Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. W. ml. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.Á. Y. XXX/XX, XXX XX Y., občan SR, o zaplatenie sumy 823,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 140,09 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71,17 eur od 04.02.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 69,92 eur od 04.03.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 823,25 eur s úrokom z omeškania 23,72 eur, ročný úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 115,76 eur od 04.02.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 108,52 eur od 04.03.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 580,89 eur od04.12.2013 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 18,08 eur od 11.04.2015 do zaplatenia , náhradu trov konania na tom základe, že navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXX zo dňa 17.12.2010 na základe ktorej poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby, ktoré navrhovateľ odporcovi fakturoval. Postupca uzatvoril dňa 05.09.2011 s odporcom zmluvu č.5166207 predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v zmluve a zmluvných podmienkach a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovené v zmluve a v cenníku.

Súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 č.l.39-50spisu vrátane príloh, zmluvy o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 05.09.2011 č.l.6, Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 05.08.2011č.l.6-7 spisu, žiadosti o zmenu zmluvy o pripojení č.l.8spisu, Dodatku k zmluve o pripojení bez dátumu č.l.9-10,všeobecných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa č.l.11-16 cenníkom služieb č.l.17-19 spisu, faktúry č. 7312034387 zo dňa

15.11.2013 splatnej dňa 03.12.2013 v sume 580,89 eur č.l.20 spisu, faktúry č. 7300456581 zo dňa 15.01.2013 splatnej dňa 03.02.2013 v sume 115,76 eur č.l.23spisu, faktúry č. 7211764666 zo dňa 15.11.2012 splatnej dňa 03.12.2012 v sume 41,92 eur č.l.27 spisu, faktúry č. 7212832032 zo dňa 15.12.2012 splatnej dňa 03.01.2013 v sume 76,16 eur č.l.31 spisu, faktúry č. 7301570024 zo dňa 15.02.2013 splatnej dňa 03.03.2013 v sume 108,52 eur č.l.35 spisu, pokusu o zmier č.l.51 spisu a statného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o pripojení č.l.5-6 spisu zo dňa 05.08.2011 a druhá zmluva bez dátumu súd zistil, že vyplýva, že navrhovateľ pod obchodným menom Slovak Telekom, a.s. uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení na základe, ktorej odporkyňa odoberala telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb.

Z Dodatkov z k zmluvám o pripojení zo dňa 05.08.2011 č.l.7 spisu a druhý dodatok bez dátumu č.l.9-10 spisu vyplýva, že účastníci si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur v Tabuľke č. l. Dodatku bez dátumu a 248,95 eur v Tabuľke č.l.1 v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 05.08.2011č.l.7 spisu.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 č.l.39-50 spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ako postupca uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky na základe ktorej prešla pohľadávka voči odporcovi na navrhovateľa podľa § 524 Občianskeho zákonníka a je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní.

Z faktúry č.7312034387 zo dňa 15.11.2013 splatnej dňa 03.12.2013 v sume 580,89 eur si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 580,89 eur za obdobie od 15.10.2013 do 14.11.2013 č.l.20 spisu.

Z faktúry č.7300456581 zo dňa 15.01.2013 splatnej dňa 03.02.2013 v sume 115,76 eur vyplýva, že navrhovateľ si účtuje iné poplatky a služby v hodnote 33 eur + 20% DPH =39,60 eur a upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur spolu v sume 44,59 eur neboli individuálne zmluvne dohodnuté, len jednostranne stanovené navrhovateľom ako dodávateľom služby, 29+10+6=45 eur, ktoré neboli individuálne zmluvne dohodnuté, ale vychádzajú len jednostranne z cenníka navrhovateľa, ktorý ako silnejšia strana v konaní - dodávateľ bez toho, aby odporca ako spotrebiteľ mohol ich výšku ovplyvniť a sú zároveň neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda z faktúry v sume 115,76 eur mínus -44,59eur =71,17 eur, ktorá suma predstavuje cenu služieb a v tejto časti je uplatnená faktúra dôvodná.

Z faktúry č. 7211764666 zo dňa 15.11.2012 splatnej 03.12.2012 v sume 41,92 eur vyplýva, že nárok je premlčaný z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde dňa 20.01.2016, pričom faktúra bola splatná dňa 03.12.2013, teda trojročná lehota na uplatnenie práva začala plynúť od 04.12.2012 a uplynula 04.12.2015.Z faktúry č. 7212832032 zo dňa 15.12.2012 splatnej dňa 03.01.2013 v sume 76,16 eur vyplýva, že nárok je premlčaný, lebo žaloba bola podaná dňa 20.01.2016, pričom trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 04.01.2013 a uplynula 04.01.2016, teda po trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva, pričom z oboch faktúr v sume 118,08 eur bola navrhovateľom odpočítaná suma 100 eur , ktorú odporkyňa zaplatila dňa 10.04.2015, teda zostala zaplatiť len suma 18,08 eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil, ale aj táto suma je premlčaná.

Z faktúry č. 7301570024 zo dňa 15.02.2013 splatnej dňa 03.03.2013 v sume 108,52 eur vyplýva, že predchodca navrhovateľa si účtuje iné poplatky a služby v sume 33eur + 20% DPH = 39,60 eur, ktoré neboli individuálne dohodnuté, teda predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku teda nárok je dôvodný vo výške 108,52 eur mínus 39,60 eur =68,92 eur.

Podľa § 43 ods. l a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy

Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. l až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1,ods.2, ods. 3,ods. 4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

Podľa § 54 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V súvislosti s implementáciou smernice č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica

za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne. Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje znaky diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva omyl. Lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 524 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 544 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu platiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa- spoločnosť Slovak Telekom a.s. dňa 05.08.2011 zmluvu o pripojení a Dodatok k nej a tiež zmluvu o pripojení a Dodatok k nej bez dátumu podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách na základe ktorých navrhovateľ dodával odporkyni telekomunikačné služby, ktorých cenu služieb odporkyni fakturoval. Súd zistil, že z faktúry č.7300456581 zo dňa 15.01.2013 splatnej dňa 03.02.2013 v sume 115,76 eur v časti vo výške 44,59 eur /39,60+4,99/ a z faktúry č. Z faktúry č. 7301570024 zo dňa 15.02.2013 splatnej dňa 03.03.2013 v sume 108,52 eur vyplýva, že predchodca navrhovateľa si účtuje iné poplatky a služby v sume 33eur + 20% DPH = 39,60 eur, ktoré neboli individuálne dohodnuté spolu 44,59 eur + 39,60eur =84,19eur vyplýva, že navrhovateľ si účtuje iné poplatky a služby a podľa § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa a podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, aby bol tento poplatok individuálne dojednaný priamo v spotrebiteľskej zmluve a je nedostačujúce, aby bol jednostranne stanovený právnym predchodcom navrhovateľa v cenníku, ktorý jednostranne vypracoval právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý je právne znalý, má silnejšie postavenie oproti slabšej zmluvnej strane, ktorou je spotrebiteľ. Služby vo výške neboli individuálne zmluvne dohodnuté, len jednostranne stanovené navrhovateľom ako dodávateľom Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru (čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu. Navrhovateľom predloženú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie poplatkov za upomienky, obmedzenie služieb a odpojenie odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i cenník navrhovateľa podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ poplatky za upomienky a poplatok za odpojenie a obmedzenie služieb s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, individuálne zmluvne nedojednal, preto ich účtovanie bez ďalšieho je v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v danom prípade spotrebiteľská zmluva žiadne dojednanie o výške navrhovateľom účtovaných poplatkoch neobsahuje teda je nepochybne preukázané, že tieto si dodávateľ účtoval na základe jednostanne stanoveného cenníka vypracovaného navrhovateľom ako dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Súd zároveň považuje účtované poplatky za individuálne nedojednané ako aj neprimerane vysoké je nepochybne neprimerane vysoký, lebo nezodpovedá bežným nákladom navrhovateľa na poštovné náklady, tiež ostatné účtované poplatky sú neprimerane vysoké a neboli individuálne dojednané v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Preto takto dojednané poplatky sú v zmysle § 53 ods.4 písm. a/ a k / Občianskeho zákonníka neprimeranou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o taký nárok, ktorý je individuálne dojednaný, nie je neprimeraný, ktorý obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Nárok z faktúry č. 7211764666 zo dňa 15.11.2012 splatnej 03.12.2012 v sume 41,92 eur vyplýva, že nárok je premlčaný z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde dňa 20.01.2016, pričom faktúra bola splatná dňa 03.12.2013, teda trojročná lehota na uplatnenie práva začala plynúť od 04.12.2012 a uplynula 04.12.2015 a z faktúry č. 7212832032 zo dňa 15.12.2012 splatnej dňa 03.01.2013 v sume 76,16 eur vyplýva, že nárok je premlčaný, lebo žaloba bola podaná dňa 20.01.2016, pričom trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 04.01.2013 a uplynula 04.01.2016, teda po trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva. Teda nárok je v sume 41,92 eur + 76,16 eur =118,08 eur z toho bola navrhovateľom odpočítaná suma 100 eur, ktorú odporkyňa zaplatila po postúpení pohľadávok, navrhovateľ si z tejto sumy uplatnil len sumu 18,08 eur, ktorá je tiež premlčaná pričom súd na premlčanie nárok prihliadol ex offo vychádzajúc z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., lebo ide o spotrebiteľský právny vzťah.

Z faktúry č.7312034387 zo dňa 15.11.2013 splatnej dňa 03.12.2013 v sume 580,89 eur si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 580,89 eur za obdobie od 15.10.2013 do 14.11.2013 č.l.20 spisu, vychádzajú z Tabuľky č. 1 Dodatkov k zmluve o pripojení zo dňa 05.08.2011 vo výške 248,95 eur a z Tabuľky č. l Dodatku k zmluve o pripojení/ zmluva a Dodatok bez dátumu/ vo výške 331,94 eur. Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení Dodatok k zmluve o pripojení, ktoré nie sú datované a tiež Zmluvu o pripojení a Dodatok zo dňa 05.08.2011. Právny vzťah medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah; odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Pohľadávka navrhovateľa pozostávala z titulu nezaplatených služieb v sume 242,36 eur a vyúčtovanej zmluvnej pokuty sumu 580,89 eur.

Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení /bod 4 dodatku/. Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporcu /najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavanie povinností podľa zmluvy o pripojení, všeobecných podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu alebo povinnosti uvedenej v bode 3 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program služieb podľa dodatku alebo na ekvivalentný program služieb, ďalej špecifikované povinnosti vo všeobecných podmienkach/ a následného vypojenia SIM karty zo strany zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vyúčtovanú v sume 248,95 eur a 331,94eur spolu 580,89 eur. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo

spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu v Dodatku uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností bez jeho výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné "vypojenie SIM karty zo strany podniku" /tento pojem "vypojenie SIM karty zo strany podniku" nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej/. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo preukázané. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy /v prejednávanej veci na "vypojenie SIM karty" s prakticky rovnocenným účinkom/, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o pripojení považuje za absolútne neplatné. Navyše pokiaľ ide o Dodatok k zmluve o pripojení, nie je možné z neho zistiť dátum aktivácie služby, ale len dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom odporkyňa mala nezaplatiť za služby za obdobie od 15.10.2012 do 14.01.2013, pričom predchodca navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu až za obdobie od t.j. 15.10.2013 do 14.11.2013 t.j.9 mesiacov po splatnosti poslednej faktúry. Pričom zo zmluvy o pripojení a Dodatku bez dátumu nie je možné zistiť kedy bola služba aktivovaná a kedy začala plynúť a kedy skončila doba viazanosti.

Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie /t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty/ len jednej zmluvnej strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu "vypojením SIM karty" a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Zmluva o pripojení a Dodatok k zmluve o pripojení nie sú datované, z Dodatku k zmluve nie je jasný dátum aktivácie SIM karty len doba viazanosti 24 mesiacov, teda samotné plynutie doby viazanosti vyplývajúcej z predloženého Dodatku, najmä začiatok jeho plynutia nie je dojednaný jasne a určito a nie je pre odporcu ako spotrebiteľa zrozumiteľný. Priamo z Dodatku k zmluve o pripojení nebola preukázaná pozitívna skutočnosť, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za porušenie povinnosti v období, kedy ešte neuplynula dojednaná doba viazanosti.

Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu neprijateľnosti /ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve/. Tvrdenie s argumentáciou o prijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty produkoval aj samotný navrhovateľ v podanom návrhu, keď poukazoval na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty.

Zmluvu o pripojení a Dodatok bez dátumu, o ktorý navrhovateľ oprel svoj nárok možno charakterizovať ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože

pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporca nemohol ovplyvniť výberom mobilného telefónu /alebo iného koncového zariadenia/, pretože ceny mobilných telefónov /od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho právny predchodca/ a neboli predmetom dohody s odporcom. V Dodatku k zmluve o pripojení sa jasne uvádza, že bola dojednaná maximálna kúpna cena 1 eur, ktorú odporca ako spotrebiteľ riadne zaplatil. Je vecou predchodcu navrhovateľa a jeho obchodnej politiky za akú cenu odpredal odporcovi dátové zariadenie.

Nakoľko sporná Zmluva o pripojení a jej Dodatok spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, pričom v Dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedená ani cena služby a ani začiatok plynutia 24 mesačnej doby viazanosti, teda len jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné

skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení / zo dňa 05.08.2011 v sume 248,95 eur a v Dodatku k zmluve o pripojené bez dátumu v sume 331,94eur považuje súd za neplatnú, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy bez uvedenia konkrétnej výšky dojednaného mesačného poplatku, teda výšky ceny služieb, pričom celá zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v sume 580,89 eur napriek tomu, že odporca nezaplatil cenu služieb 242,30 eur čo je oproti výške zmluvnej pokuty 240%. Vzhľadom na to, že v Dodatku k zmluve bez dátumu nie je hodnota služby uvedená, teda spotrebiteľ nemal predstavu o hodnote poskytnutých služieb priamo zo zmluvy o pripojení a nemohol výšku pokuty jednostranne stanovenú nijako ovplyvniť a pochopiť jej zmysel. Výška predchodcom navrhovateľa vyúčtovanej zmluvnej pokuty predstavuje napriek jej neplatnosti aj neprimerane vysokú sankciu.

Návrh navrhovateľa je podaný dôvodne vo výške 140,09 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71,17 eur od 04.02.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 69,92 eur od 04.03.2013 do zaplatenia.

Súd vo zvyšku nad sumu 140,09 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia ako nedôvodný zamietol /a to jednak v zmluvnej pokute 580,89 eur, v individuálne nedojednaných službách v sume 84,19 eur a v premlčanej časti 18,08 eur v sume 683,16 eur s príslušným úrokom z omeškania/.

Sudca vyhotovil rozsudok v predĺženej lehote podľa § 158 ods.3 OSP.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala v konaní väčší úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.