Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/107/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa M. O., bytom C., W. XX/X, proti odporkyni W. C., bytom C., O. Y. XX/X, o zaplatenie 1.276,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. novembra 2014, č. k. -94, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.223,60 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 76,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 697, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 16.01.2012 zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej navrhovateľ prenechal do užívania odporkyni byt v C. na ul. O. Y., v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Byt pozostával z 2 izieb, predsiene, kuchyne, kúpeľne, WC, bez závad. Odporkyňa sa zaviazala na základe zmluvy v prenajatom byte vykonávať len drobné úpravy súvisiace s údržbou, zaviazala sa byt užívať riadne, ďalej sa zaviazala platiť úhradu za nájom odo dňa prevzatia bytu do skončenia nájmu v dohodnutej výške 245 (pri počte osôb v domácnosti do 4). Účastníci sa dohodli v čl. IV. bod 4 zmluvy, že vyúčtovanie záloh /nedoplatky/ za spotrebu vody, elektrickej energie a plynu pôjde na ťarchu, resp. v prospech odporkyne. Súd prvého stupňa konštatoval, že doba nájomného vzťahu bola od 16.01.2012 do 15.12.2012. Vyúčtovanie nedoplatku služieb k predmetnému bytu za rok 2012 bolo vo výške 1276,26 eur (čl. 15) , ktorá suma bola medzi účastníkmi sporná, nakoľko odporkyňa bola uvedenú sumu ochotná uhradiť len za situácie, že navrhovateľ preukáže, že v predmetnom byte do 16.01.2012 a od 16.12.2012 nikto nebýval. Keďže odporkyňa užívala predmetný byt až od 16.01.2012, iba od tohto dňa sa mala podieľať na úhrade nedoplatku, ktorý sa zaviazala v čl. IV bod. 4 zmluvy uhradiť. Keďže predmetný byt užívala od 16.01.2012 do 15.12.2102 (v zmluve bola dohodnutá doba nájmu do 31.12.2012), čo predstavuje len pomernú časť roka, mal súd za to, že sa v pomernej časti mala podieľať na úhrade nedoplatku vyplývajúcich z ročného vyúčtovania služieb za rok 2012, t.j. sumou 1223,60 eur /1276,26 : 365 = 3,496 x 350 dní = 1223,60/. Z uvedeného dôvodu zaviazal odporkyňu k úhrade sumy 1223,60 eur (ktorá pozostávala z časti nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu podľa vyúčtovania za rok 2012 za obdobie v zmluve dohodnutého nájomného vzťahu od 16.01.2012 do 31.12.2012). Poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnom byte bola ďalšia nájomníčka od 11.01.2013 a pred vznikom nájomného vzťahu odporkyne s navrhovateľom v čase od 01.01.2012 do 16.01.2012 v byte iný nájomca nebol. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 3 Nariadenia vlády čl 87/1995 Z.z., súd

priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý mu priznal vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1223,60 eur od 1.7.2013 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, keď navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 76,50 eur.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s vyúčtovaním za vykurovacie obdobie za rok 2012, tak ako ho požaduje navrhovateľ a to z dôvodu, že vyúčtovanie za rok 2012 bolo od 01.01.2012 do 31.12.2012, pričom v predmetnom byte u navrhovateľa bývala o mesiac menej, a to zrovna v čase vykurovacej sezóny, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa zohľadniť. Vytýkala mu, že „ponížil čiastku“ iba o 15 dní, rozhodoval len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, že by skutočnosti o stave meračov mal za preukázané od bytového družstva. Poukazovala na to, že jej spotreba kúrenia v byte rovnakej veľkosti, za rovnaké obdobie, za celý rok 2013 je nižšia ako po nej požaduje navrhovateľ. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že pred tým ako začala užívať predmetný byt, navrhovateľ nemal žiadnych iných nájomcov a podaným návrhom sa snaží iba vyrovnať straty, ktoré mu predchádzajúci nájomcovia spôsobili.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Poukazoval na tú skutočnosť, že odporkyňa uzatvorila Dohodu o uznaní dlhu - splátkový kalendár na dlžnú sumu vo výške 1.276,256 eur so spol. C. - N. s.r.o., ktorá suma vznikla v súvislosti s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012, čím uznala svoj dlh, ktorý jej tým vznikol. Počas roku 2012 okrem odporkyne byt nikto iný neužíval. Nájomný vzťah trval od 16.01.2012 do 15.12.2012. Poprel, že by mu v predchádzajúcich obdobiach vznikli nedoplatky tak, ako uvádza odporkyňa. Taktiež nemal v súvislosti s užívaním bytu žiadne spory s nájomníkmi. Poukazoval na to, že žiada len uhradiť nedoplatok, ktorý spôsobila odporkyňa za užívanie bytu počas trvania nájomného vzťahu v roku 2012.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bolo nároku vyhovené bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Výrok, ktorým bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:

Odporkyňa užívala byt, ktorého spoluvlastníkom bol navrhovateľ na základe „Zmluvy o prenájme bytu na ulici O. Y. zo dňa 16.01.2012. V čl. IV. 4 zmluvy si účastníci dohodli, že vyúčtovanie záloh (nedoplatky) za spotrebu vody, elektrickej energie a plynu pôjde na ťarchu resp. v prospech nájomcu - odporkyne. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 10.01.2012 v zmysle dodatkov k zmluve do 31.12.2012. V skutočnosti odporkyňa byt užívala od 16.01.2012 (ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná). Navrhovateľovi bol vyúčtovaním služieb za rok 2012 vyčíslený nedoplatok vo výške 1.276,26 eur. Odporkyňa si povinnosť zaplatiť predmetný nedoplatok v zmysle zmluvy nesplnila. Hoci v konaní pred súdom prvého stupňa uviedla, že v prípade, ak navrhovateľ preukáže, že v predmetnom byte do 13.01.2012 a po 15.12.2012 nikto nebýval, je ochotná uznať žalovaný dlh a dohodnúť sa s navrhovateľom, odvolací súd uvádza, že v danej veci sa jedná o sporové konanie, v ktorom účastníci sú v zmysle § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom

toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V danom prípade bolo povinnosťou odporkyne preukázať svoje tvrdenia, že v roku 2012 v byte bývali aj iní nájomcovia, ktorí sa podieľali na predmetnom nedoplatku. Odporkyňa svoje tvrdenie pred súdom nepreukázala. Z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti odporkyňou mohol súd vychádzať výlučne zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých navrhovateľom. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí zohľadnil tú skutočnosť, že odporkyňa byt užívala od 16.01.2012 a nájomný vzťah v zmysle zmluvy trval do 31.12.2012. Povinnosť platiť úhradu za užívanie bytu aj v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 17.12.2012 končila odporkyni dňom 31.12.2012. Aj napriek tomu, že odporkyňa byt užívala len do 17.12.2012, v nasledujúcom období v predmetnom byte nebola ďalšia nájomníčka, táto do nájomného vzťahu vstúpila až od 11.01.2013. Túto skutočnosť súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí zohľadnil a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 pomernú časť, tak ako táto je špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku. Správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nasvedčuje aj samotné konanie odporkyne, ktorá dňa 27.05.2013 so spoločnosťou C.. C. uzavrela Dohodu o uznaní dlhu - splátkový kalendár, z ktorej uznala dlh vo výške 1.276,26 eur a tento sa zaviazala uhradiť od 01.06.2013 do 31.06.2014 v mesačných splátkach po 100 eur. Predmetný dlh neuhradila, tento uhradil navrhovateľ.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správy potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil a naviac mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .