Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-29-2016.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/29/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: V. B., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, o vymoženie 244,93 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.12.2015 č. k. 1Er/291/2015-52, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 1Er/291/2015-52 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.4.2015 zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený viedol exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., Bratislava, zo dňa 28.11.2014. Súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 244,93 eur s príslušenstvom. Okresný súd po preskúmaní žiadosti, doložení zmluvy o úvere uzavretej s pôvodným veriteľom A. N., V..Z.., s povinným ako dlžníkom dňa 22.2.2010 zmluvou o osobnom účte. Aj keď rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, okresný exekučný súd preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch (Exekučný poriadok) a dospel k záveru, že žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je možné vyhovieť. Súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý sa zaoberá spotrebiteľskými zmluvami. Právny predchodca oprávneného uzavrel s povinnou zmluvu o úvere, ktoré úverové vzťahy sú upravené v Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb.. Na druhej strane je nepochybné, že dlžník v konaní vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorému boli poskytnuté bankové služby ako spotrebiteľovi. Ako úverová zmluva, tak aj rozhodcovská doložka sú formulárové listiny, ktorých obsah druhá strana (žiadateľ úveru) nemala možnosť podstatným spôsobom meniť a ktoré formulárové zmluvy využil právny predchodca oprávneného pri neurčitom počte a rovnakom druhu úverových vzťahov. Dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečili exekučné tituly, ktorým sú priznávané nároky, ktoré pred všeobecnými súdmi priznávané nie sú. Rozhodcovské súdy priznávajú nároky za zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Súdy v zmysle práva Európskej únie sú zaviazané zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Preto sa súdy zamerali na kontrolu exekučných titulov a rozhodcovských doložiek, ktoré sú podkladom pre konanie rozhodcovského súdu. Rozhodcovské zmluvy majú snahu dosiahnuť prejedanie prípadných sporov pred arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc. Často sú takéto rozhodcovské zmluvy len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej formulárovej zmluve vopred pripravenej dodávateľom. Rozhodcovská doložka je upravená v bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok s tým, že vec bude prejednaná rozhodcovským súdom podľa jeho štatútu. Až pri tzv. definovaní pojmov v bode
2.1. časti Všeobecných obchodných podmienok je určený Stály rozhodcovský súd. Sú pochybnosti o „dohode“ na riešení sporu v rozhodcovskom konaní, kde sa odkazuje len na Všeobecné obchodné podmienky (VOP). Sú pochybnosti o tom, či tzv. VOP mohol si účastník zmluvného vzťahu prečítať, resp. či ich mal k dispozícii v čase uzavretia zmluvy. Súdu je známa prax, kde nie je reálne, aby dlžníkovi boli poskytnuté takéto podmienky z hľadiska neposkytnutia časového priestoru na oboznámenie sa s nimi, resp. že sa jedná len o všeobecné klauzuly odkazu na VOP. Tu spotrebiteľ nemal na výber, pričom tieto podmienky splynuli s ostatnými štandardnými podmienkami, kde dlžník mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným vo VOP. Tu bolo nanútené spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sú pochybnosti o slobodnej vôle dlžníka, resp. či bola tu daná voľba medzi viacerými riešeniami s informáciou o tom, ktorá voľba konkrétne pre účastníka čo znamená. Neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, pokiaľ sa týka riešenia sporov v rozhodcovskom konaní oproti konaniu pred všeobecným súdom. V rozhodcovskom konaní nie je prípustná dvojinštančnosť, pokiaľ si to účastníci osobitne nevyjednajú, kde riešenie sporu prešlo na súkromnú osobu. Je ťažké si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Podľa exekučného súdu, jedná sa o určitú nekalú obchodnú praktiku, ak sú rozhodcovské doložky inkorporované do Všeobecných zmluvných podmienok a sú pochybnosti o individuálnom dojednaní. Keďže nedošlo k individuálnemu dojednaniu, jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá vytvára hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je potom neplatná. Následne vo veci rozhodol orgán, ktorý nemal právomoc konať vo veci, pretože nemal platnú rozhodcovskú zmluvu. Preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie oprávnený. Okresný súd prekročil zákonné limity pre preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Exekučné súdy sú oprávnené skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Exekučný súdy nie sú oprávnené konať ako súdy vyššej inštancie a nie je možné prekročiť zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je do obsahu arbitrárne a svojvoľné, pričom exekučné súdy sú oprávnené skúmať rozhodcovské rozsudky ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodol rozhodcovský súd, tak sa tu jedná o prekážku rozhodnutej veci, ktorá bráni opätovnému preskúmaniu titulu.
Rozhodcovský súd pre preskúmaní okolností konkrétnej veci svoju právomoc preskúmal, čím uznal aj platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá túto právomoc zakladá. Okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), pokiaľ riešil otázku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazuje na spôsobilosť rozhodcov rozhodovať spory, pričom aj rozhodcovia poskytujú rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, teda aj dlžníka ako spotrebiteľa.
Oprávnený nesúhlasí s použitím sekundárneho práva Európskej únie, kde nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky opierať o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Judikatúra Súdneho dvora sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne a nie voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania. Odporca poukazuje na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach vydávajú rôzne, teda aj zamietavé rozhodnutia. Súdom prvého stupňa došlo k neprimeranému zvýhodneniu povinného v exekučnom konaní z hľadiska jeho postavenia ako spotrebiteľa. Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúcim sa spotrebiteľského práva nestáva povinným, pretože nespĺňa legitímne definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplní povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. To, že bol spotrebiteľ takto charakterizovaný v základnom konaní, nehrá žiadne právne významnú úlohu.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žiadosti súdneho exekútora v celom rozsahu vyhovieť, prípadne zrušiť uznesenie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Právny predchodca oprávneného A. N. uzavrela zmluvu o osobnom účte s povinnou, pričom zostatok účtu povinnej vykazoval debetné hodnoty, resp. poklesol limit povoleného debetného zostatku. Toto nepovolené prečerpanie bolo predmetom výzvy banky na úhradu dlžnej sumy s upozornením na následky neuhradenia dlžnej sumy. Dňa 18.12.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky a v konečnom dôsledku ďalšími zmluvami o postúpení pohľadávok vec bola získaná postúpením je terajším oprávneným. Súd riešil otázku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spor, pričom poukázal na neplatnosť uzavretia rozhodcovskej doložky a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spor. V záverečných ustanoveniach zmluvy o osobnom účte v bode 5.6. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznamuje s obsahom rozhodcovskej doložky a dôsledkov jej uzavretia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na č. l. 31 spisu sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti II. Spoločné ustanovenia a bode 10.2.2. dohodujú, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonaných bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad, zánik príslušnej zmluvy, kde ale konkrétne rozhodcovský súd nie je uvedený. Odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na to, že nie je možné platne uzavrieť písomne rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ak Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v § 4 ods. 2 uvádza, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak zákon vyžaduje osobitnú písomnú formu na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nie je uzavretá zmluva platne len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, naviac nepodpísané klientom - povinným.
V danom prípade rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému, kde by rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca s platnou rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie s poukazom na § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ nebolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi, pretože podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd má zisťovať, či žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom. Nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia bankových služieb v osobnom účte, preto oprávnený nemôže viesť exekúciu proti povinnému. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia bola zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.