Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-362-2015.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/362/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: L. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. XXX XX F. M. A., G. XX/X, proti odporcovi: T. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. XXX XX F. M. A., G. XX/X zastúpený JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu družstevného bytu číslo 5 o výmere 78,85 m2 pozostávajúci z troch izieb, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu vo F. M. A. súpisného čísla XX vo vchode číslo 7 evidovaného na LV číslo XXXX k. ú. F. s tým, že navrhovateľka sa stala výlučnou nájomníčkou vyššie uvedeného bytu a členkou Stavebného bytového družstva vo F. M. A..
Odporcovi náhradný byt ako aj ani náhradné ubytovanie n e p r i z n á v a .
Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa prvého odseku výroku tohto rozsudku ako aj úhrady trov konania z toho dôvodu ako uviedla vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že potom, čo jej manželstvo s odporcom bolo tunajším súdom rozvedené, tento zostal bývať v družstevnom byte, ktorý nadobudli za trvania manželstva s tým, že naďalej požíva alkoholické nápoje, berie antidepresíva, vyhráža sa jej, a keďže nie je možné užívať tento byt spoločne a takto fungovať, ide o neriešiteľnú situáciu, z toho dôvodu sa rozhodla podať tento návrhu. Zrušenie práva spoločného nájmu bytu dohodou neriešila z toho dôvodu, že s odporcom sa jednoducho dohodnúť nedá, pretože keď bol triezvy, chcela to s ním riešiť, tento sa neozýval, a keď bol opitý, ona si ho nevšímala. K bytovej náhrade uviedla, že odporca ešte v januári sľúbil, že si nájde bytovú náhradu, avšak toto si doposiaľ nezabezpečil.
Odporca prostredníctvom svojho zástupcu s návrhom navrhovateľky súhlasil udávajúc, že podľa jeho názoru nie je potrebná bytová náhrada, pretože túto si zabezpečí sám. Medzi ním a navrhovateľkou dochádzalo k hádkam, táto naňho začala volať políciu. Nepoprel, že si občas vypije, avšak nie až v takom rozsahu, ako sa to snaží prezentovať navrhovateľka, s ktorou sa on snaží čo najmenej komunikovať. Mal snahu riešiť s navrhovateľkou odkúpenie tohto bytu, s čím však táto nesúhlasila. On náhradné ubytovanie nepotrebuje, pretože do jedného mesiaca je si schopný zohnať náhradný byt resp. náhradné ubytovanie.
Súd potom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, jednak oboznámením sa so správou Stavebného bytového družstva vo F. M. A. (na č. l. 16 v spise), ktorou oznamujú, že doporučujú za užívateľku a výlučnú členku družstva navrhovateľku. Taktiež sa oboznámil so zápisnicou o odovzdaní a prevzatí
bytu uzavretú medzi SBD F. M. A. na jednej strane a odporcom na strane druhej, rozvodovým spisom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou spisovej značky 3C/319/2013, z ktorého zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08. 03. 2014. Okrem toho z pripojeného spisu spisovej značky 11C/74/2014 vyplýva, že sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré však nie je ukončené a posledné pojednávanie bolo stanovené na deň 22. 06. 2016 o 12.30 hod. Taktiež zo spisu spisovej značky 11C/250/2015 vyplýva, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o návrhu teraz navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia proti teraz odporcovi, kde bol návrh zamietnutý rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 07. 2015.
Podľa § 705 ods. 2, 3 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného hmotno-právneho ustanovenia mal súd za to, že návrh navrhovateľky je opodstatnený, nakoľko medzi touto a odporcom vznikajú rozpory v súvislosti s užívaním bytu, čomu nasvedčuje aj navrhovateľkou podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia o zakázaní vstupu odporcu do predmetného bytu, koniec koncov odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil, a preto súd, keďže mal za to, že sú splneného hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 705 OZ, zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania s tým, že súčasne rozhodol, že navrhovateľka sa stala výlučnou nájomníčkou bytu, ktorý je predmetom tohto konania, ako aj členkou Stavebného bytového družstva vo F. M. A.. Vzhľadom k tomu, že odporca prehlásil, že náhradný byt nepotrebuje, podobne ani náhradné ubytovanie, pretože si je schopný ho zohnať sám, tomuto náhradný byt ako ani náhradné ubytovanie nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.