca júla doplatiť ešte 5 100 Kč, knihy, čo kupoval stáli 1 600 Kč, električenka 685 Kč na tri mesiace, obed 60 Kč, v septembri si kupoval notebook za 714 eur, kupoval si jednu jarnú a jednu zimnú bundu, prihlášky na VŠ platil 2 x 20 eur, cestovné a ubytovanie na zápis na VŠ, bežné výdavky na oblečenie, drogériu, veci na prax. Odporkyňa ďalej uviedla, že jej je ľúto, že tu je a tým, že predložila doklad o tom, že mladší syn si dokázal cez leto zarobiť kopaním kanálov chce uviesť, že si môže nájsť prácu aj navrhovateľ a môže prísť na J., keď robota nie je tam. Výdavky uviedla, ktoré vedela a má ich zdokladované. Nevie zdokladovať to, že im kúpi jogurt alebo zaplatí synom dva dni na lyžovačke, aby si po skúškach oddýchli. Nemá to ako dokázať, no jej názor je ten, že navrhovateľ pracuje a takisto aj jeho priateľka a asi pred mesiacom na internete naďabila na to, že jeho priateľka robí opatrovateľku alebo upratuje v domácnosti. Navrhovateľ má výsluhový dôchodok vo výške vyššej, ako má odporkyňa 3/ plat v čistom alebo na úrovni jej platu. O synov sa nezaujíma, nezavolá im, inou formou na ich výživu neprispieva. Na pojednávaní dňa 21.04.2016 odporkyňa 3/ uviedla, že nič sa nezmenilo, synovia študujú ďalej, jeden je štvrták, konkrétne Q. a syn O. je druhák, školy nezmenili, u oboch ide o 5-ročné štúdium s tým, že u O. ide o štúdium 3 roky + dva roky. Príjmy a výdavky sú viac - menej stále tie isté a pohybujú sa v rozmedzí plus mínus jedného eura. K výsluchu navrhovateľa pred dožiadaným súdom uviedla, že nie je pravdou, že navrhovateľ od roku 2004, teda od rozvodu nepracoval. Pracoval, no neoficiálne, nikdy nepredložil žiaden doklad. Doklad o tom, že je evidovaný na úrade práce, je z roku 2015, teda je to účelovo spravené pre toto konanie, ako aj všetky doklady ako je nájomné na tú vysokú sumu a podobne. Je hlúposť, že komunikuje so svojimi synmi. Jediné, čo im posiela, tak sú maily, kde sa im sťažuje, že nemá z čoho žiť, že musí ísť pod most, nemá čo jesť, že nemá z čoho živiť svoju dcéru, že ho živí charita, že oni sú dospelí a môžu si privyrobiť. Toto im posiela cez skúškové obdobie, takto ich citovo vydiera, na čo mu odporkyňa 3/ napísala, aby s tým prestal a potom jej poslal 15 mailov za deň. Keby tam nemal z čoho žiť, tak už tam nie je. Má vysokú školu leteckú - strojárenstvo, ovláda angličtinu, španielčinu a podľa odporkyne 3/ sa môže zamestnať a keď nie inak, tak aj kopaním kanálov, čo robili aj synovia cez prázdniny, keď si chceli privyrobiť. Nesúhlasí s tým, aby bolo znížené výživné. Boli preukázané výdavky synov na štúdium a ani jeden z nich nemá štipendium.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. l až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd skúmal zmenu pomerov účastníkov konania, ako aj možnosti a schopnosti navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporcom. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti. Od poslednej úpravy výživného (rozsudkom z 10.12.2009) sa podstatne zmenili pomery na strane všetkých účastníkov. Vzhľadom na vývoj životných nákladov možno skonštatovať, že u všetkých sa zvýšili bežné výdavky, a to konkrétne na stravu, bývanie, hygienu a ošatenie. K zmene pomerov došlo aj v tom, že obaja rodičia odporcov 1/ a 2/, navrhovateľ a odporkyňa 3/, dosahujú o niečo vyšší príjem. Z výsluhového dôchodku navrhovateľa sú však aj naďalej vykonávané exekučné zrážky na výživné, za čo je však zodpovedný sám navrhovateľ, ktorý si vyživovaciu povinnosť neplnil dobrovoľne, inak by k exekúcii dôjsť nemohlo. Odporcovia 1/ a 2/ sú naďalej nezaopatrenými deťmi navrhovateľa a odporkyne 3/, štúdiom sa ďalej pripravujú na svoje budúce povolania, a preto nie sú schopní sa sami živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nim aj naďalej trvá. Navrhovateľ má túto vyživovaciu povinnosť určenú súdom, a to voči odporcovi 1/ v sume 130,- eur a voči odporcovi 2/ v sume 117,- eur. Od poslednej úpravy výživného pritom nastala u odporcov 1/ a 2/ podstatná zmena pomerov v tom, že obaja sa stali študentmi zahraničných vysokých škôl, s čím sú spojené aj vyššie výdavky na štúdium, učebné pomôcky, ubytovanie na internátoch, cestovné, prax, ako aj bežné výdavky na oblečenie, stravu a hygienu. U navrhovateľa nastala tá zmena, že od poslednej úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére A., ktorá bola určená R. súdom vo výške 160,- eur mesačne so súhlasom navrhovateľa. Zároveň súd konštatuje, že v príjmoch navrhovateľa a odporkyne 3/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, keď boli zamietnuté návrhy navrhovateľa na zníženie výživného na odporcov v roku 2012, pričom už v tom období navrhovateľ nepracoval, poberal iba výsluhový dôchodok a mal už aj vyživovaciu povinnosť voči mal. A., no ibaže nie určenú súdom. Vyhodnotením týchto skutočností a porovnaním pomerov účastníkov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je nedôvodný. Navrhovateľovi sa od poslednej úpravy zvýšil príjem a odporcom 1/ a 2/ podstatne zvýšili životné náklady a výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, čo by si vyžadovalo skôr zvýšenie, ako zníženie výživného, pretože v súčasnosti určené výživné nemôže postačovať ani na úhradu mesačných nákladov na bývanie na internáte a cestovanie do školy mestskou dopravou a z miesta bydliska do miesta štúdia. Okrem toho však obaja odporcovia majú vysoké výdavky na učebné pomôcky a bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Ich odôvodnenou potrebou je aj kultúrne vyžitie a výdavky na voľno časové aktivity. Navrhovateľ im pritom žiadnou inou formou na výživu neprispieva a ani nepreukázal, že by sa o synov inak zaujímal. Navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného zdôvodňoval predovšetkým tým, že má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére A., že nemá prácu a je mu zadržiavaný dôchodok na J.. Pokiaľ ide o vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči mal. dcére A., tak túto súd nijakým spôsobom nespochybňuje. Táto však existovala už v roku 2012, kedy boli právoplatne zamietnuté návrhy navrhovateľa na zníženie výživného na odporcov 1/ a 2/. Okrem toho k splodeniu maloletej A. muselo dôjsť v čase, keď ako navrhovateľ tvrdí, bol bez práce, pričom si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči odporcom 1/ a 2/, ktorá už v tomto čase bola v tej istej výške ako dnes. Navrhovateľ si tak musel byť vedomý zvýšenia výdavkov a nákladov v súvislosti s ďalšou vyživovacou povinnosťou. Skutočnosť, že navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 160,- eur, nie je dôvodom na zníženie výživného na odporcov 1/ a 2/, pretože mal. A. je 5 - ročným dieťaťom,

ktorého potreby sú iné ako dospelých odporcov 1/ a 2/, pričom súd má za to, že musia byť nevyhnutne vo finančnom vyjadrení nižšie, ako odporcov 1/ a 2/, keď nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by si vyžadovala tak vysoké výživné na maloleté dieťa pri príjme navrhovateľa cca 470,- eur. Pokiaľ však má táto vyživovacia povinnosť súvisieť iba s tým, že náklady v mieste súčasného bydliska maloletej A., ktoré je aj bydliskom jej rodičov, sú vyššie, tak táto okolnosť ide na vrub navrhovateľa, prípadne matky mal. A., ktorí sa rozhodli žiť v zahraničí. Okrem toho navrhovateľ súhlasil s uvedenou výškou výživného, čo je z hľadiska na ním deklarované jeho pomery nepochopiteľné a nezodpovedné. Navrhovateľ súhlasil s výškou výživného na maloletú 5 - ročnú dcéru vo výške 160,- eur a na dospelých synov, vysokoškolákov, žiada určiť výživné vo výške, ktorá ani spolu nedosahuje výživné na jeho maloletú dcéru. S maloletou dcérou a jej matkou navrhovateľ pritom žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ je nezamestnaný, ako tvrdí, od roku 2005, no evidovaný je až od roku 2015. Iba ústne deklaroval, že si hľadá prácu, no žiadnym relevantným spôsobom toto nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu. Relevantným spôsobom nepreukázal ani svoje výdavky, pričom súd poukazuje na to, že odporcovia preukázali jednak svoje podstatné výdavky, ako aj príjmy a súd poukazuje len na tú skutočnosť, že celkové výdavky troch odporcov na telefonovanie nedosahujú sumu 70,- eur, ktorá má byť za týmto účelom vynakladaná navrhovateľom. Už len tento výdavok je zjavne vysoký a navrhovateľ chce určiť na každého zo synov nižšie výživné, než dáva mesačne za telefón.

Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodiča k deťom má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami a teda rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby detí (nielen maloletých), aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zo Zákona o rodine ďalej vyplýva, že pre rozhodnutie o zmene výživného musí byť zistená podstatná zmena pomerov na strane rodičov alebo detí. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa podstatne pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje. V danom prípade súd skúmal zmenu pomerov, porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako i v čase nového rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, no zvýšil sa jeho príjem, ale zvýšil sa aj príjem odporkyne 3/, avšak aj potreby odporcov 1/ a 2/. Od posledného zamietnutia návrhov navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcom 1/ a 2/ sa však zmenili pomery iba na strane odporcov 1/ a 2/ v tom, že sa zvýšili ich životné potreby. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k mal. A., táto existovala už pred zamietnutím predchádzajúcich návrhov navrhovateľa na zníženie výživného, no po týchto rozhodnutiach bola akurát upravená súdom, avšak so súhlasom navrhovateľa a vo výške, ktorá presahuje výživné na každého z odporcov 1/ a 2/. Príležitostný príjem odporcov 1/ a 2/ z brigád nie je pravidelným príjmom a z tohto dôvodu nemožno znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa. Skôr by mal slúžiť ako príklad navrhovateľovi, že je možné nájsť si prácu a privyrobiť si za obdobie 4 mesiacov aj sumu cca 1 300,- eur a nielen sumu 400,- eur jednorazovo ročne. Za tým účelom by mal navrhovateľ vyvinúť vyššiu snahu nájsť si prácu, aby mohol zabezpečiť potreby všetkých svojich detí. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal aj vydania preplatku na výživnom, tak aj v tomto bol jeho návrh nedôvodný a súd ho zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by mu preplatok na výživnom na odporcov 1/ a 2/ vznikol, resp. že by odporkyni 3/ poukázal akúkoľvek platbu bez právneho dôvodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže odporcovia, ktorí mali vo veci úspech, nežiadali náhradu trov konania, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Štát platil v tomto konaní sumu 431,62 eur za preklady listín zo R. jazyka do jazyka slovenského a zo slovenského jazyka do jazyka R. v súvislosti s tým, že navrhovateľ predložil dôkaz v R. a žiadal byť vypočutý v R.. Nejde pritom o prípad, že by navrhovateľovým rodným

jazykom bola R.. Navrhovateľ je slovenským štátnym občanom a jeho rodným jazykom je slovenčina a trovy štátu vznikli iba v súvislosti s tým, že navrhovateľ žije v R. a predložil dôkaz v R.. Navrhovateľ bol pritom v konaní neúspešný, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neuhradí trovy štátu, bude ich štát vymáhať.